Canto, strofa
1 1, 44 | l'atto,~Se ghe doggian in gîo, te ö fan scroscî,~Lë ö
2 1, 122| frattanto che cöro e no me gîo~Ecco li, che mi perdo mæ
3 2, 28 | cöi chen, son tûtte in gîo,~Ghe scadenn-o ädreitûa
4 2, 51 | Nêutte e giorno ö va in gîo sensa fermâse,~Ö nö dorme,
5 2, 107| prefutte,~Se ghe mettan in gîo, picca e repicca,~Perché
6 2, 125| törna con mi, portali in gîo?~Nö, ciûttosto se creppe
7 2, 133| foresto, stö ruffian da gîo,~Ö pœû dâme ö bughezzo in
8 2, 141| veggetta che a l'aveiva in gîo,~Çerta Rosinn-a che a l'
9 3, 7 | âtra gh'ëa Creta e tûtt'in gîo~Propriamente ritræta a-o
10 3, 44 | doppo avei fæto ûn mezo gîo,~In sce l'erbo vixin van
11 3, 64 | inoltre, disposti all'erbö in gîo~Gh'ëa de çerte figûe, da
12 3, 75 | che pe lö ascì nö vegne ö gîo;~E mentre che a parlava,
13 3, 87 | braghe in man~Piggian ö gîo pe avvixinase a-o riâ,~Ma
14 3, 110| visto Enea, g'han fæto in gîo~E da drita e scinistra,
15 3, 124| spaziosa, con tre mûage in gîo~E ûn sciûmme neigro che
16 3, 136| Famme che a ghe ronza in gîo~E che a sta attenta a chi
17 3, 181| rinserriâ co-i sô baluardi in gîo,~E che ö mondo, pe drîto
|