Chapter,Paragraph

  1  I,1       |            stredom vesmíru a dejín. K nemu sa obracia moja myseľ
  2  I,1       |             Ríme, sa už veľmi blíži k roku dvetisíc. Je ťažké
  3  I,1       |            jubilea. Približujeme sa k tomu dátumu, ktorý - i keď
  4  I,1       |           poslednom čase prehovoril k nám v Synovi..." 3, v Synovi-Slove,
  5  I,1       |             šťastná vina, pre ktorú k nám prišiel taký vznešený
  6  I,2       |            on zvýrazniť svoju lásku k jedinečnému dedičstvu, ktoré
  7  I,2       |           Lebo ak neodídem, Tešiteľ k vám nepríde. Ale keď odídem,
  8  I,2       |           Ale keď odídem, pošlem ho k vám." 5 Keď príde Tešiteľ,
  9  I,3       |        prechodným nepokojom - viesť k ničomu inému ako k ešte
 10  I,3       |            viesť k ničomu inému ako k ešte väčšej súdržnosti celého
 11  I,3       |          učil nás neochvejnej láske k Cirkvi, ktorá - ako tvrdí
 12  I,4       |          ňom chýbala skutočná láska k Cirkvi. Bezpochyby sa v
 13  I,4       |             poslanie viesť všetkých k spáse. Boh totiž "chce,
 14  I,4       |        ľudia boli spasení a dospeli k poznaniu pravdy." 16~
 15  I,5       |     prostredníctvom synody prispelo k odstráneniu pochybností
 16  I,6       |                               Cesta k zjednoteniu kresťanov~6.
 17  I,6       |            nie ľahké kroky na ceste k dosiahnutiu tejto jednoty.
 18  I,6       |         pritom odvážne hľadať cesty k zblíženiu a jednote podľa
 19  I,6       |            viery a mravov a že vedú k istému druhu ľahostajnosti.
 20 II,7       |       druhého tisícročia, priblížil k tomu, ktorého Sväté písmo
 21 II,7       |    utvrdzuje, musíme stále smerovať k tomu, ktorý je hlavou, 25
 22 II,7       |           tomu, ktorý je hlavou, 25 k tomu, "skrze ktorého je
 23 II,7       |            aj my sme skrze neho",26 k tomu, ktorý je zároveň "
 24 II,7       |             vzkriesenie a život",28 k tomu, ktorého keď vidíme,
 25 II,7       |             vidíme, vidíme Otca, 29 k tomu, ktorého odchod smrťou
 26 II,7       |            pre nás potrebný, 30 aby k nám mohol prísť Potešiteľ
 27 II,7       |         prísť Potešiteľ a aby stále k nám prichádzal ako Duch
 28 II,7       |             život hovorí súčasne aj k toľkým ľuďom, ktorí ešte
 29 II,7       |             Syn živého Boha, hovorí k ľuďom aj ako človek. Hovorí
 30 II,7(36)   |                      Porov. litánie k Najsvätejšiemu Srdcu Ježišovmu.~
 31 II,8       |           zbraňami, nedostatok úcty k životu nenarodených. Či
 32 II,8       |           súčasného sveta dospel až k najdôležitejšiemu bodu viditeľného
 33 II,8       |            bodu viditeľného sveta - k človekovi. Zostúpil pritom -
 34 II,9       |             synmi54 a boli povolaní k milosti a k láske. Kríž
 35 II,9       |           boli povolaní k milosti a k láske. Kríž na Kalvárii,
 36 II,9       |           sa v ňom znova približuje k ľudstvu, ku každému človekovi
 37 II,9       |             t.j. verný svojej láske k človekovi a k svetu, ktorú
 38 II,9       |          svojej láske k človekovi a k svetu, ktorú prejavil už
 39 II,9       |         synov",61 ktorí sú povolaní k sláve. 62 Toto zjavenie
 40 II,10      |         ktoré cez kríž a smrť vedie k zmŕtvychvstaniu.~Je teda
 41 II,10      |            skúsenosť celého ľudstva k tajomstvo Krista a pomáhať
 42 II,11      |          koncil dal základný podnet k vytváraniu sebavedomia Cirkvi
 43 II,11      |  náboženstvám, je plný hlbokej úcty k veľkým duchovným hodnotám,
 44 II,11      |       veľkým duchovným hodnotám, ba k prvenstvu toho, čo je duchovné
 45 II,11      |            Vyjadril tiež svoju úctu k vyznavačom islamu, ktorých
 46 II,11      |         zjavil ľudstvu a najviac sa k nemu priblížil. Súčasne
 47 II,11      |     odstraňovanie prekážok na ceste k dokonalej jednote. Predsa
 48 II,12      |          tejto jednote máme prístup k veľkolepému dedičstvu ľudského
 49 II,12      |        dobrej vôle. Približujeme sa k nim s tou úctou a ohľaduplnosťou,
 50 II,12      |         postoja je vždy hlboká úcta k všetkému, čo je "v človeku",75
 51 II,12      |          otázok. Ide konečne o úctu k všetkému, čo v ňom vykonal
 52 II,12      |            si zachovali hlbokú úctu k človekovi, k jeho rozumu
 53 II,12      |            hlbokú úctu k človekovi, k jeho rozumu a vôli, svedomiu
 54 II,12      |         požiadavka čestného postoja k pravde ako podmienke pravej
 55 III,13     |            a činnosti, ktoré patria k jej inštitucionálnej štruktúre.
 56 III,13     |         Cirkvi. On je našou cestou "k Otcovi".88 A je aj cestou
 57 III,13     |        ceste, ktorá vedie od Krista k človekovi, na tejto ceste,
 58 III,13     |         voči všetkému, čo prispieva k skutočnému dobru človeka,
 59 III,14     |            Všetky cesty Cirkvi vedú k človekovi~14. Cirkev nemôže
 60 III,14     |   vonkajších zložiek tejto situácie k vnútornej pravde, ktorá
 61 III,15     |       odcudzujú človeka jeho vzťahu k prírode a odvracajú ho od
 62 III,15     |         ľudia, zvlášť tí, čo patria k spoločenským vrstvám, ktoré
 63 III,15     |          ľuďoch a medzi ľuďmi láska k iným ľuďom, rešpektovanie
 64 III,15     |               namiesto pravej lásky k vlasti -, túžba ovládať
 65 III,16     | spravodlivosti a ešte viac od lásky k ľuďom, robíme to preto,
 66 III,16(102)|             1053; Pavol VI., prejav k diplomatickému zboru, 7.
 67 III,16     |             tým prichádza u jedných k určitému zneužívaniu slobody,
 68 III,16(103)|          XII., Rozhlasové posolstvo k 50. výročiu encykliky Rerum
 69 III,16(103)|          1979), str. 187 n.; Prejav k takzvaným "indios" v obci
 70 III,16(103)|          tamže, str. 207 n.; Prejav k robotníkom v Guadalajare (
 71 III,16(103)|          tamže, str. 221 n.; Prejav k robotníkom v Monterey (31.
 72 III,16     |           príčinou rozličných bied. K tomu sa pridáva horúčka
 73 III,16(106)|          1979), str. 157 n.; Prejav k takzvaným "Indios" v obci
 74 III,16(106)|          tamže, str. 207 n.; Prejav k robotníkom v Monterey (31.
 75 III,16     |         pokrok so všetkým, čo patrí k jeho riadnemu chodu, treba
 76 III,16     |           národom, prebúdzajúcim sa k nezávislosti, sa namiesto
 77 III,17     |             ako je známe, priviedli k strašnej vojnovej katastrofe,
 78 III,17     |        človeka tých, čo prispievajú k vyvolaniu takého stavu.~
 79 III,17     |        prípade nevyhnutne prichádza k rozkladu spoločnosti, k
 80 III,17     |             k rozkladu spoločnosti, k opozícii občanov proti verejnej
 81 III,17     |           proti verejnej moci alebo k situácii útlaku, zastrašovania,
 82 III,17     |          pochopiteľné len vo vzťahu k náboženstvu a viere. Je
 83 III,17     |             témy, lebo aj ona patrí k celkovej situácii človeka
 84 IV,18      |   nevyhnutnosťou na hranicu smrti a k rozkladu ľudského tela,
 85 IV,19      |            pochopiť tak, aby sme sa k nej priblížili v celej jej
 86 IV,19      |       pravdy, a zároveň aj s láskou k jej ľudskému vyjadreniu
 87 IV,19      |             ako i riadne, prispieva k zhromažďovaniu Božieho ľudu
 88 IV,19      |          Božieho ľudu okolo Krista, k príprave účasti na Eucharistii
 89 IV,19      |      katechetickej činnosti z lásky k Božskému Učiteľovi. Nemožno
 90 IV,20      |     tajomstve vykúpenia, má prístup k ovociu synovského zmierenia
 91 IV,20      |             našimi návykmi, sklonom k zovšedneniu, ba i možnosťou
 92 IV,20      |      stránkach - potrebu obracať sa k Bohu stále dokonalejším
 93 IV,20      |            užitočné a iste prispejú k obohateniu praxe pokánia
 94 IV,20      |       pobožnostiach veľmi prispieva k úkonu osobného obrátenia,
 95 IV,21      |     tajomným telom".182 Príslušnosť k nemu vyplýva zo zvláštneho
 96 IV,21      |             a dobrovoľne zaväzujeme k celibátu, a preto každý
 97 IV,21      |            z nás sa môže dopracovať k zrelej ľudskosti. Zrelá
 98 IV,21      |              ako sa mu zachce, a že k tomu má smerovať život jednotlivcov
 99 IV,22      |        obraciam svoju myseľ a srdce k Vykupiteľovi človeka, túžim
100 IV,22      |        pôsobením "Ducha pravdy".189 K nim prichádza láska, ktorú
101 IV,22      |       milujú Krista, duchovne vzali k sebe199 túto Matku - tak
102 IV,22      |      súčasne s plnou úctou a láskou k členom všetkých kresťanských