Libro,  Notte 
 1    I,    4|           in Chioza, ch’aviva nom ser Peder. E avend ciamat Zambô,
 2    I,    4|        fis, e porta-i a me compar ser Peder, e dig che i gualdi
 3    I,    4|           che fo Zambô dal compar ser Peder, ol batí a l’us: e
 4    I,    4|           e andat de sü, ol trová ser Peder che spassezava in
 5    I,    4|         hé-t fag’, fiol me? — dis ser Peder. — Ma ho mi fag’ixí, —
 6    I,    4|         da mangia tug’tri. Vedend ser Peder un sí fag’lavòr, dis
 7    I,    4|      madona Felicèta fo mogiér de ser Zambô, e Zambô fo marit
 8    I,    4|        madona Felicèta.~Vedendo-s ser Zambô levat in tanta alteza,
 9    I,    4|         squarzadi e roti; e dis a ser Zambô, so marit, ch’a’l
10    I,    4|         ghe-n dovès fa lü un pér. Ser Zambô ghe respós che l’aviva
11    I,    4|         la-g ne voliva de boni. E ser Zambô ghe respondí che a
12    I,    4|          d’una in l’altra parola, ser Zambô alzá la ma e s’ghe
13    I,    4|         sentendo-s dá de i bòti a ser Zambô, no voliva gnè pati
14    I,    4|        paròi ol comenzá vilanizá. Ser Zambô, che se sentí tocá
15    I,    4|         madona Felicèta domanda a ser Zambô una fòdra de seda
16    I,    4|         ghe la portá a mostrá. Ma ser Zambô no ’s cura de vedí-la,
17    I,    4|           voliva in ogni muód. Ma ser Zambô ghe respondiva che
18    I,    4|        no-g vediva de i öc’c’. Ma ser Zambô, segond la so usanza,
19    I,    4|         madona Felicèta l’anim de ser Zambô inversiat contra de
20    I,    4|          muód a te n’empagherò. — Ser Zambô, sentend che madona
21    I,    4|           che, com la sentiva che ser Zambô parlava o se moviva,
22    I,    4|        vegnüd l’instad, l’acadé a ser Zambô de andá per certi
23    I,    4|           se partí.~Partit che fo ser Zambô, no pasá dés dí, che
24    I,    4|         Bertaz e Santí, fradèi de ser Zambô, arzons a Roma, e
25    I,    4|       andá cercand e domandand de ser Zambô, ch’a ’g fo mostrá
26    I,    4|           Santí la bela botiga de ser Zambô, e che l’era fornida
27    I,    4|          ch’a’ i voliva parla con ser Zambô; ma ghe fo respós
28    I,    4|           recordava de i paròi de ser Zambô so marit, e in sema
29    I,    4|         razonament co la cognada, ser Zambô azons a ca; e avend
30    I,    4|           fradèi no fos vedüdi da ser Zambô. E no savend alter
31    I,    4|     cazar-s lá sot. Vegnüd che fo ser Zambô de sü e vedüda la
32    I,    4| respondiva che la no aviva nient. Ser Zambô pur la guardava, e
33    I,    4|    ardiment de mover-s gnè crolá. Ser Zambô, avend mis zò ’l bastô,
34    I,    4|          era zonta l’ora ormá che ser Zambô soliva andá a la piaza
35    I,    4|        partí de ca. Partit che fo ser Zambô de ca, madona Felicèta
36    I,    4|         d’afan in afan. E per che ser Zambô no saís tal novela,
37    I,    4|       pagament, ol se incontra in ser Zambô, terz fradèl, che
38    I,    4|       vedend ol pizegamort ol dét ser Zambô che tant someggiava
39    I,    4|           tirá inturen la testa a ser Zambô, digand: — Ah poltrô,
40    I,    4|           manera, che ’l pover de ser Zambô a colpi de bôni bastonadi
41   II,   12|          diacono, andò a visitare ser Gasparo, cioè il villano
 
  |