Libro, Notte
1 I, 4| in Chioza, ch’aviva nom ser Peder. E avend ciamat Zambô,
2 I, 4| fis, e porta-i a me compar ser Peder, e dig che i gualdi
3 I, 4| che fo Zambô dal compar ser Peder, ol batí a l’us: e
4 I, 4| e andat de sü, ol trová ser Peder che spassezava in
5 I, 4| hé-t fag’, fiol me? — dis ser Peder. — Ma ho mi fag’ixí, —
6 I, 4| da mangia tug’tri. Vedend ser Peder un sí fag’lavòr, dis
7 I, 4| madona Felicèta fo mogiér de ser Zambô, e Zambô fo marit
8 I, 4| madona Felicèta.~Vedendo-s ser Zambô levat in tanta alteza,
9 I, 4| squarzadi e roti; e dis a ser Zambô, so marit, ch’a’l
10 I, 4| ghe-n dovès fa lü un pér. Ser Zambô ghe respós che l’aviva
11 I, 4| la-g ne voliva de boni. E ser Zambô ghe respondí che a
12 I, 4| d’una in l’altra parola, ser Zambô alzá la ma e s’ghe
13 I, 4| sentendo-s dá de i bòti a ser Zambô, no voliva gnè pati
14 I, 4| paròi ol comenzá vilanizá. Ser Zambô, che se sentí tocá
15 I, 4| madona Felicèta domanda a ser Zambô una fòdra de seda
16 I, 4| ghe la portá a mostrá. Ma ser Zambô no ’s cura de vedí-la,
17 I, 4| voliva in ogni muód. Ma ser Zambô ghe respondiva che
18 I, 4| no-g vediva de i öc’c’. Ma ser Zambô, segond la so usanza,
19 I, 4| madona Felicèta l’anim de ser Zambô inversiat contra de
20 I, 4| muód a te n’empagherò. — Ser Zambô, sentend che madona
21 I, 4| che, com la sentiva che ser Zambô parlava o se moviva,
22 I, 4| vegnüd l’instad, l’acadé a ser Zambô de andá per certi
23 I, 4| se partí.~Partit che fo ser Zambô, no pasá dés dí, che
24 I, 4| Bertaz e Santí, fradèi de ser Zambô, arzons a Roma, e
25 I, 4| andá cercand e domandand de ser Zambô, ch’a ’g fo mostrá
26 I, 4| Santí la bela botiga de ser Zambô, e che l’era fornida
27 I, 4| ch’a’ i voliva parla con ser Zambô; ma ghe fo respós
28 I, 4| recordava de i paròi de ser Zambô so marit, e in sema
29 I, 4| razonament co la cognada, ser Zambô azons a ca; e avend
30 I, 4| fradèi no fos vedüdi da ser Zambô. E no savend alter
31 I, 4| cazar-s lá sot. Vegnüd che fo ser Zambô de sü e vedüda la
32 I, 4| respondiva che la no aviva nient. Ser Zambô pur la guardava, e
33 I, 4| ardiment de mover-s gnè crolá. Ser Zambô, avend mis zò ’l bastô,
34 I, 4| era zonta l’ora ormá che ser Zambô soliva andá a la piaza
35 I, 4| partí de ca. Partit che fo ser Zambô de ca, madona Felicèta
36 I, 4| d’afan in afan. E per che ser Zambô no saís tal novela,
37 I, 4| pagament, ol se incontra in ser Zambô, terz fradèl, che
38 I, 4| vedend ol pizegamort ol dét ser Zambô che tant someggiava
39 I, 4| tirá inturen la testa a ser Zambô, digand: — Ah poltrô,
40 I, 4| manera, che ’l pover de ser Zambô a colpi de bôni bastonadi
41 II, 12| diacono, andò a visitare ser Gasparo, cioè il villano
|