| Table of Contents | Words: Alphabetical - Frequency - Inverse - Length - Statistics | Help | IntraText Library |
| Ioannes Paulus PP. II Redemptor Hominis IntraText - Concordances (Hapax - words occurring once) |
Chapter,Paragraph
501 II,7 | kríži, táto nevyspytateľná hĺbka jeho bolesti a opustenosti. 502 IV,20 | jednotlivec, a to s celou hĺbkou svojho svedomia, s plným 503 IV,22 | ale jediná je pre svoju hĺbku a rozsah svojho pôsobenia 504 II,8 | pritom - tak ako Kristus - do hĺbok ľudského svedomia a dotkol 505 II,12 | misionárskeho postoja je vždy hlboká úcta k všetkému, čo je " 506 II,10 | klaňania sa Bohu, ale aj hlbokého úžasu nad sebou samým. Akú 507 IV,19 | zodpovednosti za Božiu pravdu. S hlbokým pohnutím počúvame slová 508 IV,19 | štúdium a prácu jej stále hlbšiemu pochopeniu, nikdy nesmú 509 IV,20 | spôsobom a ustavičným, vždy hlbším vnútorným obrátením.~V posledných 510 III,16 | náležite usmernené a ovládané hlbšími silami, skrývajúcimi sa 511 IV,18 | osude, ktorému je podrobená hmota. Chápeme a chceme stále 512 III,16 | prílišnej miere hromadia hmotné dobrá a ktorých bohatstvá, 513 III,15 | najmä túžba využívať všetok hmotný technickovýrobný pokrok 514 III,16 | vecami a v prevahe ducha nad hmotou.~Práve preto treba pozorne 515 III,16 | trpia nedostatkom a sú tým hnaní do ešte väčšej biedy a núdze.~ 516 II,11 | úcty k veľkým duchovným hodnotám, ba k prvenstvu toho, čo 517 IV,20 | vykúpenia svedčí zároveň o hodnote, ktorú sám Boh priznáva 518 II,10 | Tento hlboký úžas nad hodnotou a dôstojnosťou človeka sa 519 II,10 | svoju veľkosť, dôstojnosť a hodnotu svojej ľudskosti.~V tajomstve 520 II,11 | povznesenia a transcendentnej hodnoty svojej ľudskosti a zmysel 521 III,16 | biblického podobenstva o hodujúcom boháčovi a chudobnom Lazárovi. 105~ 522 IV,22 | život a aby sme ho mali v hojnosti. 188 Táto plnosť života, 523 III,16(106) | Porov. Ján Pavol II., Homília v San Domingu (25. januára 524 I,4(14) | niektorých sa zmienil on sám v homílii cez svätú omšu na sviatok 525 IV,18 | ako sa zdá, vždy s väčšou horlivosťou a svätou nástojčivosťou 526 III,16 | bied. K tomu sa pridáva horúčka inflácie a pliaga nezamestnanosti, 527 IV,21 | s neúnavnou pozornosťou, horúcou láskou a uvedomelým úsilím, 528 III,16 | schopné zabezpečiť aj na hospodárskom poli. Hospodársky pokrok 529 III,16 | nesmie sa stať otrokom vecí, hospodárskych systémov, výroby a svojich 530 III,16 | nátlaku a ovládajú svetové hospodárstvo. Tieto štruktúry a mechanizmy 531 IV,20 | pozýva na eucharistickú hostinu, je ten istý Kristus, ktorý 532 III,15 | žijúcich dnes na svete. Všetci hovoria o téme rozvoja a pokroku, 533 III,13 | to poukázal koncil, keď, hovoriac o tejto podobe, pripomenul, 534 I,1 | ráz a rozličným spôsobom hovoril kedysi Boh našim otcom skrze 535 IV,18 | sa nám zjavuje za touto hranicou: "Ja som vzkriesenie a život. 536 IV,18 | osudovou nevyhnutnosťou na hranicu smrti a k rozkladu ľudského 537 IV,20 | spojenej s osobnou ľútosťou nad hriechmi a s predsavzatím polepšiť 538 II,10 | neistotou, so svojou slabosťou a hriešnosťou, so svojím životom a smrťou. 539 III,14 | zriekať. Ba veru, krehký a hriešny, nezriedka koná to, čo nechce, 540 IV,18 | ukrižovanom, vloženom do hrobu a potom zmŕtvychvstalom " 541 II,8 | iba niektoré javy, ako je hrozba znečistenia životného prostredia 542 III,14 | vedomá nebezpečenstiev, ktoré hrozia človekovi. Musí si byť tiež 543 III,16 | Pokrok, alebo hroziace nebezpečenstvo?~16. Ak sa 544 III,16 | mnohých nebezpečenstiev hroziacich človekovi. O týchto nebezpečenstvách 545 IV,19 | exaktné vedy, ako aj na vedy humanistické a na filozofiu, ktorej úzke 546 IV,19 | predstaviteľoch prírodných a humanistických vied, o lekároch, právnikoch, 547 III,17 | programom, ktorý sa vydáva za "humanitný". A ktorý program, či už 548 III,17 | často takmer ničia účinnosť humanitných zásad, z ktorých vychádzajú 549 III,13 | ceste života silou pravdy hýbajúcej človekom a svetom, ktorú 550 I,4(14) | apošt. exhort. Quinque iam anni: AAS 63 (1971), str. 551 IV,21 | evanjeliových rád. To je ideál rehoľného života, ktorý 552 II,12 | zhodovala s týmto vznešeným ideálom. Obrátenie, ktoré sa musí 553 III,16 | nadvlády, nech je akékoľvek ich ideologické zafarbenie. Je zrejmé, že 554 III,16 | ako skôr istý šovinizmus, imperializmus a neokolonializmus rozličného 555 IV,20(179) | absolutionem generali modo impertiendam: AAS 64 (1972), str. 510- 556 I,3 | ňu v tomto prvom, akoby inauguračnom dokumente môjho pontifikátu. 557 IV,20 | pokánia - ktorá spočíva v individuálnej spovedi spojenej s osobnou 558 III,16 | sloboda zamieňa s inštinktom individuálnych alebo kolektívnych záujmov 559 II,8 | prostredia v oblastiach prudkej industrializácie, ozbrojené konflikty, ktoré 560 IV,20 | Eucharistia je skutočne Ineffabile Sacramentum - nevýslovná 561 III,14 | cestou, ktorá bez akejkoľvek inej možnosti vedie cez tajomstvo 562 I,3 | nepokojom - viesť k ničomu inému ako k ešte väčšej súdržnosti 563 III,16 | tomu sa pridáva horúčka inflácie a pliaga nezamestnanosti, 564 I,6 | stiahnuť zo začatej cesty. Iní dokonca vyjadrujú mienku, 565 I,1 | prebývalo medzi nami"1 a na inom mieste: "Boh tak miloval 566 IV,20(166) | Prejav z 15. sept. 1965: Insegnamenti di Paolo VI, III (1965), 567 IV,19 | ktorý je zhrnutý do pojmu "intellectus fidei". Tento pojem má, 568 IV,19 | Intellege ut credas; crede ut intellegas - Rozumej, aby si veril; 569 IV,19 | dvojstranný rytmus podľa výroku: "Intellege ut credas; crede ut intellegas - 570 III,15 | a v rozličných stupňoch intenzity. Ako sa zdá, stále jasnejšie 571 I,3 | svedectvo takéhoto veľmi intenzívneho vedomia Cirkvi. Mnohými 572 III,16(100) | Gn 1,28; porov. dekrét Inter mirifica, 6: AAS 56 (1964), 573 I,4 | kritiky, ktorej bola "ab intra - znútra" vystavená Cirkev, 574 I,6 | kresťanstva a sveta nevidíme inú možnosť plniť univerzálne 575 I,4(14) | str. 609-659; apošt. list Investigabiles divitias Christi: AAS 57 ( 576 IV,21 | Cirkev neprestajne čerpá inšpiráciu, pozvanie a podnety na vykonávanie 577 I,5 | navrhol založenie stálej inštitúcie, ktorú Pavol VI. ustanovil 578 III,16 | účinné hľadanie primeraných inštitúcií a systémov, či už ide o 579 III,13 | činnosti, ktoré patria k jej inštitucionálnej štruktúre. Ježiš Kristus 580 IV,21 | kongregácie, ako aj sekulárne inštitúty.~Za našich čias sa niekedy 581 II,11 | svoju úctu k vyznavačom islamu, ktorých viera sa rada odvoláva 582 III,14 | Prvá cesta, po ktorej musí ísť Cirkev pri plnení svojho 583 IV,19 | jej božskému žriedlu? Tá istá vernosť musí byť konštitutívnou 584 I,5 | pastoračnej obnovy. V tej istej línii prebiehali aj práce 585 I,6 | viery a mravov a že vedú k istému druhu ľahostajnosti. Možno 586 III,17 | predovšetkým morálnych. Isteže nie je ľahké porovnávať 587 II,12 | neprestáva byť pred Otcom, tak isto je ním aj vzhľadom na ľudské 588 II,10 | zároveň aj presvedčenie a istota, ktorá vo svojich najhlbších 589 II,12 | a teda i v našej - tými istými slovami: "Poznáte pravdu 590 III,16(103) | dokument Biskupskej synody De iustitia in mundo: AAS 63 (1971), 591 IV | IV.~POSLANIE CIRKVI A ÚDEL 592 II,7 | Pane, a ku komu by sme išli? Ty máš slová večného života"24 - 593 III,17 | dokumentoch. Pokoj totiž v jadre spočíva v zachovávaní neporušiteľných 594 III,16(102) | diplomatickému zboru, 7. jan. 1965: AAS 57 (1965), str. 595 I,2 | v určitom zmysle spolu s Jánom Pavlom I. - nastúpiť cestu 596 I,1 | mojom milovanom predchodcovi Jánovi Pavlovi I. univerzálnu službu 597 IV,19 | celej jej spásonosnej sile a jase, v jej hĺbke a zároveň jednoduchosti. 598 IV,18 | biblickom základe, postavil do jasného svetla Druhý vatikánsky 599 I,2 | dejinách - videl som v tom jasný prejav priazne Božej milosti 600 I,4 | Cirkvi. Bezpochyby sa v ňom javila aj snaha prekonať takzvaný 601 I,1 | čo ten rok prinesie na javisko ľudských dejín a aký bude 602 II,11 | náboženstvom ako všeobecným javom, spojeným už od samého začiatku 603 III,16 | Lazárovi. 105~Na rozsahu tohto javu majú vinu finančné, menové, 604 II,8 | Stačí spomenúť iba niektoré javy, ako je hrozba znečistenia 605 II,8 | biblickom, ale aj v nebiblickom jazyku označuje slovom "srdce". 606 IV,21 | vystupuje najviac do popredia jeden prvok: účasť na kráľovskom 607 I,2 | zvýrazniť svoju lásku k jedinečnému dedičstvu, ktoré Cirkvi 608 III,13 | lásky, ktoré v ňom dosiahli jedinečnú a neopakovateľnú plnosť, 609 II,11 | náboženstvách akoby odrazy jedinej pravdy, "semená Slova",67 610 III,13 | Cirkev chce slúžiť tomuto jedinému cieľu: aby každý človek 611 IV,20 | stávame sa účastnými na jedinom a neodvolateľnom navrátení 612 IV,21 | zodpovednosti za osobitnú, jedinú a neopakovateľnú milosť, 613 III,13 | pripomenul, že "človek je jediný tvor na zemi, ktorého Boh 614 III,13 | uberať Cirkev našich čias, je jedna jediná cesta; cesta, ktorá 615 III,15 | odcudzeniu", v tom zmysle, že sú jednoducho odňaté tomu, ktorý ich vytvoril, 616 IV,19 | jase, v jej hĺbke a zároveň jednoduchosti. Táto láska a táto snaha 617 II,9 | ospravodlivením" človeka v jednom ľudskom srdci: v srdci jednorodeného 618 I,5 | pokoncilovom období, keď spoločné a jednomyseľné stanovisko biskupského zboru, 619 IV,19 | Boha", ak dokonca aj on "jednorodený Syn Boží, ktorý je v náručí 620 II,12 | slobodou chápanou povrchne a jednostranne, ktorá nevniká do celej 621 III,15 | prepiatym zápalom, ani unášať jednostranným nadšením za to, čo sme dosiahli, 622 IV,18 | organizmus a spoločenská jednotka, tým, že sa upriamuje na 623 IV,21 | príslušnosť", ale pre každého jednotlivca a pre všetkých je podstatné 624 II,12 | všetkým, čo rozličné systémy a jednotlivci pokladajú za slobodu a propagujú 625 IV,20 | v tom úkone vyjadril sám jednotlivec, a to s celou hĺbkou svojho 626 I,5 | ani nehovoriac o každej jednotlivej diecéze - vykonávali svoju 627 III,16 | ktoré sa tu ťažko dajú jednotlivo vymenovať. Jedno je však 628 IV,20 | osobitnej hĺbky, v ktorom jednotlivý človek nemôže byť zastúpený 629 I,5 | napriek všetkému zdaniu, jednotnejšia v spoločenstve služby a 630 III,16 | Zároveň s tým prichádza u jedných k určitému zneužívaniu slobody, 631 I,1 | to spôsobom, ktorý je len jemu vlastný a osobitný, v duchu 632 IV,22 | čo v deň Turíc vyšli z jeruzalemského večeradla. Napokon vám zo 633 IV,22 | apoštoli a Pánovi učeníci v jeruzalemskom večeradle po jeho nanebovstúpení. 203 634 III,16 | aby sme "viac boli".102 Jestvuje už totiž skutočné a spozorovateľné 635 I,5 | tým nielenže utvrdil už jestvujúce formy apoštolských organizácií 636 II,10 | ktoré sa uskutočňuje v Ješičovi Kristovi. Tým sa však dotýkame 637 II,7(36) | litánie k Najsvätejšiemu Srdcu Ježišovmu.~ 638 IV,22 | spojení s Máriou, Matkou Ježišovou, 202 tak ako v nej zotrvávali 639 II,9 | Márie, pokladaný za syna Jozefa z Nazareta - "odchádza" 640 I,1 | zeme, bude to rok veľkého jubilea. Približujeme sa k tomu 641 II,11(67) | Porov. sv. Justín, I Apologia, 46, 1-4; II 642 IV,20 | veriacich majúcich účasť na kajúcnych pobožnostiach veľmi prispieva 643 IV,20 | toho chleba a pije z toho kalicha." 171~Toto Apoštolovo napomenutie 644 II,9 | milosti a k láske. Kríž na Kalvárii, skrze ktorý Ježiš Kristus - 645 II,12 | vykonal Duch, ktorý "veje, kam chce".76 Misionárske poslanie 646 IV,20(179) | Pavol II., Prejav ku skupine kanadských biskupov z príležitosti 647 I,2 | minulého roku, keď mi po kánonickej voľbe položili otázku: " 648 III,16 | vyslovil v tých prekrásnych kapitolách svojho učenia, ktoré sa 649 IV,21 | mieste odvolať na početné kapitoly a paragrafy konštitúcie 650 III,16(103) | str. 401-441; Prejav ku kardinálskemu zboru (23. júna 1972): AAS 651 III,17 | priviedli k strašnej vojnovej katastrofe, Cirkev jasne vyslovovala 652 III,15 | blednú všetky pohromy a katastrofy, ktoré poznáme z dejín. 653 IV,19 | rehoľníčok, ktorí sa venujú katechetickej činnosti z lásky k Božskému 654 IV,19 | starať, aby rozličné formy katechézy a jej rozličné polia pôsobnosti - 655 I,1 | univerzálnu službu spojenú s katedrou sv. Petra v Ríme, sa už 656 III,16 | sa to neuskutočňuje, sama kategória "hospodárskeho pokroku" 657 IV,21 | ľudskú spoločnosť. Tieto kategórie však nie sú dostatočné. 658 IV,21 | skúmať a definovať aj podľa kategórií, ktorými si slúžia vedy, 659 III,16 | hospodárskeho pokroku" sa stáva kategóriou nadradenou, ktorá celú ľudskú 660 IV,21 | pred očami túto pravdu: Každé takéto podujatie natoľko 661 II,12 | a súčasne výstraha pred každou zdanlivou slobodou, pred 662 I,1 | rozličným spôsobom hovoril kedysi Boh našim otcom skrze prorokov. 663 II,12 | Preto Cirkev v našej dobe kladie veľký dôraz na všetko, čo 664 III,15 | viac alebo menej výslovne kladú miliardy ľudí žijúcich dnes 665 II,12 | je Duch, a tí, čo sa mu klaňajú, majú sa mu klaňať v Duchu 666 II,10 | prinesie ovocie nielen klaňania sa Bohu, ale aj hlbokého 667 II,11(67) | str. 81, 125, 129, 133; Klement Alexandrijský, Stromata, 668 IV,20 | sa s každým z nás v tom kľúčovom okamihu života duše, ktorým 669 III,14 | možno ešte len rodu alebo kmeňa), v rámci celého ľudstva. 670 IV,19 | tu hovorí v prvom rade o kňazoch, nemožno nespomenúť veľký 671 I,5 | ako o tom svedčia mnohé "kňazské rady" (consilium presbyterale), 672 IV,21 | vtláča do ich duší sviatosť kňazstva. Prijatím tejto sviatosti 673 IV,20 | naša účasť na Kristovom kňazstve. V Kristovi je totiž kňazstvo 674 II,8 | stvorení, ktorú dosvedčuje kniha Genezis, keď viacráz opakuje: " 675 III,15 | opise stvorenia na stranách knihy Genezis99 - nemôže nevyvolávať 676 I,5 | Cirkvi a takisto aj iné kolegiálne štruktúry medzinárodného 677 I,5 | Cirkvi, ako aj iné formy kolegiálnej spolupráce biskupov - ako 678 III,16 | inštinktom individuálnych alebo kolektívnych záujmov alebo dokonca s 679 III,16(103) | str. 257-299; Prejav ku kolumbijským roľníkom, zvaným "campesinos" ( 680 III,15 | obraz, ktorý tak výstižne a kompetentne načrtol Druhý vatikánsky 681 II,7 | svätého Petra: "Pane, a ku komu by sme išli? Ty máš slová 682 III,16 | a nátlaku spoločenských komunikačných prostriedkov. Človek sa 683 IV,20 | vykonalo na zdôraznenie komunitárneho rázu pokánia a najmä sviatosti 684 IV,20 | dovolené v našom zmýšľaní, konaní a živote pozbaviť túto naozaj 685 III,14 | neopakovateľnej skutočnosti bytia a konania, rozumu a vôle, svedomia 686 IV,19(145) | Porov. Prvý vat. konc., I. dogm. konšt. o Kristovej 687 III,17 | praxi stále ešte svedkami koncentračných táborov, násilia, mučenia, 688 I,5 | presbyterale), ktoré vznikli po koncile. Tento duch prenikol aj 689 II,9 | nad týmto nádherným textom koncilového učenia, nezabúdame ani na 690 IV,21 | v plnom svetle bohatstvo koncilovej náuky, bolo by sa treba 691 III,17 | objektívnymi právami. Spomenutý koncilový dokument hovorí dostatočne 692 IV,22 | tisícročia.~A preto keď končím túto úvahu vrelou a poníženou 693 I,1 | rozšíril až do posledných končín zeme, bude to rok veľkého 694 II,7 | spojený s blížiacim sa koncom druhého tisícročia, priblížil 695 IV,18 | prišla plnosť času",121 je konečným zavŕšením povolania človeka. 696 I,5 | konsolidácie národných biskupských konferencií v celej Cirkvi a takisto 697 III,16 | ničenia slúžiace v ozbrojených konfliktoch a vojnách, ktoré nevyžaduje 698 II,8 | industrializácie, ozbrojené konflikty, ktoré stále vznikajú a 699 IV,20(179) | Porov. Kongregácia pre vieroučné otázky, Normae 700 IV,21 | staré i nové rehoľné rády a kongregácie, ako aj sekulárne inštitúty.~ 701 IV,21 | pravdu do života ľudí a konkretizuje ju v ňom. Týmto spôsobom 702 IV,19 | Božej pravdy143 a aby ju konkrétne uplatňovala v živote ako " 703 III,13 | ale o skutočného, t.j. konkrétneho, historického človeka. Ide 704 III,13 | človek, človek zvrchovane konkrétny a zvrchovane reálny; je 705 I,5 | treba spomenúť aspoň proces konsolidácie národných biskupských konferencií 706 I,5 | štruktúry medzinárodného alebo kontinentálneho rozsahu. Prihliadajúc na 707 III,16 | všeobecne známe porovnanie a kontrast, na ktoré sa odvolali v 708 III,16 | rozdelenia bohatstiev a kontroly nad nimi, aby národy, ktoré 709 III,16 | slobody, úzko spätému práve s konzumným, mravne nekontrolovaným 710 III,17 | bez týchto porovnaní treba konštatovať, že doteraz to bolo storočie, 711 IV,21 | početné kapitoly a paragrafy konštitúcie Lumen gentium a na mnoho 712 IV,19 | Tá istá vernosť musí byť konštitutívnou vlastnosťou viery Cirkvi, 713 I,4 | opačnom prípade prestáva byť konštruktívny a nie je prejavom pravdy, 714 III,17 | a spolu s ním aj potreba korektnej účasti občanov na politickom 715 IV,22 | Cirkev, ktorá zapustila korene v toľkých rozličných oblastiach 716 III,16 | plánom jej priekopníkov. Pri koreni súčasnej starostlivosti 717 I,3 | období jeho pontifikátu. Ako kormidelník Petrovej lode - Cirkvi zachoval 718 I,4 | zároveň prezieravú rovnováhu kormidelníka lode. 14 Cirkev, ktorá mi 719 II,8 | tejto novej epochy, svet kozmických letov, svet predtým nedosiahnuteľných 720 III,13 | našiel Krista, aby Kristus kráčal s každým človekom po ceste 721 IV,19 | pochopiť pravdu musia spolu kráčať ruka v ruke, ako to potvrdzujú 722 IV,22 | Kristovými svedkami "až po kraj sveta",205 podobne ako tí, 723 II,11 | národom, štátom, ľudstvu, krajinám rozvojovým i bohatým, skrátka 724 IV,21 | predstavu o rozsiahlom a krajne diferencovanom spoločenstve 725 III,17 | slobody. Ide tu zrejme o krajnú nespravodlivosť voči tomu, 726 IV,21 | môžeme dosiahnuť toto "kraľovanie", čiže každý z nás sa môže 727 IV,21 | ju vlastne treba nazvať "kraľovaním". Aby niekto mohol náležite 728 IV,20 | kráľovstvom a kňazmi", dostávame "kráľovské kňazstvo",162 t.j. stávame 729 III,16 | Základný zmysel tohto "kráľovského poslania", tohto "panovania" 730 IV,21 | čiže vytrvalá ochota na "kráľovskú službu" má zvláštny význam 731 II,11 | nadarmo nepovedal, že "nebeské kráľovstvo trpí násilie a násilníci 732 IV,20 | zároveň, podobne ako Kristus, "kráľovstvom a kňazmi", dostávame "kráľovské 733 III,17 | Treba sa dotknúť aspoň krátko i tejto témy, lebo aj ona 734 III,16 | zemeguli by mohli byť v krátkom čase "zúrodnené", keby sa 735 III,13 | jeho pozemský život bol krátky a jeho verejná činnosť ešte 736 III,13 | jeho verejná činnosť ešte kratšia.~Ježiš Kristus je hlavnou 737 III,14 | niektorých sa zriekať. Ba veru, krehký a hriešny, nezriedka koná 738 II,11 | dedičstvo, ktoré je spoločné kresťanom a židom. Vyjadril tiež svoju 739 IV,21 | Kresťanské povolanie: slúžiť a kraľovať~ 740 I,6 | jej úplnom evanjeliovom a kresťanskom význame. No v nijakom prípade 741 II,11 | náboženstvách a napokon o kresťanstve. Dokument, ktorý koncil 742 II,10 | Radostná zvesť. A nazýva sa aj kresťanstvom. Tento úžas oprávňuje poslanie 743 IV,19 | stali účastnými na poslaní Krista-Proroka a prostredníctvom tohto 744 II,7 | počúvajú nielen kresťania. Kristov život hovorí súčasne aj 745 I,6 | sme nezachovali vernosť Kristovmu slovu a nevyplnili by sme 746 IV,22 | zostúpi, 204 a staneme sa tak Kristovými svedkami "až po kraj sveta",205 747 III,17 | dobra, musí byť zásadným kritériom všetkých programov, systémov 748 I,4 | ich činnosť. Tento vzrast kriticizmu mal zaiste rozličné príčiny 749 I,4 | takže možno povedať, že je kritickejšia voči rozličným nerozvážnym 750 I,4 | voči rozličným nerozvážnym kritikám, odolnejšia voči rôznym " 751 I,4 | silnejšie než rozličné postoje kritiky, ktorej bola "ab intra - 752 III,17 | navzájom zapríčinili veľa krívd a utrpení. Bol tento proces 753 III,16 | znášať z toho vyplývajúce krivdy a príkoria, je vždy človek. 754 IV,22 | ťažkosti nestanú zdrojom kríz, ale príležitosťou a akoby 755 I,5 | náznaky pochybnosti, úpadku a krízy.~ 756 II,11 | spása a milosť sú spojené s krížom. Kristus nadarmo nepovedal, 757 I,6 | podnikol prvé, nie ľahké kroky na ceste k dosiahnutiu tejto 758 IV,20 | vykúpenia, počnúc tajomstvom krstu, v ktorom sme ponorení do 759 IV,21 | si slúžia vedy, keď ide o ktorúkoľvek ľudskú spoločnosť. Tieto 760 II,12 | máme prístup aj ku všetkým kultúram, svetonázorom a ku všetkým 761 III,16 | ktoré rozhodujú o skutočnej kultúre národov. Práve z týchto 762 III,16 | nezávislosti, sa namiesto chleba a kultúrnej pomoci poskytujú, a neraz 763 III,17 | hospodársky, politický alebo kultúrny, by sa mohol vzdať tohto 764 II,11 | živote a má vplyv na celú kultúru, Cirkevní otcovia správne 765 IV,20 | vykúpil, takže sme boli "draho kúpení".159 A "veľkosť ceny" nášho 766 I,6 | jednoty. Prešli sme už veľký kus tejto cesty? Bez toho, že 767 IV,20 | svedomia. "Blahoslavení lační a smädní po spravodlivosti, 768 III,13 | človeka, ani nemôže byť ľahostajná voči všetkému, čo toto dobro 769 III,17 | sama nevera, náboženská ľahostajnosť a ateizmus sú ako ľudské 770 I,6 | a že vedú k istému druhu ľahostajnosti. Možno je i dobré, že zástancovia 771 III,16 | ktorou nikto nemôže ostať ľahostajný. Lebo ten, čo sa na jednej 772 IV,19 | tiež nezmieniť o toľkých laikoch, ktorí touto činnosťou vyjadrujú 773 II,12 | slobodu obmedzuje, umenšuje a láme pri samých koreňoch, totiž 774 IV,22 | nebeskú Matku Cirkvi, aby láskavo zotrvávala s nami v tejto 775 III,16 | hodujúcom boháčovi a chudobnom Lazárovi. 105~Na rozsahu tohto javu 776 IV,19 | a humanistických vied, o lekároch, právnikoch, umelcoch a 777 IV,18(133) | Lekcionár na nedele a sviatky, sekvencia 778 III,15 | rámci tohto pokroku naozaj lepším, duchovne zrelším, uvedomuje 779 III,16 | tisícročia nášho kresťanského letopočtu, javí ako obdobie veľkého 780 II,8 | epochy, svet kozmických letov, svet predtým nedosiahnuteľných 781 III,16(103) | encykliky Rerum novarum Leva XIII. (1. júna 1941). AAS 782 I,5 | pastoračnej obnovy. V tej istej línii prebiehali aj práce posledného 783 I,2 | najvzdialenejšie epochy s tou líniou poslania a služby, ktorá 784 II,7(36) | Porov. litánie k Najsvätejšiemu Srdcu Ježišovmu.~ 785 IV,20 | povinnosť presne zachovávať liturgické predpisy a všetko to, čo 786 IV,19 | prenikali tak, ako to čítame v liturgickej modlitbe pri spomienke na 787 I,1 | opakovať slová posvätnej liturgie: "Ó, šťastná vina, pre ktorú 788 I,3 | keď sa zdalo, že sa tá loď znútra otriasa a vždy si 789 III,13 | prichádza na tento svet počatý v lone matky, narodí sa z nej a 790 III,13 | každom ohľade, a aby "bol ľudskejší".90 Toto je starostlivosť 791 II,8 | rozhodoval ľudskou vôľou, miloval ľudským srdcom. Narodiac sa z Márie 792 II,8 | každým človekom. Pracoval ľudskými rukami, uvažoval ľudskou 793 IV,20 | spovedi spojenej s osobnou ľútosťou nad hriechmi a s predsavzatím 794 III,16 | čo trpia hladom a núdzou! Majte v úcte dôstojnosť a slobodu 795 III,15 | bojí súčasný človek~15. Majúc teda v živej pamäti obraz, 796 IV,20 | bratské spoločenstvo veriacich majúcich účasť na kajúcnych pobožnostiach 797 III,17 | všetky súčasné štáty. To by malo byť zárukou, že ľudské práva 798 IV,21 | a dôsledne, inokedy zasa málo uvedomene a veľmi nedôsledne. 799 III,16 | predmetom mnohostrannej manipulácie, a to prostredníctvom celej 800 IV,21 | nerozlučná povaha sviatostného manželského zväzku. Podobnou vernosťou 801 IV,21 | snažiť o to, aby vytrvali v manželskom zväzku a týmto svojím svedectvom 802 IV,22 | pri svätom Petrovi, dňa 4. marca 1979, na Prvú pôstnu nedeľu 803 IV,22 | rozsah svojho pôsobenia aj Máriina účasť - práve v dôsledku 804 IV,22 | nevyčerpateľnou láskou. Preto aj Máriino srdce musí byť matersky 805 IV,22 | konštitúcii Lumen gentium bohatou mariologickou náukou, ktorá sa tam nachádza. 192 806 IV,22 | tejto modlitbe spojení s Máriou, Matkou Ježišovou, 202 tak 807 IV,22 | nástupcovi, aby sa obrátil na Máriu ako na Matku Cirkvi pri 808 I,6 | jeho milosť nebola vo mne márna." 19~To, čo sme práve povedali, 809 III,16 | vyvolal, zrýchleným tempom márnia surovinové a energetické 810 II,9 | hriech, ako slabosť, ako márnosť stvorenia, 59 je silnejšia 811 II,9 | ochotná vyjsť v ústrety márnotratnému synovi, 60 stále hľadá " 812 III,16 | vlastných výrobkov. Čisto materialistická civilizácia privádza človeka 813 IV,18 | je odpoveďou na všetky "materializmy" našej doby. Z nich sa totiž 814 III,17 | spustošení, a to nielen materiálnych, ale aj morálnych, ba azda 815 IV,22 | jej panenské a zároveň i materské srdce zvláštnym pôsobením 816 IV,22 | aj Máriino srdce musí byť matersky nevyčerpateľné. Charakteristická 817 IV,22 | chcel, aby sa rozšírilo materstvo jeho Matky - a to zvláštnym 818 III,16 | zaznačené v Evanjeliu svätého Matúša. 108~Tento eschatoligický 819 II,7 | ku komu by sme išli? Ty máš slová večného života"24 - 820 I,5 | dimenzii. Zo synody vyšiel aj medziiným základný evanjelizačný podnet, 821 I,5 | iné kolegiálne štruktúry medzinárodného alebo kontinentálneho rozsahu. 822 III,17 | konečne sformulované na medzinárodnom fóre. Cirkev sa teší z tohto 823 III,17 | otázke sa zakladá sociálny a medzinárodný pokoj, ako to vyhlásil Ján 824 I,2 | Zvolil som si tie isté mená, ktoré si vybral môj milovaný 825 I,2 | zveľaďovať.~Týmito dvoma menami a dvoma pontifikátmi nadväzujem 826 III,15 | situácie, ktorá sa stále mení a vyvíja určitými smermi.~ 827 III,17 | historických kritérií a tie sa menia. Ale aj bez týchto porovnaní 828 I,2 | Posvätnému kolégiu, že sa chce menovať Ján Pavol I. - a také dvojité 829 III,16 | javu majú vinu finančné, menové, výrobné a obchodné štruktúry 830 II,9 | že bol stvorený o niečo menší od anjelov, 49 t.j. že bol 831 III,17 | je jedným zo základných meradiel skutočného ľudského pokroku 832 III,17 | spravodlivosti a stáva sa meradlom pre jej zásadné preverovanie 833 IV,20 | Kajajte sa a verte evanjeliu" (metanoeíte = obráťte sa), 172 zdá sa, 834 IV,19 | pokrokom ľudskej vedy, jej metód a výdobytkov v poznaní sveta 835 IV,19 | na určitý pluralizmus v metódach. Táto práca sa však nemôže 836 I,5 | biskupov - ako je napríklad metropolitné zriadenie, ani nehovoriac 837 I,2 | moja voľba týchto dvoch mien. Tým, že som ich prijal, 838 I,2 | akoby na prah, z ktorého mienim - v určitom zmysle spolu 839 I,4 | obsiahnutý v rozličných ľudských mienkach, zachoval si zároveň prezieravú 840 I,4 | iných podľa svojej vlastnej mienky, neraz rozširovanej príliš 841 I,6 | že zástancovia takýchto mienok nám vyjadrujú svoje obavy, 842 III,16 | treba ho urobiť trvalou "mierou" ľudských skutkov, akoby 843 III,16 | zriecť seba samého, ani miesta, ktoré mu patrí vo viditeľnom 844 II,8(38) | Porov. Gn 1, na viacerých miestach.~ 845 I,5 | zdôrazniť činnosť rozličných miestnych synod. Bolo totiž úmyslom 846 III,15 | alebo menej výslovne kladú miliardy ľudí žijúcich dnes na svete. 847 II,9 | zjavenie lásky sa volá aj milosrdenstvo63. A toto zjavenie lásky 848 IV,22 | výšky kríža ukázal na svojho milovaného učeníka ako na jej syna. 197 849 I,1 | zámeroch zveril po mojom milovanom predchodcovi Jánovi Pavlovi 850 I,2 | mená, ktoré si vybral môj milovaný predchodca Ján Pavol I. 851 IV,19 | pravdu značí tiež, že ju máme milovať a snažiť sa ju čo najpresnejšie 852 I,2 | myšlienky a srdce 16. októbra minulého roku, keď mi po kánonickej 853 III,16 | sociálne pomery zdedené z minulosti a nevládzu čeliť naliehavým 854 I,6 | chybám, čo sa vyskytli v minulých storočiach - v milosť nášho 855 III,16(100) | 28; porov. dekrét Inter mirifica, 6: AAS 56 (1964), str. 856 II,12 | čias apoštolov vyznačovala misijná činnosť a postoj misionára. 857 II,12 | misijná činnosť a postoj misionára. Stačí pripomenúť svätého 858 II,12 | aeropágu. 74 Východiskom misionárskeho postoja je vždy hlboká úcta 859 IV,20 | Božie poslanie - Cirkvou misionárskou (in statu missionis), ako 860 I,4 | určuje aj apoštolský čiže misionársky dynamizmus Cirkvi. A práve 861 IV,20 | Cirkvou misionárskou (in statu missionis), ako nám ukázal jej tvár 862 III,17(111) | 1937), str. 65-106; encykl. Mit brennender Sorge: AAS 29 ( 863 III,16 | vrstvách, ľudia hladujú a mnohí denne umierajú hladom a 864 III,14 | okusuje ako stvorenie svoju mnohonásobnú ohraničenosť, zatiaľ z druhej 865 III,15 | Genezis99 - nemôže nevyvolávať mnohoraké obavy. Prvá z nich sa týka 866 III,13 | neprítomný, i keď je Cirkev mnohorakým spôsobom obmedzovaná vo 867 II,12 | A Cirkev zasa, napriek mnohým slabostiam, ktoré sú súčasťou 868 III,16 | poskytujú, a neraz v značnom množstve, moderné zbrane a prostriedky 869 IV,22 | Kristom. Zaznievajú v nás ako mocná ozvena slová, ktoré povedal 870 IV,22 | vďaka tejto modlitbe budeme môcť prijať Ducha Svätého, ktorý 871 IV,22 | vrelou a poníženou výzvou na modlitbu, želám si, aby sme zotrvávali 872 IV,20(179) | circa absolutionem generali modo impertiendam: AAS 64 (1972), 873 IV,19 | aby sa Cirkev, Boží ľud, mohla tvorivo a účinne zúčastňovať 874 IV,18 | Otče!", 129 je zároveň mohutnou silou, ktorá zjednocuje 875 I,3 | akoby inauguračnom dokumente môjho pontifikátu. Vedomie Cirkvi - 876 I,2 | nástupcu apoštola Petra stala mojou osobitnou povinnosťou na 877 I,6 | alebo podkopávať zásady morálnosti, ktorých nedostatok sa čoskoro 878 III,17 | namiesto vykonávania moci s morálnou účasťou spoločnosti alebo 879 III,14 | ktorá bez akejkoľvek inej možnosti vedie cez tajomstvo vtelenia 880 III,14 | si musí byť vedomá jeho možností, ktoré sa zameriavajú stále 881 IV,20 | sklonom k zovšedneniu, ba i možnosťou zneváženia. Všetci členovia 882 III,16 | spätému práve s konzumným, mravne nekontrolovaným postojom, 883 III,15 | objektívne a s pocitom mravnej zodpovednosti položiť zásadné 884 II,11 | výraz v náboženstve a v mravnom živote a má vplyv na celú 885 III,16 | stanoviť a prehĺbiť cit pre mravnú zodpovednosť, ktorý si musí 886 III,15 | plánované vymoženosti v zhode s mravným a duchovným pokrokom človeka? 887 III,14 | ktorý zomrel a vstal z mŕtvych za všetkých, dáva... človekovi - 888 III,17 | koncentračných táborov, násilia, mučenia, terorizmu a rôznych diskriminácií, 889 II,12 | hľadíme aj na jeho apoštolov, mučeníkov a vyznavačov. Deklarácia 890 III,13 | všetkých ciest, ktorými - ako múdro pripomenul Pavol VI. 86 - 891 I,3 | som obdivoval jeho hlbokú múdrosť a odvahu, ako aj jeho vytrvalosť 892 IV,19 | do súladu vieru s vedou a múdrosťou a pričiňovať sa o to, aby 893 III,16(103) | Biskupskej synody De iustitia in mundo: AAS 63 (1971), str. 923- 894 III,16 | kráľovskom poslaní" (in munere regali) samého Krista. 101 895 I,5 | diecézach.~Toto všetko si musím uvedomiť na začiatku svojho 896 II,10 | otroka ani slobodného, niet muža ani ženy, lebo v Ježišovi 897 IV,21 | manželia a rodičia, ženy a muži rozličného stavu a povolania, 898 IV,21 | ktorým on posiela ľudí, mužov a ženy, čo sa mu úplne zasvätili 899 III,14 | Stvoriteľ dal prvému človekovi, mužovi a žene, so slovami: "Podmaňte 900 IV,21 | Za našich čias sa niekedy mylne myslí, že sloboda je samoúčelná, 901 IV,21 | našich čias sa niekedy mylne myslí, že sloboda je samoúčelná, 902 IV,18 | hranice časnosti a zároveň myslieť so zvláštnou láskou a starostlivosťou 903 I,4 | pravú tvár. Týmto spôsobom, myslím, aj veľká časť ľudskej rodiny 904 III,16 | ľuďom zničenie a vyhladenie! Myslite na svojich bratov, čo trpia 905 III,16 | to povedal istý súčasný mysliteľ a potvrdil koncil, nejde 906 II,8 | rukami, uvažoval ľudskou mysľou, rozhodoval ľudskou vôľou, 907 IV,21(182) | Pius XII., encykl. Mystici Corporis: AAS 35 (1943) 908 IV,20 | a modlitby, v askétoch a mystikoch, so všetkou ich vernosťou 909 I,2 | Vykupiteľa sa obrátili moje myšlienky a srdce 16. októbra minulého 910 III,17 | dokonca aj sama nevera, náboženská ľahostajnosť a ateizmus 911 III,17 | človeka, nezávisle od jeho náboženského vyznania alebo svetonázoru. 912 III,17 | zaraďuje, a oprávnene, právo na náboženskú slobodu, právo na slobodu 913 II,11 | koncil venoval nekresťanským náboženstvám, je plný hlbokej úcty k 914 II,11 | ľudstva nachádza svoj výraz v náboženstve a v mravnom živote a má 915 II,11 | koncil sa zaoberá najprv náboženstvom ako všeobecným javom, spojeným 916 IV,20 | eucharistickom živote a nábožnosti a duchovne sa rozvíjať v 917 II,7 | znovu ich číta a s najväčšou nábožnou úctou si obnovuje každú 918 III,17 | skutočné podmienky, v akých sa nachádzajú jednotlivé národy a na potrebnú 919 IV,20 | povedať, že toto učenie - nachádzajúce oporu v bystrom ume teológov, 920 I,1 | Aj my sa určitým spôsobom nachádzame v období nového adventu, 921 I,6 | kresťanov, neraz takých náchylných pochybovať o Bohom zjavených 922 III,15 | prejavy egoizmu, prehnaný nacionalizmus - namiesto pravej lásky 923 III,15 | tak výstižne a kompetentne načrtol Druhý vatikánsky koncil, 924 III,15 | vložil zvláštny podiel svojho nadania a úsilia - sa môžu radikálnym 925 III,16 | civilizácie, spočívajúci v nadbytku dobier potrebných človekovi 926 IV,18 | zmŕtvychvstalom "nám zažiarila nádej na slávne vzkriesenie" a " 927 II,12 | jeho srdci a svedomí. Ako nádherne to potvrdili a stále potvrdzujú 928 II,9 | znova uvažujeme nad týmto nádherným textom koncilového učenia, 929 II,11 | spoločnom vedomí súčasného sveta nadobudla taký základný význam - je 930 II,11 | Kristovi a skrze Krista človek nadobudol plné vedomie svojej dôstojnosti, 931 IV,19 | vyznáva.~Viera ako osobitná nadprirodzená čnosť vliata do ľudského 932 IV,20 | viditeľnou milosťou a prameňom nadprirodzenej sily Cirkvi ako Božieho 933 III,16 | porovnaní s technikou, v nadradenosti osoby nad vecami a v prevahe 934 III,16 | pokroku" sa stáva kategóriou nadradenou, ktorá celú ľudskú existenciu 935 I,2 | ktorú chcem bezprostredne nadväzovať akoby na prah, z ktorého 936 IV,21 | koncilu v tejto oblasti nadviazali početné ďalšie podujatia 937 II,8 | Človekovi-Kristovi bolo znovu nadviazané. 42 Či azda nás ľudí dvadsiateho 938 I,4 | Nadviazanie na prvú encykliku Pavla 939 I,3 | predovšetkým na túto encykliku a nadviazať na ňu v tomto prvom, akoby 940 III,15 | ktorá sa vyznačuje práve nadvládou techniky, vyžadujú primeraný 941 III,17 | skupina ľudí nanucuje svoju nadvládu všetkým ostatným členom 942 III,15 | ani unášať jednostranným nadšením za to, čo sme dosiahli, 943 IV,20 | zastúpený inými, nemôže sa dať "nahradiť" spoločenstvom. Hoci bratské 944 I,6 | sa môžu vyskytnúť alebo nahromadiť na tejto ceste. Ináč by 945 III,16 | ste mi jesť,... bol som nahý a nepriodeli ste ma... ( 946 II,8 | človekovi samému a dáva mu najavo vznešenosť jeho povolania." 947 IV,20 | predmetom učenia Cirkvi od najdávnejších čias až po naše dni. 168 948 III,16 | vyprýštiť úsilie, v ktorom nájde svoj výraz pravá sloboda 949 IV,20 | Kristom.~Eucharistia je najdokonalejšou sviatosťou tejto jednoty. 950 III,15 | človeka v súčasnom svete podľa najdôležitejších znakov našej doby.~ 951 II,8 | súčasného sveta dospel až k najdôležitejšiemu bodu viditeľného sveta - 952 II,11 | istým smerom sa uberá tá najhlbšia túžba ľudského ducha, ktorá 953 II,10 | istota, ktorá vo svojich najhlbších koreňoch je istotou viery, 954 IV,18 | a univerzálneho významu, najhlbšie prežíva svoju podstatu a 955 IV,22 | spôsobom vstúpiť a vniknúť do najhlbšieho rytmu života Cirkvi. Ak 956 IV,20 | bola a aj teraz musí byť najhlbším zjavením a slávením ľudského 957 IV,21 | až po tých, čo vykonávajú najjednoduchšie práce. Práve v tom spočíva 958 IV,21 | službe", ktorej príklad a najkrajší vzor nám poskytol Ježiš 959 I,3 | prozreteľnostný pokoj a rovnováhu i v najkritickejších chvíľach, keď sa zdalo, 960 IV,21 | dobrom. Kristus nás učí, že najlepším prejavom slobody je láska, 961 III,16 | pápeži nášho storočia, v najnovšom čase Ján XXIII. a Pavol 962 IV,20 | ľudskej duše. Je to právo na najosobnejšie stretnutie sa človeka s 963 IV,20 | sviatosť, v ktorej nadobúda najplnší výraz naše nové bytie, v 964 III,15 | vracia, keď ide o to, čo je najpodstatnejšie: Stáva sa sám človek v rámci 965 IV,20 | duchovnú obetu, 174 v ktorej sa najpodstatnejším a najuniverzálnejším spôsobom 966 IV,19 | milovať a snažiť sa ju čo najpresnejšie pochopiť tak, aby sme sa 967 IV,18 | pulzuje to, čo je pre človeka najpríznačnejšie: hľadanie pravdy, neukojiteľná 968 II,11 | náboženstva, koncil sa zaoberá najprv náboženstvom ako všeobecným 969 IV,20 | posledných rokoch sa v zhode s najstaršou cirkevnou tradíciou veľa 970 II,7(36) | Porov. litánie k Najsvätejšiemu Srdcu Ježišovmu.~ 971 IV,20 | živote pozbaviť túto naozaj Najsvätejšiu sviatosť jej plných rozmerov 972 IV,20 | ktorej sa najpodstatnejším a najuniverzálnejším spôsobom vyjadruje naša 973 II,12 | verne strážila a učila v jej najúplnejšej celosti. 78 Pri plnení tejto 974 III,16 | strane snaží vyťažiť čo najväčší zisk, ako aj ten, čo na 975 II,7 | vždy znovu ich číta a s najväčšou nábožnou úctou si obnovuje 976 II,12 | vypracoval v oblasti najvyšších a najvážnejších otázok. Ide konečne o úctu 977 II,10 | Kristovi. Tým sa však dotýkame najvnútronejšiej oblasti človeka: ľudských 978 II,12 | ducha vypracoval v oblasti najvyšších a najvážnejších otázok. 979 IV,21 | v spoločnosti zaujímajú najvyššie postavenia, až po tých, 980 IV,19 | pochopenie pravdy, ktorej jediným najvyšším prameňom je sám Boh. Je 981 II,8 | človekom, neprejavuje v najvyššom dosiaľ dosiahnutom stupni 982 I,2 | spájam cez rozličné, aj tie najvzdialenejšie epochy s tou líniou poslania 983 IV,18 | napriek vonkajšiemu zdaniu, sú najvznešenejším vyjadrením človeka: tela, 984 III,15 | existencie v jej najširšom a najvšeobecnejšom rozmere. Preto človek žije 985 IV,21 | budovanie Cirkvi, keď ide o najzávažnejšie úlohy, ktoré najviac vplývajú 986 III,15 | ľudskej existencie v jej najširšom a najvšeobecnejšom rozmere. 987 III,14 | svedomím, s jeho trvalou náklonnosťou na hriech a súčasne aj s 988 I,6 | hlásaných pravdách a takých náklonných na uvoľnenie morálnych zásad 989 IV,21 | Kristus, "svetlo národov",184 nakoľko sa zakladá na správnom povedomí 990 III,16 | minulosti a nevládzu čeliť naliehavým požiadavkám a etickým potrebám 991 III,14 | skúsenosti, jej poslania a námah, Cirkev našich čias si musí 992 II,11 | na tomto poslaní a musíme naň sústrediť všetky svoje sily, 993 II,7 | smrťou na kríži a potom nanebovstúpením bol pre nás potrebný, 30 994 III,17 | že určitá skupina ľudí nanucuje svoju nadvládu všetkým ostatným 995 I,4 | bez vnútorných ťažkostí a napätí. Súčasne je však vnútorne 996 III,16 | štruktúry podrobujú človeka napätiam, ktoré sám vyvolal, zrýchleným 997 II,11 | vedomie Cirkvi, o ktorom napísal pápež Pavol VI. vo svojej 998 II,7 | zmŕtvychvstanie. Ony tvoria náplň jej každodenného života. 999 IV,18 | dáva tohto Ducha a ten nás napĺňa zmýšľaním Syna a zameriava 1000 IV,20 | prítomný, sa prijíma, duša sa naplňuje milosťou a dáva sa nám záloh