Chapter,Paragraph

  1  I,1  |             človeka, Ježiš Kristus, je stredom vesmíru a dejín.
  2  I,1  |        veľmi blíži k roku dvetisíc. Je ťažké povedať v tejto chvíli,
  3  I,1  |        období nového adventu, ktorý je časom očakávania. "Mnoho
  4  I,1  |  definitívne - a to spôsobom, ktorý je len jemu vlastný a osobitný,
  5  I,2  |        povinnosťou na tomto Stolci, je spojená s už spomenutou
  6  I,2  |        utrpenia povedal apoštolom: "Je pre vás lepšie, aby som
  7  I,3  |        pontifikátov. Toto dedičstvo je hlboko zakorenené vo vedomí
  8  I,3  |       celého Božieho ľudu, ktorý si je vedomý svojho spásonosného
  9  I,3  |            i jej ľudských slabostí, je a musí ostať prvým zdrojom
 10  I,3  |          ktorá - ako tvrdí Koncil - je "akoby sviatosťou čiže znakom
 11  I,4  |          Slovo, ktoré počujete, nie je moje, ale Otcovo, toho,
 12  I,4  |          diskutovalo počas koncilu. Je síce správne, aby Cirkev
 13  I,4  |             byť konštruktívny a nie je prejavom pravdy, lásky a
 14  I,4  |             hneď po ňom, zaiste nie je bez vnútorných ťažkostí
 15  I,4  |          ťažkostí a napätí. Súčasne je však vnútorne odolnejšia
 16  I,4  |             takže možno povedať, že je kritickejšia voči rozličným
 17  I,4  |         samej a vďaka tomu všetkému je lepšie pripravená na svoje
 18  I,5  |          apoštolát~5. Dnešná Cirkev je, napriek všetkému zdaniu,
 19  I,5  |          Pavla VI., ktoré bolo, ako je známe, venované katechéze.
 20  I,5  |           spolupráce biskupov - ako je napríklad metropolitné zriadenie,
 21  I,5  |           vlne života Cirkvi, ktorá je silnejšia než náznaky pochybnosti,
 22  I,6  |            sme im úprimne povďační.~Je tiež isté, že v súčasnej
 23  I,6  |          druhu ľahostajnosti. Možno je i dobré, že zástancovia
 24  I,6  |             zachovať správnu mieru. Je zrejmé, že nové obdobie
 25  I,6  |           treba ešte raz zopakovať: Je nám dovolené tak nerobiť?
 26  I,6  | nekresťanských náboženstiev - ktorá je tiež ovocím Ducha pravdy,
 27  I,6  |            etickému "permisivizmu"? Je zaiste šľachetná ochota
 28  I,6  |         každý systém a uznať to, čo je správne. Ale to absolútne
 29 II,7  |         jedine v ňom, Synovi Božom, je spása.~Pomocou vedomia Cirkvi,
 30 II,7  |        stále smerovať k tomu, ktorý je hlavou, 25 k tomu, "skrze
 31 II,7  |              k tomu, "skrze ktorého je všetko, aj my sme skrze
 32 II,7  |        skrze neho",26 k tomu, ktorý je zároveň "cesta a pravda",27 "
 33 II,7  |     múdrosti a poznania"32 a Cirkev je jeho telom, 33 "je v Kristovi
 34 II,7  |           Cirkev je jeho telom, 33 "je v Kristovi akoby sviatosťou
 35 II,7  |         pokolenia",34 čoho prameňom je on! On sám! Vykupiteľ!~Cirkev
 36 II,8  |           opakuje: "A Boh videl, že je to dobré." 38 Dobro má svoj
 37 II,8  |        synov", o stvorenstve, ktoré je "podrobené... márnosti"?44
 38 II,8  |     spomenúť iba niektoré javy, ako je hrozba znečistenia životného
 39 II,8  |         technických výdobytkov, nie je zároveň i svetom, ktorý
 40 II,8  |           Kristus, Vykupiteľ sveta, je ten, ktorý prenikol jediným
 41 II,8  |      neviditeľného Boha (Kol 1,15), je dokonalým človekom, ktorý
 42 II,9  |           sa obnovuje stvorenie53 - je vo svojej najhlbšej podstate "
 43 II,9  |            odchádza" z tohto sveta, je zároveň novým zjavením večného
 44 II,9  |             aby zjavil lásku, ktorá je vždy väčšia než celé stvorenie,
 45 II,9  |            stvorenie, lásku, ktorou je on sám, pretože "Boh je
 46 II,9  |             je on sám, pretože "Boh je láska".58 A láska je predovšetkým
 47 II,9  |            Boh je láska".58 A láska je predovšetkým väčšia ako
 48 II,9  |           ako márnosť stvorenia, 59 je silnejšia ako smrť; je stále
 49 II,9  |              je silnejšia ako smrť; je stále ochotná pozdvihnúť,
 50 II,10 |      človeka človekovi samému. A to je - ak možno tak povedať -
 51 II,10 |    ľudskosti.~V tajomstve vykúpenia je človek znovu "potvrdený",
 52 II,10 |         svojich najhlbších koreňoch je istotou viery, no skrytým
 53 II,10 |        zložky ozajstnej ľudskosti - je úzko spätý s Kristom. On
 54 II,10 |            vedie k zmŕtvychvstaniu.~Je teda prvoradou úlohou Cirkvi
 55 II,11 |                    Tajomstvo Krista je základom poslania Cirkvi
 56 II,11 |         nekresťanským náboženstvám, je plný hlbokej úcty k veľkým
 57 II,11 |             ba k prvenstvu toho, čo je duchovné a čo v živote ľudstva
 58 II,11 |           duchovné dedičstvo, ktoré je spoločné kresťanom a židom.
 59 II,11 |            tejto otvorenosti, ktorá je dielom Druhého vatikánskeho
 60 II,11 |          uvedomiť tajomstvo Krista. Je to tajomstvo "od vekov a
 61 II,11 |          môže dosiahnuť v Kristovi. Je to dôstojnosť milosti Božieho
 62 II,11 |    nadobudla taký základný význam - je pre nás ešte zrejmejšia
 63 II,11 |             tej skutočnosti, ktorou je on, Ježiš Kristus.~Ježiš
 64 II,11 |        Ježiš Kristus.~Ježiš Kristus je stály začiatok a trvalý
 65 II,11 |          všetky svoje sily, pretože je súčasnému ľudstvu potrebnejšie
 66 II,11 |           dokazuje, že v našej dobe je ešte potrebnejšie - i napriek
 67 II,11 |           bohatstvo",72 pretože ono je určené pre každého človeka
 68 II,11 |        určené pre každého človeka a je vlastníctvom každého človeka.~
 69 II,12 |          plná jednota. Táto jednota je apoštolská i misionárska,
 70 II,12 |   Východiskom misionárskeho postoja je vždy hlboká úcta k všetkému,
 71 II,12 |          hlboká úcta k všetkému, čo je "v človeku",75 a ocenenie
 72 II,12 |             neničí, ale preberá, čo je dobré, a buduje nové, i
 73 II,12 |          musí začať týmto poslaním, je dielom milosti, v ktorej -
 74 II,12 |           voči tejto pravde. Cirkev je z Kristovho ustanovenia
 75 II,12 |         samého Ježiša Krista, ktorý je prvým hlásateľom evanjelia, 79
 76 II,12 |             Boha - "Moje učenie nie je moje, ale toho, ktorý ma
 77 II,12 |       strážkyňou tej slobody, ktorá je podmienkou a základom pravej
 78 II,12 |            byť pred Otcom, tak isto je ním aj vzhľadom na ľudské
 79 II,12 |         vyhlásil: "Príde čas, ba už je tu, keď sa praví ctitelia
 80 II,12 |          žiada takých ctiteľov. Boh je Duch, a tí, čo sa mu klaňajú,
 81 III,13|          uberať Cirkev našich čias, je jedna jediná cesta; cesta,
 82 III,13|          jediná cesta; cesta, ktorá je vyskúšaná cez stáročia a
 83 III,13|            vyskúšaná cez stáročia a je zároveň cestou budúcnosti.
 84 III,13|            a režimov, Ježiš Kristus je istým spôsobom znovu prítomný,
 85 III,13|         často zdá neprítomný, i keď je Cirkev mnohorakým spôsobom
 86 III,13|            štruktúre. Ježiš Kristus je prítomný mocou tej pravdy
 87 III,13|         ešte kratšia.~Ježiš Kristus je hlavnou cestou Cirkvi. On
 88 III,13|           hlavnou cestou Cirkvi. On je našou cestou "k Otcovi".88
 89 III,13|        našou cestou "k Otcovi".88 A je aj cestou ku každému človekovi.
 90 III,13|              bol ľudskejší".90 Toto je starostlivosť samého Krista,
 91 III,13|             politický systém, takže je symbolom a zároveň záštitou
 92 III,13|          človeka, lebo každý človek je zahrnutý do tajomstva vykúpenia
 93 III,13|        dôsledku tajomstva vykúpenia je zverený starostlivosti Cirkvi.
 94 III,13|      Predmetom tejto starostlivosti je človek vo svojej jedinečnej
 95 III,13|              pripomenul, že "človek je jediný tvor na zemi, ktorého
 96 III,13|         určil na milosť a slávu, to je "každý" človek, človek zvrchovane
 97 III,13|      konkrétny a zvrchovane reálny; je to človek v celej plnosti
 98 III,14|         spasenie alebo zatratenie - je tak úzko a nerozlučne spojený
 99 III,14|     jedinečnej skutočnosti (pretože je "osobou") má svoje osobné
100 III,14|             plnení svojho poslania, je celý človek v celej pravde
101 III,14|        rámci celého ľudstva. Človek je prvou a hlavnou cestou Cirkvi,
102 III,14|              Lebo v samom človekovi je mnoho protikladov. Kým z
103 III,14|            mnohými vábivými vecami, je ustavične nútený vyberať
104 III,14|           by chcel. Teda sám v sebe je rozdvojený, a to má za následok
105 III,14|        spoločnosti."95~Tento človek je cestou Cirkvi, cestou, ktorá
106 III,14|        cestou Cirkvi, cestou, ktorá je v určitom zmysle základom
107 III,14|       každým človekom bez výnimky - je Kristus určitým spôsobom
108 III,14|                  Keďže tento človek je cestou Cirkvi, cestou jej
109 III,15|         stále ohrozuje práve to, čo je jeho vlastným výtvorom,
110 III,15|             spomenutý pokrok - hoci je obdivuhodný a ľahko v ňom
111 III,15|           pôvodcom a podporovateľom je človek, robí ľudský život
112 III,15|            vracia, keď ide o to, čo je najpodstatnejšie: Stáva
113 III,15|            svoju ľudskú dôstojnosť, je zodpovednejší, otvorenejší
114 III,15|        najmä voči núdznym a slabým, je ochotnejší preukazovať a
115 III,15|             svete človeka", - ktorý je svetom mravného dobra i
116 III,16|          dnešnom svete, ako sa zdá, je ešte ďaleko od objektívnych
117 III,16|   abstraktnú odpoveď na otázku: Kto je človek, ale o celý dynamizmus
118 III,16|            človeka v súčasnom svete je ďaleko od požiadaviek mravného
119 III,16|             za našich čias iste nie je všade rovnaká, ale je v
120 III,16|           nie je všade rovnaká, ale je v mnohých ohľadoch rozdielna.
121 III,16|             silný etický ohlas. Veď je dobre známy fakt spotrebnej
122 III,16|      vyplývajúce krivdy a príkoria, je vždy človek. Táto situácia
123 III,16|         človeka. 107~Táto úloha nie je neuskutočniteľná. Princíp
124 III,16|    inštinktom boja a nadvlády, nech je akékoľvek ich ideologické
125 III,16|             ideologické zafarbenie. Je zrejmé, že tieto inštinkty
126 III,16|            rozporov a výstredností.~Je možné podujať sa na túto
127 III,16|         jednotlivo vymenovať. Jedno je však isté. Ako základný
128 III,17|  predovšetkým morálnych. Isteže nie je ľahké porovnávať z tohto
129 III,17|               dielom spravodlivosti je pokoj - kým vojna vzniká
130 III,17|             porušujú v čase pokoja, je to zvlášť bolestné. Z hľadiska
131 III,17|        bolestné. Z hľadiska pokroku je to nepochopiteľný jav boja
132 III,17|       zásadným zorným uhlom, ktorým je dobro človeka, čiže osoby
133 III,17|          režimov.~V opačnom prípade je ľudský život i v čase mieru
134 III,17|             spolunažívanie národov. Je naozaj výrečný fakt, často
135 III,17|   porušovaním práv národa, s ktorým je človek spojený organickými
136 III,17|           štátne režimy, ktoré, ako je známe, priviedli k strašnej
137 III,17|      usilovali o vyššie dobro, akým je práve blaho štátu. Dejiny
138 III,17|       milujú spravodlivosť a pokoj. Je si však vedomá, že sama "
139 III,17|    spoločenského a verejného života je v bolestnom rozpore s vyhlásením "
140 III,17|         ktorá ho vytvára, t.j. ľud, je pánom a tvorcom svojho osudu.
141 III,17|      ľudstva.~Cirkev vždy učila, že je povinnosťou človeka pracovať
142 III,17|           povinnosťou verejnej moci je starostlivosť o spoločné
143 III,17|       zmysel pre ľudskú dôstojnosť. Je isté, že obmedzovanie náboženskej
144 III,17|        slobody osôb a spoločenstiev je nielen bolestnou skúsenosťou
145 III,17|           osoby a spoločenstvá, ale je predovšetkým útokom na samu
146 III,17|     porušovanie náboženskej slobody je v rozpore s dôstojnosťou
147 III,17|             hlboko v človekovi a čo je skutočne ľudské. Veď dokonca
148 III,17|       vzťahu k náboženstvu a viere. Je teda ťažké prijať stanovisko,
149 III,17|             svete a dosvedčuje, ako je táto jeho situácia zaťažená
150 III,17|             i povinnosť to urobiť - je to predovšetkým preto, že
151 III,17|          Uskutočňovanie tohto práva je jedným zo základných meradiel
152 IV,18 |       tajomstvo vykúpenia, v ktorom je problém človeka vpísaný
153 IV,18 |          toto Kristovo tajomné telo je Boží ľud - ako to neskôr
154 IV,18 |         znamená to, že každý človek je v ňom akoby preniknutý tým
155 IV,18 |          spojenie Krista s človekom je samo v sebe tajomstvom,
156 IV,18 |          Spojenie Krista s človekom je silou a zdrojom sily, ako
157 IV,18 |          stať sa Božími deťmi." 119 Je to sila, ktorá vnútorne
158 IV,18 |         vnútorne pretvára človeka a je princípom nového života,
159 IV,18 |             prišla plnosť času",121 je konečným zavŕšením povolania
160 IV,18 |           človeka. Určitým spôsobom je to splnenie toho životného
161 IV,18 |          nevyhnutnom osude, ktorému je podrobená hmota. Chápeme
162 IV,18 |           nás pre seba a naše srdce je nespokojné, kým nespočinie
163 IV,18 |     nepokoji prúdi a pulzuje to, čo je pre človeka najpríznačnejšie:
164 IV,18 |             jasnejšie uvedomuje, že je strážkyňou veľkého pokladu,
165 IV,18 |             Bohu "Abba, Otče!", 129 je zároveň mohutnou silou,
166 IV,18 |              Príď! Príď! "Očisť, čo je skalené, zavlaž, čo je znavené,
167 IV,18 |           čo je skalené, zavlaž, čo je znavené, uzdrav, čo je zranené.
168 IV,18 |           čo je znavené, uzdrav, čo je zranené. Ohni, čo je stŕpnuté,
169 IV,18 |             čo je zranené. Ohni, čo je stŕpnuté, zohrej, čo je
170 IV,18 |             je stŕpnuté, zohrej, čo je skrehnuté, naprav, čo je
171 IV,18 |            je skrehnuté, naprav, čo je zblúdené." 133~Toto vzývanie
172 IV,18 |         Ducha a táto prosba o Ducha je odpoveďou na všetky "materializmy"
173 IV,18 |             lebo "potrebu" toho, čo je duchovné, vyjadrujú aj tí,
174 IV,18 |        hraníc Cirkvi. 134 Či to nie je zároveň potvrdením tej pravdy
175 IV,18 |         gentium, kde učí, že Cirkev je "sviatosťou čiže znakom
176 IV,18 |             sme už povedali, človek je cestou každodenného života
177 IV,18 |         každodenného života Cirkvi, je potrebné, aby si Cirkev
178 IV,18 |             za Božieho syna137 a že je určený na milosť a oslávenie. 138
179 IV,19 |                              Cirkev je zodpovedná za pravdu~19.
180 IV,19 |              odo mňa) počujete, nie je moje, ale slovo Otcovo,
181 IV,19 |            za zjavenú pravdu, ktorá je "vlastníctvom samého Boha",
182 IV,19 |         jednorodený Syn Boží, ktorý je v náručí Otca",142 keď podáva
183 IV,19 |             účasť na poznaní Boha a je našou odpoveďou na jeho
184 IV,19 |        tradícii a teológii. Aj dnes je potrebné predovšetkým takéto
185 IV,19 |        vysvetľovanie Božieho slova, je potrebná takáto teológia.
186 IV,19 |       svojej služby v Cirkvi, ktorý je zhrnutý do pojmu "intellectus
187 IV,19 |            učiteľskému úradu, ktorý je v Cirkvi zverený biskupom,
188 IV,19 |          jediným najvyšším prameňom je sám Boh. Je prípustné, ba
189 IV,19 |      najvyšším prameňom je sám Boh. Je prípustné, ba aj želateľné,
190 IV,19 |           viery a mravov, lebo toto je jej vlastným cieľom. Z toho
191 IV,19 |      vlastným cieľom. Z toho dôvodu je nevyhnutne potrebná úzka
192 IV,19 |              odo mňa) počujete, nie je moje, ale slovo Otca." 152
193 IV,19 |           vyučovať pravdu, za ktorú je zodpovedná Cirkev.~Účasť
194 IV,19 |         dokumente. 152bis Katechéza je nesporne trvalá a pritom
195 IV,19 |            základnou formou, ktorou je rodinná katechéza, t.j.
196 IV,19 |          pre zodpovednosť za pravdu je jedným zo základných styčných
197 IV,19 |         Cirkvou a každým človekom a je jednou zo základných požiadaviek
198 IV,20 |        Eucharistii. 154 Eucharistia je stredom a vrcholom celého
199 IV,20 |              Vo svetle tohto učenia je ešte zrejmejšie, prečo celý
200 IV,20 |        zmŕtvychvstaní, pretože Otec je už od počiatku prvým prameňom
201 IV,20 |          Tento nový život, v ktorom je zahrnuté telesné oslávenie
202 IV,20 |           udeleného ľudstvu, ktorým je sám Duch Svätý. Skrze neho
203 IV,20 |   zjednotení s Kristom.~Eucharistia je najdokonalejšou sviatosťou
204 IV,20 |       opravdivý Človek. Eucharistia je sviatosť, v ktorej nadobúda
205 IV,20 |               že každý z nás, keďže je účastný na tajomstve vykúpenia,
206 IV,20 |      prostredníctvom služby Cirkvi.~Je zásadnou pravdou, a to nielen
207 IV,20 |        akoby na jej prahu, lebo nie je schopné preniknúť a slovami
208 IV,20 |    preniknúť a slovami vyjadriť, čo je Eucharistia v celej svojej
209 IV,20 |            uskutočňuje. Eucharistia je skutočne Ineffabile Sacramentum -
210 IV,20 |             Cirkvi ako Božieho ľudu je zotrvávať a stále napredovať
211 IV,20 |             zároveň vyplýva, že nie je nám dovolené v našom zmýšľaní,
212 IV,20 |            jej podstatného významu. Je to súčasne Sviatosť-Obeta,
213 IV,20 |         Sviatosť-Prítomnosť. A hoci je pravda, že Eucharistia vždy
214 IV,20 |         človek skúma sám seba a tak je z toho chleba a pije z toho
215 IV,20 |           na eucharistickú hostinu, je ten istý Kristus, ktorý
216 IV,20 |      Kristovom kňazstve. V Kristovi je totiž kňazstvo spojené s
217 IV,20 |        preto, že toto odovzdanie sa je bezmedzné, vzbudzuje v nás -
218 IV,20 |          zabúdať, že samo obrátenie je vnútorným úkonom osobitnej
219 IV,20 |          osobného obrátenia, predsa je nakoniec potrebné, aby sa
220 IV,20 |        osobitné právo ľudskej duše. Je to právo na najosobnejšie
221 IV,20 |         odteraz už nehreš!" 177 Ako je zrejmé, je to zároveň právo
222 IV,20 |         nehreš!" 177 Ako je zrejmé, je to zároveň právo samého
223 IV,20 |         človekovi, ktorého vykúpil. Je to právo stretnúť sa s každým
224 IV,20 |         okamihu života duše, ktorým je chvíľa obrátenia a odpustenia.
225 IV,20 |     nasýtení." 178 Sviatosť pokánia je prostriedkom na nasýtenie
226 IV,20 |                Jednou z úloh Cirkvi je uvádzať do života náuku,
227 IV,20 |         súčasnej dobe. Napriek tomu je zrejmé, že Cirkev prežívajúca
228 IV,20 |        životnosti s svojej činnosti je Cirkvou plniacou Božie poslanie -
229 IV,21 |          jeho kráľovskej "službe" - je úzko spätá so všetkými oblasťami
230 IV,21 |         sociologického predpokladu. Je zrejmé, že Cirkev ako ľudskú
231 IV,21 |           pre každého jej člena nie je podstatná len akási "spoločenská
232 IV,21 |          jednotlivca a pre všetkých je podstatné zvláštne "povolanie".
233 IV,21 |     povolanie". Cirkev ako Boží ľud je totiž zároveň - podľa už
234 IV,21 |          hovorí: "Poď za mnou!" 183 Je to spoločenstvo učeníkov
235 IV,21 |        ľudskom zmysle tohto slova - je spoločenstvom práve preto,
236 IV,21 |             spoločenstvom, ktoré si je vedomé svojho života a činnosti.~
237 IV,21 |             skutočné svetlo, ktorým je Kristus, "svetlo národov",184
238 IV,21 |          telo. Tento princíp, ktorý je základným pravidlom celej
239 IV,21 |            Pavol. Tento "dar", hoci je osobným povolaním a osobnou
240 IV,21 |           nás musí robiť všetko, čo je v jeho silách, aby s pomocou
241 IV,21 |            ktorú tvoríme my všetci, je "pre ľudí", a to v tom zmysle,
242 IV,21 |         podľa evanjeliových rád. To je ideál rehoľného života,
243 IV,21 |             mylne myslí, že sloboda je samoúčelná, že človek je
244 IV,21 |            je samoúčelná, že človek je vtedy slobodný, keď užíva
245 IV,21 |            skutočnosti však sloboda je veľkým dobrom iba vtedy,
246 IV,21 |           používať na všetko to, čo je ozajstným dobrom. Kristus
247 IV,21 |          najlepším prejavom slobody je láska, ktorá sa uplatňuje
248 IV,21 |            pravda o ľudskej slobode je hlboko vpísaná do tajomstva
249 IV,21 |          poukázali, že totiž človek je a stále sa stáva "cestou"
250 IV,22 |            svojím vlastným životom, je to jedine preto, že ho čerpá
251 IV,22 |           Táto plnosť života, ktorá je v ňom, je zároveň určená
252 IV,22 |             života, ktorá je v ňom, je zároveň určená i pre človeka.
253 IV,22 |           kňazskej alebo biskupskej je udržiavať tento dynamický
254 IV,22 |      chápeme, čo znamená, že Cirkev je matkou, 191 a zároveň čo
255 IV,22 |             pápežskej služby. Mária je Matkou Cirkvi, pretože v
256 IV,22 |             ktorého a skrze ktorého je všetko"196 a od ktorého
257 IV,22 |         obrátiť sa na Krista, ktorý je skrze tajomstvo vykúpenia
258 IV,22 |          dôstojnosť tohto materstva je jediná a neopakovateľná
259 IV,22 |      ľudského pokolenia, ale jediná je pre svoju hĺbku a rozsah
260 IV,22 |       vykúpenia a do života Cirkvi, je vyjadrená v jej osobitnej
261 IV,22 |         každodenného života, ktorou je človek.~Večná Otcova láska,
262 IV,22 |            a to každého človeka, že je jeho Cirkvou, Cirkvou Božieho