Chapter,Paragraph

 1  I,2  |     pravdou vtelenia.~Zvolil som si tie isté mená, ktoré si
 2  I,2  |          si tie isté mená, ktoré si vybral môj milovaný predchodca
 3  I,3  |  Petrovej lode - Cirkvi zachoval si prozreteľnostný pokoj a
 4  I,3  |        loď znútra otriasa a vždy si udržal svoju neochvejnú
 5  I,3  |       celého Božieho ľudu, ktorý si je vedomý svojho spásonosného
 6  I,4  |   prostrediach svojej existencie si lepšie uvedomila, ako nevyhnutne
 7  I,4  |    zaiste rozličné príčiny a sme si istí, že nie vždy v ňom
 8  I,4  |      ľudských mienkach, zachoval si zároveň prezieravú rovnováhu
 9  I,5  |         a diecézach.~Toto všetko si musím uvedomiť na začiatku
10 II,7  |          máme všetci uberať, tak si potom v tomto období môžeme
11 II,7  |         o základnú otázku, ktorú si musí položiť nový pápež,
12 II,7  |         najväčšou nábožnou úctou si obnovuje každú podrobnosť
13 II,7  |    schopní povedať s Petrom: "Ty si Kristus, Syn živého Boha." 35
14 II,10 |         Láskou, ak ju nezakúsi a si ju určitým spôsobom neosvojí,
15 II,10 |      celou svojou bytosťou, musí si "prisvojiť", asimilovať
16 II,10 |         v očiach Stvoriteľa, keď si zaslúžil "takého vznešeného
17 II,11 |        Cirkev a všetci kresťania si mohli ešte plnšie uvedomiť
18 II,12 |          Boh zjavil. Uvedomujeme si najmä obrovskú povinnosť
19 II,12 |         svojho ducha, ale pritom si zachovali hlbokú úctu k
20 II,12 |       Duchu a pravde. A sám Otec si žiada takých ctiteľov. Boh
21 III,13|         Ježiša Krista, jasnejšie si uvedomujeme, že východiskom
22 III,13|        Cirkev zastaviť. Vyžaduje si to časné i večné dobro človeka.
23 III,13|       Boh takto "chcel", ktorého si od večnosti "vyvolil", povolal
24 III,14|      žene, so slovami: "Podmaňte si ju." 94 Vzťahuje sa to na
25 III,14|         spôsobom spojený, aj keď si to človek neuvedomuje: "
26 III,14|        námah, Cirkev našich čias si musí vždy novým spôsobom
27 III,14|          situáciu". To značí, že si musí byť vedomá jeho možností,
28 III,14|          sa aj prejavujú. Cirkev si musí byť zároveň vedomá
29 III,14|     ktoré hrozia človekovi. Musí si byť tiež vedomá všetkého,
30 III,14|   hodnosti človeka. Slovom, musí si byť vedomá všetkého, čo
31 III,15|        ktoré poznáme z dejín. Tu si treba nastoliť otázku, pre
32 III,15|          už na začiatku a ktorou si mal podmaniť zem, 98 obracia
33 III,15|          sa zdá, stále jasnejšie si uvedomujeme, že využitie
34 III,15|      duchovne zrelším, uvedomuje si plnšie svoju ľudskú dôstojnosť,
35 III,15|       pomoc všetkým?~Túto otázku si musia položiť kresťania
36 III,15|        na problém človeka. Musia si ju však položiť aj všetci
37 III,15|         sme dosiahli, ale všetci si musíme celkom čestne, objektívne
38 III,15|        sú základné otázky, ktoré si Cirkev nemôže neklásť, pretože
39 III,15|          nemôže neklásť, pretože si ich viac alebo menej výslovne
40 III,16|         keď mu odovzdal zem, aby si ju "podmanil".100 Toto prvé
41 III,16|  podrobuje týmto veciam a - hoci si to hneď neuvedomuje - stáva
42 III,16|       mravnú zodpovednosť, ktorý si musí človek osvojiť. Znova
43 III,16|        stáva zvlášť zrejmou, keď si pripomenieme - a stále si
44 III,16|        si pripomenieme - a stále si to musíme pripomínať - obraz
45 III,16|   stávajú ešte varovnejšími, keď si pomyslíme, že novým štátom
46 III,17|          bolo storočie, v ktorom si ľudia navzájom zapríčinili
47 III,17|        spravodlivosť a pokoj. Je si však vedomá, že sama "litera"
48 III,17|     vtedy, keď všetci občania sú si istí svojimi právami. V
49 IV,18 |     človekovi. Ten "božský údel" si razí cestu cez všetky záhady
50 IV,18 |        slovami: (Bože,) "stvoril si nás pre seba a naše srdce
51 IV,18 | takrečeno "očami samého Krista", si stále jasnejšie uvedomuje,
52 IV,18 |         Cirkvi, je potrebné, aby si Cirkev vždy bola vedomá,
53 IV,18 |          osoh života Cirkvi. Keď si totiž uvedomujeme svoju
54 IV,18 |      kráľovskej, 140 uvedomujeme si tým zároveň dokonalejšie
55 IV,19 |        intellegas - Rozumej, aby si veril; ver, aby si rozumel," 150
56 IV,19 |           aby si veril; ver, aby si rozumel," 150 a funguje
57 IV,19 |      úradom Cirkvi. Každý teológ si musí byť zvlášť vedomý toho,
58 IV,19 |      osobných názorov, ale každý si musí byť vedomý, že ostáva
59 IV,20 |      okolo Eucharistie a túžobne si želá, aby sa ozajstné eucharistické
60 IV,21 |     kraľovať" iba "službou", tak si potom táto "služba" vyžaduje
61 IV,21 |         podľa kategórií, ktorými si slúžia vedy, keď ide o ktorúkoľvek
62 IV,21 |      stávať spoločenstvom, ktoré si je vedomé svojho života
63 IV,21 |          rehoľného života, ktorý si vytýčili staré i nové rehoľné
64 IV,22 | vykúpenia a každým človekom.~Keď si uvedomujeme túto úlohu,
65 IV,22 |        viery, lásky a nádeje. Ak si totiž v tomto ťažkom a zodpovednom
66 IV,22 |        nádejou, túži vždy hlbšie si osvojiť toto tajomstvo.
67 IV,22 |        výzvou na modlitbu, želám si, aby sme zotrvávali v tejto