| Table of Contents | Words: Alphabetical - Frequency - Inverse - Length - Statistics | Help | IntraText Library |
| Ioannes Paulus PP. II Redemptor Hominis IntraText - Concordances (Hapax - words occurring once) |
Chapter,Paragraph
1001 IV,21 | obnove Cirkvi a natoľko napomáha rozširovať skutočné svetlo, 1002 IV,20 | kalicha." 171~Toto Apoštolovo napomenutie poukazuje aspoň nepriamo 1003 IV,18 | zohrej, čo je skrehnuté, naprav, čo je zblúdené." 133~Toto 1004 III,15 | človek v ich rámci rozvíja a napreduje, alebo skôr upadá a degraduje 1005 II,11 | sa zdá, že toto poslanie naráža v súčasnosti na väčší odpor 1006 I,4 | bola voči sebe vždy veľmi náročná. Ale takisto aj kritický 1007 III,14 | chvíle svojho počatia a narodenia. Prvá cesta, po ktorej musí 1008 III,14 | značí vyvolenie a povolanie, narodenie a smrť, spasenie alebo zatratenie - 1009 IV,18 | jednorodenom Synovi, vtelenom a narodenom z Márie Panny, "keď prišla 1010 III,13 | svet počatý v lone matky, narodí sa z nej a práve v dôsledku 1011 II,8 | miloval ľudským srdcom. Narodiac sa z Márie Panny, naozaj 1012 IV,22 | Turíc, keď sa mala viditeľne narodiť Cirkev a vyjsť z ukrytosti 1013 I,5 | aspoň proces konsolidácie národných biskupských konferencií 1014 IV,19 | jednorodený Syn Boží, ktorý je v náručí Otca",142 keď podáva túto 1015 I,6 | znamenať zrieknutie sa alebo narušenie Božej pravdy, ktorú Cirkev 1016 II,11 | nebeské kráľovstvo trpí násilie a násilníci sa ho zmocňujú"70 1017 I,6 | spoločnosti so svojimi žalostnými následkami.~ 1018 III,15 | čiastočne, v určitom okruhu následkov, ktoré z nich nepriamo vyplývajú - 1019 III,14 | je rozdvojený, a to má za následok aj toľké a také rozpory 1020 II,12 | ľudských dejín, neprestáva nasledovať toho, ktorý vyhlásil: "Príde 1021 IV,21 | vyznavačov, z ktorých každý nasleduje Krista rozdielnym spôsobom, 1022 II,9 | porušil prvú zmluvu51 i zmluvy nasledujúce, ktoré Boh viac ráz ponúkol 1023 IV,22 | ukrytosti na svetlo. 198 A v nasledujúcich obdobiach všetky generácie 1024 III,15 | ohľadoch. Otázka sa však nástojčivo vracia, keď ide o to, čo 1025 IV,18 | väčšou horlivosťou a svätou nástojčivosťou opakuje: Veni Sancte Spiritus - 1026 III,16 | požiadaviek mravného poriadku, od nástojčivých požiadaviek spravodlivosti 1027 I,6 | evanjeliovou priamosťou nastolil otázku zjednotenia kresťanov 1028 III,15 | poznáme z dejín. Tu si treba nastoliť otázku, pre aké príčiny 1029 III,15 | nemu. Bojí sa, že sa stanú nástrojmi a zbraňami nepredstaviteľného 1030 IV,22 | dovoľte aj jeho nehodnému nástupcovi, aby sa obrátil na Máriu 1031 I,2 | spolu s Jánom Pavlom I. - nastúpiť cestu do budúcnosti a nechať 1032 IV,20 | spravodlivosti, lebo oni budú nasýtení." 178 Sviatosť pokánia je 1033 IV,20 | pokánia je prostriedkom na nasýtenie človeka tou spravodlivosťou, 1034 IV,22 | gentium bohatou mariologickou náukou, ktorá sa tam nachádza. 192 1035 IV,20 | Cirkvi je uvádzať do života náuku, ktorá sa tam nachádza. 1036 IV,18 | Kto verí vo mňa... neumrie naveky." 122 V Ježišovi Kristovi 1037 I,4 | období ukázať "ad extra - navonok" jej pravú tvár. Týmto spôsobom, 1038 IV,20 | jedinom a neodvolateľnom navrátení človeka i sveta Otcovi, 1039 I,5 | nesmierne oživil aj tým, že navrhol založenie stálej inštitúcie, 1040 IV,19 | jej rokovaní, skúseností a návrhov bude čoskoro uverejnené - 1041 IV,20 | slabosťou, nehodnosťou, našimi návykmi, sklonom k zovšedneniu, 1042 II,9 | pokladaný za syna Jozefa z Nazareta - "odchádza" z tohto sveta, 1043 IV,22 | tajomstvo sa utvorilo pod srdcom nazaretskej Panny, keď vyslovila svoje " 1044 I,5 | ktorá je silnejšia než náznaky pochybnosti, úpadku a krízy.~ 1045 IV,19 | o zbierku čisto osobných názorov, ale každý si musí byť vedomý, 1046 IV,22 | Matkou Cirkvi",193 a tento názov sa stretol so širokou ozvenou, 1047 III,17 | tejto téme. V dokumente nazvanom Dignitatis humanae114 bolo 1048 I,5(17bis) | vyšiel 16. októbra 1979 pod názvom Catechesi tradendae: AAS 1049 IV,22 | duchom tejto náuky, začal nazývať Matku Kristovu "Matkou Cirkvi",193 1050 II,7 | treba zamerať nášho ducha, náš rozum, vôľu a srdce na Krista, 1051 I,1 | spôsobom hovoril kedysi Boh našim otcom skrze prorokov. V 1052 II,9 | Syn živého Boha, sa stal naším zmierením u Otca. 48 Práve 1053 IV,20 | slabosťou, nehodnosťou, našimi návykmi, sklonom k zovšedneniu, 1054 III,16 | porovnania, ktoré viac ráz našli priamu ozvenu na stránkach 1055 IV,20 | svedectvo" v Duchu Svätom nášmu duchu, 164 že každý z nás, 1056 II,11 | dosvedčovať pred svetom našu jednotu, a to tým, že budeme 1057 II,11 | Kristus nadarmo nepovedal, že "nebeské kráľovstvo trpí násilie 1058 IV,22 | úpenlivo prosím predovšetkým nebeskú Matku Cirkvi, aby láskavo 1059 IV,20 | spájame s pozemským a zároveň nebeským Kristom, ktorý za nás oroduje 1060 III,16 | hroziacich človekovi. O týchto nebezpečenstvách musí Cirkev hovoriť všetkým 1061 I,6 | právo vystaviť sa takému nebezpečenstvu?~Niektorí ľudia, keď sa 1062 II,8 | sa v biblickom, ale aj v nebiblickom jazyku označuje slovom " 1063 II,7 | storočia a ktoré nám ukázal nebohý pápež Pavol VI. vo svojej 1064 IV,22 | tohto tajomstva. Nikto iný nebol doň uvedený, tak ako Mária, 1065 I,6 | čím som, a jeho milosť nebola vo mne márna." 19~To, čo 1066 III,16 | ak spomínané inštinkty nebudú podmanené, náležite usmernené 1067 III,13 | život Cirkvi, Cirkev nemôže nebyť citlivá voči všetkému, čo 1068 I,5 | riadnej biskupskej synody necelý rok pred smrťou pápeža Pavla 1069 III,14 | hriešny, nezriedka koná to, čo nechce, a nekoná to, čo by chcel. 1070 II,7 | Apoštolom: "Rozhodol som sa, že nechcem medzi vami vedieť nič iné, 1071 III,17 | nespravodlivosťami rozličného druhu. Ak nechceme v tomto ohľade zabiehať 1072 I,6 | ktoré ako dobre vieme, nechýbajú ani vyznavačom týchto náboženstiev. 1073 III,16 | Lebo som bol hladný a nedali ste mi jesť,... bol som 1074 I,6 | Musíme teda hľadať jednotu a nedať sa odradiť ťažkosťami, ktoré 1075 IV,18(133) | Lekcionár na nedele a sviatky, sekvencia na 1076 IV,22 | marca 1979, na Prvú pôstnu nedeľu v prvom roku svojho pontifikátu.~ 1077 III,16 | Cirkvi. No Cirkev, keďže nedisponuje inými zbraňami okrem zbraní 1078 II,8 | kozmických letov, svet predtým nedosiahnuteľných vedeckých a technických 1079 IV,21 | zasa málo uvedomene a veľmi nedôsledne. V tom sa súčasne prejavuje 1080 I,6 | dovolené tak nerobiť? Môžeme nedôverovať - napriek všetkej ľudskej 1081 I,6 | ekumenických podujatí za negatívne, chceli by sa stiahnuť zo 1082 I,5 | Jána Pavla I. i mňa jeho nehodného nástupcu.~Princíp kolegiality 1083 IV,22 | ozvenou, dovoľte aj jeho nehodnému nástupcovi, aby sa obrátil 1084 IV,20 | našou ľudskou slabosťou, nehodnosťou, našimi návykmi, sklonom 1085 I,5 | metropolitné zriadenie, ani nehovoriac o každej jednotlivej diecéze - 1086 IV,20 | Choď a odteraz už nehreš!" 177 Ako je zrejmé, je 1087 II,10 | aj so svojím nepokojom a neistotou, so svojou slabosťou a hriešnosťou, 1088 III,17 | pevne presvedčení, že dnes nejestvuje na svete program - dokonca 1089 III,15 | ktoré si Cirkev nemôže neklásť, pretože si ich viac alebo 1090 III,14 | nezriedka koná to, čo nechce, a nekoná to, čo by chcel. Teda sám 1091 III,15 | ako aj rozvoj techniky, nekontrolovaný všeobecným plánom, zameraným 1092 III,16 | práve s konzumným, mravne nekontrolovaným postojom, zatiaľ čo sa obmedzuje 1093 II,11 | Dokument, ktorý koncil venoval nekresťanským náboženstvám, je plný hlbokej 1094 III,17 | spojených národov bezpochyby nemali za cieľ iba odstrániť hanebné 1095 IV,22 | povedal on sám: "bezo mňa nemôžete nič urobiť." 201 Cítime 1096 III,17 | pre blaho človeka.~Cirkev nemusí dokazovať, ako tesne táto 1097 II,8 | nedostatok úcty k životu nenarodených. Či svet tejto novej epochy, 1098 III,13 | existencii, v ktorej zotrváva nenarušený obraz a podoba samého Boha. 92 1099 III,17 | a stanoviť objektívne a nenarušiteľné práva človeka, pričom sa 1100 IV,18 | nich sa totiž rodia toľké nenásytné žiadosti v srdci človeka. 1101 III,16 | bol som) v žalári a nenavštívili ste ma." 109 Tieto slová 1102 II,12 | Misionárske poslanie nikdy neničí, ale preberá, čo je dobré, 1103 III,15 | Nezabúdajme však, že táto téma neobsahuje len tvrdenia a istoty, ale 1104 III,17 | vatikánsky koncil pokladal za neobyčajne potrebné vypracovať obšírnejšiu 1105 IV,22 | Cirkev, ktorá na ňu pozerá s neobyčajnou láskou a nádejou, túži vždy 1106 IV,22 | prítomnosti Cirkev nadobúda neobyčajnú istotu, že skutočne žije 1107 I,3 | poznačenými utrpením, učil nás neochvejnej láske k Cirkvi, ktorá - 1108 I,3 | otriasa a vždy si udržal svoju neochvejnú dôveru v jej súdržnosť. 1109 I,2 | aby som odišiel. Lebo ak neodídem, Tešiteľ k vám nepríde. 1110 II,12 | obžalovali členovia veľrady - neodpovedal: "Ja som sa preto narodil 1111 IV,18 | princípom nového života, ktorý neodumiera, ani sa nepomíňa, ale trvá 1112 IV,20 | sa účastnými na jedinom a neodvolateľnom navrátení človeka i sveta 1113 IV,20 | on sám sa nám zveruje s neohraničenou dôverou, akoby nerátal s 1114 III,17 | nadvlády, totalitarizmu, neokolonializmu a imperializmu, ohrozujúce 1115 III,16 | šovinizmus, imperializmus a neokolonializmus rozličného druhu. Všetci 1116 IV,19 | Ducha pravdy a udelil dar neomylnosti145 tým, ktorým zveril túto 1117 IV,22 | tohto materstva je jediná a neopakovateľná v dejinách ľudského pokolenia, 1118 II,8 | ktorý prenikol jediným a neopakovateľným spôsobom do tajomstva človeka 1119 IV,18 | Len Duch oživuje, telo nič neosoží." 124 Tieto slová, napriek 1120 II,10 | a si ju určitým spôsobom neosvojí, ak nemá na nej živú účasť. 1121 II,12 | ohlasovaní pravdy, ktorá nepochádza od ľudí, ale od Boha - " 1122 II,10 | Človek ostáva sám sebe nepochopiteľnou bytosťou a jeho životu chýba 1123 III,17 | Z hľadiska pokroku je to nepochopiteľný jav boja proti človekovi, 1124 II,12 | ľudí súdených pre pravdu a nepodstúpil smrť s ľuďmi odsúdenými 1125 IV,18 | ktorom sa prejavuje ten večný nepokoj, ktorý svätý Augustín vyjadril 1126 III,15 | vyvoláva pochopiteľný stav nepokoja, vedomého alebo podvedomého 1127 IV,18 | tebe".125 V tomto tvorivom nepokoji prúdi a pulzuje to, čo je 1128 IV,18 | ktorý neodumiera, ani sa nepomíňa, ale trvá pre život večný. 120 1129 III,16 | príznakmi tohto morálneho neporiadku, prejavujúceho sa v súčasnej 1130 I,4 | vyznávajúc a hlásajúc celú neporušenú pravdu prijatú od Krista - 1131 II,11 | krížom. Kristus nadarmo nepovedal, že "nebeské kráľovstvo 1132 II,9 | Preto svojho Syna, "ktorý nepoznal hriech, za nás urobil hriechom." 57 1133 II,8 | Či sám obrovský, predtým nepoznaný pokrok, ktorý sa dosiahol 1134 II,11 | vrstvách - nikdy predtým nepoznaných a príznačných pre naše dni - 1135 I,3 | zaslúžil novým, predtým nepoznaným spôsobom Druhý vatikánsky 1136 IV,18 | že Cirkev toto vzývanie neprednáša sama? Áno, možno to povedať, 1137 III,15 | stanú nástrojmi a zbraňami nepredstaviteľného sebazničenia, v porovnaní 1138 III,15 | činnosti príliš rýchlo a často nepredvídateľným spôsobom nielen a nie natoľko 1139 I,4 | encykliku pontifikátu Pavla VI., neprestávam ďakovať Bohu za to, že tento 1140 II,8 | ľudí dvadsiateho storočia nepresvedčujú slová apoštola národov, 1141 I,2 | neodídem, Tešiteľ k vám nepríde. Ale keď odídem, pošlem 1142 III,16 | hlásať "slovo v príhodnom aj nepríhodnom čase".110 Preto neprestajne 1143 III,16 | jesť,... bol som nahý a nepriodeli ste ma... (bol som) v žalári 1144 III,16 | mene človeka: Nezabíjajte! Nepripravujte ľuďom zničenie a vyhladenie! 1145 III,13 | prítomný, i keď sa často zdá neprítomný, i keď je Cirkev mnohorakým 1146 III,17 | náboženstva a činnosť Cirkvi. Neprosíme o nijakú výsadu, ale o rešpektovanie 1147 IV,20 | neohraničenou dôverou, akoby nerátal s našou ľudskou slabosťou, 1148 I,6 | zopakovať: Je nám dovolené tak nerobiť? Môžeme nedôverovať - napriek 1149 I,1 | Boží ľud, ktorý - hoci nerovnomerne - sa už rozšíril až do posledných 1150 III,15 | zložku svojho poslania, neraz nerozlučiteľne s ním spojenú. Princíp tejto 1151 IV,21 | manželia, ako to vyžaduje nerozlučná povaha sviatostného manželského 1152 III,14 | zatratenie - je tak úzko a nerozlučne spojený s Kristom. Vzťahuje 1153 I,4 | kritickejšia voči rozličným nerozvážnym kritikám, odolnejšia voči 1154 III,16 | štruktúry a mechanizmy sú takmer neschopné odstrániť nespravodlivé 1155 III,17 | poriadku, práva verejnej moci neslobodno chápať ináč ako na základe 1156 IV,20 | darovaním sa, t.j. darom nového nesmrteľného života v zmŕtvychvstaní, 1157 IV,18 | vzkriesenie" a "prísľub budúcej nesmrteľnosti",123 ku ktorej človek prichádza 1158 IV,19 | hlbšiemu pochopeniu, nikdy nesmú stratiť z očí význam svojej 1159 III,13 | pôsobnosti nijakým činom nesplýva s politickým spoločenstvom, 1160 IV,18 | srdce je nespokojné, kým nespočinie v tebe".125 V tomto tvorivom 1161 IV,18 | pre seba a naše srdce je nespokojné, kým nespočinie v tebe".125 1162 IV,19 | dokumente. 152bis Katechéza je nesporne trvalá a pritom základná 1163 III,16 | takmer neschopné odstrániť nespravodlivé sociálne pomery zdedené 1164 III,17 | Ide tu zrejme o krajnú nespravodlivosť voči tomu, čo osobitným 1165 III,17 | situácia zaťažená predsudkami a nespravodlivosťami rozličného druhu. Ak nechceme 1166 II,12 | apoštolov, Ježiš Kristus nestál toľkokrát po boku ľudí súdených 1167 IV,22 | úlohy a vždy nové ťažkosti nestanú zdrojom kríz, ale príležitosťou 1168 III,17 | svetonázorov -, ktorý by nestaval vždy na prvé miesto človeka.~ 1169 II,10 | mu nezjaví Láska, ak sa nestretne s Láskou, ak ju nezakúsi 1170 IV,18 | najpríznačnejšie: hľadanie pravdy, neukojiteľná potreba dobra, hlad po slobode, 1171 IV,18 | život. Kto verí vo mňa... neumrie naveky." 122 V Ježišovi 1172 IV,21 | keď chráni túto pravdu s neúnavnou pozornosťou, horúcou láskou 1173 I,3 | uskutočňoval Pavol VI., ktorého neúnavnú činnosť som mal možnosť 1174 III,17 | osudu. Tento zmysel štátu sa neuskutoční tam, kde namiesto vykonávania 1175 III,16 | človeka. 107~Táto úloha nie je neuskutočniteľná. Princíp solidárnosti, chápaný 1176 III,16 | Populorum progressio. Ak sa to neuskutočňuje, sama kategória "hospodárskeho 1177 II,9 | stvorenia. A jeho láska neustupuje pred ničím, čo v ňom samom 1178 II,8 | sebazničenie atómovými, vodíkovými, neutrónovými a podobnými zbraňami, nedostatok 1179 I,6 | Kristovho tajomného tela - neuvádza azda do pomykova kresťanov, 1180 I,4 | neraz rozširovanej príliš neuváženým spôsobom.~Pavlovi VI. patrí 1181 III,17 | ľudské. Veď dokonca aj sama nevera, náboženská ľahostajnosť 1182 III,13 | politickým spoločenstvom, ani sa neviaže na nijaký politický systém, 1183 I,5 | celkom iným profilom a s nevídaným dynamizmom. Okrem toho laici, 1184 III,15 | Zdá sa, akoby človek často nevidel nijaký iný význam prírodného 1185 I,6 | situácii kresťanstva a sveta nevidíme inú možnosť plniť univerzálne 1186 II,8 | A pokračuje: "On, obraz neviditeľného Boha (Kol 1,15), je dokonalým 1187 III,16 | pomery zdedené z minulosti a nevládzu čeliť naliehavým požiadavkám 1188 II,12 | povrchne a jednostranne, ktorá nevniká do celej pravdy o človekovi 1189 IV,22 | srdce musí byť matersky nevyčerpateľné. Charakteristická črta tejto 1190 IV,22 | objal a stále objíma svojou nevyčerpateľnou láskou. Preto aj Máriino 1191 III,16 | tejto ťažkej ceste, na ceste nevyhnutnej premeny štruktúr hospodárskeho 1192 IV,18 | podiel s celým svetom na nevyhnutnom osude, ktorému je podrobená 1193 IV,22 | potrebu, ale priam zásadnú nevyhnutnosť veľkej, vrúcnej a stále 1194 IV,18 | života - vedie s osudovou nevyhnutnosťou na hranicu smrti a k rozkladu 1195 I,6 | vernosť Kristovmu slovu a nevyplnili by sme jeho odkaz. Máme 1196 IV,20 | Ineffabile Sacramentum - nevýslovná Sviatosť! Podstatnou úlohou 1197 IV,22 | Cirkvi, pretože v dôsledku nevýslovného vyvolenia samým večným Otcom194 1198 IV,18 | poklad ľudstva, obohatený nevýslovným tajomstvom Božieho synovstva127 1199 II,7 | jeho smrť na kríži, táto nevyspytateľná hĺbka jeho bolesti a opustenosti. 1200 IV,21 | Bohu zasväteného života, nevyvodil tento obraz len z dajakého 1201 III,15 | knihy Genezis99 - nemôže nevyvolávať mnohoraké obavy. Prvá z 1202 III,16 | konfliktoch a vojnách, ktoré nevyžaduje natoľko obrana ich zákonitých 1203 III,16 | mene Boha a v mene človeka: Nezabíjajte! Nepripravujte ľuďom zničenie 1204 III,15 | rečiach súčasného sveta. Nezabúdajme však, že táto téma neobsahuje 1205 II,9 | textom koncilového učenia, nezabúdame ani na okamih, že Ježiš 1206 I,6 | ekumenickej orientácie? Nezabudnuteľný pápež Ján XXIII. s evanjeliovou 1207 I,6 | tejto ceste. Ináč by sme nezachovali vernosť Kristovmu slovu 1208 II,10 | nestretne s Láskou, ak ju nezakúsi a si ju určitým spôsobom 1209 III,16 | horúčka inflácie a pliaga nezamestnanosti, ktoré sú ďalšími príznakmi 1210 III,17 | samu dôstojnosť človeka, nezávisle od jeho náboženského vyznania 1211 III,16 | národom, prebúdzajúcim sa k nezávislosti, sa namiesto chleba a kultúrnej 1212 IV,18 | Pán Ježiš povedal: "Kto nezhromažďuje so mnou, rozhadzuje." 126 1213 II,10 | životu chýba zmysel, ak sa mu nezjaví Láska, ak sa nestretne s 1214 III,17 | proti človekovi, absolútne nezlučiteľný s akýmkoľvek programom, 1215 II,9 | vtláčajú tajomstvu vykúpenia nezmazateľnú pečať, sa vysvetľuje zmysel 1216 IV,21 | že nosia vo svojej duši nezmazateľný znak kresťana.~Druhý vatikánsky 1217 IV,19 | Učiteľovi. Nemožno sa tiež nezmieniť o toľkých laikoch, ktorí 1218 II,8 | na seba ľudskú prírodu, a nezničil ju, tým samým aj naša ľudská 1219 IV,19 | týchto slovách nášho Učiteľa nezračí zodpovednosť za zjavenú 1220 III,14 | veru, krehký a hriešny, nezriedka koná to, čo nechce, a nekoná 1221 IV,21 | aj kňazi, ako to vyžaduje nezrušiteľný charakter, ktorý vtláča 1222 III,16 | moderné zbrane a prostriedky ničenia slúžiace v ozbrojených konfliktoch 1223 III,16 | zbrojenie, slúžiace vojne a ničeniu, premenili na výdavky určené 1224 III,17 | podkopávajú a často takmer ničia účinnosť humanitných zásad, 1225 II,9 | jeho láska neustupuje pred ničím, čo v ňom samom vyžaduje 1226 III,15 | vykorisťovateľ a bezohľadný ničiteľ.~Technický pokrok a rozvoj 1227 I,3 | prechodným nepokojom - viesť k ničomu inému ako k ešte väčšej 1228 II,9 | stvorenia a že bol stvorený o niečo menší od anjelov, 49 t.j. 1229 IV,21 | nazvať "kraľovaním". Aby niekto mohol náležite a účinne 1230 I,6 | sa takému nebezpečenstvu?~Niektorí ľudia, keď sa stretnú s 1231 I,6 | kresťanskom význame. No v nijakom prípade neznamená, ani nemôže 1232 III,17 | činnosť Cirkvi. Neprosíme o nijakú výsadu, ale o rešpektovanie 1233 III,13 | poslanie a pole pôsobnosti nijakým činom nesplýva s politickým 1234 III,17 | zachádza ako s občanmi "nižšej triedy", ba dokonca - ako 1235 III,17(111) | 1931), str. 213; encykl. Non abbiamo bisogno: AAS 23 ( 1236 IV,20(179) | Kongregácia pre vieroučné otázky, Normae pastorales circa absolutionem 1237 IV,21 | Kristom, a to aspoň tým, že nosia vo svojej duši nezmazateľný 1238 IV,19 | javí pred nami ako spoločná nositeľka zodpovednosti za Božiu pravdu. 1239 III,16(103) | výročiu encykliky Rerum novarum Leva XIII. (1. júna 1941). 1240 III,16(103) | Organisation" (F.A.O.) (16. novembra 1970): AAS 62 (1970), str. 1241 III,15 | nej na stránkach všetkých novín a publikácií skoro vo všetkých 1242 I,4 | odolnejšia voči rôznym "novotám", zrelšia v schopnosti rozlišovať, 1243 III,16 | hnaní do ešte väčšej biedy a núdze.~Toto všeobecne známe porovnanie 1244 III,15 | voči druhým, najmä voči núdznym a slabým, je ochotnejší 1245 III,16 | bratov, čo trpia hladom a núdzou! Majte v úcte dôstojnosť 1246 III,14 | vábivými vecami, je ustavične nútený vyberať medzi nimi a niektorých 1247 I,1 | slová posvätnej liturgie: "Ó, šťastná vina, pre ktorú 1248 III,17 | naplno len vtedy, keď všetci občania sú si istí svojimi právami. 1249 III,17 | sa s nimi zachádza ako s občanmi "nižšej triedy", ba dokonca - 1250 III,16 | finančné, menové, výrobné a obchodné štruktúry a mechanizmy, 1251 III,16 | systémov, či už ide o oblasť obchodných stykov, kde sa treba riadiť 1252 III,17 | stalo - sú úplne pozbavení občianskych práv.~Treba sa dotknúť aspoň 1253 II,9 | aj v tom, že človek bol obdarovaný všetkým bohatstvom tohto 1254 I,3 | zblízka pozorovať. Vždy som obdivoval jeho hlbokú múdrosť a odvahu, 1255 IV,20 | tejto sviatosti, ktorej obdivuhodná podstata a význam boli tak 1256 IV,21 | svätého Pavla, ktorú tak obdivuhodne rozvinul Pius XII. - "Kristovým 1257 II,8 | V ňom sa zjavila novým a obdivuhodnejším spôsobom základná pravda 1258 III,15 | spomenutý pokrok - hoci je obdivuhodný a ľahko v ňom možno spozorovať 1259 III,17 | z tohto hľadiska dejinné obdobia, lebo to závisí od historických 1260 I,2 | a také dvojité meno nemá obdoby v dejinách - videl som v 1261 III,16 | Preto neprestajne prosí obe strany a žiada všetkých 1262 IV,20 | tajomstvo obety, ktorou on obetoval Otcovi seba samého na oltári 1263 II,12 | byť stálym tlmočníkom a obhájcom človeka, ktorý žije "v Duchu 1264 IV,22 | všetkým, ktorých Kristus objal a stále objíma svojou nevyčerpateľnou 1265 IV,19 | osvietilo pravé svetlo, ktoré objasňuje Božiu pravdu a približuje 1266 IV,21 | Ježiša Krista, to značí objavovať v sebe a v druhých tú osobitnú 1267 III,17 | predpokladov, týkajúcich sa objektívneho etického poriadku, práva 1268 III,17 | dôstojnosťou človeka a s jeho objektívnymi právami. Spomenutý koncilový 1269 IV,22 | ktorých Kristus objal a stále objíma svojou nevyčerpateľnou láskou. 1270 III,16 | a systémov, či už ide o oblasť obchodných stykov, kde sa 1271 IV,21 | je úzko spätá so všetkými oblasťami kresťanskej a zároveň i 1272 IV,20 | vzbudzuje v nás - ľuďoch obmedzených po toľkých stránkach - potrebu 1273 III,17 | skutočnosti však tieto režimy obmedzovali práva občanov tým, že ich 1274 III,13 | Cirkev mnohorakým spôsobom obmedzovaná vo svojej prítomnosti a 1275 IV,21 | podujatie natoľko slúži pravej obnove Cirkvi a natoľko napomáha 1276 II,8 | Vykúpenie: obnovené stvorenie~8. Vykupiteľ sveta! 1277 I,1 | pripomenie a zvláštnym spôsobom obnoví vedomie tej základnej pravdy 1278 II,8 | dokonalým človekom, ktorý obnovil Adamovmu potomstvu podobu 1279 IV,20 | tohto ustavičného a stále obnovovaného úsilia o obrátenie aj účasť 1280 III,13 | snahe stále uskutočňovať a obnovovať toto spojenie. Cirkev chce 1281 IV,20 | užitočné a iste prispejú k obohateniu praxe pokánia v súčasnej 1282 IV,18 | Tento poklad ľudstva, obohatený nevýslovným tajomstvom Božieho 1283 III,15 | nepriamo vyplývajú - sa obracajú proti človekovi. V tom, 1284 IV,20 | toľkých stránkach - potrebu obracať sa k Bohu stále dokonalejším 1285 IV,22 | začiatku nového pontifikátu obraciam svoju myseľ a srdce k Vykupiteľovi 1286 III,16 | ktoré nevyžaduje natoľko obrana ich zákonitých práv a zvrchovanosti, 1287 IV,20 | ustavičným, vždy hlbším vnútorným obrátením.~V posledných rokoch sa 1288 I,2 | Na Krista Vykupiteľa sa obrátili moje myšlienky a srdce 16. 1289 II,7 | inokedy zasa: "A ty, až sa raz obrátiš, posilňuj svojich bratov." 23~ 1290 IV,20 | evanjeliu" (metanoeíte = obráťte sa), 172 zdá sa, že Sviatosť 1291 IV,19 | želateľné, aby sa v tejto obrovskej práci, v uvedenom smere 1292 III,16 | základný prvok na tomto obrovskom poli treba prijať, stanoviť 1293 II,12 | zjavil. Uvedomujeme si najmä obrovskú povinnosť svojho svedomia 1294 II,8 | podrobené... márnosti"?44 Či sám obrovský, predtým nepoznaný pokrok, 1295 II,12 | osoby sa stáva súčasťou obsahu ohlasovania, pravda, nie 1296 III,13 | človekom a svetom, ktorú obsahuje tajomstvo vtelenia a vykúpenia, 1297 I,4 | rešpektoval každý zlomok pravdy, obsiahnutý v rozličných ľudských mienkach, 1298 III,16 | príležitosť na vzájomné obviňovanie, pričom obidve zabudnú na 1299 III,17 | neobyčajne potrebné vypracovať obšírnejšiu deklaráciu o tejto téme. 1300 III,16 | viny. Možno vyvolá i nové obžaloby proti Cirkvi. No Cirkev, 1301 II,12 | vypytoval o tom, z čoho ho obžalovali členovia veľrady - neodpovedal: " 1302 II,11 | napriek spomínanému odporu - a očakávanejšie než kedykoľvek predtým. 1303 IV,22 | vo večeradle v modlitbe a očakávaní spolu s apoštolmi až do 1304 I,1 | adventu, ktorý je časom očakávania. "Mnoho ráz a rozličným 1305 II,12 | čo je "v človeku",75 a ocenenie všetkého, čo už on sám v 1306 IV,21 | dôstojnosť sa prejavuje v ochote slúžiť podľa príkladu Krista, 1307 III,15 | voči núdznym a slabým, je ochotnejší preukazovať a poskytovať 1308 IV,19 | pochopeniu, nikdy nesmú stratiť z očí význam svojej služby v Cirkvi, 1309 II,10 | veľkú cenu musí mať človek v očiach Stvoriteľa, keď si zaslúžil " 1310 IV,18 | Duchu Svätý! Príď! Príď! "Očisť, čo je skalené, zavlaž, 1311 II,11 | že nám tak primerane a odborne umožnil pozerať na celý 1312 IV,19 | špecialistoch v rozličných odboroch, o predstaviteľoch prírodných 1313 IV,19 | profesoroch rozličných stupňov a odborov? Títo všetci - ako členovia 1314 II,9 | syna Jozefa z Nazareta - "odchádza" z tohto sveta, je zároveň 1315 II,7 | Otca, 29 k tomu, ktorého odchod smrťou na kríži a potom 1316 III,15 | nie natoľko podliehajú "odcudzeniu", v tom zmysle, že sú jednoducho 1317 III,15 | prírodného prostredia človeka, odcudzujú človeka jeho vzťahu k prírode 1318 IV,19 | musí neprestajne prehlbovať odhaľovaním rozsahu zjaveného tajomstva 1319 II,8 | jeho lásky, v plnej miere odhaľuje človeka človekovi samému 1320 I,2 | Tešiteľ k vám nepríde. Ale keď odídem, pošlem ho k vám." 5 Keď 1321 I,2 | pre vás lepšie, aby som odišiel. Lebo ak neodídem, Tešiteľ 1322 I,6 | a nevyplnili by sme jeho odkaz. Máme právo vystaviť sa 1323 I,6 | v spoločnej modlitbe, v odkrývaní tých pokladov ľudskej duchovnosti, 1324 III,15 | zmysle, že sú jednoducho odňaté tomu, ktorý ich vytvoril, 1325 IV,22 | človekovi a všetkému, čo sa odohráva v jeho živote. V tom spočíva 1326 III,16 | človeka vo chvíli, keď mu odovzdal zem, aby si ju "podmanil".100 1327 IV,20 | Otcovi. Práve preto, že toto odovzdanie sa je bezmedzné, vzbudzuje 1328 IV,20 | jeho vlastnou obetou a s odovzdaním sa Otcovi. Práve preto, 1329 IV,20 | Otec prijal túto obetu a odplatil toto bezhraničné darovanie 1330 II,11 | naráža v súčasnosti na väčší odpor než kedykoľvek predtým, 1331 II,11 | i napriek spomínanému odporu - a očakávanejšie než kedykoľvek 1332 IV,19 | čoskoro uverejnené - podľa odporúčania účastníkov Synody - v osobitnom 1333 III,14 | všetkého, čo tomuto procesu odporuje.~ 1334 IV,20 | ktorým je chvíľa obrátenia a odpustenia. Cirkev bedlí nad sviatosťou 1335 IV,20 | vysluhovateľa sviatosti zmierenia: "Odpúšťajú sa ti hriechy." 176 "Choď 1336 IV,20 | človeka s ukrižovaným a odpúšťajúcim Kristom, ktorý hovorí prostredníctvom 1337 II,9 | stále ochotná pozdvihnúť, odpúšťať, stále ochotná vyjsť v ústrety 1338 I,6 | hľadať jednotu a nedať sa odradiť ťažkosťami, ktoré sa môžu 1339 I,6 | chceli z akéhokoľvek dôvodu odrádzať Cirkev od úsilia o všeobecnú 1340 II,11 | rozličných náboženstvách akoby odrazy jedinej pravdy, "semená 1341 I,5 | prostredníctvom synody prispelo k odstráneniu pochybností a zároveň ukazovalo 1342 II,11 | na vzájomné poznanie a na odstraňovanie prekážok na ceste k dokonalej 1343 III,17 | ľudský život i v čase mieru odsúdený na rozmanité utrpenia pri 1344 II,12 | nepodstúpil smrť s ľuďmi odsúdenými za pravdu? Či azda prestáva 1345 IV,20 | ti hriechy." 176 "Choď a odteraz už nehreš!" 177 Ako je zrejmé, 1346 IV,21 | a stále oslobodzuje. Odtiaľto Cirkev neprestajne čerpá 1347 I,3 | obdivoval jeho hlbokú múdrosť a odvahu, ako aj jeho vytrvalosť 1348 III,16 | mnohé iné programy.~Ak sa odvažujeme tvrdiť, že situácia človeka 1349 III,16 | a kontrast, na ktoré sa odvolali v dokumentoch svojho učiteľského 1350 II,11 | islamu, ktorých viera sa rada odvoláva na Abraháma. 68 Vďaka tejto 1351 III,15 | jeho vzťahu k prírode a odvracajú ho od nej. Zdá sa, akoby 1352 IV,19 | práci, v uvedenom smere bral ohľad na určitý pluralizmus v 1353 II,12 | Približujeme sa k nim s tou úctou a ohľaduplnosťou, ktorými sa už od čias apoštolov 1354 III,16 | majú aj svoj silný etický ohlas. Veď je dobre známy fakt 1355 II,12 | Kristus a neskôr apoštoli pri ohlasovaní pravdy, ktorá nepochádza 1356 II,12 | sa stáva súčasťou obsahu ohlasovania, pravda, nie slovami, ale 1357 I,5 | exhortácia Evangelii nuntiandi (Ohlasovanie evanjelia), 17 prijatá s 1358 IV,18 | uzdrav, čo je zranené. Ohni, čo je stŕpnuté, zohrej, 1359 III,14 | stvorenie svoju mnohonásobnú ohraničenosť, zatiaľ z druhej strany 1360 III,15 | často prinášajú so sebou ohrozenie prírodného prostredia človeka, 1361 III,16 | surovinové a energetické zdroje, ohrozujú prirodzené geofyzické prostredie, 1362 III,17 | neokolonializmu a imperializmu, ohrozujúce samo spolunažívanie národov. 1363 II,9 | učenia, nezabúdame ani na okamih, že Ježiš Kristus, Syn živého 1364 IV,20 | každým z nás v tom kľúčovom okamihu života duše, ktorým je chvíľa 1365 IV,18 | záhady a tajomstvá, zákruty a okľuky "ľudského údelu" v tomto 1366 IV,20 | tomto ohľade a na rozličné okolnosti života ľudí v súčasnej dobe. 1367 I,4 | presne rozlíšil jednotlivé okruhy, v rámci ktorých ho treba 1368 III,14 | protikladov. Kým z jednej strany okusuje ako stvorenie svoju mnohonásobnú 1369 IV,20 | obetoval Otcovi seba samého na oltári kríža. Otec prijal túto 1370 I,4(14) | sám v homílii cez svätú omšu na sviatok sv. apoštolov 1371 IV,20 | po spravodlivosti, lebo oni budú nasýtení." 178 Sviatosť 1372 III,15 | alebo v prospech toho či onoho imperializmu?~To sú základné 1373 IV,21 | ukázal, akým spôsobom sa toto ontologické spoločenstvo učeníkov a 1374 II,7 | osobitne, akoby neprestajne opakovala s Apoštolom: "Rozhodol som 1375 I,1 | srdca, nám dovoľuje s údivom opakovať slová posvätnej liturgie: " 1376 II,8 | stále vznikajú a znova sa opakujú, vyhliadky na sebazničenie 1377 II,7 | upriamujeme svoj pohľad - opakujúc vyznanie svätého Petra: " 1378 III,16 | štruktúry a mechanizmy, ktoré sa opierajú o rozličné druhy politického 1379 IV,20 | toto učenie - nachádzajúce oporu v bystrom ume teológov, 1380 III,17 | rozkladu spoločnosti, k opozícii občanov proti verejnej moci 1381 III,17 | tieto práva sa zaraďuje, a oprávnene, právo na náboženskú slobodu, 1382 III,17 | ducha". Vynárajú sa totiž oprávnené obavy, že veľmi často sme 1383 II,10 | kresťanstvom. Tento úžas oprávňuje poslanie Cirkvi vo svete - 1384 I,1 | keď rešpektujeme všetky opravy, ktoré vyžaduje chronologická 1385 IV,19(151) | 1079 n.; 1082 n; dekrét Optatam totius, 15: AAS 58 (1966), 1386 II,7 | nevyspytateľná hĺbka jeho bolesti a opustenosti. Cirkev nikdy neprestáva 1387 III,14 | človekovi~14. Cirkev nemôže opustiť človeka, ktorého "osud" - 1388 I,4 | národov. Takáto otvorenosť, organicky spojená s vedomím vlastnej 1389 III,17 | ktorým je človek spojený organickými zväzkami akoby s väčšou 1390 III,16(103) | konferencii "Food and Agriculture Organisation" (F.A.O.) (16. novembra 1391 III,17 | akýmkoľvek spôsobom závisí organizácia spoločenského a verejného 1392 I,5 | jestvujúce formy apoštolských organizácií laikov, ale vytvoril aj 1393 IV,21 | synodálneho, apoštolského a organizačného rázu. Musíme však mať stále 1394 III,17 | preverovanie v živote politických organizmov.~Medzi tieto práva sa zaraďuje, 1395 IV,18 | i sama Cirkev, ako telo, organizmus a spoločenská jednotka, 1396 II,11 | ateizmu programovaného, organizovaného, začleneného do politického 1397 I,6 | vznikli z novej ekumenickej orientácie? Nezabudnuteľný pápež Ján 1398 I,5 | totožnosti a súčasne i svojej originálnosti v univerzálnej jednote Cirkvi. 1399 IV,20 | nebeským Kristom, ktorý za nás oroduje u Otca. 158 Spájame sa však 1400 IV,20 | v nej, alebo aspoň by sa oslabila tá zvláštna ochota prinášať 1401 IV,21 | takúto slobodu "Kristus nás oslobodil"187 a stále oslobodzuje. 1402 IV,19 | alebo vyznáva.~Viera ako osobitná nadprirodzená čnosť vliata 1403 IV,19 | odporúčania účastníkov Synody - v osobitnom pápežskom dokumente. 152bis 1404 I,1 | ktorý je len jemu vlastný a osobitný, v duchu svojej večnej lásky 1405 III,17 | koncil a potom Pavol VI. v osobitných dokumentoch. Pokoj totiž 1406 IV,21 | s pomocou Božej milosti osobne zaviazali, aby sme zodpovedali 1407 III,13 | transcendentnosti ľudskej osobnosti." 91~Ide tu teda o človeka 1408 IV,21 | súčasne prejavuje celkom "osobný" profil a rozmer tohto spoločenstva, 1409 IV,19 | akoby šlo o zbierku čisto osobných názorov, ale každý si musí 1410 IV,21 | Pavol. Tento "dar", hoci je osobným povolaním a osobnou formou 1411 III,14 | skutočnosti (pretože je "osobou") má svoje osobné dejiny 1412 I,6 | šľachetná ochota chápať každú osobu, analyzovať každý systém 1413 IV,18 | vatikánsky koncil na veľký osoh života Cirkvi. Keď si totiž 1414 II,9 | svojej najhlbšej podstate "ospravodlivením" človeka v jednom ľudskom 1415 III,14 | zmysle základom všetkých ostatných ciest, ktorými sa musí Cirkev 1416 III,17 | nanucuje svoju nadvládu všetkým ostatným členom príslušnej spoločnosti. 1417 III,14 | opustiť človeka, ktorého "osud" - to značí vyvolenie a 1418 IV,18 | celým svetom na nevyhnutnom osude, ktorému je podrobená hmota. 1419 II,10 | ľudských svedomí a ľudských osudov.~ 1420 IV,18 | pozemského života - vedie s osudovou nevyhnutnosťou na hranicu 1421 III,17 | je pánom a tvorcom svojho osudu. Tento zmysel štátu sa neuskutoční 1422 I,3 | pontifikátu. Vedomie Cirkvi - osvietenej a vedenej Duchom Svätým - 1423 IV,19 | svätých v Cirkvi. Ich najviac osvietilo pravé svetlo, ktoré objasňuje 1424 I,6 | spôsobujú pojmový zmätok v otázkach viery a mravov a že vedú 1425 III,17 | súčasnom svete. Veď na tejto otázke sa zakladá sociálny a medzinárodný 1426 II,12 | najvyšších a najvážnejších otázok. Ide konečne o úctu k všetkému, 1427 IV,22 | ktorou je človek.~Večná Otcova láska, ktorá sa v dejinách 1428 II,9 | jedine on zadosťučinil večnej Otcovej láske, totiž tomu otcovstvu, 1429 II,11 | na celú kultúru, Cirkevní otcovia správne videli v rozličných 1430 IV,20 | poslušným až na smrť",156 svojím otcovským darovaním sa, t.j. darom 1431 II,9 | zároveň novým zjavením večného otcovstva Boha, ktorý sa v ňom znova 1432 I,3 | zdalo, že sa tá loď znútra otriasa a vždy si udržal svoju neochvejnú 1433 III,16 | človeka práve do takéhoto otroctva, hoci sa to niekedy stáva 1434 II,10 | niet Žida ani Gréka, niet otroka ani slobodného, niet muža 1435 III,16 | viditeľnom svete, nesmie sa stať otrokom vecí, hospodárskych systémov, 1436 III,15 | dôstojnosť, je zodpovednejší, otvorenejší voči druhým, najmä voči 1437 I,6 | uvoľnenie morálnych zásad a na otvorenie cesty etickému "permisivizmu"? 1438 II,11 | Abraháma. 68 Vďaka tejto otvorenosti, ktorá je dielom Druhého 1439 I,4 | byť spojené s univerzálnou otvorenosťou, aby v nej všetci mohli 1440 I,3 | vatikánsky koncil, ktorý zvolal a otvoril Ján XXIII. a úspešne zakončil 1441 II,7 | značí: Buď pastierom v mojom ovčinci, a inokedy zasa: "A ty, 1442 III,16 | druhy politického nátlaku a ovládajú svetové hospodárstvo. Tieto 1443 III,16 | podmanené, náležite usmernené a ovládané hlbšími silami, skrývajúcimi 1444 II,8 | našom storočí v oblasti ovládania sveta človekom, neprejavuje 1445 III,15 | technickovýrobný pokrok výlučne na ovládanie iných alebo v prospech toho 1446 I,6 | náboženstiev - ktorá je tiež ovocím Ducha pravdy, pôsobiaceho 1447 IV,20 | vykúpenia, má prístup k ovociu synovského zmierenia s Bohom, 165 1448 IV,20 | rozvíjať v eucharistickom ovzduší. Z toho však zároveň vyplýva, 1449 IV,20 | vnútorne tesne súvisia - ozajstného života v duchu evanjelia, 1450 II,10 | spôsobom oživuje všetky zložky ozajstnej ľudskosti - je úzko spätý 1451 IV,21 | používať na všetko to, čo je ozajstným dobrom. Kristus nás učí, 1452 II,8 | prudkej industrializácie, ozbrojené konflikty, ktoré stále vznikajú 1453 III,16 | prostriedky ničenia slúžiace v ozbrojených konfliktoch a vojnách, ktoré 1454 II,8 | aj v nebiblickom jazyku označuje slovom "srdce". Kristus, 1455 I,2 | I. Keď 26. augusta 1978 oznámil Posvätnému kolégiu, že sa 1456 I,2 | odpoveď chcem dnes verejne oznámiť všetkým bez výnimky a tak 1457 IV,22 | Zaznievajú v nás ako mocná ozvena slová, ktoré povedal on 1458 IV,22 | názov sa stretol so širokou ozvenou, dovoľte aj jeho nehodnému 1459 III,16 | ktoré viac ráz našli priamu ozvenu na stránkach pápežských, 1460 IV,18 | Toto vzývanie Ducha sa ozýva z rôznych strán a zdá sa, 1461 I,5 | pripomenul, ale i nesmierne oživil aj tým, že navrhol založenie 1462 IV,22 | ľudí, pretože sú znútra oživovaní pôsobením "Ducha pravdy".189 1463 IV,20 | tajomstvo vykúpenia ako v živú a oživujúcu skutočnosť, ktorá zodpovedá 1464 IV,18 | nádeje a utrpenia, úspechy i pády, dostáva Božie podnety, 1465 IV,20 | apoštolskej konštitúcii Paenitemini. 180 Jednou z úloh Cirkvi 1466 III,15 | človek~15. Majúc teda v živej pamäti obraz, ktorý tak výstižne 1467 II,7 | vyznanie svätého Petra: "Pane, a ku komu by sme išli? 1468 IV,22 | staň sa". Od tej chvíle jej panenské a zároveň i materské srdce 1469 III,16 | kráľovského poslania", tohto "panovania" človeka nad viditeľným 1470 IV,20 | dotýkame sa samého tajomstva Pánovho tela a krvi, ako o tom svedčia 1471 IV,20(166) | sept. 1965: Insegnamenti di Paolo VI, III (1965), str. 1036.~ 1472 IV,22 | rozvinúť na začiatku svojej pápežskej služby. Mária je Matkou 1473 IV,19 | účastníkov Synody - v osobitnom pápežskom dokumente. 152bis Katechéza 1474 I,5(17bis) | Príslušný pápežský dokument vyšiel 16. októbra 1475 III,16 | priamu ozvenu na stránkach pápežských, koncilových a synodálnych 1476 IV,21 | odvolať na početné kapitoly a paragrafy konštitúcie Lumen gentium 1477 II,7 | viackrát obrátil na Petra: "Pas moje baránky",22 čo značí: 1478 III,13 | starostlivosť samého Krista, dobrého pastiera všetkých ľudí. V mene tejto 1479 IV,19 | tomto poslaní majú duchovní pastieri, ktorí učia a rozličnými 1480 I,5 | spolupráce s duchovnými pastiermi alebo s predstaviteľmi inštitútov 1481 II,7 | baránky",22 čo značí: Buď pastierom v mojom ovčinci, a inokedy 1482 IV,20 | ďalších uznesení v duchu pastierskej kolegiality, i keď so zreteľom 1483 I,5 | rámci diecéznych synod alebo pastoračných rád v jednotlivých farách 1484 IV,20(179) | vieroučné otázky, Normae pastorales circa absolutionem generali 1485 III,13 | starostlivosti - ako čítame v pastorálnej konštitúcii koncilu - "Cirkev 1486 IV,20 | aby sa všetkými prejavmi patričnej úcty preukazovala Kristovi " 1487 IV,18 | základe celej biblickej a patristickej tradície - znamená to, že 1488 II,11(67) | 1-3; 13,3-4: Florilegium Patristicum II, Bonn 19112, str. 81, 1489 I,2 | určitom zmysle spolu s Jánom Pavlom I. - nastúpiť cestu do budúcnosti 1490 II,9 | tajomstvu vykúpenia nezmazateľnú pečať, sa vysvetľuje zmysel Kristovho 1491 I,6 | otvorenie cesty etickému "permisivizmu"? Je zaiste šľachetná ochota 1492 IV,19 | Nikto teda nesmie pestovať teológiu, akoby šlo o zbierku 1493 I,3 | pontifikátu. Ako kormidelník Petrovej lode - Cirkvi zachoval si 1494 IV,22 | požehnanie.~V Ríme, pri svätom Petrovi, dňa 4. marca 1979, na Prvú 1495 I,2 | služby, ktorá vyhradzuje Petrovmu stolcu celkom osobitné miesto 1496 I,6 | náboženstiev. Či niekedy pevná viera vyznavačov nekresťanských 1497 IV,18 | uvedomelejšou vierou a so stále pevnejšou láskou. Tým sa zároveň stáva 1498 IV,20 | a tak je z toho chleba a pije z toho kalicha." 171~Toto 1499 II,12 | Pilátovým súdom a keď sa ho Pilát vypytoval o tom, z čoho 1500 II,12 | keď ako väzeň stál pred Pilátovým súdom a keď sa ho Pilát