| Table of Contents | Words: Alphabetical - Frequency - Inverse - Length - Statistics | Help | IntraText Library |
| Ioannes Paulus PP. II Redemptor Hominis IntraText - Concordances (Hapax - words occurring once) |
Chapter,Paragraph
1 IV,22(193) | 1964): AAS 56 (1964), str. 1015.~ 2 IV,20(154) | 10: AAS 56 (1964), str. 102.~ 3 III,16(103) | spes: AAS 58 (1966), str. 1025-1115; dokument Biskupskej 4 II,8(40) | 13: AAS 58 (1966), str. 1026; 1034 n.~ 5 III,14(96) | 10: AAS 58 (1966), str. 1033.~ 6 II,8(40) | AAS 58 (1966), str. 1026; 1034 n.~ 7 IV,20(166) | Paolo VI, III (1965), str. 1036.~ 8 III,13(93) | 24: AAS 58 (1966), str. 1045.~ 9 III,17(113) | 31: AAS 58 (1966), str. 1050.~ 10 III,16(102) | 35: AAS 58 (1966), str. 1053; Pavol VI., prejav k diplomatickému 11 II,9(53) | 37: AAS 58 (1966), str. 1054 n; dogm. konšt. Lumen gentium, 12 IV,19(151) | 62: AAS 58 (1966), str. 1064 n.; 1077 n.; 1079 n.; 1082 13 IV,19(151) | 58 (1966), str. 1064 n.; 1077 n.; 1079 n.; 1082 n; dekrét 14 IV,19(151) | str. 1064 n.; 1077 n.; 1079 n.; 1082 n; dekrét Optatam 15 IV,19(151) | 1064 n.; 1077 n.; 1079 n.; 1082 n; dekrét Optatam totius, 16 III,16(100) | 78: AAS 58 (1966), str. 1095 n; 1101 n.~ 17 III,13(91) | 76: AAS 58 (1966), str. 1099.~ 18 III,16(100) | 58 (1966), str. 1095 n; 1101 n.~ 19 III,13(89) | 91: AAS 58 (1966), str. 1113.~ 20 III,16(103) | AAS 58 (1966), str. 1025-1115; dokument Biskupskej synody 21 II,11(67) | Sources Chrétiennes, 30, str. 117 n; 119 n.; Druhý vatikánsky 22 II,11(67) | Chrétiennes, 30, str. 117 n; 119 n.; Druhý vatikánsky koncil, 23 II,11(67) | II, Bonn 19112, str. 81, 125, 129, 133; Klement Alexandrijský, 24 I,5(17bis) | tradendae: AAS 71 (1979), str. 1277-1340.~ 25 II,11(67) | Bonn 19112, str. 81, 125, 129, 133; Klement Alexandrijský, 26 II,11(67) | 19112, str. 81, 125, 129, 133; Klement Alexandrijský, 27 I,5(17bis) | AAS 71 (1979), str. 1277-1340.~ 28 III,17(111) | Sorge: AAS 29 (1937), str. 145-167; Pius XII., encykl. 29 III,16(100) | 6: AAS 56 (1964), str. 147; pastor. konšt. Gaudium 30 III,16(106) | 3: AAS 71 (1979), str. 157 n.; Prejav k takzvaným " 31 III,17(111) | AAS 29 (1937), str. 145-167; Pius XII., encykl. Summi 32 IV,20(180) | AAS 58 (1966), str. 177-198.~ 33 III,16(103) | 1979): AAS 71 (1979), str. 187 n.; Prejav k takzvaným " 34 II,11(67) | Florilegium Patristicum II, Bonn 19112, str. 81, 125, 129, 133; 35 IV,21(182) | Corporis: AAS 35 (1943) str. 193-248.~ 36 III,17(111) | Summi Pontificatus: AAS 31 (1939), str. 413-453.~ 37 III,16(103) | decembra 1941): AAS 34 (1942), str. 10-21; Vianočné rozhlasové 38 III,16(103) | decembra 1947): AAS 40 (1948), str. 8-16; Ján XXIII., 39 III,16(103) | 1941). AAS 33 (1941), str. 195-205; Vianočné rozhlasové 40 I,4(14) | Guadete in Domino: AAS 67 (1975), str. 289-322; apošt. exhort. 41 IV,19 | Biskupská synoda zvolaná roku 1977 venovala zvláštnu pozornosť 42 IV,20(180) | AAS 58 (1966), str. 177-198.~ 43 II,9(56) | Porov. 1Sol 5,24.~ 44 I,4(16) | 1Tim 2,4.~ 45 III,16(103) | AAS 33 (1941), str. 195-205; Vianočné rozhlasové posolstvo 46 III,17(111) | anno: AAS 23 (1931), str. 213; encykl. Non abbiamo bisogno: 47 III,16(103) | januára 1979): tamže, str. 221 n.; Prejav k robotníkom 48 III,16(102) | 1965: AAS 57 (1965), str. 232; encykl. Populorum progressio, 49 III,16(103) | januára 1979): tamže, str. 240 n.; Druhý vatikánsky koncil, 50 III,16(106) | januára 1979), č.4: tamže 241 n.~ 51 IV,21(182) | AAS 35 (1943) str. 193-248.~ 52 III,16(102) | 14: AAS 59 (1967), str. 264.~ 53 III,14(97) | 21: AAS 59 (1967), str. 267 n.~ 54 III,17(111) | bisogno: AAS 23 (1931), str. 285-312; encykl. Divini Redemptoris: 55 I,4(14) | Christi: AAS 57 (1965), str. 298-301; encykl. Mysterium fidei: 56 III,16(110) | 2Tim 4,2.~ 57 I,4(14) | AAS 57 (1965), str. 298-301; encykl. Mysterium fidei: 58 III,16(103) | AAS 55 (1963), str. 257-304; Pavol VI., encykl. Ecclesiam 59 III,17(111) | AAS 23 (1931), str. 285-312; encykl. Divini Redemptoris: 60 I,4(14) | AAS 67 (1975), str. 289-322; apošt. exhort. Evangelii 61 IV,20(179) | 1978): AAS 70 (1978), str. 328-332; Ján Pavol II., Prejav 62 IV,20(179) | AAS 70 (1978), str. 328-332; Ján Pavol II., Prejav ku 63 III,16(103) | 24. decembra 1941): AAS 34 (1942), str. 10-21; Vianočné 64 III,16(103) | 24. decembra 1946): AAS 39 (1947), str. 7-17; Vianočné 65 III,17(111) | Pontificatus: AAS 31 (1939), str. 413-453.~ 66 III,16(104) | Magistra: AAS 53 (1961), str. 418 n; encykl. Pacem in terris: 67 III,16(107) | 42 AAS 63 (1971), str. 431.~ 68 I,4(14) | fidei: AAS 60 (1968), str. 433-445; encykl. Humanae vitae: 69 IV,19(151) | konšt. Gaudium et spes, 44, 57, 59, 62: AAS 58 (1966), 70 III,16(103) | AAS 63 (1971), str. 401-441; Prejav ku kardinálskemu 71 I,4(14) | AAS 60 (1968), str. 433-445; encykl. Humanae vitae: 72 III,17(111) | AAS 31 (1939), str. 413-453.~ 73 III,16(103) | AAS 53 (1961), str. 401-464; encykl. Pacem in terris: 74 II,9(53) | dogm. konšt. Lumen gentium, 48: AAS 57 (1965), str. 53 75 I,4(14) | vitae: AAS 60 (1968), str. 481-503; apošt. exhort. Quinque 76 I,6(18) | 17,11.22 n.; 10,16; Lk 9,49 n. 54.~ 77 III,16(103) | 1972): AAS 64 (1972), str. 491-505; Ján Pavol II., Prejav 78 I,4(14) | testificatio: AAS 63 (1971) str. 497-535; apošt. exhort. Guadete 79 I,4(14) | AAS 60 (1968), str. 481-503; apošt. exhort. Quinque 80 III,16(103) | AAS 64 (1972), str. 491-505; Ján Pavol II., Prejav na 81 IV,20(175) | Ž 50 (51),6.~ 82 IV,20(179) | impertiendam: AAS 64 (1972), str. 510-514; Pavol VI., Prejav ku 83 IV,20(179) | AAS 64 (1972), str. 510-514; Pavol VI., Prejav ku skupine 84 I,4(14) | AAS 63 (1971) str. 497-535; apošt. exhort. Guadete 85 I,6(18) | 22 n.; 10,16; Lk 9,49 n. 54.~ 86 IV,20(168) | fidei: AAS 57 (1965), str. 553-574.~ 87 IV,20(168) | AAS 57 (1965), str. 553-574.~ 88 III,16(103) | 1968): AAS 60 (1968), str. 619-623; Prejav na generálnom 89 III,16(103) | AAS 60 (1968), str. 619-623; Prejav na generálnom zasadaní 90 III,16(103) | 1968): AAS 60 (1968), str. 639-649; Prejav na konferencii " 91 III,16(103) | AAS 60 (1968), str. 639-649; Prejav na konferencii " 92 III,17(111) | Redemptoris: AAS 29 (1937), str. 65-106; encykl. Mit brennender 93 I,4(12) | suam: AAS 56 (1964), str. 650 n.~ 94 I,4(14) | caelibatus: AAS 59 (1967), str. 657-697; Sollemnis professio 95 IV,22(192) | Porov. VIII. kap., 52-69: AAS 57 (1965), str. 58- 96 I,4(14) | AAS 59 (1967), str. 657-697; Sollemnis professio fidei: 97 IV,20(179) | 20. apríla 1978): AAS 70 (1978), str. 328-332; Ján 98 IV,19(151) | 15: AAS 58 (1966), str. 722.~ 99 III,16(100) | konšt. Gaudium et spes, 74,78: AAS 58 (1966), str. 100 II,12(73) | n.: AAS 58 (1966), str. 740 n.~ 101 II,11(68) | 3-4: AAS 58 (1966), str. 741-743.~ 102 II,11(68) | AAS 58 (1966), str. 741-743.~ 103 I,4(14) | fidei: AAS 57 (1965), str. 753-774; encykl. Sacerdotalis 104 I,4(14) | AAS 57 (1965), str. 753-774; encykl. Sacerdotalis caelibatus: 105 III,16(100) | konšt. Gaudium et spes, 74,78: AAS 58 (1966), str. 1095 106 IV,19(144) | Religiose, Bologna 19733, str. 807.~ 107 II,11(67) | Patristicum II, Bonn 19112, str. 81, 125, 129, 133; Klement 108 IV,19(143) | 21: AAS 58 (1966), str. 819; 822; 827 n.~ 109 IV,19(143) | AAS 58 (1966), str. 819; 822; 827 n.~ 110 IV,19(143) | 58 (1966), str. 819; 822; 827 n.~ 111 III,16(103) | 1970): AAS 62 (1970), str. 830-838; apošt. list Octogesima 112 III,16(103) | AAS 62 (1970), str. 830-838; apošt. list Octogesima 113 III,16(103) | 1965): AAS 57 (1965), str. 877-885; encykl. Populorum progressio: 114 III,16(103) | AAS 57 (1965), str. 877-885; encykl. Populorum progressio: 115 III,16(103) | mundo: AAS 63 (1971), str. 923-941.~ 116 II,12(81) | Porov. AAS 58 (1966), str. 936.~ 117 II,11(67) | Alexandrijský, Stromata, I, 19,91.94: Sources Chrétiennes, 30, 118 III,14 | také rozpory v spoločnosti."95~Tento človek je cestou Cirkvi, 119 II,11(67) | 11: AAS 58 (1966), str. 960; dogm. konšt. Lumen gentium, 120 I,4(14) | anni: AAS 63 (1971), str. 97-106; apošt. exhort. Evangelica 121 I,4 | postoje kritiky, ktorej bola "ab intra - znútra" vystavená 122 IV,18 | skrze ktorého hovoríme Bohu "Abba, Otče!", 129 je zároveň 123 III,17(111) | str. 213; encykl. Non abbiamo bisogno: AAS 23 (1931), 124 II,11 | viera sa rada odvoláva na Abraháma. 68 Vďaka tejto otvorenosti, 125 IV,20(179) | Normae pastorales circa absolutionem generali modo impertiendam: 126 IV,22 | pontifikátu, my - s plným vedomím absolútnej potreby všetkých týchto 127 IV,19 | zdôrazniť, že to koná s absolútnou vernosťou jej božskému žriedlu? 128 III,16 | úvaha zostane čiastočne "abstraktná". Možno poskytne jednej 129 III,13 | rozmere. Nejde o dajakého abstraktného človeka, ale o skutočného, 130 III,16 | problém. Nejde tu len o abstraktnú odpoveď na otázku: Kto je 131 II,8 | človekom, ktorý obnovil Adamovmu potomstvu podobu Božiu, 132 II,12 | napríklad jeho reč v aténskom aeropágu. 74 Východiskom misionárskeho 133 III,16(103) | na konferencii "Food and Agriculture Organisation" (F.A.O.) ( 134 IV,21 | člena nie je podstatná len akási "spoločenská príslušnosť", 135 I,6 | Všetkým, čo by chceli z akéhokoľvek dôvodu odrádzať Cirkev od 136 III,16 | boja a nadvlády, nech je akékoľvek ich ideologické zafarbenie. 137 III,15 | spoločenským vrstvám, ktoré sa aktívne zasadzujú o pokrok v našej 138 I,5 | kolegiality sa ukázal zvlášť aktuálny v ťažkom pokoncilovom období, 139 I,1 | javisko ľudských dejín a aký bude pre jednotlivé národy, 140 III,17 | na skutočné podmienky, v akých sa nachádzajú jednotlivé 141 IV,19 | pri spomienke na svätého Alberta, učiteľa Cirkvi. Táto úloha 142 II,11(67) | 125, 129, 133; Klement Alexandrijský, Stromata, I, 19,91.94: 143 IV,20(179) | biskupov zo Spojených štátov amerických z príležitosti návštevy " 144 II,8 | koncil vo svojej prenikavej analýze súčasného sveta dospel až 145 I,6 | ochota chápať každú osobu, analyzovať každý systém a uznať to, 146 III,16(103) | Prejav na konferencii "Food and Agriculture Organisation" ( 147 II,9 | stvorený o niečo menší od anjelov, 49 t.j. že bol stvorený 148 I,4(14) | apošt. exhort. Quinque iam anni: AAS 63 (1971), str. 97- 149 III,17(111) | XI., encykl. Quadragesimo anno: AAS 23 (1931), str. 213; 150 I,5 | Kolegialita a apoštolát~5. Dnešná Cirkev je, napriek 151 I,5 | spoločenstve služby a v povedomí apoštolátu. Táto jednota pramení z 152 IV,22 | modlitbe a očakávaní spolu s apoštolmi až do dňa Turíc, keď sa 153 IV,20 | toho kalicha." 171~Toto Apoštolovo napomenutie poukazuje aspoň 154 I,4 | ma poslal",11 určuje aj apoštolský čiže misionársky dynamizmus 155 I,5 | utvrdil už jestvujúce formy apoštolských organizácií laikov, ale 156 IV,20(179) | návštevy "ad limina" (20. apríla 1978): AAS 70 (1978), str. 157 II,10 | bytosťou, musí si "prisvojiť", asimilovať celú skutočnosť vtelenia 158 IV,20 | hlbokej viery a modlitby, v askétoch a mystikoch, so všetkou 159 IV,20 | chápaného ako čnosť. Tento druhý aspekt rozvinul pápež Pavol VI. 160 II,12 | Pavla a napríklad jeho reč v aténskom aeropágu. 74 Východiskom 161 II,8 | vyhliadky na sebazničenie atómovými, vodíkovými, neutrónovými 162 II,7 | obrátil na Petra: "Pas moje baránky",22 čo značí: Buď pastierom 163 IV,20 | obrátenia a odpustenia. Cirkev bedlí nad sviatosťou pokánia a 164 IV,20 | najmä biskupi a kňazi majú bedliť nad tým, aby táto Sviatosť 165 I,1 | veľkodušnosťou, ktorá, keď berieme do úvahy dedičný hriech 166 I,2 | a nechať sa pritom viesť bezhraničnou dôverou a poslušnosťou voči 167 II,9 | toho, ktorý bol absolútne bezhriešny, urobil to preto, aby zjavil 168 IV,20 | že toto odovzdanie sa je bezmedzné, vzbudzuje v nás - ľuďoch 169 III,16 | spojené pocity úzkosti, bezmocnosti a roztrpčenia. 106~Stojíme 170 IV,22 | ktoré povedal on sám: "bezo mňa nemôžete nič urobiť." 201 171 III,15 | nie ako vykorisťovateľ a bezohľadný ničiteľ.~Technický pokrok 172 I,2 | tvoria etapu, na ktorú chcem bezprostredne nadväzovať akoby na prah, 173 III,16 | o plán rozsiahlejšieho a bezprostrednejšieho rozdelenia bohatstiev a 174 III,15 | ako ten, čo mu slúži na bezprostredný úžitok a spotrebu. A zatiaľ 175 II,10 | seba - a to nie iba podľa bezprostredných, čiastočných, často povrchných, 176 IV,21 | sa naplno uskutočňuje v bezvýhradnom zasvätení celej svojej ľudskej 177 III,16 | akoby obrovské rozvedenie biblického podobenstva o hodujúcom 178 IV,18 | koncil na základe celej biblickej a patristickej tradície - 179 III,16 | stávajú príčinou rozličných bied. K tomu sa pridáva horúčka 180 IV,19(152bis)| Pozri poznámku 17 bis.~ 181 IV,21 | seba aj pápež, ako i každý biskup. Tomuto princípu musia byť 182 I,2 | prijatím voľby za rímskeho biskupa a nástupcu apoštola Petra 183 IV,20 | členovia Cirkvi, ale najmä biskupi a kňazi majú bedliť nad 184 IV,19 | ktorý je v Cirkvi zverený biskupom, spojeným putom hierarchického 185 I,5 | jednomyseľné stanovisko biskupského zboru, ktorý prejavil svoju 186 I,5 | proces konsolidácie národných biskupských konferencií v celej Cirkvi 187 III,17(111) | 213; encykl. Non abbiamo bisogno: AAS 23 (1931), str. 285- 188 IV,20 | túžbam ľudského svedomia. "Blahoslavení lační a smädní po spravodlivosti, 189 III,15 | sebazničenia, v porovnaní s ktorým blednú všetky pohromy a katastrofy, 190 III,16 | viac vyostruje tým, že v blízkom susedstve ubiedených žijú 191 IV,22 | vyjadrená v jej osobitnej blízkosti človekovi a všetkému, čo 192 II,7 | advent Cirkvi, spojený s blížiacim sa koncom druhého tisícročia, 193 IV,21 | vplývajú na život našich blížnych a celej spoločnosti. Takouto 194 IV,19 | jedným zo základných styčných bodov medzi Cirkvou a každým človekom 195 II,8 | dospel až k najdôležitejšiemu bodu viditeľného sveta - k človekovi. 196 III,16 | podobenstva o hodujúcom boháčovi a chudobnom Lazárovi. 105~ 197 IV,22 | konštitúcii Lumen gentium bohatou mariologickou náukou, ktorá 198 III,16 | bezprostrednejšieho rozdelenia bohatstiev a kontroly nad nimi, aby 199 III,16 | hromadia hmotné dobrá a ktorých bohatstvá, pretože sú zneužívané, 200 IV,21 | Zdá sa však, že v tomto bohatstve náuky vystupuje najviac 201 IV,18 | všetko - napriek celému bohatstvu pozemského života - vedie 202 II,11 | ľudstvu, krajinám rozvojovým i bohatým, skrátka pomáhať všetkým 203 III,15 | morálneho života a etiky. Bohužiaľ, zdá sa, že tento vývoj 204 II,7 | nevyspytateľná hĺbka jeho bolesti a opustenosti. Cirkev nikdy 205 II,8 | vzdychá a trpí v pôrodných bolestiach až doteraz"43 a netrpezlivo " 206 III,17 | čase pokoja, je to zvlášť bolestné. Z hľadiska pokroku je to 207 III,17 | a verejného života je v bolestnom rozpore s vyhlásením "litery" 208 III,17 | spoločenstiev je nielen bolestnou skúsenosťou pre tieto osoby 209 II,11(67) | Florilegium Patristicum II, Bonn 19112, str. 81, 125, 129, 210 IV,18 | Augustín vyjadril slovami: (Bože,) "stvoril si nás pre seba 211 IV,22 | tejto materskej lásky, ktorú Božia Matka vnáša do tajomstva 212 IV,21 | ktorom sa skutočne stávame Božím ľudom - vyzdvihol aj tú 213 I,2 | ochotu toto dedičstvo s Božou pomocou ďalej zveľaďovať.~ 214 I,1 | milosrdenstva, s úplnou božskou slobodou - a zároveň s takou 215 II,11 | tajomstvo Krista, zjavovať božskú a zároveň ľudskú dimenziu 216 II,8 | prvotné spojenie so samým božským prameňom múdrosti a lásky. 217 IV,19 | práci, v uvedenom smere bral ohľad na určitý pluralizmus 218 III,17(111) | str. 65-106; encykl. Mit brennender Sorge: AAS 29 (1937), str. 219 II,7 | moje baránky",22 čo značí: Buď pastierom v mojom ovčinci, 220 IV,21 | svojím svedectvom lásky budovali rodinné spoločenstvo a vychovávali 221 IV,21 | význam pre toto mnohostranné budovanie Cirkvi, keď ide o najzávažnejšie 222 II,7 | nazýva "večným Otcom", "Otcom budúceho veku"?21 Ide tu o základnú 223 III,15 | ako i ďalšie, technikou do budúcna plánované vymoženosti v 224 IV,20 | učenie - nachádzajúce oporu v bystrom ume teológov, v ľuďoch hlbokej 225 IV,20 | najplnší výraz naše nové bytie, v ktorom sám Kristus bez 226 I,4(14) | 774; encykl. Sacerdotalis caelibatus: AAS 59 (1967), str. 657- 227 III,16(103) | kolumbijským roľníkom, zvaným "campesinos" (23. augusta 1968): AAS 228 I,6(20) | katolíckej viere Dei Filius, Canones, III: De fide, č. 6: Conciliorum 229 II,12 | ktorý vyhlásil: "Príde čas, ba už je tu, keď sa praví 230 III,13 | zastaviť. Vyžaduje si to časné i večné dobro človeka. Kvôli 231 III,14 | potrebami svojho tela a svojej časnej existencie človek píše tieto 232 IV,18 | ľudského údelu" v tomto časnom svete. Ak totiž toto všetko - 233 I,1 | nového adventu, ktorý je časom očakávania. "Mnoho ráz a 234 III,15 | znova prispôsobiť "znakom časov" a požiadavkám situácie, 235 I,4 | spôsobom, myslím, aj veľká časť ľudskej rodiny v rôznotvárnych 236 II,12 | v prvej, ako aj v druhej časti tohto dokumentu. 77 Hlboko 237 IV,18 | Panny, "keď prišla plnosť času",121 je konečným zavŕšením 238 I,5(17bis) | októbra 1979 pod názvom Catechesi tradendae: AAS 71 (1979), 239 I,5 | apoštolského zboru Dvanástich na čele s Petrom a ustavične ho 240 IV,21 | dobrovoľne zaväzujeme k celibátu, a preto každý z nás musí 241 III,16 | zdedené z minulosti a nevládzu čeliť naliehavým požiadavkám a 242 III,17 | témy, lebo aj ona patrí k celkovej situácii človeka v súčasnom 243 II,12 | učila v jej najúplnejšej celosti. 78 Pri plnení tejto úlohy 244 IV,20 | draho kúpení".159 A "veľkosť ceny" nášho vykúpenia svedčí 245 III,15 | všetci si musíme celkom čestne, objektívne a s pocitom 246 II,12 | zároveň výstraha: požiadavka čestného postoja k pravde ako podmienke 247 IV,19 | to aj tým, že zaujímajú čestný postoj voči pravde na každom 248 IV,20 | pokánia, 179 ako aj pokánia chápaného ako čnosť. Tento druhý aspekt 249 II,12 | slobodou, pred slobodou chápanou povrchne a jednostranne, 250 III,16 | neuskutočniteľná. Princíp solidárnosti, chápaný v širšom zmysle slova, musí 251 IV,21 | to vyžaduje nezrušiteľný charakter, ktorý vtláča do ich duší 252 IV,22 | matersky nevyčerpateľné. Charakteristická črta tejto materskej lásky, 253 IV,19 | sa prejavuje jej prorocká charizma. Vydávanie svedectva a vyučovanie 254 IV,20 | Odpúšťajú sa ti hriechy." 176 "Choď a odteraz už nehreš!" 177 255 III,16 | čo patrí k jeho riadnemu chodu, treba vždy plánovať a uskutočňovať 256 II,11(67) | Stromata, I, 19,91.94: Sources Chrétiennes, 30, str. 117 n; 119 n.; 257 I,4(14) | Investigabiles divitias Christi: AAS 57 (1965), str. 298- 258 I,1 | všetky opravy, ktoré vyžaduje chronologická presnosť - nám pripomenie 259 III,16 | podobenstva o hodujúcom boháčovi a chudobnom Lazárovi. 105~Na rozsahu 260 IV,20 | okamihu života duše, ktorým je chvíľa obrátenia a odpustenia. 261 I,3 | rovnováhu i v najkritickejších chvíľach, keď sa zdalo, že sa tá 262 II,10 | nepochopiteľnou bytosťou a jeho životu chýba zmysel, ak sa mu nezjaví 263 I,4 | istí, že nie vždy v ňom chýbala skutočná láska k Cirkvi. 264 I,6 | všetkej ľudskej slabosti a chybám, čo sa vyskytli v minulých 265 II,10 | iba podľa bezprostredných, čiastočných, často povrchných, ba dokonca 266 III,16 | existenciu podriaďuje svojim čiastočným požiadavkám, udúša človeka, 267 III,15 | priemyslové, ale i na vojenské ciele, ako aj rozvoj techniky, 268 III,13 | chce slúžiť tomuto jedinému cieľu: aby každý človek našiel 269 I,6 | Z Božej milosti som tým, čím som, a jeho milosť nebola 270 III,17 | Toto dobro, ako základný činiteľ spoločného dobra, musí byť 271 III,16 | Ide o zmysel rozličných činností každodenného života a zároveň 272 IV,19 | toľkých laikoch, ktorí touto činnosťou vyjadrujú svoju vieru a 273 IV,20(179) | otázky, Normae pastorales circa absolutionem generali modo 274 IV,20 | najmä sviatosti pokánia v cirkevnej praxi. Tieto podnety sú 275 IV,20 | sa v zhode s najstaršou cirkevnou tradíciou veľa vykonalo 276 II,11 | jednotlivých cirkví alebo cirkevných spoločenstiev sa nemôže 277 I,3 | tejto Cirkvi hovorí všetkým cirkvám, 8 nemôže - napriek prechodným 278 IV,21 | od samých základov obraz Cirkvi-Božieho ľudu - tým, že poukázal 279 II,7 | jeho slová, vždy znovu ich číta a s najväčšou nábožnou úctou 280 III,13 | Cirkvi, Cirkev nemôže nebyť citlivá voči všetkému, čo prispieva 281 III,15 | Kristus ich urobil všestranne citlivejšími na problém človeka. Musia 282 III,16 | výrobkov. Čisto materialistická civilizácia privádza človeka práve do 283 III,16 | predpoklady a smernice pre početné civilizačné, politické, hospodárske, 284 IV,21 | Božieho ľudu a pre každého jej člena nie je podstatná len akási " 285 IV,21 | určitým spôsobom každému členovi tohto spoločenstva hovorí: " 286 III,17 | práva človeka, pričom sa členské štáty tejto Organizácie 287 II,8 | jednorodeného Syna".41 A ako v človekovi-Adamovi toto spojenie bolo pretrhnuté, 288 II,8 | spojenie bolo pretrhnuté, tak v Človekovi-Kristovi bolo znovu nadviazané. 42 289 IV,21 | seba samého a vlastniť tie čnosti, ktoré umožňujú takúto vládu 290 III,17 | hovorí dostatočne jasne, v čom spočíva toto obmedzovanie 291 IV,18 | zároveň dokonalejšie i to, čomu má slúžiť Cirkev ako spoločnosť 292 I,5 | svedčia mnohé "kňazské rady" (consilium presbyterale), ktoré vznikli 293 IV,18 | znova uvažuje a prijíma to čoraz uvedomelejšou vierou a so 294 IV,21(182) | Pius XII., encykl. Mystici Corporis: AAS 35 (1943) str. 193- 295 IV,19 | podľa výroku: "Intellege ut credas; crede ut intellegas - Rozumej, 296 IV,19 | výroku: "Intellege ut credas; crede ut intellegas - Rozumej, 297 IV,22 | nevyčerpateľné. Charakteristická črta tejto materskej lásky, ktorú 298 IV,21 | ľudom - vyzdvihol aj tú črtu kresťanského povolania, 299 IV,22 | tejto Matky a nadobúda tak črty, ktoré sú každému človekovi 300 IV,18(125) | Vyznania, I, 1: CSEL 33, str. 1.~ 301 I,2 | prijal, podľa príkladu svojho ctihodného predchodcu, chcem podobne 302 I | I.~DEDIČSTVO~~~~~CTIHODNÍ BRATIA,~A MILOVANÍ SYNOVIA,~ 303 II,12 | ba už je tu, keď sa praví ctitelia budú klaňať Otcovi v Duchu 304 II,12 | sám Otec si žiada takých ctiteľov. Boh je Duch, a tí, čo sa 305 III,16 | výsledky, ktoré sa tu ťažko dajú jednotlivo vymenovať. Jedno 306 I,4 | službu. Toto vedomie sa dakedy ukázalo silnejšie než rozličné 307 I,5 | nového pontifikátu, aby som ďakoval Bohu, účinne povzbudil všetkých 308 I,4 | pontifikátu Pavla VI., neprestávam ďakovať Bohu za to, že tento môj 309 I,5 | veľkých predchodcov, ktorí dali podnet tejto novej vlne 310 II,10 | že vykúpenie skrze kríž dalo človekovi znova a navždy 311 IV,20 | musieť stať predmetom mnohých ďalších uznesení v duchu pastierskej 312 III,16 | nezamestnanosti, ktoré sú ďalšími príznakmi tohto morálneho 313 IV,20 | počiatku prvým prameňom a darcom života. Tento nový život, 314 IV,20 | otcovským darovaním sa, t.j. darom nového nesmrteľného života 315 IV,21 | láska, ktorá sa uplatňuje v darovaní sa a v službe druhým. Pre 316 IV,20 | odplatil toto bezhraničné darovanie sa svojho Syna, ktorý sa 317 IV,20 | smrť",156 svojím otcovským darovaním sa, t.j. darom nového nesmrteľného 318 IV,18 | prejavuje moc Ducha, 130 dary Ducha, 131 ovocie Ducha 319 I,1 | Približujeme sa k tomu dátumu, ktorý - i keď rešpektujeme 320 II,7 | bratia a milovaní synovia a dcéry, treba dať základnú a zásadnú 321 I,1 | ktorá, keď berieme do úvahy dedičný hriech a všetky hriechy 322 I,1 | samého začiatku. Dal mu ho definitívne - a to spôsobom, ktorý je 323 IV,19 | učiť, 146 ako to presne definoval už Prvý vatikánsky koncil147 324 III,15 | napreduje, alebo skôr upadá a degraduje sa vo svojej ľudskosti? 325 III,17 | porovnávať z tohto hľadiska dejinné obdobia, lebo to závisí 326 III,16(103) | Druhý vatikánsky koncil, dekl. Dignitatis humanae: AAS 327 II,11(68) | Porov. deklar. Nostra aetate, 3-4: AAS 328 II,12 | vatikánsky koncil vyhlásil v deklarácii o náboženskej slobode, a 329 III,17 | potrebné vypracovať obšírnejšiu deklaráciu o tejto téme. V dokumente 330 I,6 | odpovedal na túto požiadavku dekrétom o ekumenizme. Pápež Pavol 331 III,16 | vrstvách, ľudia hladujú a mnohí denne umierajú hladom a následkom 332 IV,19 | rodičia poskytujú svojim deťom - boli dôkazom účasti celého 333 IV,20(166) | sept. 1965: Insegnamenti di Paolo VI, III (1965), str. 334 I,4 | encyklike Ecclesiam suam nazval "dialógom spásy" a presne rozlíšil 335 I,5 | v jednotlivých farách a diecézach.~Toto všetko si musím uvedomiť 336 I,5 | nehovoriac o každej jednotlivej diecéze - vykonávali svoju úlohu 337 I,5 | zasväteného života v rámci diecéznych synod alebo pastoračných 338 IV,21 | predstavu o rozsiahlom a krajne diferencovanom spoločenstve Božieho ľudu, 339 III,17 | základe predpokladov, ktoré diktuje sama skúsenosť človeka, 340 II,11 | božskú a zároveň ľudskú dimenziu vykúpenia a že sa budeme 341 III,16(102) | 1053; Pavol VI., prejav k diplomatickému zboru, 7. jan. 1965: AAS 342 II,11 | života, tradície, štruktúr a disciplinárnych predpisov jednotlivých cirkví 343 III,17 | mučenia, terorizmu a rôznych diskriminácií, to musí byť dôsledkom iných 344 III,17 | znášajú utrpenie spôsobené diskrimináciou a prenasledovaním pre Božie 345 I,4 | triumfalizmus, o ktorom sa veľa diskutovalo počas koncilu. Je síce správne, 346 III,14 | duše". V zhode s vnútornou dispozíciou svojho ducha a zároveň s 347 III,17(111) | str. 285-312; encykl. Divini Redemptoris: AAS 29 (1937), 348 I,4(14) | apošt. list Investigabiles divitias Christi: AAS 57 (1965), 349 II,7 | svojej prvej encyklike, dlho zostanú cestami, po ktorých 350 I,5 | Kolegialita a apoštolát~5. Dnešná Cirkev je, napriek všetkému 351 III,16 | dialóg. Situácia človeka v dnešnom svete, ako sa zdá, je ešte 352 IV,22 | aj my všetci, čo tvoríme dnešnú generáciu Kristových učeníkov, 353 III,16 | spočívajúci v nadbytku dobier potrebných človekovi alebo 354 III,16 | prílišnej miere hromadia hmotné dobrá a ktorých bohatstvá, pretože 355 III,13 | starostlivosť samého Krista, dobrého pastiera všetkých ľudí. 356 IV,18 | spravodlivosti, pokoji, láske, dobrote, sile, zodpovednosti a ľudskej 357 IV,21 | latinskej Cirkvi vedome a dobrovoľne zaväzujeme k celibátu, a 358 III,13 | čo prispieva k skutočnému dobru človeka, ani nemôže byť 359 III,17 | vychovávala každému štátu dobrých občanov. Okrem toho vždy 360 IV,19 | poskytujú svojim deťom - boli dôkazom účasti celého Božieho ľudu 361 III,17 | blaho človeka.~Cirkev nemusí dokazovať, ako tesne táto otázka súvisí 362 II,11 | kedykoľvek predtým, to tiež dokazuje, že v našej dobe je ešte 363 II,10 | Človek, ktorý chce dôkladne pochopiť sám seba - a to 364 II,11 | sa nemôže dosiahnuť bez dôkladnej práce, zameranej na vzájomné 365 II,11 | odstraňovanie prekážok na ceste k dokonalej jednote. Predsa však už 366 IV,18 | uvedomujeme si tým zároveň dokonalejšie i to, čomu má slúžiť Cirkev 367 IV,20 | obracať sa k Bohu stále dokonalejším spôsobom a ustavičným, vždy 368 II,8 | neviditeľného Boha (Kol 1,15), je dokonalým človekom, ktorý obnovil 369 II,12 | aj v druhej časti tohto dokumentu. 77 Hlboko cítime záväznosť 370 IV,19 | bola a vždy zostáva veľmi dôležitá, aby sa Cirkev, Boží ľud, 371 III,17 | Toto sú otázky prvoradej dôležitosti z hľadiska pokroku samého 372 I,6 | na tejto ceste skutočný a dôležitý pokrok, že sme pracovali 373 III,17 | práv. Takýto stav vecí, doliehajúci na príslušné spoločenstvá, 374 III,16(106) | Pavol II., Homília v San Domingu (25. januára 1979), č. 3: 375 I,4(14) | apošt. exhort. Guadete in Domino: AAS 67 (1975), str. 289- 376 IV,22 | tajomstva. Nikto iný nebol doň uvedený, tak ako Mária, 377 IV,21 | čiže každý z nás sa môže dopracovať k zrelej ľudskosti. Zrelá 378 II,12 | našej dobe kladie veľký dôraz na všetko, čo Druhý vatikánsky 379 I,6 | nie ľahké kroky na ceste k dosiahnutiu tejto jednoty. Prešli sme 380 II,8 | neprejavuje v najvyššom dosiaľ dosiahnutom stupni ono mnohostranné " 381 II,8 | neprejavuje v najvyššom dosiaľ dosiahnutom stupni ono mnohostranné " 382 III,17 | diskriminácií, to musí byť dôsledkom iných predpokladov, ktoré 383 I,6 | zjednotenia kresťanov ako zrejmý dôsledok vôle nášho Učiteľa Ježiša 384 II,8 | analýze súčasného sveta dospel až k najdôležitejšiemu bodu 385 I,4 | všetci ľudia boli spasení a dospeli k poznaniu pravdy." 16~ 386 III,15 | sa táto moc, ktorú človek dostal už na začiatku a ktorou 387 IV,21 | daru slobody, ktorý sme dostali od Stvoriteľa vo chvíli, 388 III,17 | koncilový dokument hovorí dostatočne jasne, v čom spočíva toto 389 IV,21 | Tieto kategórie však nie sú dostatočné. Pre celé spoločenstvo Božieho 390 III,17 | teroru. O tom nám poskytli dostatok príkladov totalitné režimy 391 IV,20 | kráľovstvom a kňazmi", dostávame "kráľovské kňazstvo",162 392 III,15 | každom ohľade "ľudskejším" a "dôstojnejším" človeka"? Nemožno pochybovať, 393 II,11 | môžeme, ba musíme dosiahnuť a dosvedčovať pred svetom našu jednotu, 394 III,15 | budúcnosti. Sú všetky tie doterajšie, ako i ďalšie, technikou 395 III,17 | občianskych práv.~Treba sa dotknúť aspoň krátko i tejto témy, 396 II,8 | hĺbok ľudského svedomia a dotkol sa toho vnútorného tajomstva 397 I,3 | Dôvera v Ducha pravdy a lásky~3. 398 I,3 | udržal svoju neochvejnú dôveru v jej súdržnosť. Lebo to, 399 III,15 | ako sa zdá, spočíva hlavný dôvod drámy súčasnej ľudskej existencie 400 IV,20 | stalo znamením postupne dozrievajúcej jednoty všetkých kresťanov, 401 IV,19 | iných v pravde a učia ich dozrievať v láske a spravodlivosti. 402 II,7 | bratov." 23~A práve tu, drahí bratia a milovaní synovia 403 IV,20 | vykúpil, takže sme boli "draho kúpení".159 A "veľkosť ceny" 404 III,16 | Stojíme tu pred strašnou drámou, pred ktorou nikto nemôže 405 III,15 | zdá, spočíva hlavný dôvod drámy súčasnej ľudskej existencie 406 III,16 | ktoré sa opierajú o rozličné druhy politického nátlaku a ovládajú 407 IV,19 | účasť na tomto poslaní majú duchovní pastieri, ktorí učia a rozličnými 408 I,6 | odkrývaní tých pokladov ľudskej duchovnosti, ktoré ako dobre vieme, 409 I,5 | zapájali do spolupráce s duchovnými pastiermi alebo s predstaviteľmi 410 IV,22 | jej jednorodeného Syna. Dúfam, že vďaka tejto modlitbe 411 IV,20 | skutočne prítomný, sa prijíma, duša sa naplňuje milosťou a dáva 412 IV,20 | upevňuje túto výzvu v našich dušiach celkom osobitným spôsobom. 413 IV,22 | ľahko prístupným všetkým dušiam a srdciam -, keď jej z výšky 414 I,5 | zaštepil do apoštolského zboru Dvanástich na čele s Petrom a ustavične 415 I,2 | to aj moja voľba týchto dvoch mien. Tým, že som ich prijal, 416 I,2 | menovať Ján Pavol I. - a také dvojité meno nemá obdoby v dejinách - 417 IV,20 | stávajú v určitom zmysle akoby dvojitým rozmerom - ktorého obidve 418 IV,19 | má, aby sme tak povedali, dvojstranný rytmus podľa výroku: "Intellege 419 IV,18 | ňom akoby preniknutý tým dychom života, ktorý pochádza od 420 IV,22 | biskupskej je udržiavať tento dynamický zväzok medzi tajomstvom 421 I,5 | iným profilom a s nevídaným dynamizmom. Okrem toho laici, vedomí 422 I,4 | Cirkvi. A práve silou tohto dynamizmu Cirkev - vyznávajúc a hlásajúc 423 III,15 | naopak, rastú rôzne prejavy egoizmu, prehnaný nacionalizmus - 424 I,6 | zodpovednú vieru. Pravá ekumenická činnosť znamená otvorenosť, 425 I,6 | podujatiach, ktoré vznikli z novej ekumenickej orientácie? Nezabudnuteľný 426 I,6 | univerzálne poslanie Cirkvi na ekumenickom poli, iba úprimne, vytrvalo, 427 I,6 | pokladajú výsledky prvých ekumenických podujatí za negatívne, chceli 428 I,6 | túto požiadavku dekrétom o ekumenizme. Pápež Pavol VI. pomocou 429 III,16 | tempom márnia surovinové a energetické zdroje, ohrozujú prirodzené 430 III,16 | svätého Matúša. 108~Tento eschatoligický obraz treba stále "premietať" 431 III,15 | zemi. Cirkev, ktorú oživuje eschatologická viera, pokladá túto svoju 432 III,16 | rádiografiu jeho jednotlivých etáp z tohto zorného uhla. Ide 433 I,2 | XXIII. a Pavol VI. tvoria etapu, na ktorú chcem bezprostredne 434 III,17 | týkajúcich sa objektívneho etického poriadku, práva verejnej 435 I,6 | zásad a na otvorenie cesty etickému "permisivizmu"? Je zaiste 436 III,16 | ale majú aj svoj silný etický ohlas. Veď je dobre známy 437 III,16 | naliehavým požiadavkám a etickým potrebám súčasnosti. Tieto 438 II,9(52) | Porov. Rímsky misál, Štvrtá eucharistická modlitba.~ 439 IV,20 | si želá, aby sa ozajstné eucharistické spoločenstvo stalo znamením 440 IV,20 | so všetkou ich vernosťou eucharistickému tajomstvu - stále stojí 441 IV,20 | Kristus, ktorý nás pozýva na eucharistickú hostinu, je ten istý Kristus, 442 IV,20 | nepriamo na úzky vzťah medzi Eucharistiou a pokáním. A skutočne, ak 443 II,7 | Cirkev bez prestania slávi Eucharistiu a nachádza v nej "prameň 444 I,4(14) | 97-106; apošt. exhort. Evangelica testificatio: AAS 63 (1971) 445 III,15 | Kristovi, ako to dosvedčujú aj evanjeliá. Preto chce túto starostlivosť 446 I,6 | hľadanie pravdy v jej úplnom evanjeliovom a kresťanskom význame. No 447 I,6 | Nezabudnuteľný pápež Ján XXIII. s evanjeliovou priamosťou nastolil otázku 448 IV,21 | mu úplne zasvätili podľa evanjeliových rád. To je ideál rehoľného 449 II,10 | dôstojnosťou človeka sa volá evanjelium čiže Radostná zvesť. A nazýva 450 I,5 | vyšiel aj medziiným základný evanjelizačný podnet, ktorého výrazom 451 IV,19 | človeka. To sa vzťahuje tak na exaktné vedy, ako aj na vedy humanistické 452 I,5 | výrazom sa stala apoštolská exhortácia Evangelii nuntiandi (Ohlasovanie 453 IV,20 | nielen vieroučnou, ale aj existenciálnou, že Eucharistia buduje Cirkev166 454 III,13 | neopakovateľnej reálnej existencii, v ktorej zotrváva nenarušený 455 III,16 | nadradenou, ktorá celú ľudskú existenciu podriaďuje svojim čiastočným 456 I,4 | pokoncilovom období ukázať "ad extra - navonok" jej pravú tvár. 457 III,16(103) | Agriculture Organisation" (F.A.O.) (16. novembra 1970): AAS 458 I,5 | pastoračných rád v jednotlivých farách a diecézach.~Toto všetko 459 IV,22 | Panny, keď vyslovila svoje "fiat - staň sa". Od tej chvíle 460 I,6(20) | Filius, Canones, III: De fide, č. 6: Conciliorum oecumenicorum 461 IV,19 | na vedy humanistické a na filozofiu, ktorej úzke zväzky s teológiou 462 III,16 | rozsahu tohto javu majú vinu finančné, menové, výrobné a obchodné 463 II,11(67) | 8), 1-4; 10,1-3; 13,3-4: Florilegium Patristicum II, Bonn 19112, 464 IV,20(156) | Flp 2,8.~ 465 III,16(103) | Prejav na konferencii "Food and Agriculture Organisation" ( 466 III,17 | sformulované na medzinárodnom fóre. Cirkev sa teší z tohto 467 I,5 | zrejmom vývoji rozličných foriem, ktorými sa prejavuje biskupská 468 IV,19 | trvalá a pritom základná forma činnosti Cirkvi, v ktorej 469 IV,20 | a zhrnul vo sviatostnej forme predovšetkým v Eucharistii. 154 470 II,9 | v dejinách ľudstva svoju formu a svoje meno: volá sa Ježiš 471 IV,19 | aby si rozumel," 150 a funguje správne vtedy, keď sa teológovia 472 II,7 | j. národom, stále novým generáciám i každému človekovi osobitne, 473 II,11 | našiel seba, pomáhať súčasnej generácii našich bratov a sestier, 474 IV,22 | všetci, čo tvoríme dnešnú generáciu Kristových učeníkov, túžime 475 IV,20(179) | pastorales circa absolutionem generali modo impertiendam: AAS 64 ( 476 III,16(103) | Pavol II., Prejav na 3. generálnej biskupskej konferencii Latinskej 477 II,11(67) | vatikánsky koncil, dekrét Ad gentes, 11: AAS 58 (1966), str. 478 III,16 | zdroje, ohrozujú prirodzené geofyzické prostredie, a tak neprestajne 479 II,10 | stvorený! "Už niet Žida ani Gréka, niet otroka ani slobodného, 480 III,16(103) | Prejav k robotníkom v Guadalajare (30. januára 1979): tamže, 481 I,4(14) | 497-535; apošt. exhort. Guadete in Domino: AAS 67 (1975), 482 III,17 | nemali za cieľ iba odstrániť hanebné zločiny spáchané v poslednej 483 IV,19 | biskupom, spojeným putom hierarchického spoločenstva s Petrovým 484 IV,21 | laici, nielen predstavitelia hierarchie, ale aj členovia rôznych 485 III,16 | Tieto rozdiely majú svoje historické príčiny, ale majú aj svoj 486 III,13 | skutočného, t.j. konkrétneho, historického človeka. Ide o každého človeka, 487 I,6 | tiež isté, že v súčasnej historickej situácii kresťanstva a sveta 488 IV,22 | zasľúbenej zeme v tomto historickom období, keď sa približujeme 489 III,16 | všetkých: "Lebo som bol hladný a nedali ste mi jesť,... 490 III,16 | dobre vieme, že zóny biedy a hladu na našej zemeguli by mohli 491 III,16 | širokých vrstvách, ľudia hladujú a mnohí denne umierajú hladom 492 IV,18 | slobode, túžba po kráse a hlas svedomia. Cirkev, ktorá 493 IV,19 | rozličnými spôsobmi stále hlásajú a ďalej podávajú učenie 494 I,4 | dynamizmu Cirkev - vyznávajúc a hlásajúc celú neporušenú pravdu prijatú 495 I,6 | pravdy, ktorú Cirkev stále hlásala a učila. Všetkým, čo by 496 I,6 | Bohom zjavených a Cirkvou hlásaných pravdách a takých náklonných 497 II,12 | Ježiša Krista, ktorý je prvým hlásateľom evanjelia, 79 a zároveň 498 I,4(14) | Tu treba spomenúť hlavné dokumenty pontifikátu Pavla 499 III,15 | tom, ako sa zdá, spočíva hlavný dôvod drámy súčasnej ľudskej 500 II,7 | smerovať k tomu, ktorý je hlavou, 25 k tomu, "skrze ktorého