'l-salva | santa-zo
Scena
501 1 | le Zafosine? A son pure a Santa Maria d'un bel Fantin. A
502 3 | un solo; ché se l'haesse sapú, a ghe fasea la pí bela
503 2 | porte mi an, compagnon? Saràelo onesto? A cherzo ben de
504 2 | sfrisò, o tagiò el viso. Saràvela mo miegio per vu, ché la
505 1 | foessè stò a le man, la no saree stò segura a starve apè. ~
506 1 | MENATo ‑ Com, càncaro? Sassèu mè vegnú sí rabioso che
507 1 | Mo che saore? El n'è rio save da fen; ché a he dromio
508 1 | tordo che haesse habú na sbolzonà. Mo sciopiti, mo trelarí.
509 3 | mezo se a me dí che a sí sbraoso, e che, se a foessè a le
510 1 | cognosserà pí, e po a si sí sbrendolò! ~RUZANTE ‑ No, compare:
511 2 | è vivo ampò? Pota, ti è sbrendoloso, ti he sí male ciera. Te
512 1 | cossí. E po a giera com i sbriseghiegi de Robín; a faelòm a sto
513 1 | ve sè dire, a son fato scaltrío. Da quela volta indrío,
514 1 | cherzo che questo supia una scarogín senza ale. ~RUZANTE ‑ Poh,
515 1 | calcagno e me trasse la scarpa. Guardè, gnian che la staesse
516 1 | m'ha portò. Faze che le scarpe harà portò la pena. A le
517 1 | darghe un sciopeto in la schina. A ve dighe che l'è un gran
518 1 | e uno che muza darghe un sciopeto in la schina. A ve dighe
519 1 | sí a la triè via, che la scoerae per tri tron. ~MENATO ‑
520 1 | che no faelè, compare, de sconderse o imbusarse. Faelè pur de
521 1 | caporale: i igi muzè, a sconvigni muzare an mi da valent'omo.
522 1 | defendere la so vita, quelú sea valent'omo. ~MENATO ‑ Mo,
523 1 | Cope Fiorín! A no egi ben seesse. Da la Peschiera a chí,
524 1 | RUZANTE ‑ Compare, che segie mi? Se i pagasse e ch'i
525 3 | qualche altro pensiero. Che ségie mi? A me 'l divi dire. ~
526 2 | he dito an mi. A vossè un segnale che 'l foesse stò in campo,
527 2 | se te veerave pur qualche segno. Se Diè m'aí ti n'iè sto
528 1 | impega el braghile. Mo el segnore Ténore, che giera sí braoso
529 1 | haré zà pí paura. Mo com a sentia arme, a parea un tordo che
530 1 | arciaparé mé pí in campo. A no sentiré zà pí sti remore de tamburini
531 3 | g'he fato el calo. A no sento gniente mi. A he pí dolore
532 1 | cherzo che a he fato pí de sessanta megia al dí. Mo a son vegnú
533 2 | che l'haesse cossí... una sfrisaura. ~GNUA ‑ Sí, che 'l poesse
534 2 | mi? A di po vu de haverve sfrisò, o tagiò el viso. Saràvela
535 1 | per un quatrin in lagherae sgangolire uno. ~MENATO ‑ Poh, compare,
536 2 | gran martelo de ti. Mo a sgangolisso. Mo n'etu piatè? ~GNUA ‑
537 2 | A muor. A te dighe ch'a sgàngolo. ~GNUA ‑ E mi l'amore m'
538 1 | che famigi da stala del Sgardenale, lí a Pava, e po com igi
539 3 | MENATO ‑ Pota mo, a ve la sgrignè vu, compare, che 'l pare
540 | sì
541 2 | vegnu. ~GNUA ‑ Ruzante? situ ti? ti è vivo ampò? Pota,
542 1 | adesso adesso de campo? Sivu stò amalò? o in preson?
543 1 | intendo quel'altre parole. Slainèmele, compare. ~RUZANTE ‑ Ontiera.
544 1 | no puossi pí muzare, a me smissié con igi; e perché igi no
545 1 | i campi, a la guera, a i soldé. A sé che no me gh'arciaparé
546 1 | no me insunio. Poh, mo no songie montò in barca a le Zafosine?
547 3 | harae duro a tante bastonè? Sòngie forte om e valente? ~MENATO ‑
548 1 | me' cognessú, compare. Mo soupiè el ben vegnú. ~RUZANTE ‑
549 1 | gnan ciera de soldò braoso. Spaso che negúun cru ~rae che
550 3 | ponsòn che a tegnea de essere spazò. Críu che ghe n'habi fato
551 2 | campo. Te si stò in qualche speale. No vitu che t'he fato la
552 1 | intendívu, ma che a si spelatò, marzo al fumo. Càncaro,
553 2 | àgiere? e che a staghe a to speranza e che a muora de fame? Te
554 1 | ben bela. No, càncaro, i speriti no magna. A son mi, e sí
555 1 | campo, e che a foesse el sperito? La sarae ben bela. No,
556 1 | sè dire che i lieti no me spinava. ~MENTATo ‑ Stè mo, compare.
557 2 | a vuogio anare, ch'a son spità. ~RUZANTE ‑ Pota, che t'
558 1 | giera de drio de cao de squadra, de caporale: i igi muzè,
559 1 | son chialò a la segura, e squase che no a ghe cherzo essere
560 1 | che me farà pro. Pota, che squaso, qualche volta, a no haea
561 1 | scarpa. Guardè, gnian che la staesse a tuor su, la priesia. La
562 1 | stare co no so che famigi da stala del Sgardenale, lí a Pava,
563 1 | la no saree stò segura a starve apè. ~RUZANTE ‑ Mo a cherzo
564 2 | véere rico mi, azò che a stassam ben mi e ti. ~RUZANTE ‑
565 1 | compare: a v'intendo. A no stassè mè. No ve partí del pavan,
566 1 | nostri giera a le man, a stesea, ve sé dire, in su l'ale...,
567 1 | colare al mal sangue, e buta stiza, gripe, rogna, giandussa
568 3 | bel desuòvero per lagarlo stracare, e po, com el foesse ben
569 3 | E che a fassè che 'l se stracasse per no poer menar via la
570 3 | La l'ha fato ela che l'è strigona. Che crívu? La m' ha ben
571 1 | tornassé con el volto tagiò, o strupià d'una gamba o d'un braso,
572 1 | altro che volti tagiè, né strupiè, a esser braoso. El ghe
573 1 | fato el bel guagno. Mo a suon forsi in luogo ch'ha in
574 1 | mo. A dormirà pure i me suoni. A magnarè pure, che me
575 1 | in t'un dí. Càncaro, gi è superbiusi quando i disc: «vilà, cuchín,
576 3 | comiería che se fa; o che supiè stò a noze. ~RUZANTE ‑ Poh,
577 1 | galioti e con braosi, de quigi tagiacantuni. Volívu altro, compare...:
578 1 | ghe vuole altro che volti tagiè, né strupiè, a esser braoso.
579 | tal
580 1 | sentiré zà pí sti remore de tamburini com a fasea. Mo trombe,
581 | tante
582 1 | uno da tera, che se ghe dà tarti de corda; e sguazare quando
583 3 | vegnea cossí de ponsòn che a tegnea de essere spazò. Críu che
584 1 | che se staghe a perder tempo? Cope Fiorín! E fuorsi mo
585 1 | braghile. Mo el segnore Ténore, che giera sí braoso a Truogia,
586 1 | alzare quando se alza uno da tera, che se ghe dà tarti de
587 1 | dal culo. ~MENATO ‑ Che teretuorio è quelo? èle buone tere? ~
588 1 | zà quatro misi sempre su teze. A ve sè dire che i lieti
589 1 | te vuò mozare, te vè in tigi anemisi: e uno che muza
590 1 | muò a son fato braoso, e tirò da i can. Me compare me
591 1 | compare? A cherzo ch' a faele toeschin. ~RUZANTE ‑ A faelòm cussí
592 3 | fasea in campo: perché i se tolesse via, — intendívu? L'è un
593 1 | compare, n'habiè paura. ~Tolíve pur via. Andóm, ~MENATO ‑
594 1 | che glare. A no harè gran tolto su un uogio. Sí che no faelè,
595 1 | i primi! A faze che i me torae el poliselo. ~MENATO ‑ Compare,
596 1 | sentia arme, a parea un tordo che haesse habú na sbolzonà.
597 1 | m'è doiso ch'a no vogiè tornar pí in campo an? Hegi bon
598 1 | cento dí, a ghe porae an tornare. ~MENATO ‑ Pota, mo a ghe
599 1 | campo. A creare veerve che a tornassé con el volto tagiò, o strupià
600 1 | con tanto cuore, e sí a si tornè cossí doerso. ~RUZANTE ‑
601 1 | compare. A parí un de sti traditoron. Perdonème, compare: a he
602 3 | foessè a le man, ch'a me traghe da un lò, ch'à me dassé
603 3 | un solo, questo è stò un traimento, o qualche pregàntola de
604 2 | Oh morbo a i da poco, e i traitore, e ch' i fe. Che me imprometístu? ~
605 1 | Che m'agi fato a mi? A trasea a pigiare qualche vaca mi,
606 1 | zapè su un calcagno e me trasse la scarpa. Guardè, gnian
607 1 | sí braoso a Truogia, se trasselo in te l'acqua per muzare?
608 1 | Meh sí, compare! a n'he trato a far male a uomini mi.
609 | tre
610 1 | Mo perché, càncaro, la triessivu via? ~RUZANTE ‑ Oh compare,
611 1 | magnare, sguazare vuol dire trionfare. ~MENATO ‑ Pota, mo harae
612 2 | t'he pur gran cuore e... tristi lachiti. A no vego mé gnente
613 1 | tamburini com a fasea. Mo trombe, mo criar arme. A no haré
614 1 | che la scoerae per tri tron. ~MENATO ‑ Mo perché, càncaro,
615 1 | Ténore, che giera sí braoso a Truogia, se trasselo in te l'acqua
616 2 | pí con ti. Va fa i fati tuò, e mi a fare i miè. Oh giandussa,
617 1 | gnian che la staesse a tuor su, la priesia. La fo sí
618 1 | corambe. ~RUZANTE ‑ Mo, al tuossi cussí a un vilàn de quel
619 1 | sí bela che a me dessoliè tuto un pè, perché a corévene
620 2 | ben e omo compío... ~GN'UA ‑ Mo a la faze ben. Mo el
621 1 | Compare, a no vi se no cielo e uossi de muorti. ~MENATO ‑ Càncaro,
622 1 | trasea a pigiare qualche vaca mi, o cavala, e sì no he
623 1 | fiò. A ve dighe ch'a no val essere valent'omo. A saí
624 3 | bastonè? Sòngie forte om e valente? ~MENATO ‑ Pota, compare!
625 1 | E com te vuò mozare, te vè in tigi anemisi: e uno che
626 1 | paura, compare, insín che me vedí sto lanzoto in man. ~
627 2 | per guagnare ché el se te veerave pur qualche segno. Se Diè
628 1 | portò la pena. A le vuò veere. T'el dissio mi? Càncaro
629 1 | foessè stò in campo. A creare veerve che a tornassé con el volto
630 1 | l'acqua per muzare? E sí veeva quigi altri che se anegava.
631 1 | No, compare: com la me vega, a veerí ben che la me farà
632 3 | A veea tal bota che me vegnea cossí de ponsòn che a tegnea
633 1 | cossí, compare. ~MENATO ‑ Vegní adesso adesso de campo?
634 1 | intendívu com a dighe? — a vegno a dire ch'i n'ha cossí roceto
635 2 | te ne mo vi? A son pur vegnu. ~GNUA ‑ Ruzante? situ ti?
636 1 | po com igi se partí, la è vegnúa chí a le Vegniesie, e sí
637 1 | Críu mo che se muzanto el ven la cagaruola, che se staghe
638 2 | Mo vila, compare, che la ven. La è ela, a la fè. ~RUZANTE ‑
639 1 | me haesse metú el monte Venda adosso. A ve dighe la veritè
640 2 | El ghe vuole altro che vendere radicio, né porezuolo. Com
641 1 | magnare fero e gabani. A le he vendú a l'ostarí per magnare,
642 1 | A ghe son pur rivò a ste Vergniesie, che a m'he pí augurò d'
643 1 | a cerca con sta asta, a verí ben ch' el parerà ch' a
644 1 | no compare, a dirve la verité. No perché a no l'haesse
645 1 | Venda adosso. A ve dighe la veritè mi, e sí me pare che chi
646 3 | sangue de mi, a creea che 'l vessè: el ve giera apè. ~RUZANTE ‑
647 2 | véerte. ~GNUA ‑ Mo no m' hetu vezúa? A no vorae, a dirte el
648 2 | forfante, piogioso. ~RUZANTE ‑ Vien con mi, a te dighe! Pota,
649 1 | e salgari, e polari, e vigne, e furtari. ~MENATO ‑ Gh'
650 1 | queste, ch'a le robé a un vilan in campo. Orbentena, el
651 1 | pavani. Vilani è chi fa le vilaní, e no chi sta a la vila. ~
652 1 | che va con la zerla per le vile. Tamentre gi è batezè, e
653 1 | beco, e doventa piogii. El vin com t'el bivi, perché sempre
654 2 | haverve sfrisò, o tagiò el viso. Saràvela mo miegio per
655 1 | chi se sa defendere la so vita, quelú sea valent'omo. ~
656 2 | stò in qualche speale. No vitu che t'he fato la ciera tuta
657 2 | de furfanton? ~MENATO ‑ Víu, compare, se l'è com ve
658 2 | mo? ~GNUA ‑ Mo vuotu ch'a viva de àgiere? e che a staghe
659 2 | Com a fago, a la fè, a vivere? ~RUZANTE ‑ Pota, mo s'te
660 3 | dissi per certo. Mo com a vívi tanti contra mi solo, doívi
661 1 | Compare, el m'è doiso ch'a no vogiè tornar pí in campo an? Hegi
662 1 | note. Meh sí! falcheto no volè mè tanto com a he caminò
663 | volea
664 1 | compare? — a poí dire com a volí. ~RUZANTE ‑ Oh, compare,
665 1 | A ghe vuole altro che volti tagiè, né strupiè, a esser
666 1 | bianca; e mi de fato a la voltié. Babao! No besogna esser
667 2 | braoso. ~GNUA ‑ Compare, a vorave pí presto che l'haesse butò
668 2 | mantegnire, che me fa a mi? A te vorrae ben mi, intiènditu? Mo com
669 2 | A ghe l'he dito an mi. A vossè un segnale che 'l foesse
670 1 | Oh, fòssio a cà?» Cussí a vuostra posta, pian? Disí pur caro
671 1 | compare! A son mi Ruzante vuostro compare. ~MENATO ‑ Compare!
672 1 | songie montò in barca a le Zafosine? A son pure a Santa Maria
673 1 | cavalo, ché muzava an elo, me zapè su un calcagno e me trasse
674 1 | once anare, e te vi tanta zente che dise «Amaza, amaze,
675 1 | fachinaria che va con la zerla per le vile. Tamentre gi
676 1 | pesa, tanta carna i tire zò. E po el mal bèere, piezo
|