IntraText Indice: Generale - Opera | Parole: Alfabetica - Frequenza - Rovesciate - Lunghezza - Statistiche | Aiuto | Biblioteca IntraText |
ATTO TERZO La stessa scena degli atti precedenti.
SCENA SECONDA D. Nicolino, e detti.
I link alle concordanze si evidenziano comunque al passaggio
NICOLINO: (La vi accà! Oh! chesta mò ha perduta la capo!).
ROSINA: (Io nce l’aggio da appresentà chiano chiano). Maestro, ve saluto.
ROSINA: Maestro, io v’avarria da dicere na cosa...
NICOLINO: (La vi, mò se ne vene!). Parlate.
ROSINA: Maestro, vuje m’avite da ajutà!
NICOLINO: Ajutare! Ed in che cosa?
ROSINA: Si vuje ve negate a chello che ve cerco, io me ne moro.
NICOLINO: (è pazza! è pazza). Morire? Come!
ROSINA: Si sacciate, che io ardo, abbrucio d’ammore pe uno che pure me vò bene...
NICOLINO: Fermati qua, figlia mia... già che ci siamo incontrati, io ti debbo parlare francamente e da vero galantuomo qual sono. Io sò che cosa significa amare saccio che non se pò scordà,,. sì... ma chisto che tu vuò bene scordatillo, lievatillo da capo.
ROSINA: E perché?
NICOLINO: Pecché non pò essere.
NICOLINO: E ma... no...
ROSINA: Non pò essere? Chi ve l’ha ditto? Pecché non pò essere?
NICOLINO: Rosiné, io so’ nzurato, figlia mia.
ROSINA: E che me ne preme de vuje? (I nascosti ridono.)
NICOLINO: Comme! Tu non vuò fà l’ammore co mme?
ROSINA: Io? Co buje! Maestro, vuje state mbriaco?
NICOLINO: No?... Comme! Tu m’haje mannata na lettera pe Pulicenella “Mio caro angioletto”.
ROSINA: Uh! Chillo l’ha dato a vuje? Ah, ah, ah. (Ride: tutti si fanno avanti ridendo.)
GIULIETTA: Maestro!... Ah, ah, ah...
EDUARDO: Comme! Vuje! ah, ah...
ROSINA: E ve crediveve ah, ah...
TUTTI: Ah, ah! (Ridono.)
NICOLINO: E redite n’autro poco. Nzomma, chesta lettera a chi jeva?
ROSINA: Io l’aveva fatta pe Feliciello.
NICOLINO: Io l’aveva ditto... Chullo ciuccione me l’ha voluto dà pe forza a me!