Chapter,Paragraph

  1  I,1    |             vesmíru a dejín. K nemu sa obracia moja myseľ a moje
  2  I,1    |          katedrou sv. Petra v Ríme, sa už veľmi blíži k roku dvetisíc.
  3  I,1    |           svetadiely, hoci už teraz sa ľudia pokúšajú predvídať
  4  I,1    |         ktorý - hoci nerovnomerne - sa už rozšíril až do posledných
  5  I,1    |       veľkého jubilea. Približujeme sa k tomu dátumu, ktorý - i
  6  I,1    |        začiatku Evanjelia: "A Slovo sa telom stalo a prebývalo
  7  I,1    |           mal život večný." 2~Aj my sa určitým spôsobom nachádzame
  8  I,1    |               v Synovi-Slove, ktorý sa stal človekom a narodil
  9  I,1    |             stal človekom a narodil sa z Panny Márie. Týmto vykupiteľským
 10  I,1    |             do dejín ľudstva a stal sa ako človek ich "subjektom",
 11  I,2    |             2. Na Krista Vykupiteľa sa obrátili moje myšlienky
 12  I,2    |          vyjadriť, že služba, ktorá sa prijatím voľby za rímskeho
 13  I,2    |      oznámil Posvätnému kolégiu, že sa chce menovať Ján Pavol I. -
 14  I,2    |             predchádzajúcich, a tým sa postupne spájam cez rozličné,
 15  I,2    |        cestu do budúcnosti a nechať sa pritom viesť bezhraničnou
 16  I,3    |   zakorenené vo vedomí Cirkvi, o čo sa zaslúžil novým, predtým
 17  I,3    |      najkritickejších chvíľach, keď sa zdalo, že sa tá loď znútra
 18  I,3    |          chvíľach, keď sa zdalo, že sa tá loď znútra otriasa a
 19  I,3    |    základnej encykliky, začínajúcej sa slovami Ecclesiam suam.
 20  I,3    |            suam. Dovoľte mi odvolať sa predovšetkým na túto encykliku
 21  I,3    |       vedenej Duchom Svätým - ktoré sa stále prehlbuje a týka sa
 22  I,3    |           sa stále prehlbuje a týka sa jej božského tajomstva,
 23  I,4    |     poslanie a službu. Toto vedomie sa dakedy ukázalo silnejšie
 24  I,4    |          láska k Cirkvi. Bezpochyby sa v ňom javila aj snaha prekonať
 25  I,4    |             triumfalizmus, o ktorom sa veľa diskutovalo počas koncilu.
 26  I,4    |              Okrem toho neprejavuje sa v ňom postoj služby, ale
 27  I,4(14)|  pontifikátu Pavla VI. O niektorých sa zmienil on sám v homílii
 28  I,5    |          pontifikátu Pavla VI., ale sa zjavne prejavovala už od
 29  I,5    |       nástupcu.~Princíp kolegiality sa ukázal zvlášť aktuálny v
 30  I,5    |             podnet, ktorého výrazom sa stala apoštolská exhortácia
 31  I,5    |          rozličných foriem, ktorými sa prejavuje biskupská kolegialita,
 32  I,5    |     spolupráce a spoluzodpovednosti sa šíri aj medzi kňazmi, ako
 33  I,5    |            zodpovednosti za Cirkev, sa ochotne zapájali do spolupráce
 34  I,6    |          dôsledne a že spolu s nami sa pričiňovali o to isté aj
 35  I,6    |         teda hľadať jednotu a nedať sa odradiť ťažkosťami, ktoré
 36  I,6    |           odradiť ťažkosťami, ktoré sa môžu vyskytnúť alebo nahromadiť
 37  I,6    |          odkaz. Máme právo vystaviť sa takému nebezpečenstvu?~Niektorí
 38  I,6    | nebezpečenstvu?~Niektorí ľudia, keď sa stretnú s ťažkosťami alebo
 39  I,6    |             za negatívne, chceli by sa stiahnuť zo začatej cesty.
 40  I,6    |          nemôže znamenať zrieknutie sa alebo narušenie Božej pravdy,
 41  I,6    |       ľudskej slabosti a chybám, čo sa vyskytli v minulých storočiach -
 42  I,6    |            milosť nášho Pána, ktorá sa v poslednom čase prejavila
 43  I,6    |      popreli by sme pravdu týkajúcu sa nás samých, ktorú tak výstižne
 44  I,6    |            náboženstiev a prejavuje sa v dialógu, v stretnutiach,
 45  I,6    |      morálnosti, ktorých nedostatok sa čoskoro prejaví v živote
 46 II,7    |         zostanú cestami, po ktorých sa máme všetci uberať, tak
 47 II,7    |         Cirkvi, spojený s blížiacim sa koncom druhého tisícročia,
 48 II,7    |         viere prijíma výzvu, ktorou sa Kristus viackrát obrátil
 49 II,7    |             inokedy zasa: "A ty, až sa raz obrátiš, posilňuj svojich
 50 II,7    |         poliach činnosti, v ktorých sa Cirkev prejavuje, nachádza
 51 II,7    |            Apoštolom: "Rozhodol som sa, že nechcem medzi vami vedieť
 52 II,7    |          tajomstva vykúpenia, ktoré sa stalo základným princípom
 53 II,8    |              Vykupiteľ sveta! V ňom sa zjavila novým a obdivuhodnejším
 54 II,8    |             nepoznaný pokrok, ktorý sa dosiahol zvlášť v našom
 55 II,8    |        ktoré stále vznikajú a znova sa opakujú, vyhliadky na sebazničenie
 56 II,8    |          ľudského svedomia a dotkol sa toho vnútorného tajomstva
 57 II,8    |            tajomstva človeka, ktoré sa v biblickom, ale aj v nebiblickom
 58 II,8    |         Skutočne, tajomstvo človeka sa naozaj vyjasňuje jedine
 59 II,8    |   dôstojnosti. Lebo svojím vtelením sa Boží Syn určitým spôsobom
 60 II,8    |            ľudským srdcom. Narodiac sa z Márie Panny, naozaj sa
 61 II,8    |            sa z Márie Panny, naozaj sa stal jedným z nás, vo všetkom
 62 II,9    |           Kristus, Syn živého Boha, sa stal naším zmierením u Otca. 48
 63 II,9    |         totiž tomu otcovstvu, ktoré sa už od začiatku prejavilo
 64 II,9    |           tajomstvo lásky, v ktorom sa obnovuje stvorenie53 - je
 65 II,9    |             jednorodeného Syna, aby sa mohlo stať spravodlivosťou
 66 II,9    |            večnosti predurčení stať sa Božími synmi54 a boli povolaní
 67 II,9    |       večného otcovstva Boha, ktorý sa v ňom znova približuje k
 68 II,9    |       vykúpenia nezmazateľnú pečať, sa vysvetľuje zmysel Kristovho
 69 II,9    |        kríža a smrti. Boh stvorenia sa zjavuje ako Boh vykúpenia,
 70 II,9    |                 Toto zjavenie lásky sa volá aj milosrdenstvo63.
 71 II,9    |            formu a svoje meno: volá sa Ježiš Kristus.~
 72 II,10   |             životu chýba zmysel, ak sa mu nezjaví Láska, ak sa
 73 II,10   |             sa mu nezjaví Láska, ak sa nestretne s Láskou, ak ju
 74 II,10   |        kritérií svojho bytia - musí sa priblížiť ku Kristovi aj
 75 II,10   |           tak znova našiel seba. Ak sa v ňom uskutoční tento hlboký
 76 II,10   |     prinesie ovocie nielen klaňania sa Bohu, ale aj hlbokého úžasu
 77 II,10   |     hodnotou a dôstojnosťou človeka sa volá evanjelium čiže Radostná
 78 II,10   |            Radostná zvesť. A nazýva sa aj kresťanstvom. Tento úžas
 79 II,10   |       určuje Kristovo miesto a - ak sa možno tak vyjadriť - jeho
 80 II,10   |            následkom hriechu. Preto sa vykúpenie uskutočnilo veľkonočným
 81 II,10   |           do hĺbky vykúpenia, ktoré sa uskutočňuje v Ješičovi Kristovi.
 82 II,10   |            v Ješičovi Kristovi. Tým sa však dotýkame najvnútronejšiej
 83 II,11   |             sebauvedomenie Cirkvi - sa vytvára v dialógu, ktorý,
 84 II,11   |          dialógu, ktorý, prv než by sa stal rozhovorom, musí obrátiť
 85 II,11   |   náboženstiev. Zároveň ukázal, ako sa na túto mapu rozličných
 86 II,11   |             politického systému.~Čo sa týka náboženstva, koncil
 87 II,11   |            týka náboženstva, koncil sa zaoberá najprv náboženstvom
 88 II,11   |       predsa akoby tým istým smerom sa uberá tá najhlbšia túžba
 89 II,11   |         túžba ľudského ducha, ktorá sa prejavuje v hľadaní Boha
 90 II,11   |    vyznavačom islamu, ktorých viera sa rada odvoláva na Abraháma. 68
 91 II,11   |            Ježišovi Kristovi, a aby sa bez prestania zjavovalo
 92 II,11   |             Kristovi a skrze Krista sa Boh plne zjavil ľudstvu
 93 II,11   |            zjavil ľudstvu a najviac sa k nemu priblížil. Súčasne
 94 II,11   |   jestvovania.~Preto treba, aby sme sa my všetci, čo vyznávame
 95 II,11   |            cirkevných spoločenstiev sa nemôže dosiahnuť bez dôkladnej
 96 II,11   |             dimenziu vykúpenia a že sa budeme neúnavne a vytrvale
 97 II,11   |            zveril človekovi. Všetci sa musíme zúčastniť na tomto
 98 II,11   |            kedykoľvek predtým. A ak sa zdá, že toto poslanie naráža
 99 II,11   |          než kedykoľvek predtým. Tu sa nepriamo dotýkame tajomstva
100 II,11   |            trpí násilie a násilníci sa ho zmocňujú"70 a že "synovia
101 II,11   |     prijímame túto výčitku, aby sme sa - ako tí "Boží násilníci",
102 II,11   |           násilníci", s ktorými sme sa toľko ráz stretli v dejinách
103 II,11   |         dejinách Cirkvi a s ktorými sa stretáme i dnes - uvedomele
104 II,12   |           spája, a to ešte prv, než sa uskutoční ich plná jednota.
105 II,12   |     dedičstvu ľudského ducha, ktoré sa prejavilo vo všetkých náboženstvách,
106 II,12   |           dobrej vôle. Približujeme sa k nim s tou úctou a ohľaduplnosťou,
107 II,12   |             ohľaduplnosťou, ktorými sa už od čias apoštolov vyznačovala
108 II,12   |         dobré, a buduje nové, i keď sa prax nie vždy celkom zhodovala
109 II,12   |           ideálom. Obrátenie, ktoré sa musí začať týmto poslaním,
110 II,12   |            dôstojnosť ľudskej osoby sa stáva súčasťou obsahu ohlasovania,
111 II,12   |          ale postojom voči nej. Zdá sa, že takýto spôsob zodpovedá
112 II,12   |       propagujú ako slobodu, Cirkev sa na základe svojho božského
113 II,12   |     vyslobodí." 82 V týchto slovách sa skrýva základná požiadavka
114 II,12   |             dnes po dvetisíc rokoch sa nám Kristus javí ako ten,
115 II,12   |          pred Pilátovým súdom a keď sa ho Pilát vypytoval o tom,
116 II,12   |      veľrady - neodpovedal: "Ja som sa preto narodil a preto som
117 II,12   |         Príde čas, ba už je tu, keď sa praví ctitelia budú klaňať
118 II,12   |     ctiteľov. Boh je Duch, a tí, čo sa mu klaňajú, majú sa mu klaňať
119 II,12   |              čo sa mu klaňajú, majú sa mu klaňať v Duchu a pravde." 85~
120 III,13  |                             Kristus sa spojil s každým človekom ~
121 III,13  |           pripomenul Pavol VI. 86 - sa musí uberať Cirkev našich
122 III,13  |          ako učí Koncil - "Syn Boží sa svojím vtelením určitým
123 III,13  |          našej dobe prosperujú, ako sa zdá, najmä v prostredí rozličných
124 III,13  |      spôsobom znovu prítomný, i keď sa často zdá neprítomný, i
125 III,13  |           na tejto ceste, na ktorej sa Kristus spája s každým človekom,
126 III,13  |       politickým spoločenstvom, ani sa neviaže na nijaký politický
127 III,13  |      tajomstva vykúpenia a s každým sa Kristus navždy spojil vďaka
128 III,13  |         počatý v lone matky, narodí sa z nej a práve v dôsledku
129 III,13  |          Cirkvi. Táto starostlivosť sa týka celého človeka a sústreďuje
130 III,13  |         celého človeka a sústreďuje sa na neho celkom osobitným
131 III,13  |          plnosti tajomstva, ktorého sa stal účastným v Ježišovi
132 III,13  |      Kristovi, tajomstva, na ktorom sa neprestajne stáva účastným
133 III,14  |         spojený s Kristom. Vzťahuje sa to na každého človeka žijúceho
134 III,14  |        Podmaňte si ju." 94 Vzťahuje sa to na každého človeka v
135 III,14  |             vnútornej pravde, ktorá sa vzťahuje na celé ľudstvo: "
136 III,14  |             medzi nimi a niektorých sa zriekať. Ba veru, krehký
137 III,14  |            ostatných ciest, ktorými sa musí Cirkev uberať, pretože
138 III,14  |         vedomá jeho možností, ktoré sa zameriavajú stále iným smerom
139 III,14  |            smerom a zodpovedne tomu sa aj prejavujú. Cirkev si
140 III,14  |   ľudskejším",97 aby všetko, z čoho sa tento život skladá, zodpovedalo
141 III,15  |                                Čoho sa bojí súčasný človek~15.
142 III,15  |         vatikánsky koncil, pokúsime sa tento obraz znova prispôsobiť "
143 III,15  |         požiadavkám situácie, ktorá sa stále mení a vyvíja určitými
144 III,15  |         vyvíja určitými smermi.~Zdá sa, že dnešného človeka stále
145 III,15  |           nich nepriamo vyplývajú - sa obracajú proti človekovi.
146 III,15  |         proti človekovi. V tom, ako sa zdá, spočíva hlavný dôvod
147 III,15  |          stále väčšom strachu. Bojí sa, že jeho výtvory - zrejme
148 III,15  |           svojho nadania a úsilia - sa môžu radikálnym spôsobom
149 III,15  |            obrátiť proti nemu. Bojí sa, že sa stanú nástrojmi a
150 III,15  |             proti nemu. Bojí sa, že sa stanú nástrojmi a zbraňami
151 III,15  |             otázku, pre aké príčiny sa táto moc, ktorú človek dostal
152 III,15  |            a pocit ohrozenia, ktorý sa rozličnými spôsobmi prenáša
153 III,15  |      prenáša na ľudstvo a prejavuje sa v rozličných formách.~Tento
154 III,15  |             jeho vlastných výtvorov sa prejavuje v rôznych smeroch
155 III,15  |             stupňoch intenzity. Ako sa zdá, stále jasnejšie si
156 III,15  |            odvracajú ho od nej. Zdá sa, akoby človek často nevidel
157 III,15  |         súčasnej civilizácie, ktorá sa vyznačuje práve nadvládou
158 III,15  |       života a etiky. Bohužiaľ, zdá sa, že tento vývoj stále zaostáva
159 III,15  |         veľkosti človeka, o ktorých sa hovorí, aspoň ako o tvorivých
160 III,15  |        mnohoraké obavy. Prvá z nich sa týka zásadnej a základnej
161 III,15  |         rozličných ohľadoch. Otázka sa však nástojčivo vracia,
162 III,15  |             najpodstatnejšie: Stáva sa sám človek v rámci tohto
163 III,15  |         spoločenským vrstvám, ktoré sa aktívne zasadzujú o pokrok
164 III,15  |             účasti na nich nesmieme sa nechať uchvátiť prepiatym
165 III,15  |             zásadné otázky týkajúce sa situácie človeka dnes i
166 III,15  |      duchovným pokrokom človeka? Či sa sám človek v ich rámci rozvíja
167 III,15  |        alebo skôr upadá a degraduje sa vo svojej ľudskosti? Prevláda
168 III,15  |             rozvoja a pokroku, píše sa o nej na stránkach všetkých
169 III,15  |  zodpovedajú základnej potrebe, aby sa totiž človek staral o človeka,
170 III,16  |     hroziace nebezpečenstvo?~16. Ak sa nám teda naša doba, t.j.
171 III,16  |      obdobie našej generácie, ktoré sa už blíži ku koncu druhého
172 III,16  |            veľkého pokroku, ukazuje sa zároveň aj ako obdobie mnohých
173 III,16  |        človeka v dnešnom svete, ako sa zdá, je ešte ďaleko od objektívnych
174 III,16  |             prvom posolstve, ktorým sa obrátil na človeka vo chvíli,
175 III,16  |     kapitolách svojho učenia, ktoré sa týkajú "kráľovskej hodnosti
176 III,16  |          jeho povolania zúčastnovať sa na "kráľovskom poslaní" (
177 III,16  |          tejto vlády, jeho ľudskosť sa rozličnými spôsobmi podrobuje
178 III,16  |            hneď neuvedomuje - stáva sa predmetom mnohostrannej
179 III,16  |  komunikačných prostriedkov. Človek sa nesmie zriecť seba samého,
180 III,16  |            viditeľnom svete, nesmie sa stať otrokom vecí, hospodárskych
181 III,16  |             takéhoto otroctva, hoci sa to niekedy stáva bez vedomia
182 III,16  |            starostlivosti o človeka sa zaiste nachádza tento problém.
183 III,16  |            a mnohé iné programy.~Ak sa odvažujeme tvrdiť, že situácia
184 III,16  | nekontrolovaným postojom, zatiaľ čo sa obmedzuje sloboda druhých,
185 III,16  |     porovnanie a kontrast, na ktoré sa odvolali v dokumentoch svojho
186 III,16  |       štruktúry a mechanizmy, ktoré sa opierajú o rozličné druhy
187 III,16  |            ľahostajný. Lebo ten, čo sa na jednej strane snaží vyťažiť
188 III,16  |          vždy človek. Táto situácia sa ešte viac vyostruje tým,
189 III,16  |              pretože sú zneužívané, sa neraz stávajú príčinou rozličných
190 III,16  |             rozličných bied. K tomu sa pridáva horúčka inflácie
191 III,16  |           neporiadku, prejavujúceho sa v súčasnej svetovej situácii
192 III,16  |       oblasť obchodných stykov, kde sa treba riadiť zákonmi zdravého
193 III,16  |            ale aj postupne a účinne sa rozvíjať.~Na tejto ťažkej
194 III,16  |   solidárnych národov. Príliš často sa sloboda zamieňa s inštinktom
195 III,16  |        hlbšími silami, skrývajúcimi sa v človeku, silami, ktoré
196 III,16  |            Populorum progressio. Ak sa to neuskutočňuje, sama kategória "
197 III,16  |              hospodárskeho pokroku" sa stáva kategóriou nadradenou,
198 III,16  |     rozvracia spoločnosť a nakoniec sa stáva obeťou svojich vlastných
199 III,16  |      výstredností.~Je možné podujať sa na túto úlohu. Dosvedčujú
200 III,16  |             fakty a výsledky, ktoré sa tu ťažko dajú jednotlivo
201 III,16  |           človek! Pre nás kresťanov sa zodpovednosť v tomto ohľade
202 III,16  |            ste ma." 109 Tieto slová sa stávajú ešte varovnejšími,
203 III,16  |            a národom, prebúdzajúcim sa k nezávislosti, sa namiesto
204 III,16  |    prebúdzajúcim sa k nezávislosti, sa namiesto chleba a kultúrnej
205 III,16  |      krátkom čase "zúrodnené", keby sa obrovské výdavky na zbrojenie,
206 III,17  |         historických kritérií a tie sa menia. Ale aj bez týchto
207 III,17  |             veľkolepé úsilie, ktoré sa vynaložilo na založenie
208 III,17  | nenarušiteľné práva človeka, pričom sa členské štáty tejto Organizácie
209 III,17  |            zárukou, že ľudské práva sa stanú na celom svete základným
210 III,17  |          svete. Veď na tejto otázke sa zakladá sociálny a medzinárodný
211 III,17  |       vážnejšie ich porušovanie. Ak sa však ľudské práva porušujú
212 III,17  |         akýmkoľvek programom, ktorý sa vydáva za "humanitný". A
213 III,17  |        politický alebo kultúrny, by sa mohol vzdať tohto titulu?
214 III,17  |      rozmanité utrpenia pri ktorých sa súčasne s nimi rozvíjajú
215 III,17  |        polovice tohto storočia, keď sa začali vyvíjať vtedajšie
216 III,17  |           voči týmto režimom, ktoré sa zdanlivo usilovali o vyššie
217 III,17  |         dobro určitej strany, ktorá sa stotožňovala so štátom. 111
218 III,17  |          medzinárodnom fóre. Cirkev sa teší z tohto výdobytku spolu
219 III,17  |             duch oživuje".112 Preto sa musí spolu s týmito ľuďmi
220 III,17  |  uplatňovanie ich "ducha". Vynárajú sa totiž oprávnené obavy, že
221 III,17  |           osudu. Tento zmysel štátu sa neuskutoční tam, kde namiesto
222 III,17  |         skutočné podmienky, v akých sa nachádzajú jednotlivé národy
223 III,17  |            predpokladov, týkajúcich sa objektívneho etického poriadku,
224 III,17  |          verejná moc slúži v štáte, sa dosahuje naplno len vtedy,
225 III,17  |    sociálnej spravodlivosti a stáva sa meradlom pre jej zásadné
226 III,17  |       organizmov.~Medzi tieto práva sa zaraďuje, a oprávnene, právo
227 III,17  |           zásady sotva trpení alebo sa s nimi zachádza ako s občanmi "
228 III,17  |           triedy", ba dokonca - ako sa to už stalo - sú úplne pozbavení
229 III,17  |             občianskych práv.~Treba sa dotknúť aspoň krátko i tejto
230 III,17  |             moci svojho úradu chcem sa v mene všetkých veriacich
231 IV,18   |            silou pravdy a lásky. Ak sa Kristus "určitým spôsobom
232 IV,18   |       spoločenská jednotka, tým, že sa upriamuje na človeka, na
233 IV,18   |             práve preto, že Kristus sa s ňou spojil v tajomstve
234 IV,18   |          sebe tajomstvom, z ktorého sa rodí "nový človek", povolaný
235 IV,18   |         človek", povolaný zúčastniť sa na Božom živote117 a v Kristovi
236 IV,18   |            ho prijali, dal moc stať sa Božími deťmi." 119 Je to
237 IV,18   |       života, ktorý neodumiera, ani sa nepomíňa, ale trvá pre život
238 IV,18   |     rozkladu ľudského tela, Kristus sa nám zjavuje za touto hranicou: "
239 IV,18   |            ľudského ducha, v ktorom sa prejavuje ten večný nepokoj,
240 IV,18   |             svedomia. Cirkev, ktorá sa snaží pozerať na človeka
241 IV,18   |           jej činnosti. Touto silou sa Cirkev zjednocuje s Duchom
242 IV,18   |             nepretržite trvá. Takto sa v ľuďoch prejavuje moc Ducha, 130
243 IV,18   |            Cirkev v našej dobe, ako sa zdá, vždy s väčšou horlivosťou
244 IV,18   |    materializmy" našej doby. Z nich sa totiž rodia toľké nenásytné
245 IV,18   |        človeka. Toto vzývanie Ducha sa ozýva z rôznych strán a
246 IV,18   |         ozýva z rôznych strán a zdá sa, že aj prináša rozličným
247 IV,18   |          ľudskej dôstojnosti - musí sa osobitným spôsobom sústrediť
248 IV,18   |         stále pevnejšou láskou. Tým sa zároveň stáva súcejšou na
249 IV,18   |           Syn človeka neprišiel dať sa obsluhovať, ale slúžiť." 139
250 IV,18   |           túto svoju službu tým, že sa zúčastňuje na trojnásobnom
251 IV,19   |         vatikánskeho koncilu Cirkev sa teda javí pred nami ako
252 IV,19   |            ktorý ma poslal." 141 Či sa v týchto slovách nášho Učiteľa
253 IV,19   |          zjavené Slovo. Práve preto sa vyžaduje, aby sa Cirkev,
254 IV,19   |        Práve preto sa vyžaduje, aby sa Cirkev, keď vyznáva a učí
255 IV,19   |                  Týmto spôsobom sme sa stali účastnými na poslaní
256 IV,19   |            ju máme milovať a snažiť sa ju čo najpresnejšie pochopiť
257 IV,19   | najpresnejšie pochopiť tak, aby sme sa k nej priblížili v celej
258 IV,19   |         zostáva veľmi dôležitá, aby sa Cirkev, Boží ľud, mohla
259 IV,19   |          funguje správne vtedy, keď sa teológovia usilujú slúžiť
260 IV,19   |             Petrovým nástupcom, keď sa im snažia slúžiť v ich učiteľskej
261 IV,19   |            a múdrosťou a pričiňovať sa o to, aby sa navzájom prenikali
262 IV,19   |             pričiňovať sa o to, aby sa navzájom prenikali tak,
263 IV,19   |         poznaní sveta a človeka. To sa vzťahuje tak na exaktné
264 IV,19   |            ľudského poznania, ktoré sa stále rozširuje a rozvetvuje,
265 IV,19   |    rozširuje a rozvetvuje, aj viera sa musí neprestajne prehlbovať
266 IV,19   |     prípustné, ba aj želateľné, aby sa v tejto obrovskej práci,
267 IV,19   |  pluralizmus v metódach. Táto práca sa však nemôže vzdialiť od
268 IV,19   |           činnosti Cirkvi, v ktorej sa prejavuje jej prorocká charizma.
269 IV,19   |        spoločne ruka v ruke. A hoci sa tu hovorí v prvom rade o
270 IV,19   |      rehoľníkov a rehoľníčok, ktorí sa venujú katechetickej činnosti
271 IV,19   |         Božskému Učiteľovi. Nemožno sa tiež nezmieniť o toľkých
272 IV,19   |            zodpovednosť.~Okrem toho sa treba stále viac starať,
273 IV,19   |           samého Krista. Treba, aby sa v súvise s touto skutočnosťou
274 IV,20   |            Kristovej smrti, aby sme sa stali účastnými na jeho
275 IV,20   |      Eucharistii. V tejto sviatosti sa totiž z Kristovej vôle neprestajne
276 IV,20   |          toto bezhraničné darovanie sa svojho Syna, ktorý sa stal "
277 IV,20   |     darovanie sa svojho Syna, ktorý sa stal "poslušným až na smrť",156
278 IV,20   |          svojím otcovským darovaním sa, t.j. darom nového nesmrteľného
279 IV,20   |           ukrižovaného Krista, stal sa účinným znakom nového daru
280 IV,20   |         dáva ho Synovi, 157 udeľuje sa všetkým ľuďom, čo sú zjednotení
281 IV,20   |        Eucharistie a účasťou na nej sa spájame s pozemským a zároveň
282 IV,20   |         oroduje u Otca. 158 Spájame sa však s ním vždy skrze vykupiteľský
283 IV,20   |         dôstojnosti v Kristovi. Keď sa totiž stávame Božími deťmi, 160
284 IV,20   |        prijíma za synov,161 stávame sa zároveň, podobne ako Kristus, "
285 IV,20   |          kňazstvo",162 t.j. stávame sa účastnými na jedinom a neodvolateľnom
286 IV,20   | zhromaždenie veriacich, vyznačujúce sa tým istým znakom jednoty,
287 IV,20   |            v Eucharistii - mohlo by sa povedať - dotýkame sa samého
288 IV,20   |            by sa povedať - dotýkame sa samého tajomstva Pánovho
289 IV,20   |           chvíli ustanovenia, ktoré sa mocou tohto ustanovenia
290 IV,20   |          plnosti, čo vyjadruje a čo sa v nej uskutočňuje. Eucharistia
291 IV,20   |             a nábožnosti a duchovne sa rozvíjať v eucharistickom
292 IV,20   |         Kristus, skutočne prítomný, sa prijíma, duša sa naplňuje
293 IV,20   |          prítomný, sa prijíma, duša sa naplňuje milosťou a dáva
294 IV,20   |            naplňuje milosťou a dáva sa nám záloh budúcej slávy. 169
295 IV,20   |            sviatostnom znaku on sám sa nám zveruje s neohraničenou
296 IV,20   |            života Božieho ľudu, aby sa všetkými prejavmi patričnej
297 IV,20   |     Kristovi "láska za lásku" a aby sa on skutočne stal životom
298 IV,20   |    radostnej zvesti" bolo: "Kajajte sa a verte evanjeliu" (metanoeíte =
299 IV,20   |    evanjeliu" (metanoeíte = obráťte sa), 172 zdá sa, že Sviatosť
300 IV,20   |   metanoeíte = obráťte sa), 172 zdá sa, že Sviatosť utrpenia, kríža
301 IV,20   |     spôsobom. Eucharistia a pokánie sa tak stávajú v určitom zmysle
302 IV,20   |         pokánie a opakuje: "Kajajte sa." 173 Bez tohto ustavičného
303 IV,20   |            by v nej, alebo aspoň by sa oslabila tá zvláštna ochota
304 IV,20   |        duchovnú obetu, 174 v ktorej sa najpodstatnejším a najuniverzálnejším
305 IV,20   |      vlastnou obetou a s odovzdaním sa Otcovi. Práve preto, že
306 IV,20   |           preto, že toto odovzdanie sa je bezmedzné, vzbudzuje
307 IV,20   |         stránkach - potrebu obracať sa k Bohu stále dokonalejším
308 IV,20   |      obrátením.~V posledných rokoch sa v zhode s najstaršou cirkevnou
309 IV,20   |             zastúpený inými, nemôže sa dať "nahradiť" spoločenstvom.
310 IV,20   |           je nakoniec potrebné, aby sa v tom úkone vyjadril sám
311 IV,20   |         tebe, proti tebe samému som sa prehrešil." 175 Keď teda
312 IV,20   |             s predsavzatím polepšiť sa a zadosťučiniť - chráni
313 IV,20   |            najosobnejšie stretnutie sa človeka s ukrižovaným a
314 IV,20   |     sviatosti zmierenia: "Odpúšťajú sa ti hriechy." 176 "Choď a
315 IV,20   |       vykúpil. Je to právo stretnúť sa s každým z nás v tom kľúčovom
316 IV,20   |         Vykupiteľa.~V Cirkvi, ktorá sa zvlášť v našich časoch zhromažďuje
317 IV,20   |  Eucharistie a túžobne si želá, aby sa ozajstné eucharistické spoločenstvo
318 IV,20   |            všetkých kresťanov, musí sa živo pociťovať potreba sviatostného
319 IV,20   |      uvádzať do života náuku, ktorá sa tam nachádza. Ide o tému,
320 IV,20   |          spoločných úvahách a ktorá sa bude musieť stať predmetom
321 IV,20   |          nový advent, Cirkev, ktorá sa stále pripravuje na nový
322 IV,21   |         poslanie, účasťou na ktorom sa skutočne stávame Božím ľudom -
323 IV,21   |            nazvať "kráľovskou". Aby sa mohlo predstaviť v plnom
324 IV,21   |           koncilovej náuky, bolo by sa treba na tomto mieste odvolať
325 IV,21   |         koncilových dokumentov. Zdá sa však, že v tomto bohatstve
326 IV,21   |        kráľovskou". Táto dôstojnosť sa prejavuje v ochote slúžiť
327 IV,21   |        Krista, ktorý "neprišiel dať sa obsluhovať, ale slúžiť".181
328 IV,21   |             veľmi nedôsledne. V tom sa súčasne prejavuje celkom "
329 IV,21   |           aby ukázal, akým spôsobom sa toto ontologické spoločenstvo
330 IV,21   |         svetlo národov",184 nakoľko sa zakladá na správnom povedomí
331 IV,21   |            sme povolaní a na čo sme sa s pomocou Božej milosti
332 IV,21   |          vernosťou svojmu povolaniu sa musia vyznačovať manželia,
333 IV,21   |          vernosťou svojmu povolaniu sa musia vyznačovať aj kňazi,
334 IV,21   |            Prijatím tejto sviatosti sa v latinskej Cirkvi vedome
335 IV,21   |         navždy. Podobne aj manželia sa musia zo všetkých síl snažiť
336 IV,21   |       kraľovanie", čiže každý z nás sa môže dopracovať k zrelej
337 IV,21   |          obraz a podobu". Tento dar sa naplno uskutočňuje v bezvýhradnom
338 IV,21   |      posiela ľudí, mužov a ženy, čo sa mu úplne zasvätili podľa
339 IV,21   |           inštitúty.~Za našich čias sa niekedy mylne myslí, že
340 IV,21   |          keď užíva slobodu tak, ako sa mu zachce, a že k tomu má
341 IV,21   |             slobody je láska, ktorá sa uplatňuje v darovaní sa
342 IV,21   |             sa uplatňuje v darovaní sa a v službe druhým. Pre takúto
343 IV,21   |            ju v ňom. Týmto spôsobom sa potvrdzuje i to, na čo sme
344 IV,21   |             totiž človek je a stále sa stáva "cestou" každodenného
345 IV,22   |             človeka. Cirkev tým, že sa spája s celým bohatstvom
346 IV,22   |          tajomstva vykúpenia, stáva sa Cirkvou živých ľudí, pretože
347 IV,22   |         uvedomujeme túto úlohu, zdá sa nám, že ešte lepšie chápeme,
348 IV,22   |         mariologickou náukou, ktorá sa tam nachádza. 192 Keďže
349 IV,22   |           Cirkvi",193 a tento názov sa stretol so širokou ozvenou,
350 IV,22   |           nehodnému nástupcovi, aby sa obrátil na Máriu ako na
351 IV,22   |             Syn výslovne chcel, aby sa rozšírilo materstvo jeho
352 IV,22   |      apoštolmi až do dňa Turíc, keď sa mala viditeľne narodiť Cirkev
353 IV,22   |         Kristových učeníkov, túžime sa s ňou spojiť osobitným spôsobom.
354 IV,22   |            zvláštnu potrebu obrátiť sa na Krista, ktorý je skrze
355 IV,22   |          povedať, že toto tajomstvo sa utvorilo pod srdcom nazaretskej
356 IV,22   |        vyslovila svoje "fiat - staň sa". Od tej chvíle jej panenské
357 IV,22   |            človekovi a všetkému, čo sa odohráva v jeho živote.
358 IV,22   |           Večná Otcova láska, ktorá sa v dejinách ľudstva zjavila
359 IV,22   |       zoči-voči týmto úlohám, ktoré sa vynárajú na cestách Cirkvi,
360 IV,22   |             vedomím ťažkostí, ktoré sa na nich hromadia - tým viac
361 IV,22   |             veľkej, vrúcnej a stále sa vzmáhajúcej modlitby celej
362 IV,22   |         modlitba môže dosiahnuť, že sa tieto veľké úlohy a vždy
363 IV,22   |             historickom období, keď sa približujeme ku koncu druhého
364 IV,22   |          nás zostúpi, 204 a staneme sa tak Kristovými svedkami "