Chapter,Paragraph

  1  I,1       |               moja myseľ a moje srdce v tejto významnej chvíli dejín,
  2  I,1       |             ľudská rodina. Táto doba, v ktorej mi Boh vo svojich
  3  I,1       |          spojenú s katedrou sv. Petra v Ríme, sa už veľmi blíži
  4  I,1       |            dvetisíc. Je ťažké povedať v tejto chvíli, čo ten rok
  5  I,1       |           Syna, aby nezahynul nik, čo v neho verí, ale aby mal život
  6  I,1       |           určitým spôsobom nachádzame v období nového adventu, ktorý
  7  I,1       |           našim otcom skrze prorokov. V poslednom čase prehovoril
  8  I,1       |       poslednom čase prehovoril k nám v Synovi..." 3, v Synovi-Slove,
  9  I,1       |      prehovoril k nám v Synovi..." 3, v Synovi-Slove, ktorý sa stal
 10  I,1       |               dosiahli dejiny človeka v pláne Božej lásky svoj vrchol.
 11  I,1       |              jemu vlastný a osobitný, v duchu svojej večnej lásky
 12  I,2       |            svojmu Pánovi, a s dôverou v Matku Krista a Cirkvi -
 13  I,2       |              dvojité meno nemá obdoby v dejinách - videl som v tom
 14  I,2       |         obdoby v dejinách - videl som v tom jasný prejav priazne
 15  I,2       |     tridsaťtri dní, pripadá mi nielen v ňom pokračovať, ale v určitom
 16  I,2       |          nielen v ňom pokračovať, ale v určitom zmysle ho i prevziať
 17  I,2       |          všetkých svojich predchodcov v priebehu tohto dvadsiateho
 18  I,2       |         stolcu celkom osobitné miesto v Cirkvi. Ján XXIII. a Pavol
 19  I,2       |              prah, z ktorého mienim - v určitom zmysle spolu s Jánom
 20  I,2       |             zoslal svojej Cirkvi. Veď v predvečer svojho utrpenia
 21  I,3       |                                Dôvera v Ducha pravdy a lásky~3.
 22  I,3       |              lásky~3. S plnou dôverou v Ducha pravdy preberám bohaté
 23  I,3       |              vytrvalosť a trpezlivosť v ťažkom pokoncilovom období
 24  I,3       |   prozreteľnostný pokoj a rovnováhu i v najkritickejších chvíľach,
 25  I,3       |               svoju neochvejnú dôveru v jej súdržnosť. Lebo to,
 26  I,3       |             našej doby, ako aj to, čo v tejto Cirkvi hovorí všetkým
 27  I,3       |           encykliku a nadviazať na ňu v tomto prvom, akoby inauguračnom
 28  I,4       |        univerzálnou otvorenosťou, aby v nej všetci mohli nájsť "
 29  I,4       |           rozlíšil jednotlivé okruhy, v rámci ktorých ho treba viesť. 12
 30  I,4       |     slabostiam, ktorými trpela Cirkev v pokoncilovom období ukázať "
 31  I,4       |             veľká časť ľudskej rodiny v rôznotvárnych prostrediach
 32  I,4       |              sme si istí, že nie vždy v ňom chýbala skutočná láska
 33  I,4       |               k Cirkvi. Bezpochyby sa v ňom javila aj snaha prekonať
 34  I,4       |            mať svoje správne hranice. V opačnom prípade prestáva
 35  I,4       |            hlavnú a úplnú účasť práve v Cirkvi a prostredníctvom
 36  I,4       |             Okrem toho neprejavuje sa v ňom postoj služby, ale skôr
 37  I,4       |             zlomok pravdy, obsiahnutý v rozličných ľudských mienkach,
 38  I,4       |             rôznym "novotám", zrelšia v schopnosti rozlišovať, schopnejšia
 39  I,4(14)   |          niektorých sa zmienil on sám v homílii cez svätú omšu na
 40  I,5       |         všetkému zdaniu, jednotnejšia v spoločenstve služby a v
 41  I,5       |               v spoločenstve služby a v povedomí apoštolátu. Táto
 42  I,5       |               a ustavične ho obnovuje v kolégiu biskupov - neprestajne
 43  I,5       |       prejavovala už od prvých dní aj v pontifikáte Jána Pavla I.
 44  I,5       |             sa ukázal zvlášť aktuálny v ťažkom pokoncilovom období,
 45  I,5       |           správne cesty obnovy Cirkvi v jej univerzálnej dimenzii.
 46  I,5       |     apoštolskej a pastoračnej obnovy. V tej istej línii prebiehali
 47  I,5       |               biskupských konferencií v celej Cirkvi a takisto aj
 48  I,5       |        súčasne i svojej originálnosti v univerzálnej jednote Cirkvi.
 49  I,5       |               Bohu zasväteného života v rámci diecéznych synod alebo
 50  I,5       |          synod alebo pastoračných rád v jednotlivých farách a diecézach.~
 51  I,6       |           toľkokrát prejavil a zvlášť v modlitbe vo večeradle v
 52  I,6       |               v modlitbe vo večeradle v predvečer svojej smrti: "
 53  I,6       |            povďační.~Je tiež isté, že v súčasnej historickej situácii
 54  I,6       |            vyvolávajú ďalšie roztržky v Cirkvi, že spôsobujú pojmový
 55  I,6       |              spôsobujú pojmový zmätok v otázkach viery a mravov
 56  I,6       |              spoločné hľadanie pravdy v jej úplnom evanjeliovom
 57  I,6       |               kresťanskom význame. No v nijakom prípade neznamená,
 58  I,6       |              a chybám, čo sa vyskytli v minulých storočiach - v
 59  I,6       |               v minulých storočiach - v milosť nášho Pána, ktorá
 60  I,6       |           milosť nášho Pána, ktorá sa v poslednom čase prejavila
 61  I,6       |           náboženstiev a prejavuje sa v dialógu, v stretnutiach,
 62  I,6       |               prejavuje sa v dialógu, v stretnutiach, v spoločnej
 63  I,6       |              dialógu, v stretnutiach, v spoločnej modlitbe, v odkrývaní
 64  I,6       |   stretnutiach, v spoločnej modlitbe, v odkrývaní tých pokladov
 65  I,6       |         nedostatok sa čoskoro prejaví v živote celej spoločnosti
 66 II,7       |                                       V tajomstve Krista ~7. Ak
 67 II,7       |           všetci uberať, tak si potom v tomto období môžeme právom
 68 II,7       |               položiť nový pápež, keď v duchu poslušnosti viere
 69 II,7       |               čo značí: Buď pastierom v mojom ovčinci, a inokedy
 70 II,7       |               života"24 - lebo jedine v ňom, Synovi Božom, je spása.~
 71 II,7       |            všetkých poliach činnosti, v ktorých sa Cirkev prejavuje,
 72 II,7       |        prichádzal ako Duch pravdy. 31 V ňom sú "všetky poklady múdrosti
 73 II,7       |          Cirkev je jeho telom, 33 "je v Kristovi akoby sviatosťou
 74 II,7       |             pravde, jeho láska, ktorá v sebe zahrňuje všetkých.
 75 II,7       |          slávi Eucharistiu a nachádza v nej "prameň života a svätosti",36
 76 II,7       |      ukrižovaného." 37 Cirkev zostáva v okruhu tajomstva vykúpenia,
 77 II,8       |         stvorenie~8. Vykupiteľ sveta! V ňom sa zjavila novým a obdivuhodnejším
 78 II,8       |                  Dobro má svoj prameň v múdrosti a láske. Viditeľný
 79 II,8       |          jednorodeného Syna".41 A ako v človekovi-Adamovi toto spojenie
 80 II,8       |         spojenie bolo pretrhnuté, tak v Človekovi-Kristovi bolo
 81 II,8       |       tvorstve, ktoré "vzdychá a trpí v pôrodných bolestiach až
 82 II,8       |              ktorý sa dosiahol zvlášť v našom storočí v oblasti
 83 II,8       |       dosiahol zvlášť v našom storočí v oblasti ovládania sveta
 84 II,8       |           sveta človekom, neprejavuje v najvyššom dosiaľ dosiahnutom
 85 II,8       |      znečistenia životného prostredia v oblastiach prudkej industrializácie,
 86 II,8       |           tajomstva človeka, ktoré sa v biblickom, ale aj v nebiblickom
 87 II,8       |          ktoré sa v biblickom, ale aj v nebiblickom jazyku označuje
 88 II,8       |               naozaj vyjasňuje jedine v tajomstve vteleného Slova.
 89 II,8       |          tajomstvo Otca a jeho lásky, v plnej miere odhaľuje človeka
 90 II,9       |             vo stvorení sveta, ako aj v tom, že človek bol obdarovaný
 91 II,9       |               úžasné tajomstvo lásky, v ktorom sa obnovuje stvorenie53 -
 92 II,9       |              ospravodlivením" človeka v jednom ľudskom srdci: v
 93 II,9       |               v jednom ľudskom srdci: v srdci jednorodeného Syna,
 94 II,9       |              sŕdc mnohých ľudí, ktorí v tomto jednorodenom Synovi
 95 II,9       |              otcovstva Boha, ktorý sa v ňom znova približuje k ľudstvu,
 96 II,9       |              svetu, ktorú prejavil už v deň stvorenia. A jeho láska
 97 II,9       |             neustupuje pred ničím, čo v ňom samom vyžaduje spravodlivosť.
 98 II,9       |         odpúšťať, stále ochotná vyjsť v ústrety márnotratnému synovi, 60
 99 II,9       |              lásky a milosrdenstva má v dejinách ľudstva svoju formu
100 II,10      |       Vykupiteľ, ako sme už povedali, v plnej miere zjavuje človeka
101 II,10      |           rozmer tajomstva vykúpenia. V ňom človek nachádza svoju
102 II,10      |             hodnotu svojej ľudskosti.~V tajomstve vykúpenia je človek
103 II,10      |              niet muža ani ženy, lebo v Ježišovi Kristovi ste všetci
104 II,10      |              znova našiel seba. Ak sa v ňom uskutoční tento hlboký
105 II,10      |            veľkú cenu musí mať človek v očiach Stvoriteľa, keď si
106 II,10      |               aj, ba azda ešte viac - v "súčasnom svete". Tento
107 II,10      |              zvláštne občianske právo v dejinách človeka a ľudstva.
108 II,10      |            tomto svete, zmysel, ktorý v značnej miere stratil následkom
109 II,10      |               prvoradou úlohou Cirkvi v každej dobe, ale najmä za
110 II,10      |       vykúpenia, ktoré sa uskutočňuje v Ješičovi Kristovi. Tým sa
111 II,11      |    sebauvedomenie Cirkvi - sa vytvára v dialógu, ktorý, prv než
112 II,11      |             toho, čo je duchovné a čo v živote ľudstva nachádza
113 II,11      |           ľudstva nachádza svoj výraz v náboženstve a v mravnom
114 II,11      |            svoj výraz v náboženstve a v mravnom živote a má vplyv
115 II,11      |       Cirkevní otcovia správne videli v rozličných náboženstvách
116 II,11      |             ducha, ktorá sa prejavuje v hľadaní Boha a zároveň -
117 II,11      |             týmto zameraním na Boha - v hľadaní plného rozmeru ľudskosti,
118 II,11      |            vekov a pokolení skryté"69 v Bohu, aby bolo zjavené v
119 II,11      |              v Bohu, aby bolo zjavené v čase, a to v Človekovi Ježišovi
120 II,11      |             bolo zjavené v čase, a to v Človekovi Ježišovi Kristovi,
121 II,11      |               bez prestania zjavovalo v každom čase. V Kristovi
122 II,11      |              zjavovalo v každom čase. V Kristovi a skrze Krista
123 II,11      |               priblížil. Súčasne však v Kristovi a skrze Krista
124 II,11      |          okolo neho. Toto zjednotenie v rozličných oblastiach života,
125 II,11      |       dosiahol a stále môže dosiahnuť v Kristovi. Je to dôstojnosť
126 II,11      |          pravdy ľudskosti, ktorá - ak v spoločnom vedomí súčasného
127 II,11      |               že toto poslanie naráža v súčasnosti na väčší odpor
128 II,11      |         predtým, to tiež dokazuje, že v našej dobe je ešte potrebnejšie -
129 II,11      |        tajomstva Božieho plánu spásy, v ktorom spása a milosť sú
130 II,11      |              sme sa toľko ráz stretli v dejinách Cirkvi a s ktorými
131 II,11      |           dnes - uvedomele zjednotili v plnení veľkého poslania:
132 II,11      |        pomáhať každému človekovi, aby v ňom našiel seba, pomáhať
133 II,12      |         ľudská sloboda~12. Zjednotení v tomto poslaní, o ktorom
134 II,12      |            Pavla a napríklad jeho reč v aténskom aeropágu. 74 Východiskom
135 II,12      |               úcta k všetkému, čo je "v človeku",75 a ocenenie všetkého,
136 II,12      |       ocenenie všetkého, čo už on sám v hĺbke svojho ducha vypracoval
137 II,12      |               svojho ducha vypracoval v oblasti najvyšších a najvážnejších
138 II,12      |         konečne o úctu k všetkému, čo v ňom vykonal Duch, ktorý "
139 II,12      |          poslaním, je dielom milosti, v ktorej - ako dobre vieme -
140 II,12      |              nájsť seba.~Preto Cirkev v našej dobe kladie veľký
141 II,12      |            vatikánsky koncil vyhlásil v deklarácii o náboženskej
142 II,12      |         náboženskej slobode, a to tak v prvej, ako aj v druhej časti
143 II,12      |              a to tak v prvej, ako aj v druhej časti tohto dokumentu. 77
144 II,12      |             ju verne strážila a učila v jej najúplnejšej celosti. 78
145 II,12      |              osoby.~Ježiš Kristus ide v ústrety človekovi v každej
146 II,12      |               ide v ústrety človekovi v každej dobe - a teda i v
147 II,12      |              v každej dobe - a teda i v našej - tými istými slovami: "
148 II,12      |             pravda vás vyslobodí." 82 V týchto slovách sa skrýva
149 II,12      |            pri samých koreňoch, totiž v duši človeka, v jeho srdci
150 II,12      |       koreňoch, totiž v duši človeka, v jeho srdci a svedomí. Ako
151 II,12      |               a ju vyznali dokonca aj v podmienkach vonkajšieho
152 II,12      |               slovami, ktoré vyslovil v rozhodujúcej chvíli pred
153 II,12      |         obhájcom človeka, ktorý žije "v Duchu a pravde"?84 Tak ako
154 II,12      |           ctitelia budú klaňať Otcovi v Duchu a pravde. A sám Otec
155 II,12      |            klaňajú, majú sa mu klaňať v Duchu a pravde." 85~
156 III        |       VYKÚPENÝ ČLOVEK A JEHO SITUÁCIA V SÚČASNOM SVETE~~~~
157 III,13     |             vidí svoju základnú úlohu v snahe stále uskutočňovať
158 III,13     |           vyžaruje z tohto tajomstva. V pozadí stále vyhranenejších
159 III,13     |          historických procesov, ktoré v našej dobe prosperujú, ako
160 III,13     |         prosperujú, ako sa zdá, najmä v prostredí rozličných systémov,
161 III,13     |             tej pravdy a lásky, ktoré v ňom dosiahli jedinečnú a
162 III,13     |              a vzhľadom na tajomstvo, v ktorom spočíva sám život
163 III,13     |               Druhý vatikánsky koncil v rozličných statiach svojich
164 III,13     |          dôstojnosti človeka",89 a to v každom ohľade, a aby "bol
165 III,13     |               pastiera všetkých ľudí. V mene tejto starostlivosti -
166 III,13     |           starostlivosti - ako čítame v pastorálnej konštitúcii
167 III,13     |                 Ide tu teda o človeka v celej jeho pravde a v jeho
168 III,13     |         človeka v celej jeho pravde a v jeho celom rozmere. Nejde
169 III,13     |        prichádza na tento svet počatý v lone matky, narodí sa z
170 III,13     |               narodí sa z nej a práve v dôsledku tajomstva vykúpenia
171 III,13     |   neopakovateľnej reálnej existencii, v ktorej zotrváva nenarušený
172 III,13     |       zvrchovane reálny; je to človek v celej plnosti tajomstva,
173 III,13     |              ktorého sa stal účastným v Ježišovi Kristovi, tajomstva,
174 III,14     |              sa to na každého človeka v jeho úplnej a neopakovateľnej
175 III,14     |          svoje vlastné "dejiny duše". V zhode s vnútornou dispozíciou
176 III,14     |              poslania, je celý človek v celej pravde svojej existencie,
177 III,14     |    spoločenského a sociálneho bytia - v rámci svojej rodiny, v rámci
178 III,14     |                v rámci svojej rodiny, v rámci toľkých rozličných
179 III,14     |            spoločenstiev a prostredí, v rámci svojho národa alebo
180 III,14     |           ešte len rodu alebo kmeňa), v rámci celého ľudstva. Človek
181 III,14     |        vykúpenia.~Práve tohto človeka v celej pravde jeho života,
182 III,14     |               pri opise jeho situácie v súčasnom svete prechádzal
183 III,14     |       vzťahuje na celé ľudstvo: "Lebo v samom človekovi je mnoho
184 III,14     |              z druhej strany pociťuje v sebe bezhraničné túžby a
185 III,14     |             to, čo by chcel. Teda sám v sebe je rozdvojený, a to
186 III,14     |               aj toľké a také rozpory v spoločnosti."95~Tento človek
187 III,14     |              Cirkvi, cestou, ktorá je v určitom zmysle základom
188 III,15     |         súčasný človek~15. Majúc teda v živej pamäti obraz, ktorý
189 III,15     |              podliehajú "odcudzeniu", v tom zmysle, že sú jednoducho
190 III,15     |             ale že - aspoň čiastočne, v určitom okruhu následkov,
191 III,15     |             obracajú proti človekovi. V tom, ako sa zdá, spočíva
192 III,15     |           súčasnej ľudskej existencie v jej najširšom a najvšeobecnejšom
193 III,15     |            rozmere. Preto človek žije v stále väčšom strachu. Bojí
194 III,15     |      nepredstaviteľného sebazničenia, v porovnaní s ktorým blednú
195 III,15     |             na ľudstvo a prejavuje sa v rozličných formách.~Tento
196 III,15     |       vlastných výtvorov sa prejavuje v rôznych smeroch a v rozličných
197 III,15     |         prejavuje v rôznych smeroch a v rozličných stupňoch intenzity.
198 III,15     |           hoci je obdivuhodný a ľahko v ňom možno spozorovať skutočné
199 III,15     |               tvorivých zárodkoch, už v opise stvorenia na stranách
200 III,15     |             človek, robí ľudský život v každom ohľade "ľudskejším"
201 III,15     |                že ho robí takým, a to v rozličných ohľadoch. Otázka
202 III,15     | najpodstatnejšie: Stáva sa sám človek v rámci tohto pokroku naozaj
203 III,15     |            aktívne zasadzujú o pokrok v našej dobe.~Pri pozorovaní
204 III,15     |               situácie človeka dnes i v budúcnosti. Sú všetky tie
205 III,15     |         budúcna plánované vymoženosti v zhode s mravným a duchovným
206 III,15     |             človeka? Či sa sám človek v ich rámci rozvíja a napreduje,
207 III,15     |            svojej ľudskosti? Prevláda v ľuďoch, "vo svete človeka", -
208 III,15     |                dobro nad zlom? Rastie v ľuďoch a medzi ľuďmi láska
209 III,15     |              na ovládanie iných alebo v prospech toho či onoho imperializmu?~
210 III,15     |            starostlivosti vidí Cirkev v samom Ježišovi Kristovi,
211 III,15     |          starostlivosť stále rozvíjať v Kristovi, skúmajúc situáciu
212 III,15     |             skúmajúc situáciu človeka v súčasnom svete podľa najdôležitejších
213 III,16     |              dialóg. Situácia človeka v dnešnom svete, ako sa zdá,
214 III,16     |              čo Stvoriteľ vyjadril už v prvom posolstve, ktorým
215 III,16     |            posolstvo Kristus potvrdil v tajomstve vykúpenia. Druhý
216 III,16     |         vatikánsky koncil to vyslovil v tých prekrásnych kapitolách
217 III,16     |          úlohu sám Stvoriteľ, spočíva v prvenstve etiky v porovnaní
218 III,16     |             spočíva v prvenstve etiky v porovnaní s technikou, v
219 III,16     |              v porovnaní s technikou, v nadradenosti osoby nad vecami
220 III,16     |       nadradenosti osoby nad vecami a v prevahe ducha nad hmotou.~
221 III,16     |           tvrdiť, že situácia človeka v súčasnom svete je ďaleko
222 III,16     |              je všade rovnaká, ale je v mnohých ohľadoch rozdielna.
223 III,16     |              civilizácie, spočívajúci v nadbytku dobier potrebných
224 III,16     |              a silno rozvinuté -, kým v iných spoločnostiach, alebo
225 III,16     |           spoločnostiach, alebo aspoň v ich širokých vrstvách, ľudia
226 III,16     |        kontrast, na ktoré sa odvolali v dokumentoch svojho učiteľského
227 III,16     |          úradu pápeži nášho storočia, v najnovšom čase Ján XXIII.
228 III,16(103)|           Prejav k takzvaným "indios" v obci Cuilapan pri meste
229 III,16(103)|               n.; Prejav k robotníkom v Guadalajare (30. januára
230 III,16(103)|               n.; Prejav k robotníkom v Monterey (31. januára 1979):
231 III,16     |           ešte viac vyostruje tým, že v blízkom susedstve ubiedených
232 III,16     |              rozvinuté krajiny, ktoré v prílišnej miere hromadia
233 III,16     |          neporiadku, prejavujúceho sa v súčasnej svetovej situácii
234 III,16(106)|                Ján Pavol II., Homília v San Domingu (25. januára
235 III,16(106)|           Prejav k takzvaným "Indios" v obci Cuilapan pri meste
236 III,16(106)|               n.; Prejav k robotníkom v Monterey (31. januára 1979),
237 III,16     |         Princíp solidárnosti, chápaný v širšom zmysle slova, musí
238 III,16     |               silami, skrývajúcimi sa v človeku, silami, ktoré rozhodujú
239 III,16     |       prameňov musí vyprýštiť úsilie, v ktorom nájde svoj výraz
240 III,16     |               plánovať a uskutočňovať v rámci všeobecného a solidárneho
241 III,16     |              môj predchodca Pavol VI. v encyklike Populorum progressio.
242 III,16     |             kresťanov sa zodpovednosť v tomto ohľade stáva zvlášť
243 III,16     |              slov, ktoré sú zaznačené v Evanjeliu svätého Matúša. 108~
244 III,16     |        nepriodeli ste ma... (bol som) v žalári a nenavštívili ste
245 III,16     |             pomoci poskytujú, a neraz v značnom množstve, moderné
246 III,16     |          prostriedky ničenia slúžiace v ozbrojených konfliktoch
247 III,16     |           našej zemeguli by mohli byť v krátkom čase "zúrodnené",
248 III,16     |          nemôže prestať hlásať "slovo v príhodnom aj nepríhodnom
249 III,16     |               strany a žiada všetkých v mene Boha a v mene človeka:
250 III,16     |          žiada všetkých v mene Boha a v mene človeka: Nezabíjajte!
251 III,16     |          trpia hladom a núdzou! Majte v úcte dôstojnosť a slobodu
252 III,17     |             doteraz to bolo storočie, v ktorom si ľudia navzájom
253 III,17     |         rozhodným spôsobom zabrzdený? V každom prípade nemožno tu
254 III,17     |          otázka súvisí s jej poslaním v súčasnom svete. Veď na tejto
255 III,17     |              koncil a potom Pavol VI. v osobitných dokumentoch.
256 III,17     |              dokumentoch. Pokoj totiž v jadre spočíva v zachovávaní
257 III,17     |           Pokoj totiž v jadre spočíva v zachovávaní neporušiteľných
258 III,17     |            však ľudské práva porušujú v čase pokoja, je to zvlášť
259 III,17     |           spôsobom porušované, ak sme v praxi stále ešte svedkami
260 III,17     |              hanebné zločiny spáchané v poslednej svetovej vojne,
261 III,17     |             dobro človeka, čiže osoby v rámci spoločenstva. Toto
262 III,17     |        programov, systémov a režimov.~V opačnom prípade je ľudský
263 III,17     |             prípade je ľudský život i v čase mieru odsúdený na rozmanité
264 III,17     |     porušovanie práv človeka ide ruka v ruke s porušovaním práv
265 III,17     |           stotožňovala so štátom. 111 V skutočnosti však tieto režimy
266 III,17     |              človeka, ktoré približne v polovici nášho storočia
267 III,17     |   spoločenského a verejného života je v bolestnom rozpore s vyhlásením "
268 III,17     |      politického spoločenstva spočíva v tom, že celá spoločnosť,
269 III,17     |            veci sú podstatne dôležité v našej dobe, keď nesmierne
270 III,17     |     prihliadať na skutočné podmienky, v akých sa nachádzajú jednotlivé
271 III,17     |            práva verejnej moci. Práve v mene týchto predpokladov,
272 III,17     |             ktorému verejná moc slúži v štáte, sa dosahuje naplno
273 III,17     |              si istí svojimi právami. V opačnom prípade nevyhnutne
274 III,17     |              jej zásadné preverovanie v živote politických organizmov.~
275 III,17     |              deklaráciu o tejto téme. V dokumente nazvanom Dignitatis
276 III,17     |    porušovanie náboženskej slobody je v rozpore s dôstojnosťou človeka
277 III,17     |              hovorí dostatočne jasne, v čom spočíva toto obmedzovanie
278 III,17     |        osobitným spôsobom väzí hlboko v človekovi a čo je skutočne
279 III,17     |             celkovej situácii človeka v súčasnom svete a dosvedčuje,
280 III,17     |         rozličného druhu. Ak nechceme v tomto ohľade zabiehať do
281 III,17     |            moci svojho úradu chcem sa v mene všetkých veriacich
282 III,17     |           skutočného ľudského pokroku v každom režime, spoločnosti,
283 IV,18      |            Cirkvi o povolanie človeka v Kristovi  18. Tento nevyhnutne
284 IV,18      |            pohľad na situáciu človeka v súčasnom svete obracia ešte
285 IV,18      |               na tajomstvo vykúpenia, v ktorom je problém človeka
286 IV,18      |        znamená to, že každý človek je v ňom akoby preniknutý tým
287 IV,18      |               Kristus sa s ňou spojil v tajomstve vykúpenia, Cirkev
288 IV,18      |             Krista s človekom je samo v sebe tajomstvom, z ktorého
289 IV,18      |               sa na Božom živote117 a v Kristovi znovu stvorený,
290 IV,18      |           výstižne vyjadril svätý Ján v úvode svojho Evanjelia: "
291 IV,18      |             ponúkol každému človekovi v Ježišovi Kristovi, svojom
292 IV,18      |               okľuky "ľudského údelu" v tomto časnom svete. Ak totiž
293 IV,18      |                  neumrie naveky." 122 V Ježišovi Kristovi ukrižovanom,
294 IV,18      |         starostlivosťou na všetko, čo v rozmeroch tejto časnosti
295 IV,18      |              o živote ľudského ducha, v ktorom sa prejavuje ten
296 IV,18      |            nespokojné, kým nespočinie v tebe".125 V tomto tvorivom
297 IV,18      |            kým nespočinie v tebe".125 V tomto tvorivom nepokoji
298 IV,18      |             prijatia za Božie deti128 v jednorodenom Synovi Božom,
299 IV,18      |          ktorého zostúpenie - zjavené v deň Turíc - nepretržite
300 IV,18      |            nepretržite trvá. Takto sa v ľuďoch prejavuje moc Ducha, 130
301 IV,18      |           Ducha Svätého. 132 A Cirkev v našej dobe, ako sa zdá,
302 IV,18      |              toľké nenásytné žiadosti v srdci človeka. Toto vzývanie
303 IV,18      |             zdôraznil posledný koncil v konštitúcii Lumen gentium,
304 IV,18      |          rozmeru tajomstva vykúpenia, v ktorom Kristus, spojený
305 IV,18      |               tohto tajomstva a znova v ňom nájsť svetlo a silu,
306 IV,18      |            vedomá, že človek dosahuje v Kristovi, milosťou Ducha
307 IV,19      |           ktorý ma poslal." 141 Či sa v týchto slovách nášho Učiteľa
308 IV,19      |        jednorodený Syn Boží, ktorý je v náručí Otca",142 keď podáva
309 IV,19      |              ju konkrétne uplatňovala v živote ako "rozumnú poslušnosť".144
310 IV,19      |              spolu s ním Božej pravde v Cirkvi. Zodpovednosť za
311 IV,19      |               sme sa k nej priblížili v celej jej spásonosnej sile
312 IV,19      |              spásonosnej sile a jase, v jej hĺbke a zároveň jednoduchosti.
313 IV,19      |               musia spolu kráčať ruka v ruke, ako to potvrdzujú
314 IV,19      |     potvrdzujú životné dejiny svätých v Cirkvi. Ich najviac osvietilo
315 IV,19      |               jej ľudskému vyjadreniu v evanjeliu, tradícii a teológii.
316 IV,19      |              očí význam svojej služby v Cirkvi, ktorý je zhrnutý
317 IV,19      |           učiteľskému úradu, ktorý je v Cirkvi zverený biskupom,
318 IV,19      |               keď sa im snažia slúžiť v ich učiteľskej a pastoračnej
319 IV,19      |              celého Božieho ľudu.~Ako v predchádzajúcich obdobiach,
320 IV,19      |          prenikali tak, ako to čítame v liturgickej modlitbe pri
321 IV,19      |               dnes nesmierne vzrástla v súvise s pokrokom ľudskej
322 IV,19      |                jej metód a výdobytkov v poznaní sveta a človeka.
323 IV,19      |               ba aj želateľné, aby sa v tejto obrovskej práci, v
324 IV,19      |              v tejto obrovskej práci, v uvedenom smere bral ohľad
325 IV,19      |           ohľad na určitý pluralizmus v metódach. Táto práca sa
326 IV,19      |          vzdialiť od zásadnej jednoty v učení viery a mravov, lebo
327 IV,19      |          stvárňuje život celej Cirkvi v jej základnej dimenzii.
328 IV,19      |          zvláštnu pozornosť katechéze v súčasnom svete. Ovocie vyzreté
329 IV,19      |       odporúčania účastníkov Synody - v osobitnom pápežskom dokumente. 152bis
330 IV,19      |       základná forma činnosti Cirkvi, v ktorej sa prejavuje jej
331 IV,19      |         postupujú totiž spoločne ruka v ruke. A hoci sa tu hovorí
332 IV,19      |             ruke. A hoci sa tu hovorí v prvom rade o kňazoch, nemožno
333 IV,19      |          samého Krista. Treba, aby sa v súvise s touto skutočnosťou
334 IV,19      |            jej členovia. A čo povedať v tomto ohľade o špecialistoch
335 IV,19      |          tomto ohľade o špecialistoch v rozličných odboroch, o predstaviteľoch
336 IV,19      |             tým, že vychovávajú iných v pravde a učia ich dozrievať
337 IV,19      |           pravde a učia ich dozrievať v láske a spravodlivosti.
338 IV,19      |          určujúcich povolanie človeka v spoločenstve Cirkvi. Cirkev
339 IV,20      |             Eucharistia a pokánie~20. V tajomstve vykúpenia, čiže
340 IV,20      |             tajomstve vykúpenia, čiže v spasiteľnom diele Ježiša
341 IV,20      |        sviatostnej forme predovšetkým v Eucharistii. 154 Eucharistia
342 IV,20      |              počnúc tajomstvom krstu, v ktorom sme ponorení do Kristovej
343 IV,20      |            svoj vrchol a plnosť práve v Eucharistii. V tejto sviatosti
344 IV,20      |           plnosť práve v Eucharistii. V tejto sviatosti sa totiž
345 IV,20      |            nového nesmrteľného života v zmŕtvychvstaní, pretože
346 IV,20      |             života. Tento nový život, v ktorom je zahrnuté telesné
347 IV,20      |             Boží život, ktorý má Otec v sebe a dáva ho Synovi, 157
348 IV,20      |      človekovi, a o našej dôstojnosti v Kristovi. Keď sa totiž stávame
349 IV,20      |              Eucharistia je sviatosť, v ktorej nadobúda najplnší
350 IV,20      |       najplnší výraz naše nové bytie, v ktorom sám Kristus bez prestania
351 IV,20      |           spôsobom "vydáva svedectvo" v Duchu Svätom nášmu duchu, 164
352 IV,20      |             ktorej nás vykúpil. Preto v Eucharistii - mohlo by sa
353 IV,20      |               Eucharistie tými, čo sú v Cirkvi povolaní na túto
354 IV,20      |           učenie - nachádzajúce oporu v bystrom ume teológov, v
355 IV,20      |               v bystrom ume teológov, v ľuďoch hlbokej viery a modlitby,
356 IV,20      |             hlbokej viery a modlitby, v askétoch a mystikoch, so
357 IV,20      |           vyjadriť, čo je Eucharistia v celej svojej plnosti, čo
358 IV,20      |         plnosti, čo vyjadruje a čo sa v nej uskutočňuje. Eucharistia
359 IV,20      |          zotrvávať a stále napredovať v eucharistickom živote a
360 IV,20      |     nábožnosti a duchovne sa rozvíjať v eucharistickom ovzduší.
361 IV,20      |                že nie je nám dovolené v našom zmýšľaní, konaní a
362 IV,20      |              a vyznavačov, nemožno ju v praxi pokladať len za "príležitosť"
363 IV,20      |             tohto sviatostného znaku, v ktorom Kristus, skutočne
364 IV,20      |              a vzdáva ju tým viac, že v tomto sviatostnom znaku
365 IV,20      |       posilňuje a upevňuje túto výzvu v našich dušiach celkom osobitným
366 IV,20      |              a pokánie sa tak stávajú v určitom zmysle akoby dvojitým
367 IV,20      |           súvisia - ozajstného života v duchu evanjelia, života
368 IV,20      |   vykupiteľskej účinnosti. Zanikla by v nej, alebo aspoň by sa oslabila
369 IV,20      |              Bohu duchovnú obetu, 174 v ktorej sa najpodstatnejším
370 IV,20      |          účasť na Kristovom kňazstve. V Kristovi je totiž kňazstvo
371 IV,20      |               je bezmedzné, vzbudzuje v nás - ľuďoch obmedzených
372 IV,20      |           hlbším vnútorným obrátením.~V posledných rokoch sa v zhode
373 IV,20      |                V posledných rokoch sa v zhode s najstaršou cirkevnou
374 IV,20      |               najmä sviatosti pokánia v cirkevnej praxi. Tieto podnety
375 IV,20      |              obohateniu praxe pokánia v súčasnej Cirkvi. Nesmieme
376 IV,20      |               úkonom osobitnej hĺbky, v ktorom jednotlivý človek
377 IV,20      |             nakoniec potrebné, aby sa v tom úkone vyjadril sám jednotlivec,
378 IV,20      |            hriešnosti i svojej dôvery v Boha, pred ktorého predstupuje,
379 IV,20      |               pokánia - ktorá spočíva v individuálnej spovedi spojenej
380 IV,20      |            stretnúť sa s každým z nás v tom kľúčovom okamihu života
381 IV,20      |        osobitným spôsobom svoju vieru v tajomstvo vykúpenia ako
382 IV,20      |               tajomstvo vykúpenia ako v živú a oživujúcu skutočnosť,
383 IV,20      |        pochádza od samého Vykupiteľa.~V Cirkvi, ktorá sa zvlášť
384 IV,20      |               Cirkvi, ktorá sa zvlášť v našich časoch zhromažďuje
385 IV,20      |              rozvinul pápež Pavol VI. v apoštolskej konštitúcii
386 IV,20      |           budeme musieť ešte prehĺbiť v spoločných úvahách a ktorá
387 IV,20      |              mnohých ďalších uznesení v duchu pastierskej kolegiality,
388 IV,20      |         zreteľom na rozličné tradície v tomto ohľade a na rozličné
389 IV,20      |        rozličné okolnosti života ľudí v súčasnej dobe. Napriek tomu
390 IV,21      |               Aby sa mohlo predstaviť v plnom svetle bohatstvo koncilovej
391 IV,21      |           dokumentov. Zdá sa však, že v tomto bohatstve náuky vystupuje
392 IV,21      |            Krista, to značí objavovať v sebe a v druhých tú osobitnú
393 IV,21      |              značí objavovať v sebe a v druhých tú osobitnú dôstojnosť
394 IV,21      |               dôstojnosť sa prejavuje v ochote slúžiť podľa príkladu
395 IV,21      |               a vysvetlil, aké miesto v ňom majú nielen kňazi, ale
396 IV,21      |         uvedomene a veľmi nedôsledne. V tom sa súčasne prejavuje
397 IV,21      |      nedostatkom spoločenského života v ľudskom zmysle tohto slova -
398 IV,21      |          činnosti.~Na podnety koncilu v tejto oblasti nadviazali
399 IV,21      |            vďaka ktorej každý kresťan v spoločenstve Božieho ľudu
400 IV,21      |              života - treba aplikovať v správnom pomere na všetkých
401 IV,21      |              a povolania, od tých, čo v spoločnosti zaujímajú najvyššie
402 IV,21      |          najjednoduchšie práce. Práve v tom spočíva princíp spomínanej "
403 IV,21      |        vychovávať všetkých kresťanov. V Cirkvi totiž, ako v spoločenstve
404 IV,21      |        kresťanov. V Cirkvi totiž, ako v spoločenstve Božieho ľudu,
405 IV,21      |         Cirkev a bratské spoločenstvá v rozličných oblastiach ľudského
406 IV,21      |           Prijatím tejto sviatosti sa v latinskej Cirkvi vedome
407 IV,21      |              musí robiť všetko, čo je v jeho silách, aby s pomocou
408 IV,21      |             snažiť o to, aby vytrvali v manželskom zväzku a týmto
409 IV,21      |           všetci, je "pre ľudí", a to v tom zmysle, že na základe
410 IV,21      |             dar sa naplno uskutočňuje v bezvýhradnom zasvätení celej
411 IV,21      |            celej svojej ľudskej osoby v duchu snúbeneckej lásky
412 IV,21      |         jednotlivcov i spoločenstiev. V skutočnosti však sloboda
413 IV,21      |             láska, ktorá sa uplatňuje v darovaní sa a v službe druhým.
414 IV,21      |             uplatňuje v darovaní sa a v službe druhým. Pre takúto
415 IV,21      |        vykúpenia. Cirkev naozaj slúži v plnej miere ľudstvu, keď
416 IV,21      |              a uvedomelým úsilím, keď v celom svojom spoločenstve,
417 IV,21      |         života ľudí a konkretizuje ju v ňom. Týmto spôsobom sa potvrdzuje
418 IV,22      |               život a aby sme ho mali v hojnosti. 188 Táto plnosť
419 IV,22      |               plnosť života, ktorá je v ňom, je zároveň určená i
420 IV,22      |                  Cieľom každej služby v Cirkvi, či už apoštolskej,
421 IV,22      |             že Cirkev vždy, ale najmä v našich časoch potrebuje
422 IV,22      |              že vyjadrili túto pravdu v konštitúcii Lumen gentium
423 IV,22      |             je Matkou Cirkvi, pretože v dôsledku nevýslovného vyvolenia
424 IV,22      |              ona zostala vo večeradle v modlitbe a očakávaní spolu
425 IV,22      |            ukrytosti na svetlo. 198 A v nasledujúcich obdobiach
426 IV,22      |           lásky a nádeje. Ak si totiž v tomto ťažkom a zodpovednom
427 IV,22      |               ako Mária, samým Bohom. V tomto spočíva výnimočný
428 IV,22      |               jediná a neopakovateľná v dejinách ľudského pokolenia,
429 IV,22      |              aj Máriina účasť - práve v dôsledku tohto materstva -
430 IV,22      |          dielo svojho Syna a vychádza v ústrety všetkým, ktorých
431 IV,22      |           života Cirkvi, je vyjadrená v jej osobitnej blízkosti
432 IV,22      |              všetkému, čo sa odohráva v jeho živote. V tom spočíva
433 IV,22      |               odohráva v jeho živote. V tom spočíva tajomstvo Matky.
434 IV,22      |               osvojiť toto tajomstvo. V tom totiž Cirkev spoznáva
435 IV,22      |          Večná Otcova láska, ktorá sa v dejinách ľudstva zjavila
436 IV,22      |                 aby nezahynul nik, čo v neho verí, ale aby mal večný
437 IV,22      |              žije tajomstvo vykúpenia v celej jeho životodarnej
438 IV,22      |                ktorá zapustila korene v toľkých rozličných oblastiach
439 IV,22      |              jasne poukázal Pavol VI. v prvej encyklike svojho pontifikátu,
440 IV,22      |        spojenia s Kristom. Zaznievajú v nás ako mocná ozvena slová,
441 IV,22      |               ľudu do zasľúbenej zeme v tomto historickom období,
442 IV,22      |          želám si, aby sme zotrvávali v tejto modlitbe spojení s
443 IV,22      |         Matkou Ježišovou, 202 tak ako v nej zotrvávali apoštoli
444 IV,22      |             apoštoli a Pánovi učeníci v jeruzalemskom večeradle
445 IV,22      |             láskavo zotrvávala s nami v tejto modlitbe nového adventu
446 IV,22      |                    podobne ako tí, čo v deň Turíc vyšli z jeruzalemského
447 IV,22      |       udeľujem apoštolské požehnanie.~V Ríme, pri svätom Petrovi,
448 IV,22      |           1979, na Prvú pôstnu nedeľu v prvom roku svojho pontifikátu.~