Book Chapter: Verse
1 Gen 3: 2 | 2 I rekla žena hadu: Ovoce stromu
2 Gen 3: 13| žene: Což jsi to ucinila? I rekla žena: Had mne podvedl, i
3 Gen 4: 1 | pocavši, porodila Kaina a rekla: Obdržela jsem muže na Hospodinu.~
4 Gen 4: 25| nazvala jméno jeho Set; nebo rekla: Dal mi Buh jiné síme místo
5 Gen 18: 15| 15 Zaprela pak Sára a rekla: Nesmála jsem se; nebo se
6 Gen 19: 31| 31 I rekla prvorozená k mladší: Otec
7 Gen 19: 34| 34 Nazejtrí pak rekla prvorozená k mladší: Aj,
8 Gen 21: 6 | 6 I rekla Sára: Radost mi ucinil Buh;
9 Gen 21: 10| 10 I rekla Abrahamovi: Vyvrz devku
10 Gen 21: 12| díteti a o devce své; cožkoli rekla tobe Sára, povol reci její,
11 Gen 24: 14| at se napiji, a ona by rekla: Pí, také i velbloudy tvé
12 Gen 24: 18| 18 I rekla: Napí se, pane muj. A rychle
13 Gen 24: 19| 19 A davši mu píti, rekla: Také velbloudum tvým navážím,
14 Gen 24: 25| 25 Rekla ješte k nemu: Slámy také
15 Gen 24: 46| složila vederce své s sebe, a rekla: Pí, také i velbloudy tvé
16 Gen 24: 58| Chceš-li jíti s mužem tímto? I rekla: Pujdu. ~ ~
17 Gen 24: 65| 65 (Nebo rekla byla služebníku: Kdo jest
18 Gen 25: 22| potiskali v živote jejím, rekla: Má-lit tak býti, proc jsem
19 Gen 27: 6 | 6 Tedy rekla Rebeka Jákobovi synu svému
20 Gen 27: 42| Jákoba syna svého mladšího, a rekla jemu: Hle, Ezau bratr tvuj
21 Gen 27: 46| 46 I rekla Rebeka Izákovi: Stýšte mi
22 Gen 29: 32| nazvala jméno jeho Ruben; nebo rekla: Jiste videl Hospodin trápení
23 Gen 29: 33| opet a porodila syna, a rekla: Jiste uslyšel Hospodin,
24 Gen 29: 34| pocala a porodila syna, a rekla: Již nyní pripojí se ke
25 Gen 29: 35| ješte a porodila syna, a rekla: Již nyní chváliti budu
26 Gen 30 | závidela sestre své, a rekla Jákobovi: Dej mi syny; pakli
27 Gen 30: 3 | 3 Rekla ona: Hle, devka má Bála;
28 Gen 30: 6 | 6 I rekla Ráchel: Soudil Buh pri mou,
29 Gen 30: 8 | 8 I rekla Ráchel: Tuhé jsem odpory
30 Gen 30: 11| 11 Protož rekla Lía: Již prišel zástup.
31 Gen 30: 13| 13 A rekla Lía: To na mé štestí; nebo
32 Gen 30: 14| prinesl je Líe matce své. I rekla Ráchel Líe: Dej mi, prosím,
33 Gen 30: 15| užívati jablecek syna mého? I rekla Ráchel: Nechažt tedy spí
34 Gen 30: 16| vyšla Lía proti nemu, a rekla: Ke mne vejdeš; nebo ze
35 Gen 30: 18| 18 I rekla Lía: Dal mi Buh mzdu mou,
36 Gen 30: 20| 20 I rekla Lía: Obdaril mne Buh darem
37 Gen 30: 23| pocala a porodila syna, a rekla: Odjal Buh pohanení mé.~
38 Gen 31: 35| 35 A ona rekla otci svému: Necht to není
39 Gen 35: 17| když s težkostí rodila, rekla jí baba: Neboj se, nebo
40 Gen 38: 16| aby nevesta jeho byla.) I rekla: Co mi dáš, jestliže vejdeš
41 Gen 38: 25| tehotná jsem. A pri tom rekla: Pohled, prosím, cí jsou
42 Gen 38: 29| hle, vyšel bratr jeho. I rekla: Jak jsi protrhl? Tvét jest
43 Gen 39: 7 | ocima svýma na Jozefa, a rekla: Spi se mnou.~
44 Gen 39: 14| 14 Svolala domácí své, a rekla k nim takto: Pohledte, privedl
45 Exo 2: 6 | A slitovavši se nad ním, rekla: Z detí Hebrejských jest
46 Exo 2: 7 | 7 I rekla sestra jeho k dceri Faraonove:
47 Exo 2: 9 | 9 I rekla jí dcera Faraonova: Vezmi
48 Num 22: 28| Hospodin ústa oslice, a rekla Balámovi: Cožt jsem ucinila,
49 Joz 2: 9 | 9 A rekla mužum tem: Vím, že Hospodin
50 Joz 2: 16| 16 I rekla jim: Jdete k této hore,
51 Joz 9: 19| 19 Tedy rekla všecka knížata všemu shromáždení:
52 Rut 1: 8 | 8 Rekla pak Noémi obema nevestám
53 Rut 1: 11| 11 I rekla Noémi: Navratte se, dcerky
54 Rut 1: 12| stará k vdání; nýbrž bych i rekla, že mám nadeji, bych i noci
55 Rut 1: 15| 15 Kteréžto rekla Noémi: Aj, prítelkyne tvá
56 Rut 1: 16| 16 Ale Rut rekla: Nenut mne, abych te opustiti
57 Rut 1: 20| 20 Jimž ona rekla: Nenazývejte mne Noémi,
58 Rut 2: 2 | 2 I rekla Rut Moábská Noémi: Necht
59 Rut 2: 2 | mi toho prál. Jížto ona rekla: Jdi, dcero má.~
60 Rut 2: 7 | 7 A rekla mi: Prosím, necht sbírám
61 Rut 2: 10| a schýlivši se k zemi, rekla jemu: Odkudž mi to, že jsem
62 Rut 2: 13| 13 Kterážto rekla: Nalezla jsem milost pred
63 Rut 2: 19| 19 I rekla jí svegruše její: Kdes sbírala
64 Rut 2: 20| 20 I rekla Noémi neveste své: Požehnanýt
65 Rut 2: 20| mrtvými. I to ješte k ní rekla Noémi: Blízký prítel náš
66 Rut 2: 21| 21 Rekla jí také Rut Moábská: I to
67 Rut 2: 22| 22 Tedy rekla Noémi Rut neveste své: Dobré
68 Rut 3: 5 | 5 Jížto Rut rekla: Cokoli mi rozkážeš, uciním.~
69 Rut 3: 16| prišla k svegruši své. Kteráž rekla: Kdo jsi ty, dcero má? I
70 Rut 3: 17| 17 A rekla: Šest mer techto jecmene
71 Rut 3: 18| 18 I rekla jí Noémi: Pocekej, dcero
72 1Sa 1: 18| 18 I rekla: Ó by nalezla devka tvá
73 1Sa 1: 20| jméno jeho Samuel; nebo rekla: Vyprosila jsem ho na Hospodinu.~
74 1Sa 1: 22| 22 Ale Anna nešla, nebo rekla muži svému: Až odchovám
75 1Sa 1: 26| 26 Ona pak rekla: Poslyš mne, pane muj. Jako
76 1Sa 2 | proroka.~modlila se Anna a rekla: Zplésalo srdce mé v Hospodinu,
77 1Sa 4: 22| 22 Protož rekla: Prestehovala se sláva z
78 1Sa 21: 14| posly, aby vzali Davida. I rekla: Jest nemocen.~
79 1Sa 27: 19| 19 I rekla služebníkum svým: Jdetež
80 1Sa 27: 24| 24 A padši k nohám jeho, rekla: Na mne, pane muj, ta nepravost.
81 1Sa 30: 9 | 9 Ale žena rekla jemu: Aj, ty víš, co ucinil
82 1Sa 30: 11| 11 Tedy rekla žena: Kohožt mám vyvésti?
83 1Sa 30: 12| zkrikla hlasem velikým, a rekla žena Saulovi takto: Procež
84 1Sa 30: 21| že jest predešen náramne, rekla jemu: Aj, uposlechla devka
85 1Sa 31: 3 | 3 Tedy rekla knížata Filistinská: K cemu
86 1Sa 31: 9 | ale knížata Filistinská rekla: Necht netáhne s námi k
87 2Sa 6: 20| Saulova vstríc Davidovi, a rekla: Jak slavný byl dnes král
88 2Sa 10: 3 | 3 I rekla knížata Ammonitská k Chanunovi,
89 2Sa 13: 12| 12 Kterážto rekla jemu: Nikoli, bratre muj,
90 2Sa 14: 4 | zemi, a poklonu ucinivši, rekla: Spomoz, ó králi.~
91 2Sa 14: 11| 11 Tedy ona rekla: Rozpomen se, prosím, králi,
92 2Sa 14: 12| 12 K tomu rekla žena: Necht promluví, prosím,
93 2Sa 14: 13| 13 I rekla žena: Proc jsi tedy myslil
94 2Sa 14: 15| mne strašil lid. Protož rekla služebnice tvá: Budu nyní
95 2Sa 14: 17| 17 Rekla také služebnice tvá: Vždyt
96 2Sa 14: 18| nac se já tebe vzeptám. I rekla žena: Mluv, prosím, pane
97 2Sa 14: 19| tohoto? I odpovedela žena a rekla: Jako jest živa duše tvá,
98 1Kr 1: 31| poklonu ucinila králi a rekla: Živ bud pán muj král David
99 1Kr 2: 13| matce Šalomounove. Kterážto rekla: Pokojný-li jest príchod
100 1Kr 2: 14| dále: Mám k tobe rec. I rekla: Mluv.~
101 1Kr 2: 16| necht nejsem oslyšán. Kteráž rekla jemu: Mluv.~
102 1Kr 2: 20| 20 A rekla: Jediné veci neveliké já
103 1Kr 2: 21| 21 Kteráž rekla: Necht jest dána Abizag
104 1Kr 3: 17| 17 I rekla jedna z tech žen: Prosím,
105 1Kr 3: 22| 22 I rekla žena druhá: Není tak, ale
106 1Kr 3: 22| mrtvý jest syn tvuj. Ona pak rekla: Nikoli, ale syn tvuj jest
107 1Kr 3: 26| její nad synem jejím), a rekla: Prosím, pane muj, dejte
108 1Kr 3: 26| nezabijejte ho. Druhá pak rekla: Necht není ani mne ani
109 1Kr 10: 6 | 6 A rekla králi: Pravát jest rec,
110 1Kr 17: 13| se. Jdi a ucin, jakž jsi rekla, a však udelej mi prvé z
111 1Kr 17: 18| 18 Protož rekla Eliášovi: Co mne a tobe,
112 1Kr 17: 24| 24 Tedy rekla žena Eliášovi: Jižt jsem
113 1Kr 21: 5 | nemu Jezábel žena jeho, rekla jemu: Proc tak smutný jest
114 1Kr 21: 7 | 7 I rekla mu Jezábel žena jeho: Takliž
115 1Kr 21: 15| byl Nábot, a že by umrel, rekla Achabovi: Vstan, vládni
116 2Kr 4: 2 | Oznam mi, co máš v dome? Ona rekla: Nemát služebnice tvá nic
117 2Kr 4: 6 | když naplnila ty nádoby, rekla synu svému: Podej mi ješte
118 2Kr 4: 9 | 9 Nebo rekla byla muži svému: Aj, nyní
119 2Kr 4: 13| hejtmanem vojska? Kteráž rekla: U prostred lidu svého bydlím.~
120 2Kr 4: 16| života chovati budeš syna. Rekla ona: Nechtej, pane muj,
121 2Kr 4: 22| Potom zavolala muže svého a rekla: Medle, pošli mi jednoho
122 2Kr 4: 24| 24 Osedlavši tedy oslici, rekla služebníku svému: Pobádej
123 2Kr 4: 26| Dobre-li se má syn? Ona rekla: Dobre.~
124 2Kr 4: 28| 28 Ona pak rekla: Zdaliž jsem žádala syna
125 2Kr 4: 30| 30 I rekla matka dítete: Živt jest
126 2Kr 5: 3 | 3 Kteráž rekla paní své: Ó by pán muj dostal
127 2Kr 6: 28| Kteráž odpovedela: Žena tato rekla mi: Dej syna svého, abychom
128 2Kr 6: 29| jsme jej. Potom druhého dne rekla jsem jí: Dej syna svého,
129 2Kr 9: 31| když Jéhu jel skrze bránu, rekla: Jest-li pokoj, ó Zamri,
130 2Kr 22: 15| 15 Kteráž rekla jim: Toto praví Hospodin
131 1Pa 19: 3 | 3 Tedy rekla knížata Ammonitská Chanunovi:
132 2Pa 9: 5 | 5 A rekla králi: Pravát jest rec,
133 2Pa 23: 13| roztrhla Atalia roucho své, a rekla: Spiknutí, spiknutí!~
134 2Pa 34: 23| 23 Kteráž rekla jim: Toto praví Hospodin
135 Est 2: 13| panna pred krále. Cožkoli rekla, dávalo se jí, aby s tím
136 Est 4: 10| 10 I rekla Ester Hatachovi, a porucila
137 Est 4: 15| 15 I rekla Ester, aby zase oznámili
138 Est 5: 14| 14 Rekla jemu Zeres žena jeho, i
139 Est 7: 3 | odpovedela Ester královna a rekla: Jestliže jsem nalezla milost
140 Est 7: 6 | 6 I rekla Muž protivník a neprítel
141 Est 8: 5 | 5 A rekla: Jestliže se králi za dobré
142 Job 2: 9 | 9 I rekla jemu žena jeho: Ješte vždy
143 Pri 7: 13| políbila ho, a opovrhši stud, rekla jemu:~
144 Jer 37: 19| 19 Tedy rekla ta knížata Báruchovi: Jdi
145 Jer 39: 4 | 4 Protož rekla ta knížata králi: Necht
146 Dan 5: 10| a promluvivši královna, rekla: Králi, na veky živ bud.
147 Mar 5: 28| 28 Neb rekla byla: Dotknu-li se jen roucha
148 Mar 7: 28| 28 A ona odpovedela a rekla mu: Ovšem, Pane, nebo +štenátka
149 Luk 1: 34| 34 I rekla Maria k andelu: Kterak se
150 Luk 1: 38| 38 I rekla Maria: Aj, služebnice Páne,
151 Luk 1: 42| zvolala hlasem velikým a rekla: Požehnaná +ty mezi ženami,
152 Luk 1: 46| 46 Tedy rekla Maria: Velebí duše má Hospodina,~
153 Luk 1: 60| odpovedevši matka jeho, rekla: Nikoli, ale slouti bude
154 Luk 2: 48| uzrevše ho, ulekli se. I rekla matka jeho k nemu: Synu,
155 Luk 10: 40| Kterážto pristoupivši, rekla: Pane, nemáš-liž o to péce,
156 Luk 11: 27| hlasu jedna žena z zástupu, rekla jemu: Blahoslavený život,
157 Luk 11: 49| Protož i *Moudrost Boží rekla: Pošlit +k nim proroky a
158 Luk 22: 56| a pilne nan pohledevši, rekla: I tento byl s ním.~[+J
159 Jan 2: 3 | Když se pak nedostalo vína, rekla matka Ježíšova k nemu: Vína
160 Jan 8: 11| 11 Kterážto rekla: Žádný, Pane. I rekl jí
161 Jan 11: 21| 21 I rekla Marta k Ježíšovi: *Pane,
162 Jan 11: 24| 24 Rekla jemu Marta: Vím, že vstane
163 Jan 11: 27| 27 Rekla jemu: Ovšem, Pane, já jsem
164 Jan 11: 32| jej, padla k nohám jeho, a rekla jemu: *Pane, bys ty byl
165 Jan 11: 39| Ježíš: Zdvihnete kámen. Rekla jemu Marta, sestra toho
166 Jan 18: 17| 17 Tedy rekla Petrovi devecka vrátná:
167 Jan 20: 2 | jehož miloval *Ježíš, a rekla jim: Vzali Pána z hrobu,
168 Jan 20: 14| 14 To když rekla, obrátila se zpátkem, a +
169 Jan 20: 15| se, že by zahradník byl, rekla jemu: Pane, vzal-lis ty
170 Jan 20: 16| Maria. Obrátivši se ona, rekla jemu: Rabbóni, jenž se vykládá:
171 Sku 5: 8 | pole své prodali? A ona rekla: Ano, za tolik.~
|