MENEGHINA:
|
Me despiase un pochetto lassar la mia
parona,
Ma a far sempre sta vita sarave una
minchiona.
Do ducati de più all'anno i me darà,
E almanco poderò magnar quel che me fa.
Delle mettimassere me recordo el
conseggio:
Anca qua ghe
starò, fin che troverò meggio.
|
ZANETTA:
|
Xestu qua,
Meneghina?
|
MENEGHINA:
|
El brodo me
lo dastu?
L'ha dito la
lustrissima.
|
ZANETTA:
|
No ghe ne xe.
No sastu?
Le fa le generose, quando no ghe n'è
più;
E po le trà la colpa
tutta sora de nu.
|
MENEGHINA:
|
Me despiase dasseno per quella
poverazza,
Che ancuo no la
gh'ha gnente, e anca per mi, gramazza.
|
ZANETTA:
|
Vustu vegnir
con mi?
|
MENEGHINA:
|
Dove?
|
ZANETTA:
|
In maschera,
a spasso.
Ho abuo la mia zornada,
e faremo del chiasso.
|
MENEGHINA:
|
Vegnirave mi...
|
ZANETTA:
|
Via; se ti vuol, mi te aspetto.
|
MENEGHINA:
|
Come oggio da
vegnir?
|
ZANETTA:
|
Mettite un
ninzioletto.
No, faremo cussì, mi te inmaschererò.
Della parona un abito, se ti vien, te
darò,
E ti parerà
bon.
|
MENEGHINA:
|
Ma no gh'ho la moretta.
|
ZANETTA:
|
Comprete un
volto.
|
MENEGHINA:
|
Come, se no
gh'ho una gazetta?
Gh'aveva trenta soldi, che mi i aveva
sunai,
L'altro dì la parona
la me li ha domandai.
|
ZANETTA:
|
E ti ghe sta?
|
MENEGHINA:
|
Son stufa. Vôi vegnir via de là.
|
ZANETTA:
|
Anca mi, te lo zuro, voggio andar via de
qua.
Ho fatto in pochi zorni una vita da can;
Più tossego se magna, che bocconi de
pan.
Gnente xe fatto ben, la cria, la me
manazza.
E co la perde
al zogo, allora la strapazza.
|
MENEGHINA:
|
Distu dasseno?
|
ZANETTA:
|
Credime. Za
semo tra de nu.
No se ghe pol
più viver.
|
MENEGHINA:
|
(No la me cucca più). (Da sé.)
|
ZANETTA:
|
E cussì, cossa distu? Vustu vegnir co
mi?
Femo una
mascherada. Ti vegnirà anca ti.
|
MENEGHINA:
|
E po se la
parona me cria?
|
ZANETTA:
|
Cossa te
importa?
Quand'una se ne serra, se averze
un'altra porta.
Case a nu no ne manca: se semo
forestiere,
El letto lo gh'avemo dalla mettimassere.
Se staremo de bando, qualcossa se farà.
Vien via, vien
via con mi, che ancuo ti riderà.
|
MENEGHINA:
|
Xe un pezzo che
gh'ho voggia da rider un pochetto.
|
ZANETTA:
|
Ti riderà
dasseno, se vien sior Anzoletto.
|
MENEGHINA:
|
Chi xelo?
|
ZANETTA:
|
Un certo
putto. Ma senti, sta in cervello.
Varda ben che
el xe mio. No me star...
|
MENEGHINA:
|
Xelo bello?
|
ZANETTA:
|
O bello o
brutto, siora, nol gh'ha da far con vu.
|
MENEGHINA:
|
|
ZANETTA:
|
Adessadesso mi no te meno più.
|
MENEGHINA:
|
Cossa gh'aveu
paura? No son miga...
|
ZANETTA:
|
Che soi mi?
Che no se femo
in vissere.
|
MENEGHINA:
|
Te vorlo ben a ti?
|
ZANETTA:
|
Certo che el me vol ben. El fa sta
mascherada
Solamente per
mi.
|
MENEGHINA:
|
Ti ti xe fortunada.
|
ZANETTA:
|
Tasi, tasi,
mattazza, che un dì ti 'l troverà. (Parte.)
|
MENEGHINA:
|
Sarave squasi
tempo, che l'avesse trovà. (Parte.)
|