Chapter,Paragraph

 1  I,1  |          povedať v tejto chvíli, čo ten rok prinesie na javisko
 2  I,1  |         Syna, aby nezahynul nik, čo v neho verí, ale aby mal
 3  I,2  |          seba, ale bude hovoriť, čo počuje, a zvestuje vám,
 4  I,2  |          počuje, a zvestuje vám, čo má prísť." 7~
 5  I,3  |   zakorenené vo vedomí Cirkvi, o čo sa zaslúžil novým, predtým
 6  I,3  |          jej súdržnosť. Lebo to, čo Duch povedal Cirkvi prostredníctvom
 7  I,3  |   koncilu našej doby, ako aj to, čo v tejto Cirkvi hovorí všetkým
 8  I,4  |   kritický zmysel voči všetkému, čo tvorí jej ľudskú povahu
 9  I,6  |       zjednoteniu kresťanov~6. A čo povedať o všetkých tých
10  I,6  |   kresťanských spoločenstiev, za čo sme im úprimne povďační.~
11  I,6  |        hlásala a učila. Všetkým, čo by chceli z akéhokoľvek
12  I,6  |       ľudskej slabosti a chybám, čo sa vyskytli v minulých storočiach -
13  I,6  |     nebola vo mne márna." 19~To, čo sme práve povedali, treba
14  I,6  |         každý systém a uznať to, čo je správne. Ale to absolútne
15 II,7  |  spôsobom máme postupovať ďalej? Čo treba robiť, aby nás tento
16 II,7  |     Petra: "Pas moje baránky",22 čo značí: Buď pastierom v mojom
17 II,9  |     láska neustupuje pred ničím, čo v ňom samom vyžaduje spravodlivosť.
18 II,11 |          do politického systému.~Čo sa týka náboženstva, koncil
19 II,11 |   hodnotám, ba k prvenstvu toho, čo je duchovné a čo v živote
20 II,11 | prvenstvu toho, čo je duchovné a čo v živote ľudstva nachádza
21 II,11 |     treba, aby sme sa my všetci, čo vyznávame Krista, stretli
22 II,12 |        kresťania majú hľadať to, čo ich už spája, a to ešte
23 II,12 |          hlboká úcta k všetkému, čo je "v človeku",75 a ocenenie
24 II,12 |             a ocenenie všetkého, čo už on sám v hĺbke svojho
25 II,12 |       konečne o úctu k všetkému, čo v ňom vykonal Duch, ktorý "
26 II,12 |       nikdy neničí, ale preberá, čo je dobré, a buduje nové,
27 II,12 |    kladie veľký dôraz na všetko, čo Druhý vatikánsky koncil
28 II,12 |    nemožno stotožniť so všetkým, čo rozličné systémy a jednotlivci
29 II,12 | oslobodzuje človeka od všetkého, čo túto slobodu obmedzuje,
30 II,12 | potvrdili a stále potvrdzujú tí, čo vďaka Kristovi dosiahli
31 II,12 |     ctiteľov. Boh je Duch, a tí, čo sa mu klaňajú, majú sa mu
32 III,13|     nebyť citlivá voči všetkému, čo prispieva k skutočnému dobru
33 III,13|        ľahostajná voči všetkému, čo toto dobro ohrozuje. Druhý
34 III,14|      hriešny, nezriedka koná to, čo nechce, a nekoná to, čo
35 III,14|          čo nechce, a nekoná to, čo by chcel. Teda sám v sebe
36 III,14|        byť tiež vedomá všetkého, čo prekáža tomu, aby bol "život
37 III,14|          si byť vedomá všetkého, čo tomuto procesu odporuje.~
38 III,15|         stále ohrozuje práve to, čo je jeho vlastným výtvorom,
39 III,15|   prírodného prostredia ako ten, čo mu slúži na bezprostredný
40 III,15| nástojčivo vracia, keď ide o to, čo je najpodstatnejšie: Stáva
41 III,15|         všetci ľudia, zvlášť tí, čo patria k spoločenským vrstvám,
42 III,15|    jednostranným nadšením za to, čo sme dosiahli, ale všetci
43 III,16|     Nejde tu o nič iné ako o to, čo Stvoriteľ vyjadril už v
44 III,16| nekontrolovaným postojom, zatiaľ čo sa obmedzuje sloboda druhých,
45 III,16|      sloboda druhých, a to tých, čo vážne trpia nedostatkom
46 III,16|      ostať ľahostajný. Lebo ten, čo sa na jednej strane snaží
47 III,16|      jednej strane snaží vyťažiť čo najväčší zisk, ako aj ten,
48 III,16|       najväčší zisk, ako aj ten, čo na druhej strane musí znášať
49 III,16|   Hospodársky pokrok so všetkým, čo patrí k jeho riadnemu chodu,
50 III,16|       Myslite na svojich bratov, čo trpia hladom a núdzou! Majte
51 III,17|      pred dejinami človeka tých, čo prispievajú k vyvolaniu
52 III,17|       nespravodlivosť voči tomu, čo osobitným spôsobom väzí
53 III,17|        väzí hlboko v človekovi a čo je skutočne ľudské. Veď
54 III,17|          preto, že spolu s tými, čo znášajú utrpenie spôsobené
55 IV,18 |          nemá iný život ako ten, čo jej dáva jej Ženích a Pán.
56 IV,18 |       starostlivosťou na všetko, čo v rozmeroch tejto časnosti
57 IV,18 |     nepokoji prúdi a pulzuje to, čo je pre človeka najpríznačnejšie:
58 IV,18 |       Svätý! Príď! Príď! "Očisť, čo je skalené, zavlaž, čo je
59 IV,18 |           čo je skalené, zavlaž, čo je znavené, uzdrav, čo je
60 IV,18 |           čo je znavené, uzdrav, čo je zranené. Ohni, čo je
61 IV,18 |     uzdrav, čo je zranené. Ohni, čo je stŕpnuté, zohrej, čo
62 IV,18 |          čo je stŕpnuté, zohrej, čo je skrehnuté, naprav, čo
63 IV,18 |         čo je skrehnuté, naprav, čo je zblúdené." 133~Toto vzývanie
64 IV,18 |    povedať, lebo "potrebu" toho, čo je duchovné, vyjadrujú aj
65 IV,18 |       duchovné, vyjadrujú aj tí, čo stoja mimo viditeľných hraníc
66 IV,19 |      máme milovať a snažiť sa ju čo najpresnejšie pochopiť tak,
67 IV,19 |          byť zvlášť vedomý toho, čo vyjadril sám Kristus, keď
68 IV,19 |  spôsobmi všetci jej členovia. A čo povedať v tomto ohľade o
69 IV,20 |        udeľuje sa všetkým ľuďom, čo sú zjednotení s Kristom.~
70 IV,20 |       slávenia Eucharistie tými, čo sú v Cirkvi povolaní na
71 IV,20 |    preniknúť a slovami vyjadriť, čo je Eucharistia v celej svojej
72 IV,20 |          v celej svojej plnosti, čo vyjadruje a čo sa v nej
73 IV,20 |          plnosti, čo vyjadruje a čo sa v nej uskutočňuje. Eucharistia
74 IV,20 | liturgické predpisy a všetko to, čo svedčí o úcte, ktorú spoločenstvo
75 IV,21 |      stavu a povolania, od tých, čo v spoločnosti zaujímajú
76 IV,21 |          postavenia, až po tých, čo vykonávajú najjednoduchšie
77 IV,21 | Kristovho príkladu presne to, na čo sme povolaní a na čo sme
78 IV,21 |          na čo sme povolaní a na čo sme sa s pomocou Božej milosti
79 IV,21 |         z nás musí robiť všetko, čo je v jeho silách, aby s
80 IV,21 |      posiela ľudí, mužov a ženy, čo sa mu úplne zasvätili podľa
81 IV,21 |        ju používať na všetko to, čo je ozajstným dobrom. Kristus
82 IV,21 |  spôsobom sa potvrdzuje i to, na čo sme už predtým poukázali,
83 IV,22 |          že ešte lepšie chápeme, čo znamená, že Cirkev je matkou, 191
84 IV,22 |         je matkou, 191 a zároveň čo značí, že Cirkev vždy, ale
85 IV,22 |       generácie učeníkov a tých, čo vyznávajú a milujú Krista,
86 IV,22 |      Cirkvi. Preto aj my všetci, čo tvoríme dnešnú generáciu
87 IV,22 |  blízkosti človekovi a všetkému, čo sa odohráva v jeho živote.
88 IV,22 |         dal, "aby nezahynul nik, čo v neho verí, ale aby mal
89 IV,22 |         adventu ľudstva, s nami, čo tvoríme Cirkev, čiže tajomné
90 IV,22 |       sveta",205 podobne ako tí, čo v deň Turíc vyšli z jeruzalemského