POZNÁMKA / ZAMYSLENIE

"Je nevyhnutné osobné a priame ohlasovanie, pri ktorom sa človek s človekom podelí o vieru v zmŕtvychvstalého Pána. Rovnako aj iné tradičné formy šírenia Božieho slova. No súčasne sa má dnes ohlasovanie uskutočňovať aj v spoločenských dorozumievacích prostriedkoch a prostredníctvom nich".
Pápež Ján Pavol II., Posolstvo k 34. svetovému dňu spoločenských dorozumievacích prostriedkov

Už 2000 rokov nasledovníci Ježiša Krista z generácie na generáciu s radosťou prijímajú dobrú zvesť a snažia sa ju odovzdávať svojim súčasníkom, uskutočňujúc tak poslanie, ktoré prijali od Pána prostredníctvom prvých apoštolov. Ak Cirkev v každej dobe tvorivo používala rôzne metódy a jazyk, aby bolo evanjelium pochopiteľné pre ľudí tej doby, musí tak rovnako robiť aj na prahu tretieho tisícročia, keď má na to ešte silnejší motív. Tohto sa týka aj pápežovo posolstvo k tomuto svetovému dňu spoločenských dorozumievacích prostriedkov, ktoré je zasadené do procesu príprav na Veľké jubileum roku 2000, ktorý Cirkev podnikla v posledných rokoch.
Je potrebné, aby sme si uvedomili, že nové generácie sa nestanú kresťanmi automaticky a spontánne. Vyžaduje si to úsilie a evanjelizačnú prácu, ku ktorej pápež Ján Pavol II. vyzýva Cirkev, aby tak obnovila svoje "nadšenie, metódy a výrazové prostriedky" (porov. prejav Svätého otca na plenárnom zasadaní CELAM-u na Haiti, č. 4, marec 1983) pri hlásaní Krista v novom tisícročí. Túto úlohu nemajú plniť len biskupi a kňazi, ale celý Boží ľud: rodiny, pracovníci v pastorácii, učitelia a všetci veriaci vo svojom každodennom živote.
Bezpochyby však existuje osobitná skutočnosť, na ktorú Cirkev v dnešný deň nesmie zabudnúť: spoločenské dorozumievacie prostriedky sú súčasným javom (ktorý sa výrazne objavil iba pred 100 rokmi) a majú dnes rozhodujúci vplyv na ľudí, ku ktorým sa obraciame s ohlasovaním Krista. "Prostredníctvom spoločenských dorozumievacích prostriedkov vstupujú ľudia do styku s osobami a udalosťami, utvárajú si vlastný názor na svet, v ktorom žijú a vlastný spôsob chápania zmyslu života..." hovorí pápež v tohtoročnom posolstve. A hneď aj vysvetľuje možnú nejasnosť, ktorá môže viesť veriacich k tomu, že majú pochybnosti, či kvôli evanjelizácii prostredníctvom dorozumievacích prostriedkov nemajú zanechať iné tradičné formy ohlasovania dobrej zvesti. Posolstvo je veľmi jasné: spolu s priamym, osobným hlásaním viery v zmŕtvychvstalého Krista musí Cirkev "súčasne" ohlasovať aj "v spoločenských dorozumievacích prostriedkoch a prostredníctvom nich". Nemôže jestvovať nezlučiteľnosť rôznych spôsobov evanjelizácie; najzákladnejším ostáva priame hlásanie od človeka k človeku a takéto hlásanie musí uskutočňovať všetok Boží ľud: v rodine, v spoločenstvách, školách, v každom prostredí.
No pápež nám tiež pripomína, že dnešní ľudia sú zaplavení mediálnou kultúrou, nachádzajú sa v "informačnej spoločnosti" a trávia veľa hodín denne pre televíznym prijímačom, na ktorom môžu prijímať stovky programov; je tu digitálna kultúra so svojimi informačnými kanálmi i veľká kinematografická produkcia rozšírená v znamení obchodu po celej planéte. Kristovo posolstvo nemôže chýbať v tomto všadeprítomnom priestore médií.
V takýchto kultúrnych podmienkach musia kresťania tvorivo a s odvahou ohlasovať posolstvo, ktorého jadrom je osoba: "ukrižovaný a vzkriesený Ježiš a jeho slávne víťazstvo nad hriechom a smrťou". Preto nás pápež opäť vyzýva, aby sme rozmýšľali o prvých apoštoloch a o tom, ako odvážne svedčili o Kristovi. Hoci sa počas dvoch tisícročí podmienky veľmi zmenili, "povinnosť svedčiť o Ježišovej smrti a zmŕtvychvstaní a o jeho spásnej prítomnosti v našom živote je rovnako skutočná a naliehavá ako pre prvých učeníkov".
V takých zmätených podmienkach, aké sú dnes, keď sú ľudia každý deň bombardovaní informáciami – niekedy i protichodnými – nám pápež pripomína, že po Turícach sa "s Ježišom uprostred a pôsobením Ducha Svätého obnovilo dorozumenie... Ten istý zmŕtvychvstalý Pán sa stáva spojivom pravého dorozumenia medzi svojimi bratmi a sestrami v Duchu".
Posolstvo je osobitne určené tým veriacim, ktorí pracujú alebo vlastnia cirkevné alebo svetské masmédiá. Pozýva ich, aby svedčili o jednote medzi sebou, a tak sa podieľali na novom "spojive pravého dorozumenia", ktorým je sám Kristus. Majú prehĺbiť svoj osobný vzťah s Pánom prostredníctvom modlitby, sviatostí a skutkami lásky. Vyzýva ich tiež, aby si zachovali vysokú profesionálnu úroveň, ktorá im umožní účinne ohlasovať Krista v spoločenských dorozumievacích prostriedkoch.
Napriek všetkému sa v tomto svete nestratil smäd po Bohu, veľa mužov a žien váhavo napreduje a očakáva slová nádeje, ktoré dajú ich jestvovaniu zmysel. Ježiš Kristus odpovedá nielen na ich najhlbšie túžby, ale ponúka im ešte oveľa viac ako dúfali. Šírenie evanjelia je požehnaním nielen pre divákov a prijímateľov, ale je to tiež "životodarné, inšpirované a nádeje plné obohatenie posolstva spoločenských dorozumievacích prostriedkov".