Chapter,Paragraph

  1  I,1  |                  Boh tak miloval svet, že dal svojho jednorodeného
  2  I,2  |                výnimky a tak vyjadriť, že služba, ktorá sa prijatím
  3  I,2  |            oznámil Posvätnému kolégiu, že sa chce menovať Ján Pavol
  4  I,2  |                týchto dvoch mien. Tým, že som ich prijal, podľa príkladu
  5  I,3  |                chvíľach, keď sa zdalo, že sa tá loď znútra otriasa
  6  I,4  |        neprestávam ďakovať Bohu za to, že tento môj veľký predchodca
  7  I,4  |        rozličné príčiny a sme si istí, že nie vždy v ňom chýbala skutočná
  8  I,4  |         Pavlovi VI. patrí vďaka za to, že hoci rešpektoval každý zlomok
  9  I,4  | sebakritizovaniu, takže možno povedať, že je kritickejšia voči rozličným
 10  I,5  |               nesmierne oživil aj tým, že navrhol založenie stálej
 11  I,6  |             kus tejto cesty? Bez toho, že by sme chceli zachádzať
 12  I,6  |     podrobností, môžeme smelo povedať, že sme zaznamenali na tejto
 13  I,6  |            skutočný a dôležitý pokrok, že sme pracovali vytrvalo a
 14  I,6  |        pracovali vytrvalo a dôsledne a že spolu s nami sa pričiňovali
 15  I,6  |                povďační.~Je tiež isté, že v súčasnej historickej situácii
 16  I,6  |              dokonca vyjadrujú mienku, že tieto úsilia škodia záujmom
 17  I,6  |              škodia záujmom evanjelia, že vyvolávajú ďalšie roztržky
 18  I,6  |              ďalšie roztržky v Cirkvi, že spôsobujú pojmový zmätok
 19  I,6  |              otázkach viery a mravov a že vedú k istému druhu ľahostajnosti.
 20  I,6  |       ľahostajnosti. Možno je i dobré, že zástancovia takýchto mienok
 21  I,6  |              správnu mieru. Je zrejmé, že nové obdobie života Cirkvi
 22 II,7  |           Apoštolom: "Rozhodol som sa, že nechcem medzi vami vedieť
 23 II,8  |         viacráz opakuje: "A Boh videl, že je to dobré." 38 Dobro má
 24 II,8  |            Lebo "Boh tak miloval svet, že dal svojho jednorodeného
 25 II,8  |         Kristus, nový Adam, práve tým, že zjavuje tajomstvo Otca a
 26 II,9  |              nezabúdame ani na okamih, že Ježiš Kristus, Syn živého
 27 II,9  |          stvorení sveta, ako aj v tom, že človek bol obdarovaný všetkým
 28 II,9  |           bohatstvom tohto stvorenia a že bol stvorený o niečo menší
 29 II,9  |              menší od anjelov, 49 t.j. že bol stvorený na Boží "obraz
 30 II,9  |          určitým spôsobom zavrhol tým, že porušil prvú zmluvu51 i
 31 II,10 |             vie s plnou istotou viery, že vykúpenie skrze kríž dalo
 32 II,11 |                sebavedomia Cirkvi tým, že nám tak primerane a odborne
 33 II,11 |                   ktoré svedčia o tom, že hoci rozličnými cestami,
 34 II,11 |                našu jednotu, a to tým, že budeme hlásať tajomstvo
 35 II,11 |            ľudskú dimenziu vykúpenia a že sa budeme neúnavne a vytrvale
 36 II,11 |       kedykoľvek predtým. A ak sa zdá, že toto poslanie naráža v súčasnosti
 37 II,11 |             predtým, to tiež dokazuje, že v našej dobe je ešte potrebnejšie -
 38 II,11 |             Kristus nadarmo nepovedal, že "nebeské kráľovstvo trpí
 39 II,11 |          násilníci sa ho zmocňujú"70 a že "synovia tohto sveta sú
 40 II,12 |             postojom voči nej. Zdá sa, že takýto spôsob zodpovedá
 41 III,13|              jasnejšie si uvedomujeme, že východiskom všetkých ciest,
 42 III,13|              tejto podobe, pripomenul, že "človek je jediný tvor na
 43 III,14|         skutočnú "situáciu". To značí, že si musí byť vedomá jeho
 44 III,15|               určitými smermi.~Zdá sa, že dnešného človeka stále ohrozuje
 45 III,15|             odcudzeniu", v tom zmysle, že sú jednoducho odňaté tomu,
 46 III,15|                ktorý ich vytvoril, ale že - aspoň čiastočne, v určitom
 47 III,15|               väčšom strachu. Bojí sa, že jeho výtvory - zrejme nie
 48 III,15|           obrátiť proti nemu. Bojí sa, že sa stanú nástrojmi a zbraňami
 49 III,15|              jasnejšie si uvedomujeme, že využitie zeme, planéty,
 50 III,15|               etiky. Bohužiaľ, zdá sa, že tento vývoj stále zaostáva
 51 III,15|          človeka"? Nemožno pochybovať, že ho robí takým, a to v rozličných
 52 III,15|         položiť kresťania práve preto, že Kristus ich urobil všestranne
 53 III,15|               sveta. Nezabúdajme však, že táto téma neobsahuje len
 54 III,16|         spozorovateľné nebezpečenstvo, že kým človek zväčšuje svoju
 55 III,16|               Ak sa odvažujeme tvrdiť, že situácia človeka v súčasnom
 56 III,16|                ľuďom, robíme to preto, že to potvrdzujú dobre známe
 57 III,16|               ešte viac vyostruje tým, že v blízkom susedstve ubiedených
 58 III,16|           sociálne vrstvy, ako aj tým, že jestvujú vysoko rozvinuté
 59 III,16|     ideologické zafarbenie. Je zrejmé, že tieto inštinkty jestvujú
 60 III,16|        varovnejšími, keď si pomyslíme, že novým štátom a národom,
 61 III,16|             druhu. Všetci dobre vieme, že zóny biedy a hladu na našej
 62 III,16|                slúžiacu životu.~Možno, že táto úvaha zostane čiastočne "
 63 III,17|           porovnaní treba konštatovať, že doteraz to bolo storočie,
 64 III,17|                To by malo byť zárukou, že ľudské práva sa stanú na
 65 III,17|                 Sme pevne presvedčení, že dnes nejestvuje na svete
 66 III,17|        potvrdený skúsenosťami z dejín, že porušovanie práv človeka
 67 III,17|            štátu. Dejiny však ukázali, že to bolo iba dobro určitej
 68 III,17|         obmedzovali práva občanov tým, že ich pozbavili práve tých
 69 III,17|              pokoj. Je si však vedomá, že sama "litera" môže aj "zabiť",
 70 III,17|              sa totiž oprávnené obavy, že veľmi často sme ešte ďaleko
 71 III,17|           ďaleko od tohto uplatnenia a že neraz duch spoločenského
 72 III,17|            spoločenstva spočíva v tom, že celá spoločnosť, ktorá ho
 73 III,17|       spoločnosti alebo národa vidíme, že určitá skupina ľudí nanucuje
 74 III,17|            ľudstva.~Cirkev vždy učila, že je povinnosťou človeka pracovať
 75 III,17|                 Okrem toho vždy učila, že základnou povinnosťou verejnej
 76 III,17|            ľudskú dôstojnosť. Je isté, že obmedzovanie náboženskej
 77 III,17|              je to predovšetkým preto, že spolu s tými, čo znášajú
 78 IV,18 |         človekom",115 tak Cirkev, tým, že preniká do hĺbky tohto tajomstva,
 79 IV,18 |    patristickej tradície - znamená to, že každý človek je v ňom akoby
 80 IV,18 |             spoločenská jednotka, tým, že sa upriamuje na človeka,
 81 IV,18 |                a Pán. Veď práve preto, že Kristus sa s ňou spojil
 82 IV,18 |             stále jasnejšie uvedomuje, že je strážkyňou veľkého pokladu,
 83 IV,18 |                rôznych strán a zdá sa, že aj prináša rozličným spôsobom
 84 IV,18 |           svoje ovocie. Možno povedať, že Cirkev toto vzývanie neprednáša
 85 IV,18 |                Lumen gentium, kde učí, že Cirkev je "sviatosťou čiže
 86 IV,18 |               Cirkev vždy bola vedomá, že človek dosahuje v Kristovi,
 87 IV,18 |          prijatia za Božieho syna137 a že je určený na milosť a oslávenie. 138
 88 IV,18 |        vykonáva túto svoju službu tým, že sa zúčastňuje na trojnásobnom
 89 IV,19 |         pokladá za potrebné zdôrazniť, že to koná s absolútnou vernosťou
 90 IV,19 |                túto pravdu značí tiež, že ju máme milovať a snažiť
 91 IV,19 |              každý si musí byť vedomý, že ostáva úzko spojený s poslaním
 92 IV,19 |             Božej pravde, a to aj tým, že zaujímajú čestný postoj
 93 IV,19 |            pravde na každom poli, tým, že vychovávajú iných v pravde
 94 IV,20 |                Svätom nášmu duchu, 164 že každý z nás, keďže je účastný
 95 IV,20 |                 ale aj existenciálnou, že Eucharistia buduje Cirkev166
 96 IV,20 |               samého Krista, a to tým, že sviatostne sprítomňuje jeho
 97 IV,20 |             tomu môžeme smelo povedať, že toto učenie - nachádzajúce
 98 IV,20 |             toho však zároveň vyplýva, že nie je nám dovolené v našom
 99 IV,20 | Sviatosť-Prítomnosť. A hoci je pravda, že Eucharistia vždy bola a
100 IV,20 |             Bohu a vzdáva ju tým viac, že v tomto sviatostnom znaku
101 IV,20 |               obráťte sa), 172 zdá sa, že Sviatosť utrpenia, kríža
102 IV,20 |                sa Otcovi. Práve preto, že toto odovzdanie sa je bezmedzné,
103 IV,20 |                 Nesmieme však zabúdať, že samo obrátenie je vnútorným
104 IV,20 |                Napriek tomu je zrejmé, že Cirkev prežívajúca nový
105 IV,21 |             Cirkvi-Božieho ľudu - tým, že poukázal na trojnásobné
106 IV,21 |               dokumentov. Zdá sa však, že v tomto bohatstve náuky
107 IV,21 |               takú duchovnú vyspelosť, že ju vlastne treba nazvať "
108 IV,21 |                predpokladu. Je zrejmé, že Cirkev ako ľudskú spoločnosť
109 IV,21 |             spoločenstvom práve preto, že všetci ho tvoria spolu so
110 IV,21 |               Kristom, a to aspoň tým, že nosia vo svojej duši nezmazateľný
111 IV,21 |              ľudí", a to v tom zmysle, že na základe Kristovho príkladu186
112 IV,21 |                sa niekedy mylne myslí, že sloboda je samoúčelná, že
113 IV,21 |              že sloboda je samoúčelná, že človek je vtedy slobodný,
114 IV,21 |               tak, ako sa mu zachce, a že k tomu má smerovať život
115 IV,21 |               dobrom. Kristus nás učí, že najlepším prejavom slobody
116 IV,21 |              sme už predtým poukázali, že totiž človek je a stále
117 IV,22 |           životom, je to jedine preto, že ho čerpá z Krista, ktorý
118 IV,22 |               pre človeka. Cirkev tým, že sa spája s celým bohatstvom
119 IV,22 |                túto úlohu, zdá sa nám, že ešte lepšie chápeme, čo
120 IV,22 |            lepšie chápeme, čo znamená, že Cirkev je matkou, 191 a
121 IV,22 |                    a zároveň čo značí, že Cirkev vždy, ale najmä v
122 IV,22 |            vatikánskeho koncilu za to, že vyjadrili túto pravdu v
123 IV,22 |                ľudských dejín, veríme, že nikto iný nás nebude vedieť
124 IV,22 |              vykúpenia.~Možno povedať, že toto tajomstvo sa utvorilo
125 IV,22 |            nadobúda neobyčajnú istotu, že skutočne žije životom svojho
126 IV,22 |         životom svojho Učiteľa a Pána, že žije tajomstvo vykúpenia
127 IV,22 |                založenú na skúsenosti, že stojí po boku človeka, a
128 IV,22 |         človeka, a to každého človeka, že je jeho Cirkvou, Cirkvou
129 IV,22 |               modlitba môže dosiahnuť, že sa tieto veľké úlohy a vždy
130 IV,22 |             jednorodeného Syna. Dúfam, že vďaka tejto modlitbe budeme