FERDINANDO:
|
(vedendo le due ortolanelle, resta in disparte.)
|
LUCIETTA:
|
Digo la verità
Nol gh'ha sior Ferdinando gnente de civiltà.
|
BETTINA:
|
La gh'ha rason mia mare.
|
FELICE:
|
Mo perché, poverazzo?
|
BETTINA:
|
Perché nol sa el trattar.
|
LUCIETTA:
|
El xe proprio un boazzo.
|
MARINETTA:
|
V'alo fatto qualcossa?
|
FELICE:
|
(Oh che gusto! El le sente). (Avendo veduto
Ferdinando.)
Disè, disè, contène.
|
LUCIETTA:
|
No, nol m'ha fatto gnente.
|
FELICE:
|
Ma pur?
|
MARINETTA:
|
Siora Lucietta, quando lo strapazzè,
Co disè tanto mal, qualche rason ghe xe.
|
FELICE:
|
I dise pur che el sia un signor da Milan.
|
LUCIETTA:
|
Oh oh, un signor! Chi sa che nol sia un zaratan?
|
MARINETTA:
|
E pur a vostra fia el gh'ha dà un aneletto.
|
LUCIETTA:
|
Dasseno! Chi l'ha ditto? Vardè che bel soggetto!
|
MARINETTA:
|
Perché torlo?
|
BETTINA:
|
Nol val gnanca diese ducati.
|
LUCIETTA:
|
I crede mo sti siori... Va là! poveri matti!
Se mia fia ghe tendesse, la perderia el concetto.
|
FERDINANDO:
|
Grazie delle finezze.
|
LUCIETTA:
|
(Oh siestu maledetto!)
|
BETTINA:
|
(Alo sentìo.) (A Lucietta.)
|
MARINETTA:
|
(Gh'ho a caro).
|
LUCIETTA:
|
Perché no alo tasésto?
Bisognava star là, che l'averia godesto.
Lo savévimo tutte che el giera in quel canton.
L'ho visto, me n'ho incorto, col xe vegnù in scondon.
E ho ditto quel che ho ditto per far vogar Marina.
Ho volesto far scena. No xe vero, Bettina?
|
BETTINA:
|
Siora sì.
|
FELICE:
|
(Oh che galiotta!)
|
MARINETTA:
|
Voltè quella brisiola.
|
FERDINANDO:
|
Sì, anch'io vi ho conosciuto colla vostra figliuola,
Questa mattina in maschera in foggia differente,
E ho detto quel che ho detto sincerissimamente.
|
LUCIETTA:
|
Dasseno?
|
FERDINANDO:
|
In verità.
|
LUCIETTA:
|
Da cavalier, la godo.
|
FERDINANDO:
|
Piacciono i begli spiriti ancora a me, sul sodo.
|
FELICE:
|
A monte, a monte tutto ànemo, cossa femio?
Me sento a sgangolir. Magnémio o no magnémio?
|
MARINETTA:
|
Andè a avvisar sior'àmia. (Ad un Servitore.)
|
FELICE:
|
Me balla le buèle.
|
MARINETTA:
|
No se ghe vede più. Impizzè le candele. (Ad un
Servitore.)
|