MARINETTA:
|
Bon pro fazza, patroni. Se disna, o se marenda?
|
FELICE:
|
Sior marìo, come vala? cosa xe sta faccenda?
|
ZANETTO:
|
Se no fussimo qua, qualcossa ve dirave.
No ve basta de andar, me portè via le chiave?
|
FELICE:
|
Vardè che gran faccenda! Oh povero putello!
La mamma è andada via senza darghe el cestello.
|
ZANETTO:
|
La me burla, patrona? (S’alza.)
|
|
Vu burlè sior Zanetto?
Se tase, e a so marìo se ghe porta respetto.
El xe un omo, e coi omeni no se tratta cussì,
E no se va a ziron tutta la notte e el dì.
Mi ghe conterò tutto. Sentì, sior, vegnì qua. (Mostra
di gridare a Felice, e fa che si accosti Zanetto, a cui dice piano:)
(Netteve, che sè sporco i lavri da stuffà).
|
ZANETTO
|
(va a pulirsi la bocca).
|
FELICE:
|
Mo ti xe una gran matta! (A Marinetta, ridendo.)
|
MARINETTA:
|
Gh'astu paura? (A Felice.)
|
FELICE:
|
Gnente. (A Marinetta.)
|
ZANETTO:
|
Sta vita no la voggio certo assolutamente.
|
MARINETTA:
|
El gh'ha rason, sta vita no la se pol durar.
Vu tutto el zorno a spasso, e ello in casa a scassar?
Siora no, no va ben se ghe dise cussì:
Marìo, se me diverto, divertite anca ti.
Vustu vegnir a spasso, vustu che se godemo?
Mettite su el tabarro, tiò la bauta e andemo.
Quando ti vien con mi, ti me consoli tanto.
Ma po, se no ti vol, vissere mie, t'impianto.
|
ZANETTO:
|
Brava, siora Marina, brava da galantomo.
|
FELICE:
|
Eh, mio marìo xe bon.
|
MARINETTA:
|
Vostro marìo xe un omo.
|
FELICE:
|
Vederè che stassera el vegnirà al festin.
|
MARINETTA:
|
Chi xelo? un taggialegne? xelo un spazzacamin?
|
FELICE:
|
El me vol ben Zanetto.
|
MARINETTA:
|
Caspita, el meritè.
|
FELICE:
|
Nevvero? (A Zanetto.)
|
MARINETTA:
|
Respondèghe. (A Zanetto.)
|
ZANETTO:
|
Gran diavolo che sè! (In
atto di partire.)
|
FELICE:
|
Andèu via co sto sesto?
|
MARINETTA:
|
El se va a inmascherar.
|
FELICE:
|
Oe, mi no vegno a casa.
|
MARINETTA:
|
La sta con mi a disnar.
|
FELICE:
|
Che staga? (A Zanetto.)
|
ZANETTO:
|
Siora sì stè pur.
|
FELICE:
|
Grazie infenite.
|
MARINETTA:
|
Ve ringrazio anca mi.
|
ZANETTO:
|
Patrone, reverite. (In
atto di partire.)
|
FELICE:
|
Tolè, tolè le chiave.
|
ZANETTO:
|
Siora sì, siora sì.
|
FELICE:
|
Xestu in collera, Nane?
|
ZANETTO:
|
Son... no so gnanca mi. (Parte.)
|
MARINETTA:
|
Xelo andà?
|
FELICE:
|
El xe andà.
|
MARINETTA:
|
A bon viazo, mastella.
|
FELICE:
|
M'avè fatto da rider.
|
MARINETTA:
|
Se fa cussì, sorella.
Cossa serve coi omeni criar e far musoni?
Quando che no se cria, i deventa più boni.
|
BORTOLO:
|
(Sta putta no se vede). (Da sé.) Digo, siora
Marina,
Me saverìela dir...
|
MARINETTA:
|
Cossa cercheu? Bettina?
|
BORTOLO:
|
Giusto ella.
|
MARINETTA:
|
Disè, no savè gnente?
|
BORTOLO:
|
Cossa?
|
MARINETTA:
|
No savè de Bettina? Oh, la l'ha fatta grossa.
|
BORTOLO:
|
La diga mo.
|
MARINETTA:
|
Contèghe. (A Felice.)
|
FELICE:
|
Cossa gh'oi da contar?
|
MARINETTA:
|
(Inventemo qualcossa fémolo desperar). (Piano a Felice.)
|
BORTOLO:
|
Me fe star in travaggio.
|
MARINETTA:
|
Se savessi!
|
BORTOLO:
|
Mo via.
|
MARINETTA:
|
La se sposa...
|
BORTOLO:
|
Con chi?
|
MARINETTA:
|
Con mistro Zamaria.
|
BORTOLO:
|
Chi èlo costù?
|
MARINETTA:
|
El xe un omo. Felice lo
cognosse.
|
FELICE:
|
El xe quello che vende dell'acqua per la tosse.
|
BORTOLO:
|
Dove stalo?
|
FELICE:
|
A Venezia.
|
BORTOLO:
|
Ma dove?
|
MARINETTA:
|
In cao Castello.
|
BORTOLO:
|
Dove xela Bettina?
|
MARINETTA:
|
La xe dal so novizzo.
|
FELICE:
|
No, la xe dal compare.
|
BORTOLO:
|
Chi èlo?
|
FELICE:
|
El Conte Pastizzo.
|
BORTOLO:
|
Patrone.
|
MARINETTA:
|
Dove andèu?
|
FELICE:
|
Sentì.
|
BORTOLO:
|
Voggio andar via.
Voggio che el me la paga.
|
MARINETTA:
|
Chi? Mistro Zamaria?
|
BORTOLO:
|
Giusto ello. (In atto di partire.)
|
MARINETTA:
|
Fermeve. (Lo vuol trattenere.)
|
BORTOLO:
|
Voggio andar via. (Come
sopra.)
|
MARINETTA:
|
Ascoltène. (Lo fermano.)
|
BORTOLO:
|
Lassème andar. (Si scuote.)
|
MARINETTA:
|
Tegnimolo.
|
BORTOLO:
|
Gnanca co
le caene. (Si libera dalle donne, e nel fuggir via urta nel tavolino e lo getta
in terra, e fa caderte anche il signor Luca.)
|
LUCA:
|
Cossa xe stà? (In terra.)
|
MARINETTA:
|
Sior padre? (Lo aiuta ad
alzarsi.)
|
LUCA:
|
Oi. (Alzandosi.)
|
MARINETTA:
|
S'alo fatto mal?
|
LUCA:
|
Come?
|
MARINETTA:
|
S'alo maccà?
|
LUCA:
|
Cossa?
|
FELICE:
|
(Mo che coccal!) (Da sé.)
|
LUCA:
|
Ho magnà un pochettin, m'aveva indormenzà.
Disème, cara fia, come songio cascà?
|
MARINETTA:
|
El xe stà un accidente.
|
LUCA:
|
Cossa?
|
MARINETTA:
|
El gatto xe stà. (Forte.)
|
LUCA:
|
El gatto? O malignazo! alo magnà el stuffà?
Chi èla questa? (Accenna Felice.)
|
FELICE:
|
Son mi.
|
LUCA:
|
Siora?
|
FELICE:
|
El sa pur chi son.
|
LUCA:
|
Malignazo quel gatto m'ho indolentrà un galon.
Voggio andarme a sentar; a star in piè me stracco.
Fia mia, mandème subito a tor un taccomacco.
Cossa? (A Felice.)
|
FELICE:
|
No digo gnente. (Sogghignando.)
|
LUCA:
|
Come? (A Marinetta.)
|
MARINETTA:
|
Digo de sì. (Sogghignando.)
|
LUCA:
|
Ridè? Co se xe vecchi, i ne tratta cussì.
Me diol, e ancora i ride. Se vivesse to mare!
Senti sa, frasconazza, no scoffonar to pare.
Siora? (A Felice.)
|
FELICE:
|
Per mi no parlo.
|
LUCA:
|
Vardè là che bel sesto!
Anca vu sarè vecchie, se no creperè presto.
I omeni anca vecchi i è boni da qualcossa.
La donna l'ha fenio, co la xe vecchia e flossa. (Parte.)
|
FELICE:
|
Oh che caro vecchietto! no ghe respondè gnente? (A
Marinetta.)
|
MARINETTA:
|
Cossa gh'oi da responder? Savè che nol ghe sente.
|
FELICE:
|
E quel povero Bortolo?
|
MARINETTA:
|
Povero fantolin!
|
FELICE:
|
Perché farlo zurlar?
|
MARINETTA:
|
No saveu? per morbin.
|
FELICE:
|
El xe fora de élo, gramazzo! el xe ben grezo.
|
MARINETTA:
|
El crede a ste faloppe, se pol sentir de pezo?
Oh sior'àmia, sior'àmia.
|
FELICE:
|
In maschera anca éla?
|
MARINETTA:
|
Oe, co sior Ferdinando.
|
FELICE:
|
Marina, come xéla?
|
MARINETTA:
|
Scondémo sti galani.
|
FELICE:
|
Sì, che nol ne cognossa.
|
MARINETTA:
|
Mia àmia col foresto?
|
FELICE:
|
No saveria per cossa.
|