Chapter,Paragraph

  1  I,1  |              tisícročia ~1. Vykupiteľ človeka, Ježiš Kristus, je stredom
  2  I,1  |   vykupiteľským činom dosiahli dejiny človeka v pláne Božej lásky svoj
  3 II,7  |           srdce na Krista, Vykupiteľa človeka, na Krista, Vykupiteľa sveta.
  4 II,8  |           svet, ktorý Boh stvoril pre človeka39 - svet, ktorý zostal podrobený
  5 II,8  |             toho vnútorného tajomstva človeka, ktoré sa v biblickom, ale
  6 II,8  | neopakovateľným spôsobom do tajomstva človeka a vstúpil do jeho "srdca".
  7 II,8  |             učí: "Skutočne, tajomstvo človeka sa naozaj vyjasňuje jedine
  8 II,8  |                v plnej miere odhaľuje človeka človekovi samému a dáva
  9 II,8  |            hriechu." 47 On, Vykupiteľ človeka!~
 10 II,9  |            podstate "ospravodlivením" človeka v jednom ľudskom srdci:
 11 II,10 |       povedali, v plnej miere zjavuje človeka človekovi samému. A to je -
 12 II,10 |               hodnotou a dôstojnosťou človeka sa volá evanjelium čiže
 13 II,10 |            občianske právo v dejinách človeka a ľudstva. Cirkev, ktorá
 14 II,10 |         našich čias, usmerňovať myseľ človeka, usmerňovať svedomie a skúsenosť
 15 II,10 |              najvnútronejšiej oblasti človeka: ľudských sŕdc, ľudských
 16 II,11 |            samého začiatku s dejinami človeka; potom hovorí o nekresťanských
 17 II,11 |             ono je určené pre každého človeka a je vlastníctvom každého
 18 II,11 |               je vlastníctvom každého človeka.~
 19 II,12 |              Keďže však pravú slobodu človeka nemožno stotožniť so všetkým,
 20 II,12 |             pravde, ktorý oslobodzuje človeka od všetkého, čo túto slobodu
 21 II,12 |         samých koreňoch, totiž v duši človeka, v jeho srdci a svedomí.
 22 II,12 |          stálym tlmočníkom a obhájcom človeka, ktorý žije "v Duchu a pravde"?84
 23 III,13|             si to časné i večné dobro človeka. Kvôli Kristovi a vzhľadom
 24 III,13|          prispieva k skutočnému dobru človeka, ani nemôže byť ľahostajná
 25 III,13|     zodpovedal jedinečnej dôstojnosti človeka",89 a to v každom ohľade,
 26 III,13|          osobnosti." 91~Ide tu teda o človeka v celej jeho pravde a v
 27 III,13|               o dajakého abstraktného človeka, ale o skutočného, t.j.
 28 III,13|             konkrétneho, historického človeka. Ide o každého človeka,
 29 III,13|   historického človeka. Ide o každého človeka, lebo každý človek je zahrnutý
 30 III,13|          starostlivosť sa týka celého človeka a sústreďuje sa na neho
 31 III,14|             14. Cirkev nemôže opustiť človeka, ktorého "osud" - to značí
 32 III,14|             Vzťahuje sa to na každého človeka žijúceho na tejto planéte,
 33 III,14|             Vzťahuje sa to na každého človeka v jeho úplnej a neopakovateľnej
 34 III,14|              a vykúpenia.~Práve tohto človeka v celej pravde jeho života,
 35 III,14|           zodpovedalo pravej hodnosti človeka. Slovom, musí si byť vedomá
 36 III,15|           smermi.~Zdá sa, že dnešného človeka stále ohrozuje práve to,
 37 III,15|         formách.~Tento stav ohrozenia človeka zo strany jeho vlastných
 38 III,15|            plánom, zameraným na dobro človeka, často prinášajú so sebou
 39 III,15|       ohrozenie prírodného prostredia človeka, odcudzujú človeka jeho
 40 III,15|         prostredia človeka, odcudzujú človeka jeho vzťahu k prírode a
 41 III,15|               skutočné znaky veľkosti človeka, o ktorých sa hovorí, aspoň
 42 III,15|          ľudskejším" a "dôstojnejším" človeka"? Nemožno pochybovať, že
 43 III,15|               citlivejšími na problém človeka. Musia si ju však položiť
 44 III,15|           otázky týkajúce sa situácie človeka dnes i v budúcnosti. Sú
 45 III,15|          mravným a duchovným pokrokom človeka? Či sa sám človek v ich
 46 III,15|          Prevláda v ľuďoch, "vo svete človeka", - ktorý je svetom mravného
 47 III,15|              práv iných - tak každého človeka, ako aj národa alebo ľudu -,
 48 III,15|              sa totiž človek staral o človeka, o jeho ľudskosť a o budúcnosť
 49 III,15|            túto svoju starostlivosť o človeka, o jeho ľudskú dôstojnosť,
 50 III,15|           Kristovi, skúmajúc situáciu človeka v súčasnom svete podľa najdôležitejších
 51 III,16|          stále viesť dialóg. Situácia človeka v dnešnom svete, ako sa
 52 III,16|       posolstve, ktorým sa obrátil na človeka vo chvíli, keď mu odovzdal
 53 III,16|           týkajú "kráľovskej hodnosti človeka", čiže jeho povolania zúčastnovať
 54 III,16|          poslania", tohto "panovania" človeka nad viditeľným svetom, ktoré
 55 III,16|  materialistická civilizácia privádza človeka práve do takéhoto otroctva,
 56 III,16|             súčasnej starostlivosti o človeka sa zaiste nachádza tento
 57 III,16|        odvažujeme tvrdiť, že situácia človeka v súčasnom svete je ďaleko
 58 III,16|              dokumentov. 103 Situácia človeka za našich čias iste nie
 59 III,16|             Tieto štruktúry podrobujú človeka napätiam, ktoré sám vyvolal,
 60 III,16|      zodpovedajúce pravej dôstojnosti človeka. 107~Táto úloha nie je neuskutočniteľná.
 61 III,16|              svoj výraz pravá sloboda človeka a ktoré ju bude schopné
 62 III,16|         čiastočným požiadavkám, udúša človeka, rozvracia spoločnosť a
 63 III,16|           stále "premietať" na dejiny človeka, treba ho urobiť trvalou "
 64 III,16|         všetkých v mene Boha a v mene človeka: Nezabíjajte! Nepripravujte
 65 III,16|          dôstojnosť a slobodu každého človeka!~
 66 III,17|                                 Práva človeka: "litera", či "duch"?~17.
 67 III,17|                Naše storočie bolo pre človeka až doteraz storočím veľkých
 68 III,17|      objektívne a nenarušiteľné práva človeka, pričom sa členské štáty
 69 III,17|          princípom činnosti pre blaho človeka.~Cirkev nemusí dokazovať,
 70 III,17|      zachovávaní neporušiteľných práv človeka - dielom spravodlivosti
 71 III,17|          nestaval vždy na prvé miesto človeka.~Ak napriek týmto predpokladom
 72 III,17|   objektívnych a neporušiteľných práv človeka. Deklarácia o ľudských právach,
 73 III,17|         zorným uhlom, ktorým je dobro človeka, čiže osoby v rámci spoločenstva.
 74 III,17|            dejín, že porušovanie práv človeka ide ruka v ruke s porušovaním
 75 III,17|             tých neporušiteľných práv človeka, ktoré približne v polovici
 76 III,17|  spoločenstvami, ako aj pred dejinami človeka tých, čo prispievajú k vyvolaniu
 77 III,17|               hľadiska pokroku samého človeka i všestranného rozvoja ľudstva.~
 78 III,17|              učila, že je povinnosťou človeka pracovať pre spoločné dobro,
 79 III,17|   objektívnych a neporušiteľných práv človeka. Spoločné dobro, ktorému
 80 III,17|          ktoré diktuje sama skúsenosť človeka, jeho rozum a jeho zmysel
 81 III,17|             útokom na samu dôstojnosť človeka, nezávisle od jeho náboženského
 82 III,17|              v rozpore s dôstojnosťou človeka a s jeho objektívnymi právami.
 83 III,17|             patrí k celkovej situácii človeka v súčasnom svete a dosvedčuje,
 84 IV    |                POSLANIE CIRKVI A ÚDEL ČLOVEKA~~~~
 85 IV,18 |      Starostlivosť Cirkvi o povolanie človeka v Kristovi  18. Tento nevyhnutne
 86 IV,18 |             zbežný pohľad na situáciu človeka v súčasnom svete obracia
 87 IV,18 |        vykúpenia, v ktorom je problém človeka vpísaný s osobitnou silou
 88 IV,18 |               tým, že sa upriamuje na človeka, na jeho skutočné problémy,
 89 IV,18 |               ktorá vnútorne pretvára človeka a je princípom nového života,
 90 IV,18 |          konečným zavŕšením povolania človeka. Určitým spôsobom je to
 91 IV,18 |               pravdy, ktorú Vykupiteľ človeka zhrnul do tohto výroku: "
 92 IV,18 |            najvznešenejším vyjadrením človeka: tela, ktoré oživuje Duch!~
 93 IV,18 |           časnosti rozhoduje o živote človeka, o živote ľudského ducha,
 94 IV,18 |               a pulzuje to, čo je pre človeka najpríznačnejšie: hľadanie
 95 IV,18 |             ktorá sa snaží pozerať na človeka takrečeno "očami samého
 96 IV,18 |            nenásytné žiadosti v srdci človeka. Toto vzývanie Ducha sa
 97 IV,18 |              pozýva, keď hovorí: "Syn človeka neprišiel dať sa obsluhovať,
 98 IV,19 |          výdobytkov v poznaní sveta a človeka. To sa vzťahuje tak na exaktné
 99 IV,19 |      požiadaviek určujúcich povolanie človeka v spoločenstve Cirkvi. Cirkev
100 IV,20 |              neodvolateľnom navrátení človeka i sveta Otcovi, ktoré raz
101 IV,20 |           najosobnejšie stretnutie sa človeka s ukrižovaným a odpúšťajúcim
102 IV,20 |            zodpovedá vnútornej pravde človeka, ľudskej hriešnosti, ale
103 IV,20 |             prostriedkom na nasýtenie človeka tou spravodlivosťou, ktorá
104 IV,21 |         chvíli, keď povolal do života človeka stvoreného "na svoj obraz
105 IV,22 |          myseľ a srdce k Vykupiteľovi človeka, túžim týmto spôsobom vstúpiť
106 IV,22 |               je zároveň určená i pre človeka. Cirkev tým, že sa spája
107 IV,22 |          skúsenosti, že stojí po boku človeka, a to každého človeka, že
108 IV,22 |            boku človeka, a to každého človeka, že je jeho Cirkvou, Cirkvou