Table of Contents | Words: Alphabetical - Frequency - Inverse - Length - Statistics | Help | IntraText Library
Antonio A. Borelli
Fatima

IntraText CT - Text

Previous - Next

Click here to show the links to concordance

 Tretie zjavenie 13. júla 1917

 

Keď prišlo k tretiemu zjaveniu, vznášal sa nad dubom tmavý obláčik, slnko sa zatmelo a  čerstvý vánok vial nad pohorím i keď bolo sparné leto. Pán Marto, otec Hyacinty a Františka, ktorý toto oznamuje, rozpráva, že tiež počul akoby bzučanie múch v prázdnom džbáne. Vizionári zbadali zvyčajný odraz svetla a potom Našu milú Pani nad dubom.

            LUCIA: „Čo si odo mňa želáte?”

            PANNA MÁRIA: „Chcem, aby ste sem prišli 13. budúceho mesiaca, aby ste sa opäť modlili denne ruženec ku cti Panny Márie Ružencovej, aby ste vyprosili mier pre svet a koniec vojny, lebo len ona vám môže pomôcť.”

            LUCIA: „Prosím Vás, aby ste nám povedala, kto ste a aby sa uskutočnil zázrak, aby všetci uverili, že sa nám zjavujete.”

            PANNA MÁRIA: „Prichádzajte sem aj naďalej každý mesiac. V októbri vám poviem, kto som a čo chcem, a spôsobím zázrak, ktorý majú všetci vidieť, aby uverili.”

            Lucia potom prednáša radu prosieb, v ktorých sa jedná o obrátenie, uzdravenie a iné milosti. Vo svojej odpovedi doporučuje Panna Mária modlitbu svätého ruženca, lebo týmto spôsobom sa im v priebehu roka dostane milostí, o ktoré prosia. 8

Potom pokračovala:

„Obetujte sa za hriešnikov a opakujte často, predovšetkym keď prinášate obeť: Ježišu, nech sa tak stane z lásky k Tebe, za obrátenie hriešnikov a ako zadosťučinenie za hriechy spáchané proti Nepoškvrnenému  Srdcu Márie.“

 

Prvá časť tajomstva:

     Vízia pekla

 

„Pri týchto slovách,” rozpráva sestra Lucia, „rozprestrela Svätá Panna znovu ruky ako v obidvoch prvých mesiacoch. Zdalo sa, že odraz svetla, ktorý z nich vychádzal preniká zemou. Videli sme akési ohnivé more a v tomto ohni diabli a duše ako priehľadné, čierne alebo hnedé žeravé uhlíky v ľudskej podobe; plávali v tej žiari hnaní plameňmi, ktoré vyrážali z nich samých zároveň s mrakmi dymu a ako iskry veľkého požiaru sa rozprskovali na všetky strany bez ťažkosti a rovnováhy. Krik a stenanie plných bolesti a zúfalstva vyvolávalo hrôzu, zdesenie a triašku. Diablovia sa medzi sebou líšili svojimi strašnými a odpornými postavami, podobným hrôzostrašným neznámym zvierátam, ktorí však boli priehľadní ako rozžeravené čierne uhlie.”

Videnie  trvalo len jeden okamih, v ktorom Lucia vykríkla: „Ach!” Myslela si, že by vizionári mohli snáď zomrieť strachom, keby nebolo sľubu Panny Márie, že ich zoberie so sebou do neba.

 

 

Druhá časť tajomstva:

     Oznámenie trestu a prostriedok, ako ho odvrátiť

 

Vydesení, ako by prosiac o pomoc, povzdvihli deti svoje oči k Márii, ktorá k nim prehovorila, plná dobroty a zároveň smútku:

            PANNA MÁRIA: „Videli ste peklo, kam prichádzaju duše úbohých hriešnikov. K ích záchrane chce Boh zaviesť na svete úctu k môjmu Nepoškvrnenému Srdcu. Ak budete plniť čo vám prikazujem, bude mnoho duší zachránených a zavládne mier. Vojna sa síce chýli ku koncu, ale ak bude Boh naďalej urážaný, začne za pontifikátu Pia XI. ešte horšia vojna. 9 Keď uvidíte noc ožiarenú neznámym svetlom, vedzte, že ten deň je veľkým znamením, ktoré vám Boh dáva ako upozornenie, že bude trestať svet za jeho zločiny vojnou, hladom a prenasledovaním Cirkvy a Pápeža. 10

Aby sa tomu zabránilo, budem prosiť, aby Rusko bolo zasvätené môjmu Nepoškvrnenému Srdcu a aby sa na prvé soboty v mesiaci konalo zmierne sväté prijímanie. Ak budú moje prosby splnené, Rusko sa obráti a zavládne mier. Inak bude rozširovať bludy do celého sveta a prídu vojny a prenasledovanie Cirkvy; dobrí budú na smrť mučení, Svätý Otec bude veľa trpieť, veľa národov bude zničených; ale moje Nepoškvrnené Srdce  nakoniec zvíťazí. Svätý Otec mi Rusko zasvätí, takže sa obráti a svetu bude dané žiť v mieri nejaký čas.

V Portugalsku bude dogma viery  vždy zachovávana.“

- „Nikomu to nehovorte len Františkovi to môžete povedať.”

Niekoľko okamihov na to:

- „Keď sa modlíte ruženec, hovorte po každom tajomstve: Pane Ježišu, odpusť nám naše hriechy, uchráň nás od pekelného ohňa a priveď do neba všetky duše, najmä tie, ktoré najviac potrebujú Tvoje milosrdenstvo.“

LUCIA: „Inak odo mňa nežiadate nič?”

PANNA MÁRIA: „Nie, dnes nechcem nič iného.”

A „ako zvyčajne, začala sa vznášať hore smerom k východu slnka, až úplne zmizla v nesmiernej diaľke. Tu sa ozval hlas hromu ako znamenie, že zjavenie sa skončilo. (Porov. Memórias II, str. 138; III, str. 218 a 220; IV, str. 336 až 342; De Marchi, str. 90-93, Walsh, str. 75-77; Ayres da Fonseca, str. 41-46; Galamba de Oliveira, str. 72-78 a 146-147)

TRETIA ČASŤ TAJOMSTVA: PROROCKÁ VÍZIA  BLÍŽIACEHO SA

TRESTU NESMIERNEJ KATASTROFY A VEĽKÝ NÁVRAT DUŠÍ 

K BOHU

 

„J.M.J.

 

Tretia časť tajomstva, ktoré bolo oznámené 13. júla 1917 v Cova da Iria, Fatima.

Píšem z poslušnosti voči Vám, môjmu Bohu, ktorý ma tým poveril skrze Jeho Excelenciu, ctihodného Pána biskupa z Leirie a skrze Vašu a moju Najsvätejšiu Matku.

Mi sme uvideli v nesmiernom svetle, ktoré bol Boh; „niečo, čo vyzerá ako osoby v zrkadle, ktoré prešli pred ním“ jedného biskupa oblečeného v bielom „mali sme tušenie, že to bol Svätý Otec“. Rôzny iní biskupi, kňazi, rehoľníci a rehoľníčky stúpali na stŕmu horu, na ktorého vrchole sa nachádzal veľký kríž z neopracovaných kmeňov, ako korkový dub s kôrou. Skôr ako tam Svätý Otec dorazil, šiel cez veľké mesto, ktoré bolo z polovice zničené. Od bolesti a starosťou utrápený, napoly sa trasúc s kolísavým krokom, modlil sa za duše zomrelých, ktorých stretol na svojej ceste. Na vrchole hory si pokľakol na zem pred veľkým krížom. Tu bol zavraždený skupinou vojakov, ktorí na neho strielali ohňivými zbraňami a šípmi. Rovnako tak zomreli jeden po druhom biskupi, kňazi rehoľníci a rôzne svetské osoby, muži a ženy rôznej vrstvy a pozícií.

           

 

         Tretia scéna: Veľký návrat ľudstva k Bohu.

            Pod obomi ramenami kríža boli dvaja anjeli. Každý z nich mal v ruke krhlu z kryštálu. V nich zhromaždovali krv mučeníkov a napájali s ňou duše, ktoré sa blížili k Bohu.

            Tuy-3-1-1944“.

 

 

                        Náš komentár

            Prvá scéna: Varovanie očakávaného trestu.

   Sestra Lucia rozdelila interpretáciu, podľa ktorej tretia časť „tajomstva“ spočíva v prorockom pohľade, ktorý možno porovnať s predtým menovanými svätými príhodami; tvrdí Msgr. Bertone vo svojích rozhovoroch s vizionárkou 27. apríla 2000.

   Vízia sa delí na tri schématicky rozdielne scény, ktoré sa ale koherentne a v hĺbke spájajú. Prvá scéna, ktorú kard. Ratzinger v jeho „Teologickom komentári“ príslušne vyzdvihuje: „Anjel s ohnivým  mečom po ľavici Matky Božej pripomína podobné obrazy tajomného zjavenia. Zobrazuje súdnu hrozbu, pod ktorou sa nachádza svet.“

   Anjel – píše sestra Lucia – drží v ruke ohnivý meč. „Vychádzali z neho plamene a sršali iskry, akoby chceli zapáliť svet.“ Je zjavné, že anjel by toto sám od seba nemohol uskutočniť, ale len na Boží príkaz. Z toho možno ľahko odvodiť, že by sa svet mohol nachádzať v takom duševnom a morálnom stave, že by si zaslúžil týmto spôsobom, aby bol Bohom potrestaný. Ako sa zdá išlo by o totálne zničenie. V tomto zmysle objasňuje kard. Ratzinger; „že by mohol zhorieť v ohnivom mori, sa v žiadnom prípade dnes nezdá, len ako fantázia. Človek sám poskytol ohnivý meč s jeho vynálezmi.“

   Prvý bod, ktorý musíme mať na zreteli je; že ľudstvo je do takej miery vzdialené od Boha a od Cirkvi – čo je zjavné skrze teoretické a praktické odmietnutie jeho doktríny a jeho morálky –, že predpokladá akt vzbury proti Bohu  za ktorý možno odpovedať ťažkým trestom.

   Predsa však Panna Mária zasahuje a žiada od Boha, aby anjel realizáciu trestu neuskutočnil, lebo by sa mohol rovnať zničeniu sveta. Plamene s ohnivého meča anjela „uhasli, keď prišli do styku s vyžarovaným jasom Panny Márie, z jej pravej ruky“ – opisuje sestra Lucia. Toto znamená, že Panna Mária háji plány milosrdenstva pre tento svet, ktorému chce udeliť možnosť záchrany. Ale k tomu musí ľudstvo konať pokánie. Z tohto dôvodu sa nachádza na konci tejto scény: „Anjel, ktorý pravou rukou poukázal na zem a s hlasným hlasom zvolal: Pokánie, Pokánie, Pokánie!“

   Skutočnosť, že anjel zvolal „s hlasným hlasom“  a tri krát zopakoval apel k pokániu, poukázal na to,  že nejde o žiadne povrchné pokánie. Musí to byť pravdivé pokánie, ktoré si žiada pravé obrátenie. A to opätovne potvrdzuje ako veľmi je vzdialené ľudstvo od  Boha.

 

          Druhá scéna: Obrovská katastrofa, ktorá zanechá svet v popole a troskách a ktorá si vyžiada obete zo všetkých spoločenských vrstiev a predovšetkým Svätého Otca.

 

   Zdá sa, že svet je teraz napoly spustošený („jedno veľké mesto, ktoré bolo napoly zničené“).Z toho možno vyvodiť, že zákrok Panny Márie odvrátil len dovŕšené zničenie, ostatné ale nie. Zjavne asi ľudia nevykonali nutné pokánie: Trest bol potom uskutočnený.

   Zentrálna osoba v tejto scéne je Svätý Otec, ktorý s „rôznymi inými biskupmi, kňazmi rehoľníkmi a rehoľníčkami vystupujú na horu, na ktorej vrchole sa nachádzal veľký kríž z neopracovaných kmeňov, ako korkový dub s kôrou. Skôr ako tam Svätý Otec dorazil, šiel cez veľké mesto, ktoré bolo z polovice zničené. Od bolesti a starosťou utrápený, napoly sa trasúc s kolísavým krokom, modlil sa za duše zomrelých, ktorých stretol na svojej ceste. Kardinal Ratzinger to komentuje: „Pápež ide zjavne ako prvý pred všetkými, trasúc a trpiaci zo všetkej tej hrôzy, ktorá ho obklopila. Nie len domy miest ležia z časti v troskách, ale aj jeho cesta vedie popri mŕtvych telách zavraždených“. Scéna teda popisuje hroznú katastrofu.

   Nebolo by to žiadne zveličovanie označiť ju ako apokalyptickú, ako je apokalyptický aj anjel, ktorý ju rozpútal. (Musí byť vyzdvihnuté, že sa pri tom nejedná o žiadny koniec sveta, ako na to už kard. Ratzinger v jeho komentáry opatrne upozornil).

   Čo sa stane? Podľa výkladu kard. Ratzingera „možno nájsť v tomto zobrazení históriu celého storočia. Ako sú miesta na zemi v oboch víziach o hore a meste spoločné, a vedú ku krížu, tak sú spoločne sústredené aj okolnosti. V pohľade môžeme uplynuté storočie spoznať ako storočie mučeníkov, trpiacich a storočie prenasledovania Cirkvi, ako storočie svetových a mnoho miestných vojen“.

   Inými slovami to, čo zobrazuje víziu, je v skutku navrstvovanie podobných scén ako prenasledovanie Cirkvi a pustošenie (vojny), ktoré sa v priebehu storočia vynorili a ktoré sú žiaľ ďaleko od toho vzdialené, aby prestali. Postačí iba pomyslieť na dnešné prenasledovanie katolíkov v rozličných častiach sveta a nespočetné konflikty medzi krajinami a národmi. Kardinal Ratzinger vidí to isté navrstvovanie scén vo výstupe na horu: „Pri jeho namáhavom výstupe na vrchol, môžeme nájsť podobne viacerých pápežov, od pápeža Pia X. až po terajšieho pápeža, ktorí niesli so sebou utrpenia storočí a ktorí sa usilovali ísť v popredí na ceste ku krížu. Na ceste mučeníkov bol vo vízií zavraždený aj pápež“.

   A k tomu dodáva: „Nemohol azda Svätý Otec, ktorý si po atentáte 13. mája 1981 prečítal text tretieho tajomstva, spoznať svoj vlastný osud?“

   Aj keď tento vzájomný vzťah medzi tretím tajomstvom a atentátom proti pápežovi Jánovi Pavlovi II. nenašlo žiadny jednotný súhlas v katolíckych kruhoch, musí to byť zmienené s rešpektom. Mnohí bez toho, aby túto hypotézu brali do úvahy, uprednostňujú v postave „ v bielom oblečeného pápeža“ ešte iný ďalší symbol, iných pápežov ako len jedného; ako napr. biskup z Leirie, Msgr. Serafim de Sousa Ferreira e Silva. Tvrdil: (cfr. Corriere della Sera, 27.6.2000). Jedna perspektíva pri ktorej prichádzal do úvahy aj sám kard. Ratzinger na hore uvedenom mieste textu.

   Nech je akokoľvek, dlhé poradie opisovaných úmrtí mučeníkov v treťom tajomstve, - ktoré zachvátili aj „rôzne svetské osoby, mužov a ženy rôznych vrstiev a pozícií“ – pokračuje v naších dňoch a nemožno vylúčiť, že nenávysť nepriateľov k Cirkvi ich vedie práve k tomu, aby vykonávali daľšie atentáty podobných rozsahov.

   Kto sú ale ľudskí agenti týchto atentátov a ničenia  zobrazený vo vízií ako „skupina vojakov“, ktorí strielali a jedného po druhom zavraždili „s ohnivými zbraňmi a šípmi“, Svätého Otca a tých, ktorí ho nasledovali?

   V dôsledku upozornenia sestry Lucie v liste Jánovi Pavlovi II. 12. mája 1982, musí byť tretia časť tajomstva interpretovaná vo svetle druhej časti tajomstva a síce vo vzťahu týchto slov: „Ak budú moje prosby vypočuté, Rusko sa obráti a nastane mier. Ak nie, bude svoje bludy rozširovať do celého sveta a bude vyvolávať vojny a prenasledovanie Cirkvi. Spravodliví budú mučení, Svätý Otec bude veľa trpieť a mnohé národy budú zničené.“ A sestra Lucia komentuje: Pretože sme nesplnili tento apel posolstva, konštatujeme, že sa vyplnilo, že Rusko zaplavilo svet svojími bludmi. A pokiaľ ešte nevidíme koniec tohoto proroctva ako skutočnosť, vidíme napriek tomu, že bežíme k tomuto cieľu s veľkými krokmi.“

   Keď sa kardinál Sodano 13. mája 2000 po prvý krát odvolal k textu tretieho tajomstava, vyhlásil, že ľudskí agenti týchto prenasledovaní sa vzťahujú na všetky bezbožné systémy 20. Storočia. Podľa naších názorov konal tak s plným právom, pretože tak ako socializmus ako aj nacionalizmus sú viac menej značné dôsledky bludov komunizmu, aj keď sa od tohto profilujú ako protipól. Rozprestierajú sa viac menej zmenené do 21. Storočia. Týmto je ovplyvnený celý svet naších dní, ktorí sa búri proti Bohu a katolíckej Cirkvi.

   Napokon sa musíme spýtať: Čo je ovocím tejto obete? Tretia scéna nám podáva na to odpoveď.

 

 

        Tretia scéna: Veľký návrat ľudstva k Bohu.

 

   Proroctvo z Fatimy môže mať len jeden záverečný bod a to, ak sa hriešne ľudstvo bude opäť približovaťk Bohu.

   Avšak umožniť tento návrat, čo je nenahraditeľné, je možné len ak bude napájana potrebnými zvláštnymi mylosťami, ktoré sú znázornené cez krv hriešnikov. Anjeli liali túto krv na duše, „ktoré sa približovali k Bohu“. (Približovali sa preto, lebo boli vzdialené od Boha.)

   Kardinal Ratzinger komentuje popis sestry Lucie nasledovne: „Anjeli zachytávali pod ramenami kríža mučeníkov krv a napájali s ňou duše, ktoré sa vydali na cestu k Bohu. Krv Kristová a krv mučeníkov sú tu vydené spoločne: Krv mučeníkov vyteká z ramien kríža. Ich mučeníctvo je spoločné s mučeníctvom Krista a tým sa stali jedno. Dopĺňajú, čo ešte chýba utrpeniu Kristovmu (Kol 1,24).

Ich život sa stal sám Eucharistiou vchádzajúc do mystéria odumretého pšeničného zrna, na ktorého plodnosti sa zúčastňujú. Krv mučeníkov je semenom kresťanskej existencie, tvrdí Tertulian. Ako vytriskla Cirkev zo smrti Krista, z jeho prebodnutého boku, tak je smrť svedkov plodná pre další život Cirkvi. Táto na počiatku utrápená vízia tretieho tajomstva sa teda predsa uzatvára s pohľadom nádeje. Žiadne utrpenie nie je zbytočné. Práve tak trpiaca Cirkev, Cirkev mučeníkov sa stáva cestným znakom pre ľudí ktorí hľadajú Boha. V dobrých Božích rukách sú skrytý nielen trpiaci ako Lazar, ktorý našiel veľkú útechu a tajomne zobrazuje Krista, ktorý chcel byť pre nás biednym Lazarom; viac ako to: Z utrpenia svedkov vzniká sila očistenia a obnovi, pretože je sprítomnením vlastného utrpenia Krista a jeho liečivé učinky siahajú až do prítomnosti.“

 

   Cez krv pravých mučeníkov očistujúca a obnovená zem, zodpovedá pojmu Máriinho kráľovstva, o čom písal sv. Ludwig Grignion z Montfortu v jeho slávnych „článkoch o pravej zbožnosti k Najsvätejšej Panne Márie“. Píše: „Ach, kedy už príde šťastná doba, v ktorej bude vznešená Panna Mária ako Pani a Vládkyňa sŕdc ustanovená a uznávaná, aby mohla všetky duše podriadiť panstvu jej najmilovanejšiemu jedinému Synovi Ježišovi? ... Ut adveniat regnum tuum, adveniat regnum Mariae, aby prišlo tvoje kráľovstvo, prišlo kráľovstvo Márie“. Pojem, ktorý sa nádherne spája s rovnako tak slávnymi slovami, ktoré ukončili druhú časť tajomstva z Fatimy: „Na konci bude triumfovať moje Nepoškvrnené Srdce“.

   Buď sa tento triumf uskutoční v srdciach ľudí - ako to zvýraznil sv. Ludwig Grignion -, alebo bude celý text tretieho tajomstva úple nezmyselný. Pretože len s trvalým návratom ľudstva k Bohu – niečo, čo by sa mohlo nazvať Veľký návrat (francúzsky Grand Retour, pojem, ktorý sa vzťahuje vo Francúzsku na duchovné hnutie, ktoré malo za cieľ Grand Retour duší k Ježišovi cez Máriu) – bude možné, že svet dosiahne „nejaký čas mieru“, ako to prisľúbila Naša milá Pani. (Pozri text druhého tajomstva)

   „Haec est quam fecit Dominus: exultemus et laetemur in ea. – Castigans castigavit me Dominus et morti non tradidit me. To je deň, ktorý učinil Pán, plesajme a radujme sa z neho. – Prísne ma Pán potrestal, no nevydal ma smrti napospas“. (Psl. 118,  24, 18)

   Tieto tri časti tajomstva sa zlievajú na spôsob v harmonickom celku, ktorého stredobodom je sláva Božia, vyzdvihnutie svätej Cirkvi a blaho duší v tomto a budúcom veku ako výsledok najmocnejšieho príhovoru Nepoškvrneného Srdca Márie a Srdca jej Božieho Syna Ježiša.

12  Sestra Lucia píše na nariadenie biskupa z Leirie, José Alves da Silva a Matky Božej. V jeho knihe Novos documentos de Fátima cituje P. António Maria Martins S.J. dokument z archívu kanoníka Sebastião Martins dos Reis, v ktorom možno čítať: „Podľa vyjadrenia sestry Cunha Mattos, bývalej hlavnej sestry Lucie v Tuy, ktorej sa vtedy vizionárka nanajvýš zdôverila, zjavila sa jej 2. januára 1944 Svätá Panna a poverila ju napísať tretiu časť tajomstva. K tomuto zjaveniu vraj došlo, pretože vizionárka nevedela čo by mala robiť, potom čo jej dal biskup z Leirie príkaz k spísaniu tajomstva, pričom jej ale arcibiskup z Valladolid, ktorý vtedy viedol diecézu v Tuy povedal, že to nemá robiť“ (op. cit., São Paulo 1984, S. XXV).

 

13  Je veľa verzií tejto strelnej modlitby. Dokonca v samotných zápisoch a rozhovoroch sestry Lucie nachádzame malé obmeny. Tu uvedená formulácia sa nachádza v Memoároch IV, str. 340 a 342 a bola v tejto forme potvrdená samotnou vizionárkou tiež Walshovi (str. 197). V Memoároch III, str. 220 je “tým” namiesto “oným”, rovnako ako je to aj v liste pre P. José Bernardo Conçalvesa S.J..(Porov. Memórias e Cartas da Irmã Lúcia, str. 442) V odpovedi na otázky Dr. Goulvena má však posledná veta nasledovné znenie: „a pomôž predovšetkým tým, ktorí to najviac potrebujú.” (Porov. Sebastião Martins dos Reis, A Vidente de Fátima dialoga e responde pelas Aparições, str. 39) Možno teda vydieť, že posledné menované znenie sa od iných najviac odlišuje. Inak na druhej strane ide o formuláciu, na ktorej vizionárka trvá najmenej a ktorá je citovaná len v jednom dokumente.  My vlastne vôbec nevieme, či ju kanonik Sebastião Martins dos Reis, ktorý túto formuláciu uverejnil, prevzal bezprostredne z rukopisu, alebo z kópie, napísanej na stroji. Ak by to bol tento posledný prípad, bolo by iste zaujímave porovnať rukopis s rozprávaním, napísaným na stroji, aby sa zistilo, či azda nejde o nejakú chybu prekladu.

Isté je v každom prípade, že deti - vizionári pri tejto strelnej modlitbe mali na mysli duše, ktoré upadli do najväčšieho nebezpečia večnej záhuby a nie duše v očistci. Sestra Lucia to napísala vyslovene vo svojom liste z 18. mája 1941 P. Gonsalvesovi: „Túto [strelnú modlitbu] preložili tak, akoby posledná modlitba platila za duše v očistci, lebo neporozumeli zmyslu posledných slov. Ale ja verím, že Panna Mária mienila duše, ktoré sú v najväčšom nebezpečenstve večnej záhuby. To je dojem, ktorý mi zostáva a snáď sa to zdá i Vám, keď ste si prečítal časť tajomstva, ktorú som Vám napísala a keď ste sa dozvedel, že nás o ňom poučila pri treťom zjavení v júli.“ (Porov. Memórias Cartas da Irmã Lúcia, str. 442) Preto znenie týchto slov; „Milý Ježišu, odpusť nám naše hriechy, uchráň nás od pekelného ohňa a zmierni bolesť duší v očistci, obzvlášť tých najopustenejších” je určite najmenej správne.

Že je v originále reč o „alminhas” o (malých dušiach) to súvisí s jazykovým zvykom v portugalskej provincii. Preto sa používa strelná modlitba bez tejto najzdrobnelejšej formy.

 

Keď boli deti po zjavení zasypané otázkami, čo to len Panna Mária povedala, vysvetľovali, že sa jedná o tajomstvo. „O dobré, alebo zlé?” – pýtali sa ľudia ďalej. „Dobré pre jedných, zlé pre druhých,”  odpovedali na to deti. (Porov. De Marchi, str. 94, Walsh, ang. 1. vydanie, str. 84. Vo vydaní v portugalskej reči chýba tento dialóg.)

Keď sa kanonik Dr. Manuel Numes Formigão pred posledným zjavením spýtal Františka a Hyacinty,

„či by ľudia zosmutneli, keby spoznali tajomstvo“, deti odpovedali: „Áno, tak je to.” (Porov. De Marchi, str. 151-152, Walsh, str. 121).

Bola snáď trestom ohlásena svetová vojna pri júlovom zjavení 1939 -1945? Podľa jednej analýzy textu  sa zdá, že druhá svetová vojna bola len začiatkom, alebo predsieňou veľkého trestu.

Panna Mária skutočne oznámila, že „mnoho národov bude zničených”. Naozaj behom vojny a po nej bola celá rada národov tvrdo potrestaná, predsa však nemôžno tvrdiť, že boli zničené. Na druhej strane poznamenáva sestra Lucia po vojne (15. júla 1946) v jednom rozhovore s Walshom toto: „Keď sa to stane [zasvätenie Ruska], spôsobí [svätá Panna Mária], že sa Rusko obráti  a bude mier. Inak sa bludy Ruska rozšíria do všetkých  krajín sveta.” Walsh sa tu pýta:  „Znamená to, že podľa Vášho mienenia všetky krajiny bez výnimky podľahnú komunizmu?” – A vizionárka na to odpovedala: „Áno.” (Walsh, angl. vydanie, str. 226)

Skutočnosť rozšírenia komunizmu a jeho svetovej ideológie sa naplnili predovšetkym po skončení vojny. Musíme teda uznať, že trest, ohlásený Matkou Božou, práve prebieha. Keby už trest pominul, musela by sa naplniť časť posolstva, ktorá hovorí o víťazstve Svätej Panny a o nastolení jej kráľovstva, ako to zreteľne plynie z jej slov: „Nakoniec moje Nepoškvrnené Srdce zvíťazí”. Ale práve toto ešte s najväčšou istotou nenastalo. Z toho čo bolo povedané možno uzavrieť, že všetky tie strašné utrpenia druhej svetovej vojny majú byť považované len za predzvesť trestov, ktoré Panna Mária predpovedala a ktoré sú stále ešte pred nami.

 

 




8 Vo výpovediach, ktoré uskutočnila vo februári 1946 holandskému Monfortánovi Pátrovi Iongenovi, potvrdila sestra Lucia, že počula z úst Našej milej Pani meno Pius XI., ale že vtedy nevedela či ide o pápeža alebo o kráľa.

 Sestra Lucia v tom nevidela žiadnu tažkosť, že podľa všeobecného súhlasu to znamenalo začiatok vojny za pontifikátu Pia XII. Bola totiž toho mienenia, že „pripojenie” Rakúska – a mohli by sme k tomu pridať radu ďalších politických udalostí ku koncu vlády Pia XI. – bol v zásade už predzvesťou vojnových konfliktov, ktoré mali potom za nejaký čas v plnej sile zúrivosti vypuknúť (Porov. Pohovory s P. Iongen v De Marchi, str. 309).



9 Lucia videla „veľké znamenie” v mimoriadne jasnom svetle, ktoré v noci z 25. na 26. januára 1938 ožiarilo oblohu Európy (od 20:45 do 1:15 hod. s krátkym prerušovaním) a ktoré pokladali astronómovia za severnú polárnu žiaru. Pretože bola presvedčená, že je to predzvesť „veľmi strašnej“ vojny, snažila sa zo všetkých síl, aby dosiahla splnenie žiadosti, ktoré jej boli oznámené (ako môžeme ešte vidieť v IV. časti). V tomto zmysle sa obrátila vo svojom liste priamo na Pia XI. (porov. De Marchi, str. 92; Walsh, str. 179-181; Ayres da Fonseca, str. 45)



10 Táto veta „v Portugalsku bude Dogma viery vždy uchránená“ končila v rukopise sestry Lucie (Memórias IV, str. 340) s jedným atď. ... Tu dôrazne vysvetluje sestra Lucia pri spísani IV. časti Spomienok, že „s výnimkou časti tajomstva, ktoré nesmie vopred odhaliť, všetko povie a nič vedome nevynechá“. (str. 316)

Tým by sa mohlo ľahko prísť k záveru, že tretia časť tajomstva patrí presne na toto miesto. S jeho oznámením  26. júna 2000 je možno teraz atď. ... nahradiť s konečnou platnosťou.

Pokiaľ sa neobjavia žiadne ďalšie vyhlásenia, tak je možné uvedenú vetu považovať ako záver druhej časti tajomstva, nie však ako začiatok tretieho tajomstva, o ktorom sme sa práve zmienili. Arcibiskup Tarcisio Bertone, sekretár Kongregácie pre náuku viery, to jasne vysvetlil pri predložení dokumentu v hore uvedenom dni.

Zaujímave na tejto vete je, že je uvedená jednoducho na konci druhého tajomstva, voľne v priestore, pričom si čitatelia práve navykli veriť, že tretie tajomstvo vraj prinesie uskutočnenie tejto vety. Keďže je, ale tretie tajomstvo celkom inej podstaty, totiž víziou a nie diskusným textom, je a musí byť druhé tajomstvo so svojím záverom podrobené novéj lektúre.

Tým ale dospeli prakticky všetci, ktorý poznajú Fatimu k presvedčeniu, že by mohlo toto miesto poukázať na celosvetovú krízu viery. Pritom si táto skutočnosť zaslúži pozornosť, že jeden národ totiž    Portugalsko, by uchránil  Dogmu viery  (čo prirodzene nevylučuje, že v tom istom národe by mohla byť tvrdo porazená). Kríza viery takéhoto druhu bude, alebo musí viesť ku kríze Cirkvi, ktorej je napokon koreňom.

Aj keď v predloženom treťom tajomstve nie je možné nájsť žiadnu realizáciu v tomto smere, nemožno považovať túto úvahu v žiadnom prípade za neplatnú. Napokon postačí, ak máme oči, aby sme videli a uši, aby sme počuli. Pre túto poznámku postačí  úmyseľ poukázať na známe vyhlásenia  Pavla VI.. Je to ten, po koncilovej Cirkvi rozširujúci sa  sebazničujúci proces ( Príhovor k študentom  Lombardského seminára 7. decembra 1968), ako aj hrôzostrašný pocit pápeža, že po koncile „vnikne Satanov dym cez škáru do chrámu Božieho“( Príhovor k sviatku Apoštolov Petra a Pavla  29. júna 1972).

Johannes Paul II. sa rovnako opätovne vyjadril k tejto kríze. V jednom sviatočnom dokumente  „v oblasti pokoncilových teologických diskusií“ pranieroval v Cirkvi v obehu nachádzajúce sa ťažké chyby v oblasti učenia a praxi morálky. (Encyklika Veritatis splendor 6. august 1993, čis. 29)

 

Aké spojenie je vydieť medzi touto krízou a tým, čo bolo povedané v druhej časti tajomstva?

 

Jeden  z najhorších aspektov Cirkevnej krízy je výlučne vnuknutie ľavicovo orientovaných ideológií v katolíckych kruhoch. Tento aspekt krízy bol práve v 1968 natoľko alarmujúci, že 1 600 368 brazílčanov, 266 512 argentínčanov, 121 210 čilanov a 37 111 uruguajcov podpísalo posolstvo Jeho Svätosti pápežovi Pavlovi VI., v ktorom ho žiadali o náhle opatrenia proti týmto vnuknutiam ( Tieto pamätihodné podpisové akcie, boli vtedy usporiadané v spoločnostiach na ochranu tradície, rodinya súkromného vlastníctva v menovaných krajinách).

Prvá scéna: Varovanie očakávaného trestu.

 

Po týchto dvoch častiach, ktoré som už opísala, vydela som po ľavej strane trochu vyššie od Našej milej Pani anjela, ktorý držal v ľavej ruke ohnivý meč. Vychádzali z neho plamene a sršali iskry, ako keby m ali zapáliť svet. Plamene však zhasli, keď prišli do styku s leskom, ktorý vyžaroval z pravej ruky Panny Márie. Anjel, ktorý s pravou rukou poukázal na zem, zvolal mocným hlasom: Pokánie, Pokánie, Pokánie!

       

 

Druhá scéna: Obrovská katastrofa, ktorá zanechá svet v popoli a troskách a ktorá si vyžiada obete zo všetkých spoločenských vrstiev a predovšetkým Svätého Otca.

 

V žiadnom prípade  nepostačí obmedziť bludy marxizmu len na hospodársky, sociálny a politický aspekt. Jeho radikálne rovnostárstvo je metafyzického charakteru a rozprestiera sa na všetky antropologické, mravné a paradoxne dokonca na teologické chápania (napriek jeho základnému ateizmu). Preto sa videla Kongregácia pre náuku viery v roku 1984 v ťažkom položení, a musela kritizovať vnuknutie marxistických myšlienok  dokonca i  v istých prúdoch oslobodzovacej teológie v jednom všeobecne podstatnom dokumente.

            Avšak práve komunizmus je tým byčom, ktorým chce Boh trestať svet za jeho zločiny. V druhej časti tajomstva Panna Mária hovorí, že „Rusko bude šíriť svoje bludy po svete”. Keď vidíme, že tieto bludy zasiahli aj najsvätejšiu loď katolíckej Cirkvy, stane sa vzťah medzi jadrom druhého tajomstva a jeho poslednou vetou zrozumiteľným a tým odhalí  zreteľne pred našimi očami krízu Cirkvi.

            Môžeme teda prijať, že Matka Božia nepovažovala za dôležité, túto krízu rozobrať do podrobnosti. Vo svojej  materinskej dobrote nám predsa len zanechala celkom jednoduchú vetu, z ktorej by nielen skúsený teológovia, ale aj jednoduchý učený veriaci  mohli odvodiť a spoznať pôvod takého vyznania, - prípadne krízu Cirkvi.

Tým je táto veta, zjavne uvedená voľne v priestore,  -  „V Portugalsku bude Dogma viery ...“ - bohatá na zmyseľ a obsah a upozorňuje nás na dôraznú realitu, ktorú by sme bez tejto vety možno nepochopily v jej celej miere a v celom význame.

 

 

 

 






Previous - Next

Table of Contents | Words: Alphabetical - Frequency - Inverse - Length - Statistics | Help | IntraText Library

IntraText® (V89) Copyright 1996-2007 Èulogos SpA