Chapter,Paragraph

 1  I,1  |           chvíli dejín, ktorú prežíva Cirkev a celá súčasná ľudská rodina.
 2  I,1  |      predvídať niektoré udalosti. Pre Cirkev, Boží ľud, ktorý - hoci
 3  I,4  |           práve silou tohto dynamizmu Cirkev - vyznávajúc a hlásajúc
 4  I,4  |            slabostiam, ktorými trpela Cirkev v pokoncilovom období ukázať "
 5  I,4  |         nevyhnutne potrebuje Kristovu Cirkev, jej poslanie a službu.
 6  I,4  |             intra - znútra" vystavená Cirkev, jej ustanovizne a štruktúry,
 7  I,4  |         koncilu. Je síce správne, aby Cirkev podľa príkladu svojho Učiteľa,
 8  I,4  |       rovnováhu kormidelníka lode. 14 Cirkev, ktorá mi bola cez Jána
 9  I,5  |     Kolegialita a apoštolát~5. Dnešná Cirkev je, napriek všetkému zdaniu,
10  I,5  |               svojej zodpovednosti za Cirkev, sa ochotne zapájali do
11  I,6  |         narušenie Božej pravdy, ktorú Cirkev stále hlásala a učila. Všetkým,
12  I,6  |           akéhokoľvek dôvodu odrádzať Cirkev od úsilia o všeobecnú jednotu
13 II,7  |               na ktoré koncil uviedol Cirkev tohto storočia a ktoré nám
14 II,7  |        poliach činnosti, v ktorých sa Cirkev prejavuje, nachádza a utvrdzuje,
15 II,7  |              múdrosti a poznania"32 a Cirkev je jeho telom, 33 "je v
16 II,7  |             je on! On sám! Vykupiteľ!~Cirkev neprestajne počúva jeho
17 II,7  |           jeho bolesti a opustenosti. Cirkev nikdy neprestáva vždy znova
18 II,7  |                svojho Učiteľa a Pána, Cirkev bez prestania slávi Eucharistiu
19 II,7  |               a záloh večného života. Cirkev prežíva jeho tajomstvo,
20 II,7  |                a to ukrižovaného." 37 Cirkev zostáva v okruhu tajomstva
21 II,10 |           dejinách človeka a ľudstva. Cirkev, ktorá neprestajne rozjíma
22 II,11 |         Druhého vatikánskeho koncilu, Cirkev a všetci kresťania si mohli
23 II,12 |             má plne nájsť seba.~Preto Cirkev v našej dobe kladie veľký
24 II,12 |           svedomia voči tejto pravde. Cirkev je z Kristovho ustanovenia
25 II,12 |              a propagujú ako slobodu, Cirkev sa na základe svojho božského
26 II,12 |          vzhľadom na ľudské dejiny. A Cirkev zasa, napriek mnohým slabostiam,
27 III,13|               VI. 86 - sa musí uberať Cirkev našich čias, je jedna jediná
28 III,13|         spojil s každým človekom." 87 Cirkev teda vidí svoju základnú
29 III,13|              obnovovať toto spojenie. Cirkev chce slúžiť tomuto jedinému
30 III,13|              zdá neprítomný, i keď je Cirkev mnohorakým spôsobom obmedzovaná
31 III,13|         každým človekom, nikto nemôže Cirkev zastaviť. Vyžaduje si to
32 III,13|             spočíva sám život Cirkvi, Cirkev nemôže nebyť citlivá voči
33 III,13|    pastorálnej konštitúcii koncilu - "Cirkev vzhľadom na svoje poslanie
34 III,14|           Cirkvi vedú k človekovi~14. Cirkev nemôže opustiť človeka,
35 III,14|             cesta, po ktorej musí ísť Cirkev pri plnení svojho poslania,
36 III,14|      ostatných ciest, ktorými sa musí Cirkev uberať, pretože človek -
37 III,14|     skúsenosti, jej poslania a námah, Cirkev našich čias si musí vždy
38 III,14|      zodpovedne tomu sa aj prejavujú. Cirkev si musí byť zároveň vedomá
39 III,15|             základné otázky, ktoré si Cirkev nemôže neklásť, pretože
40 III,15|         budúcnosť ľudí na tejto zemi. Cirkev, ktorú oživuje eschatologická
41 III,15|            svojej starostlivosti vidí Cirkev v samom Ježišovi Kristovi,
42 III,16|          týchto nebezpečenstvách musí Cirkev hovoriť všetkým ľuďom dobrej
43 III,16|             obžaloby proti Cirkvi. No Cirkev, keďže nedisponuje inými
44 III,17|           činnosti pre blaho človeka.~Cirkev nemusí dokazovať, ako tesne
45 III,17|         strašnej vojnovej katastrofe, Cirkev jasne vyslovovala svoje
46 III,17|   sformulované na medzinárodnom fóre. Cirkev sa teší z tohto výdobytku
47 III,17|         všestranného rozvoja ľudstva.~Cirkev vždy učila, že je povinnosťou
48 IV,18 |              každým človekom",115 tak Cirkev, tým, že preniká do hĺbky
49 IV,18 |            Nie nadarmo apoštol nazval Cirkev Kristovým telom. 116 Keďže
50 IV,18 |         Krista. Týmto spôsobom i sama Cirkev, ako telo, organizmus a
51 IV,18 |  zmŕtvychvstalého Krista. Práve preto Cirkev žije svojím vlastným životom.
52 IV,18 |              svojím vlastným životom. Cirkev nemá iný život ako ten,
53 IV,18 |         spojil v tajomstve vykúpenia, Cirkev musí byť pevne spojená s
54 IV,18 |             tela, ktoré oživuje Duch!~Cirkev skusuje túto skutočnosť
55 IV,18 |             po kráse a hlas svedomia. Cirkev, ktorá sa snaží pozerať
56 IV,18 |               silou, ktorá zjednocuje Cirkev predovšetkým zvnútra a dáva
57 IV,18 |              činnosti. Touto silou sa Cirkev zjednocuje s Duchom Ježiša
58 IV,18 |           ovocie Ducha Svätého. 132 A Cirkev v našej dobe, ako sa zdá,
59 IV,18 |             ovocie. Možno povedať, že Cirkev toto vzývanie neprednáša
60 IV,18 |            Lumen gentium, kde učí, že Cirkev je "sviatosťou čiže znakom
61 IV,18 |              Otca. 136 Z tohto dôvodu Cirkev našej doby - doby, ktorá
62 IV,18 |           Cirkvi, je potrebné, aby si Cirkev vždy bola vedomá, že človek
63 IV,18 |          oslávenie. 138 O tom všetkom Cirkev vždy znova uvažuje a prijíma
64 IV,18 |          obsluhovať, ale slúžiť." 139 Cirkev vykonáva túto svoju službu
65 IV,18 |     dokonalejšie i to, čomu má slúžiť Cirkev ako spoločnosť i ako spoločenstvo
66 IV,19 |                                       Cirkev je zodpovedná za pravdu~
67 IV,19 |          Druhého vatikánskeho koncilu Cirkev sa teda javí pred nami ako
68 IV,19 |             preto sa vyžaduje, aby sa Cirkev, keď vyznáva a učí vieru,
69 IV,19 |        zostáva veľmi dôležitá, aby sa Cirkev, Boží ľud, mohla tvorivo
70 IV,19 |                za ktorú je zodpovedná Cirkev.~Účasť na Kristovom prorockom
71 IV,19 |        človeka v spoločenstve Cirkvi. Cirkev našich čias, vedená zmyslom
72 IV,20 |      spasiteľnom diele Ježiša Krista, Cirkev nemá len účasť na evanjeliu
73 IV,20 | existenciálnou, že Eucharistia buduje Cirkev166 a buduje ju ako ozajstné
74 IV,20 |              povolaní na túto službu.~Cirkev žije z Eucharistie, žije
75 IV,20 |              prehrešil." 175 Keď teda Cirkev verne zachováva stáročnú
76 IV,20 |               obrátenia a odpustenia. Cirkev bedlí nad sviatosťou pokánia
77 IV,20 |            Napriek tomu je zrejmé, že Cirkev prežívajúca nový advent,
78 IV,20 |              prežívajúca nový advent, Cirkev, ktorá sa stále pripravuje
79 IV,21 |            predpokladu. Je zrejmé, že Cirkev ako ľudskú spoločnosť možno
80 IV,21 |       podstatné zvláštne "povolanie". Cirkev ako Boží ľud je totiž zároveň -
81 IV,21 |             solidárnu zodpovednosť za Cirkev, ku ktorej chce Druhý vatikánsky
82 IV,21 |               zároveň druhým a buduje Cirkev a bratské spoločenstvá v
83 IV,21 |          poskytol Ježiš Kristus. Jeho Cirkev, ktorú tvoríme my všetci,
84 IV,21 |           stále oslobodzuje. Odtiaľto Cirkev neprestajne čerpá inšpiráciu,
85 IV,21 |               do tajomstva vykúpenia. Cirkev naozaj slúži v plnej miere
86 IV,22 |               života Cirkvi. Ak totiž Cirkev žije svojím vlastným životom,
87 IV,22 |         zároveň určená i pre človeka. Cirkev tým, že sa spája s celým
88 IV,22 |               chápeme, čo znamená, že Cirkev je matkou, 191 a zároveň
89 IV,22 |                a zároveň čo značí, že Cirkev vždy, ale najmä v našich
90 IV,22 |             sa mala viditeľne narodiť Cirkev a vyjsť z ukrytosti na svetlo. 198
91 IV,22 |              spočíva tajomstvo Matky. Cirkev, ktorá na ňu pozerá s neobyčajnou
92 IV,22 |           toto tajomstvo. V tom totiž Cirkev spoznáva zároveň aj cestu
93 IV,22 |             jej materskej prítomnosti Cirkev nadobúda neobyčajnú istotu,
94 IV,22 |              a plnosti. Zároveň s tým Cirkev, ktorá zapustila korene
95 IV,22 |           ľudstva, s nami, čo tvoríme Cirkev, čiže tajomné telo jej jednorodeného