| Table of Contents | Words: Alphabetical - Frequency - Inverse - Length - Statistics | Help | IntraText Library | ||
| Alphabetical [« »] žalári 1 žalmista 1 žalostnými 1 že 130 želá 1 želám 1 želatelné 1 | Frequency [« »] 262 je 156 s 135 ako 130 že 123 to 112 str 110 o | Ioannes Paulus PP. II Redemptor Hominis IntraText - Concordances že |
Chapter,Paragraph
1 I,1 | Boh tak miloval svet, že dal svojho jednorodeného 2 I,2 | výnimky a tak vyjadriť, že služba, ktorá sa prijatím 3 I,2 | oznámil Posvätnému kolégiu, že sa chce menovať Ján Pavol 4 I,2 | týchto dvoch mien. Tým, že som ich prijal, podľa príkladu 5 I,3 | chvíľach, keď sa zdalo, že sa tá loď znútra otriasa 6 I,4 | neprestávam ďakovať Bohu za to, že tento môj veľký predchodca 7 I,4 | rozličné príčiny a sme si istí, že nie vždy v ňom chýbala skutočná 8 I,4 | Pavlovi VI. patrí vďaka za to, že hoci rešpektoval každý zlomok 9 I,4 | sebakritizovaniu, takže možno povedať, že je kritickejšia voči rozličným 10 I,5 | nesmierne oživil aj tým, že navrhol založenie stálej 11 I,6 | kus tejto cesty? Bez toho, že by sme chceli zachádzať 12 I,6 | podrobností, môžeme smelo povedať, že sme zaznamenali na tejto 13 I,6 | skutočný a dôležitý pokrok, že sme pracovali vytrvalo a 14 I,6 | pracovali vytrvalo a dôsledne a že spolu s nami sa pričiňovali 15 I,6 | povďační.~Je tiež isté, že v súčasnej historickej situácii 16 I,6 | dokonca vyjadrujú mienku, že tieto úsilia škodia záujmom 17 I,6 | škodia záujmom evanjelia, že vyvolávajú ďalšie roztržky 18 I,6 | ďalšie roztržky v Cirkvi, že spôsobujú pojmový zmätok 19 I,6 | otázkach viery a mravov a že vedú k istému druhu ľahostajnosti. 20 I,6 | ľahostajnosti. Možno je i dobré, že zástancovia takýchto mienok 21 I,6 | správnu mieru. Je zrejmé, že nové obdobie života Cirkvi 22 II,7 | Apoštolom: "Rozhodol som sa, že nechcem medzi vami vedieť 23 II,8 | viacráz opakuje: "A Boh videl, že je to dobré." 38 Dobro má 24 II,8 | Lebo "Boh tak miloval svet, že dal svojho jednorodeného 25 II,8 | Kristus, nový Adam, práve tým, že zjavuje tajomstvo Otca a 26 II,9 | nezabúdame ani na okamih, že Ježiš Kristus, Syn živého 27 II,9 | stvorení sveta, ako aj v tom, že človek bol obdarovaný všetkým 28 II,9 | bohatstvom tohto stvorenia a že bol stvorený o niečo menší 29 II,9 | menší od anjelov, 49 t.j. že bol stvorený na Boží "obraz 30 II,9 | určitým spôsobom zavrhol tým, že porušil prvú zmluvu51 i 31 II,10 | vie s plnou istotou viery, že vykúpenie skrze kríž dalo 32 II,11 | sebavedomia Cirkvi tým, že nám tak primerane a odborne 33 II,11 | ktoré svedčia o tom, že hoci rozličnými cestami, 34 II,11 | našu jednotu, a to tým, že budeme hlásať tajomstvo 35 II,11 | ľudskú dimenziu vykúpenia a že sa budeme neúnavne a vytrvale 36 II,11 | kedykoľvek predtým. A ak sa zdá, že toto poslanie naráža v súčasnosti 37 II,11 | predtým, to tiež dokazuje, že v našej dobe je ešte potrebnejšie - 38 II,11 | Kristus nadarmo nepovedal, že "nebeské kráľovstvo trpí 39 II,11 | násilníci sa ho zmocňujú"70 a že "synovia tohto sveta sú 40 II,12 | postojom voči nej. Zdá sa, že takýto spôsob zodpovedá 41 III,13| jasnejšie si uvedomujeme, že východiskom všetkých ciest, 42 III,13| tejto podobe, pripomenul, že "človek je jediný tvor na 43 III,14| skutočnú "situáciu". To značí, že si musí byť vedomá jeho 44 III,15| určitými smermi.~Zdá sa, že dnešného človeka stále ohrozuje 45 III,15| odcudzeniu", v tom zmysle, že sú jednoducho odňaté tomu, 46 III,15| ktorý ich vytvoril, ale že - aspoň čiastočne, v určitom 47 III,15| väčšom strachu. Bojí sa, že jeho výtvory - zrejme nie 48 III,15| obrátiť proti nemu. Bojí sa, že sa stanú nástrojmi a zbraňami 49 III,15| jasnejšie si uvedomujeme, že využitie zeme, planéty, 50 III,15| etiky. Bohužiaľ, zdá sa, že tento vývoj stále zaostáva 51 III,15| človeka"? Nemožno pochybovať, že ho robí takým, a to v rozličných 52 III,15| položiť kresťania práve preto, že Kristus ich urobil všestranne 53 III,15| sveta. Nezabúdajme však, že táto téma neobsahuje len 54 III,16| spozorovateľné nebezpečenstvo, že kým človek zväčšuje svoju 55 III,16| Ak sa odvažujeme tvrdiť, že situácia človeka v súčasnom 56 III,16| ľuďom, robíme to preto, že to potvrdzujú dobre známe 57 III,16| ešte viac vyostruje tým, že v blízkom susedstve ubiedených 58 III,16| sociálne vrstvy, ako aj tým, že jestvujú vysoko rozvinuté 59 III,16| ideologické zafarbenie. Je zrejmé, že tieto inštinkty jestvujú 60 III,16| varovnejšími, keď si pomyslíme, že novým štátom a národom, 61 III,16| druhu. Všetci dobre vieme, že zóny biedy a hladu na našej 62 III,16| slúžiacu životu.~Možno, že táto úvaha zostane čiastočne " 63 III,17| porovnaní treba konštatovať, že doteraz to bolo storočie, 64 III,17| To by malo byť zárukou, že ľudské práva sa stanú na 65 III,17| Sme pevne presvedčení, že dnes nejestvuje na svete 66 III,17| potvrdený skúsenosťami z dejín, že porušovanie práv človeka 67 III,17| štátu. Dejiny však ukázali, že to bolo iba dobro určitej 68 III,17| obmedzovali práva občanov tým, že ich pozbavili práve tých 69 III,17| pokoj. Je si však vedomá, že sama "litera" môže aj "zabiť", 70 III,17| sa totiž oprávnené obavy, že veľmi často sme ešte ďaleko 71 III,17| ďaleko od tohto uplatnenia a že neraz duch spoločenského 72 III,17| spoločenstva spočíva v tom, že celá spoločnosť, ktorá ho 73 III,17| spoločnosti alebo národa vidíme, že určitá skupina ľudí nanucuje 74 III,17| ľudstva.~Cirkev vždy učila, že je povinnosťou človeka pracovať 75 III,17| Okrem toho vždy učila, že základnou povinnosťou verejnej 76 III,17| ľudskú dôstojnosť. Je isté, že obmedzovanie náboženskej 77 III,17| je to predovšetkým preto, že spolu s tými, čo znášajú 78 IV,18 | človekom",115 tak Cirkev, tým, že preniká do hĺbky tohto tajomstva, 79 IV,18 | patristickej tradície - znamená to, že každý človek je v ňom akoby 80 IV,18 | spoločenská jednotka, tým, že sa upriamuje na človeka, 81 IV,18 | a Pán. Veď práve preto, že Kristus sa s ňou spojil 82 IV,18 | stále jasnejšie uvedomuje, že je strážkyňou veľkého pokladu, 83 IV,18 | rôznych strán a zdá sa, že aj prináša rozličným spôsobom 84 IV,18 | svoje ovocie. Možno povedať, že Cirkev toto vzývanie neprednáša 85 IV,18 | Lumen gentium, kde učí, že Cirkev je "sviatosťou čiže 86 IV,18 | Cirkev vždy bola vedomá, že človek dosahuje v Kristovi, 87 IV,18 | prijatia za Božieho syna137 a že je určený na milosť a oslávenie. 138 88 IV,18 | vykonáva túto svoju službu tým, že sa zúčastňuje na trojnásobnom 89 IV,19 | pokladá za potrebné zdôrazniť, že to koná s absolútnou vernosťou 90 IV,19 | túto pravdu značí tiež, že ju máme milovať a snažiť 91 IV,19 | každý si musí byť vedomý, že ostáva úzko spojený s poslaním 92 IV,19 | Božej pravde, a to aj tým, že zaujímajú čestný postoj 93 IV,19 | pravde na každom poli, tým, že vychovávajú iných v pravde 94 IV,20 | Svätom nášmu duchu, 164 že každý z nás, keďže je účastný 95 IV,20 | ale aj existenciálnou, že Eucharistia buduje Cirkev166 96 IV,20 | samého Krista, a to tým, že sviatostne sprítomňuje jeho 97 IV,20 | tomu môžeme smelo povedať, že toto učenie - nachádzajúce 98 IV,20 | toho však zároveň vyplýva, že nie je nám dovolené v našom 99 IV,20 | Sviatosť-Prítomnosť. A hoci je pravda, že Eucharistia vždy bola a 100 IV,20 | Bohu a vzdáva ju tým viac, že v tomto sviatostnom znaku 101 IV,20 | obráťte sa), 172 zdá sa, že Sviatosť utrpenia, kríža 102 IV,20 | sa Otcovi. Práve preto, že toto odovzdanie sa je bezmedzné, 103 IV,20 | Nesmieme však zabúdať, že samo obrátenie je vnútorným 104 IV,20 | Napriek tomu je zrejmé, že Cirkev prežívajúca nový 105 IV,21 | Cirkvi-Božieho ľudu - tým, že poukázal na trojnásobné 106 IV,21 | dokumentov. Zdá sa však, že v tomto bohatstve náuky 107 IV,21 | takú duchovnú vyspelosť, že ju vlastne treba nazvať " 108 IV,21 | predpokladu. Je zrejmé, že Cirkev ako ľudskú spoločnosť 109 IV,21 | spoločenstvom práve preto, že všetci ho tvoria spolu so 110 IV,21 | Kristom, a to aspoň tým, že nosia vo svojej duši nezmazateľný 111 IV,21 | ľudí", a to v tom zmysle, že na základe Kristovho príkladu186 112 IV,21 | sa niekedy mylne myslí, že sloboda je samoúčelná, že 113 IV,21 | že sloboda je samoúčelná, že človek je vtedy slobodný, 114 IV,21 | tak, ako sa mu zachce, a že k tomu má smerovať život 115 IV,21 | dobrom. Kristus nás učí, že najlepším prejavom slobody 116 IV,21 | sme už predtým poukázali, že totiž človek je a stále 117 IV,22 | životom, je to jedine preto, že ho čerpá z Krista, ktorý 118 IV,22 | pre človeka. Cirkev tým, že sa spája s celým bohatstvom 119 IV,22 | túto úlohu, zdá sa nám, že ešte lepšie chápeme, čo 120 IV,22 | lepšie chápeme, čo znamená, že Cirkev je matkou, 191 a 121 IV,22 | a zároveň čo značí, že Cirkev vždy, ale najmä v 122 IV,22 | vatikánskeho koncilu za to, že vyjadrili túto pravdu v 123 IV,22 | ľudských dejín, veríme, že nikto iný nás nebude vedieť 124 IV,22 | vykúpenia.~Možno povedať, že toto tajomstvo sa utvorilo 125 IV,22 | nadobúda neobyčajnú istotu, že skutočne žije životom svojho 126 IV,22 | životom svojho Učiteľa a Pána, že žije tajomstvo vykúpenia 127 IV,22 | založenú na skúsenosti, že stojí po boku človeka, a 128 IV,22 | človeka, a to každého človeka, že je jeho Cirkvou, Cirkvou 129 IV,22 | modlitba môže dosiahnuť, že sa tieto veľké úlohy a vždy 130 IV,22 | jednorodeného Syna. Dúfam, že vďaka tejto modlitbe budeme