| Table of Contents | Words: Alphabetical - Frequency - Inverse - Length - Statistics | Help | IntraText Library |
| Ioannes Paulus PP. II Redemptor Hominis IntraText - Concordances (Hapax - words occurring once) |
Chapter,Paragraph
1501 II,7 | priblížil k tomu, ktorého Sväté písmo nazýva "večným Otcom", " 1502 IV,19(150) | Augustín, Sermo 43, 7-9: PL 38, 257 n.~ 1503 III,16 | zdravého súťaženia, alebo o plán rozsiahlejšieho a bezprostrednejšieho 1504 III,15 | uvedomujeme, že využitie zeme, planéty, na ktorej žijeme, vyžaduje 1505 III,15 | ďalšie, technikou do budúcna plánované vymoženosti v zhode s mravným 1506 III,15 | vyžaduje poctivé a racionálne plánovanie. Okrem toho toto využitie 1507 III,16 | riadnemu chodu, treba vždy plánovať a uskutočňovať v rámci všeobecného 1508 II,11 | dotýkame tajomstva Božieho plánu spásy, v ktorom spása a 1509 III,16 | pridáva horúčka inflácie a pliaga nezamestnanosti, ktoré sú 1510 II,12 | prv, než sa uskutoční ich plná jednota. Táto jednota je 1511 IV,18 | svetlo a silu, potrebnú na plnenie svojho poslania. Ak totiž, 1512 IV,20 | svojej činnosti je Cirkvou plniacou Božie poslanie - Cirkvou 1513 I,6 | sveta nevidíme inú možnosť plniť univerzálne poslanie Cirkvi 1514 IV,21 | Aby sa mohlo predstaviť v plnom svetle bohatstvo koncilovej 1515 IV,20 | Najsvätejšiu sviatosť jej plných rozmerov a jej podstatného 1516 III,15 | rozumu a úsilia jeho vôle. Plody tejto mnohostrannej ľudskej 1517 IV,19 | smere bral ohľad na určitý pluralizmus v metódach. Táto práca sa 1518 IV,20 | majúcich účasť na kajúcnych pobožnostiach veľmi prispieva k úkonu 1519 III,13 | prichádza na tento svet počatý v lone matky, narodí sa 1520 IV,19 | nemožno nespomenúť veľký počet rehoľníkov a rehoľníčok, 1521 III,14 | osobné dejiny prostredníctvom početných zväzkov, stykov, situácií 1522 IV,18 | silu Ducha Svätého, ktoré pochádzajú od ukrižovaného a zmŕtvychvstalého 1523 IV,19 | patrí aj prorocké poslanie, pochádzajúce od samého Krista: "Ako mňa 1524 IV,19 | zjaveného tajomstva a snahou o pochopenie pravdy, ktorej jediným najvyšším 1525 IV,19 | prácu jej stále hlbšiemu pochopeniu, nikdy nesmú stratiť z očí 1526 III,17 | ateizmus sú ako ľudské zjavy pochopiteľné len vo vzťahu k náboženstvu 1527 III,15 | proti nemu samému a vyvoláva pochopiteľný stav nepokoja, vedomého 1528 I,5 | je silnejšia než náznaky pochybnosti, úpadku a krízy.~ 1529 I,5 | synody prispelo k odstráneniu pochybností a zároveň ukazovalo správne 1530 IV,20 | zmŕtvychvstaní, pretože Otec je už od počiatku prvým prameňom a darcom 1531 III,15 | alebo podvedomého strachu a pocit ohrozenia, ktorý sa rozličnými 1532 III,15 | celkom čestne, objektívne a s pocitom mravnej zodpovednosti položiť 1533 IV,20 | kresťanov, musí sa živo pociťovať potreba sviatostného pokánia, 179 1534 III,14 | zatiaľ z druhej strany pociťuje v sebe bezhraničné túžby 1535 IV,22 | nich hromadia - tým viac pociťujeme potrebu úzkeho spojenia 1536 III,16 | oblasti biedy a s ňou spojené pocity úzkosti, bezmocnosti a roztrpčenia. 106~ 1537 III,15 | ktorej žijeme, vyžaduje poctivé a racionálne plánovanie. 1538 I,2 | seba, ale bude hovoriť, čo počuje, a zvestuje vám, čo má prísť." 7~ 1539 I,6 | Ducha Svätého, ktoré sme počuli počas koncilu? Keby sme 1540 II,7 | Vykupiteľ!~Cirkev neprestajne počúva jeho slová, vždy znovu ich 1541 II,7 | života. Tieto slová však počúvajú nielen kresťania. Kristov 1542 IV,19 | pravdu. S hlbokým pohnutím počúvame slová samého Krista: "Slovo, 1543 IV,19 | je v náručí Otca",142 keď podáva túto pravdu ako prorok a 1544 IV,19 | spôsobmi stále hlásajú a ďalej podávajú učenie viery a kresťanskej 1545 IV,19 | zveril túto pravdu ďalej podávať a ju učiť, 146 ako to presne 1546 IV,20 | službou pravde, ale svojou poddanosťou, plnou viery a lásky, má 1547 IV,19 | zodpovednosti Cirkvi za Božiu pravdu podieľali stále viac a rozličnými 1548 III,17 | iných predpokladov, ktoré podkopávajú a často takmer ničia účinnosť 1549 I,6 | vlastnej viery, 20 alebo podkopávať zásady morálnosti, ktorých 1550 III,15 | spôsobom nielen a nie natoľko podliehajú "odcudzeniu", v tom zmysle, 1551 III,16 | spomínané inštinkty nebudú podmanené, náležite usmernené a ovládané 1552 III,16 | odovzdal zem, aby si ju "podmanil".100 Toto prvé posolstvo 1553 III,15 | začiatku a ktorou si mal podmaniť zem, 98 obracia proti nemu 1554 III,14 | mužovi a žene, so slovami: "Podmaňte si ju." 94 Vzťahuje sa to 1555 II,12 | ju vyznali dokonca aj v podmienkach vonkajšieho útlaku.~Či sám 1556 II,12 | čestného postoja k pravde ako podmienke pravej slobody a súčasne 1557 II,12 | strážkyňou tej slobody, ktorá je podmienkou a základom pravej dôstojnosti 1558 III,17 | treba prihliadať na skutočné podmienky, v akých sa nachádzajú jednotlivé 1559 III,16 | širšom zmysle slova, musí byť podnetom na účinné hľadanie primeraných 1560 IV,22 | nachádza. 192 Keďže Pavol VI., podnietený duchom tejto náuky, začal 1561 I,6 | na zjednotenie kresťanov podnikol prvé, nie ľahké kroky na 1562 III,13 | zotrváva nenarušený obraz a podoba samého Boha. 92 Práve na 1563 III,13 | koncil, keď, hovoriac o tejto podobe, pripomenul, že "človek 1564 III,16 | obrovské rozvedenie biblického podobenstva o hodujúcom boháčovi a chudobnom 1565 IV,21 | sviatostného manželského zväzku. Podobnou vernosťou svojmu povolaniu 1566 II,8 | jedným z nás, vo všetkom nám podobný, ale bez hriechu." 47 On, 1567 II,8 | vodíkovými, neutrónovými a podobnými zbraňami, nedostatok úcty 1568 III,17 | Tento záväzok prijali a podpísali skoro všetky súčasné štáty. 1569 III,15 | pokrok, ktorého pôvodcom a podporovateľom je človek, robí ľudský život 1570 IV,19 | pastoračnej činnosti a keď podporujú apoštolskú činnosť celého 1571 III,16 | ktorá celú ľudskú existenciu podriaďuje svojim čiastočným požiadavkám, 1572 IV,18 | nevyhnutnom osude, ktorému je podrobená hmota. Chápeme a chceme 1573 II,8 | o stvorenstve, ktoré je "podrobené... márnosti"?44 Či sám obrovský, 1574 II,8 | stupni ono mnohostranné "podrobenie márnosti"? Stačí spomenúť 1575 II,8 | človeka39 - svet, ktorý zostal podrobený márnosti, keď do neho vstúpil 1576 II,7 | úctou si obnovuje každú podrobnosť jeho života. Tieto slová 1577 III,17 | toho však vyplýva povinnosť podrobovať ich ustavičnej revízii z 1578 III,16 | ľudskosť sa rozličnými spôsobmi podrobuje týmto veciam a - hoci si 1579 III,16 | súčasnosti. Tieto štruktúry podrobujú človeka napätiam, ktoré 1580 IV,20 | sviatosti, ktorej obdivuhodná podstata a význam boli tak často 1581 II,9 | je vo svojej najhlbšej podstate "ospravodlivením" človeka 1582 IV,21 | každého jej člena nie je podstatná len akási "spoločenská príslušnosť", 1583 III,17 | spoločnosti. Tieto veci sú podstatne dôležité v našej dobe, keď 1584 IV,20 | jej plných rozmerov a jej podstatného významu. Je to súčasne Sviatosť-Obeta, 1585 IV,20 | Sacramentum - nevýslovná Sviatosť! Podstatnou úlohou a predovšetkým viditeľnou 1586 III,15 | celého rozvoja a pokroku za podstatnú zložku svojho poslania, 1587 III,17 | vyvolaniu takého stavu.~Podstatný zmysel štátu ako politického 1588 IV,18 | najhlbšie prežíva svoju podstatu a poslanie. Nie nadarmo 1589 III,16 | a výstredností.~Je možné podujať sa na túto úlohu. Dosvedčujú 1590 I,6 | výsledky prvých ekumenických podujatí za negatívne, chceli by 1591 IV,21 | nadviazali početné ďalšie podujatia synodálneho, apoštolského 1592 I,6 | povedať o všetkých tých podujatiach, ktoré vznikli z novej ekumenickej 1593 IV,21 | túto pravdu: Každé takéto podujatie natoľko slúži pravej obnove 1594 III,15 | nepokoja, vedomého alebo podvedomého strachu a pocit ohrozenia, 1595 III,16 | umierajú hladom a následkom podvýživy. Zároveň s tým prichádza 1596 IV,19 | Božiu pravdu. S hlbokým pohnutím počúvame slová samého Krista: " 1597 III,17 | doteraz storočím veľkých pohrôm a spustošení, a to nielen 1598 III,15 | porovnaní s ktorým blednú všetky pohromy a katastrofy, ktoré poznáme 1599 IV,19 | intellectus fidei". Tento pojem má, aby sme tak povedali, 1600 I,6 | roztržky v Cirkvi, že spôsobujú pojmový zmätok v otázkach viery 1601 IV,19 | Cirkvi, ktorý je zhrnutý do pojmu "intellectus fidei". Tento 1602 IV,20 | vzťah medzi Eucharistiou a pokáním. A skutočne, ak prvým slovom 1603 IV,18 | rozhadzuje." 126 Tento poklad ľudstva, obohatený nevýslovným 1604 II,9 | Človek, syn Panny Márie, pokladaný za syna Jozefa z Nazareta - " 1605 IV,20 | vyznavačov, nemožno ju v praxi pokladať len za "príležitosť" na 1606 I,6 | modlitbe, v odkrývaní tých pokladov ľudskej duchovnosti, ktoré 1607 II,7 | pravdy. 31 V ňom sú "všetky poklady múdrosti a poznania"32 a 1608 III,17 | ľudské práva porušujú v čase pokoja, je to zvlášť bolestné. 1609 IV,18 | hlad po spravodlivosti, pokoji, láske, dobrote, sile, zodpovednosti 1610 II,11 | to tajomstvo "od vekov a pokolení skryté"69 v Bohu, aby bolo 1611 I,4 | Učiteľa, ktorý bol "tichý a pokorný srdcom",13 bola tiež preniknutá 1612 I,4 | bola tiež preniknutá pokorou, aby mala kritický zmysel 1613 I,2 | pripadá mi nielen v ňom pokračovať, ale v určitom zmysle ho 1614 II,8 | vznešenosť jeho povolania." A pokračuje: "On, obraz neviditeľného 1615 III,15 | Druhý vatikánsky koncil, pokúsime sa tento obraz znova prispôsobiť " 1616 I,1 | hoci už teraz sa ľudia pokúšajú predvídať niektoré udalosti. 1617 III,13 | vzhľadom na svoje poslanie a pole pôsobnosti nijakým činom 1618 IV,20 | hriechmi a s predsavzatím polepšiť sa a zadosťučiniť - chráni 1619 IV,19 | katechézy a jej rozličné polia pôsobnosti - počnúc základnou 1620 II,7 | tohto vedomia a na všetkých poliach činnosti, v ktorých sa Cirkev 1621 III,16 | pre početné civilizačné, politické, hospodárske, sociálne, 1622 III,17 | korektnej účasti občanov na politickom živote spoločnosti. Pritom 1623 III,17 | zásadné preverovanie v živote politických organizmov.~Medzi tieto 1624 III,13 | nijakým činom nesplýva s politickým spoločenstvom, ani sa neviaže 1625 III,17 | väčšou rodinou.~Už od prvej polovice tohto storočia, keď sa začali 1626 III,17 | človeka, ktoré približne v polovici nášho storočia boli konečne 1627 I,2 | keď mi po kánonickej voľbe položili otázku: "Prijímaš?" Vtedy 1628 I,3 | Cirkvi, takisto ako láska pomáha upevňovať a prehlbovať toto 1629 IV,21 | treba aplikovať v správnom pomere na všetkých ľudí a na každého 1630 III,16 | odstrániť nespravodlivé sociálne pomery zdedené z minulosti a nevládzu 1631 III,16 | namiesto chleba a kultúrnej pomoci poskytujú, a neraz v značnom 1632 I,6 | tela - neuvádza azda do pomykova kresťanov, neraz takých 1633 III,16 | ešte varovnejšími, keď si pomyslíme, že novým štátom a národom, 1634 III,17 | vyjadrené nielen teologické ponímanie celého problému, ale aj 1635 I,6 | iba úprimne, vytrvalo, ponížene a pritom odvážne hľadať 1636 IV,22 | končím túto úvahu vrelou a poníženou výzvou na modlitbu, želám 1637 IV,20 | tajomstvom krstu, v ktorom sme ponorení do Kristovej smrti, aby 1638 III,17(111) | Pius XII., encykl. Summi Pontificatus: AAS 31 (1939), str. 413- 1639 I,5 | prejavovala už od prvých dní aj v pontifikáte Jána Pavla I. i mňa jeho 1640 I,2 | Týmito dvoma menami a dvoma pontifikátmi nadväzujem na celú tradíciu 1641 I,3 | bohaté dedičstvo posledných pontifikátov. Toto dedičstvo je hlboko 1642 IV,21 | náuky vystupuje najviac do popredia jeden prvok: účasť na kráľovskom 1643 I,6 | koncilu? Keby sme tak urobili, popreli by sme pravdu týkajúcu sa 1644 II,8 | ktoré "vzdychá a trpí v pôrodných bolestiach až doteraz"43 1645 III,16 | potvrdzujú dobre známe fakty a porovnania, ktoré viac ráz našli priamu 1646 III,16 | núdze.~Toto všeobecne známe porovnanie a kontrast, na ktoré sa 1647 III,17 | morálnych. Isteže nie je ľahké porovnávať z tohto hľadiska dejinné 1648 II,9 | spôsobom zavrhol tým, že porušil prvú zmluvu51 i zmluvy nasledujúce, 1649 III,17 | práva rozličným spôsobom porušované, ak sme v praxi stále ešte 1650 III,17 | kým vojna vzniká práve z porušovania týchto práv a prináša so 1651 III,17 | človeka ide ruka v ruke s porušovaním práv národa, s ktorým je 1652 III,17 | Ak sa však ľudské práva porušujú v čase pokoja, je to zvlášť 1653 IV,21 | ku všetkým, ku ktorým on posiela ľudí, mužov a ženy, čo sa 1654 IV,19 | Ako mňa poslal Otec, aj ja posielam vás... Prijmite Ducha Svätého." 153~ 1655 II,7 | A ty, až sa raz obrátiš, posilňuj svojich bratov." 23~A práve 1656 IV,20 | kríža a zmŕtvychvstania posilňuje a upevňuje túto výzvu v 1657 III,17 | násilia a teroru. O tom nám poskytli dostatok príkladov totalitné 1658 III,16 | čiastočne "abstraktná". Možno poskytne jednej i druhej "strane" 1659 IV,21 | príklad a najkrajší vzor nám poskytol Ježiš Kristus. Jeho Cirkev, 1660 III,15 | ochotnejší preukazovať a poskytovať pomoc všetkým?~Túto otázku 1661 III,17 | hanebné zločiny spáchané v poslednej svetovej vojne, ale aj vytvoriť 1662 IV,18 | ktorú tak výstižne zdôraznil posledný koncil v konštitúcii Lumen 1663 IV,19 | uplatňovala v živote ako "rozumnú poslušnosť".144 Sám Kristus, aby zabezpečil 1664 II,7 | nový pápež, keď v duchu poslušnosti viere prijíma výzvu, ktorou 1665 IV,20 | svojho Syna, ktorý sa stal "poslušným až na smrť",156 svojím otcovským 1666 IV,22 | svoju hĺbku a rozsah svojho pôsobenia aj Máriina účasť - práve 1667 IV,22 | Otcom194 a vďaka zvláštnemu pôsobeniu Ducha lásky195 dala ľudský 1668 III,16 | tieto inštinkty jestvujú a pôsobia. Nebude však možné skutočne 1669 I,6 | tiež ovocím Ducha pravdy, pôsobiaceho i mimo viditeľných hraníc 1670 III,16 | Stvoriteľ vyjadril už v prvom posolstve, ktorým sa obrátil na človeka 1671 IV,21 | spoločnosti zaujímajú najvyššie postavenia, až po tých, čo vykonávajú 1672 IV,18 | spočívajúce na biblickom základe, postavil do jasného svetla Druhý 1673 IV,22 | dňa 4. marca 1979, na Prvú pôstnu nedeľu v prvom roku svojho 1674 I,4 | ukázalo silnejšie než rozličné postoje kritiky, ktorej bola "ab 1675 II,7 | Ako, akým spôsobom máme postupovať ďalej? Čo treba robiť, aby 1676 IV,19 | Vydávanie svedectva a vyučovanie postupujú totiž spoločne ruka v ruke. 1677 IV,19 | za pravdu~19. Vo svetle posvätného učenia Druhého vatikánskeho 1678 I,1 | s údivom opakovať slová posvätnej liturgie: "Ó, šťastná vina, 1679 I,2 | 26. augusta 1978 oznámil Posvätnému kolégiu, že sa chce menovať 1680 II,7 | aby k nám mohol prísť Potešiteľ a aby stále k nám prichádzal 1681 II,8 | ktorý obnovil Adamovmu potomstvu podobu Božiu, znetvorenú 1682 III,14 | zároveň s toľkými rozličnými potrebami svojho tela a svojej časnej 1683 III,15 | viac zodpovedajú základnej potrebe, aby sa totiž človek staral 1684 II,7 | nanebovstúpením bol pre nás potrebný, 30 aby k nám mohol prísť 1685 III,16 | spočívajúci v nadbytku dobier potrebných človekovi alebo celým spoločnostiam - 1686 IV,18 | Či to nie je zároveň potvrdením tej pravdy o Cirkvi, ktorú 1687 II,12 | svedomí. Ako nádherne to potvrdili a stále potvrdzujú tí, čo 1688 IV,21 | to, na čo sme už predtým poukázali, že totiž človek je a stále 1689 IV,20 | Toto Apoštolovo napomenutie poukazuje aspoň nepriamo na úzky vzťah 1690 IV,21 | ako to vyžaduje nerozlučná povaha sviatostného manželského 1691 I,4 | všetkému, čo tvorí jej ľudskú povahu a činnosť, a aby bola voči 1692 I,4 | spojená s vedomím vlastnej povahy a s istotou vlastnej pravdy, 1693 I,6 | spoločenstiev, za čo sme im úprimne povďační.~Je tiež isté, že v súčasnej 1694 I,4 | prejavom pravdy, lásky a povďačnosti za milosť, na ktorej máme 1695 IV,22 | potrebuje Matku. Osobitnou povďačnosťou sme zaviazaní otcom Druhého 1696 II,7 | každodenného života. Veď z poverenia samého Krista, svojho Učiteľa 1697 III,15 | Takýto pokrok, ktorého pôvodcom a podporovateľom je človek, 1698 IV,21 | Tento "dar", hoci je osobným povolaním a osobnou formou účasti 1699 IV,18 | ktorého sa rodí "nový človek", povolaný zúčastniť sa na Božom živote117 1700 II,12 | pred slobodou chápanou povrchne a jednostranne, ktorá nevniká 1701 II,10 | bezprostredných, čiastočných, často povrchných, ba dokonca zdanlivých kritérií 1702 I,5 | som ďakoval Bohu, účinne povzbudil všetkých bratov a sestry 1703 II,11 | svojej dôstojnosti, svojho povznesenia a transcendentnej hodnoty 1704 III,13 | vyžaruje z tohto tajomstva. V pozadí stále vyhranenejších historických 1705 IV,20 | účasť na Eucharistii by bola pozbavená svojej plnej vykupiteľskej 1706 III,17 | sa to už stalo - sú úplne pozbavení občianskych práv.~Treba 1707 III,17 | práva občanov tým, že ich pozbavili práve tých neporušiteľných 1708 IV,20 | zmýšľaní, konaní a živote pozbaviť túto naozaj Najsvätejšiu 1709 I | BRATIA,~A MILOVANÍ SYNOVIA,~POZDRAV A APOŠTOLSKÉ POŽEHNANIE!~ 1710 II,9 | ako smrť; je stále ochotná pozdvihnúť, odpúšťať, stále ochotná 1711 II,8 | ľudská prirodzenosť bola pozdvihnutá na vysoký stupeň dôstojnosti. 1712 IV,18 | napriek celému bohatstvu pozemského života - vedie s osudovou 1713 III,13 | neopakovateľnú plnosť, hoci jeho pozemský život bol krátky a jeho 1714 IV,20 | účasťou na nej sa spájame s pozemským a zároveň nebeským Kristom, 1715 IV,22 | Matky. Cirkev, ktorá na ňu pozerá s neobyčajnou láskou a nádejou, 1716 I,3 | svojho pontifikátu, neraz poznačenými utrpením, učil nás neochvejnej 1717 III,15 | pohromy a katastrofy, ktoré poznáme z dejín. Tu si treba nastoliť 1718 IV,19(152bis)| Pozri poznámku 17 bis.~ 1719 II,11 | práce, zameranej na vzájomné poznanie a na odstraňovanie prekážok 1720 I,4 | boli spasení a dospeli k poznaniu pravdy." 16~ 1721 II,11 | skrátka pomáhať všetkým poznávať "Kristovo nevyspytateľné 1722 III,16 | hmotou.~Práve preto treba pozorne sledovať všetky úseky dnešného 1723 IV,21 | túto pravdu s neúnavnou pozornosťou, horúcou láskou a uvedomelým 1724 III,15 | pokrok v našej dobe.~Pri pozorovaní týchto procesov a pri vlastnej 1725 I,3 | som mal možnosť zblízka pozorovať. Vždy som obdivoval jeho 1726 IV,19(152bis)| Pozri poznámku 17 bis.~ 1727 IV,21 | neprestajne čerpá inšpiráciu, pozvanie a podnety na vykonávanie 1728 I,6 | stručne odpovedal na túto požiadavku dekrétom o ekumenizme. Pápež 1729 III,16 | uspokojiť svoje základné požiadavky, ale aj postupne a účinne 1730 IV,19 | pluralizmus v metódach. Táto práca sa však nemôže vzdialiť 1731 IV,19 | aby sa v tejto obrovskej práci, v uvedenom smere bral ohľad 1732 II,8 | spojil s každým človekom. Pracoval ľudskými rukami, uvažoval 1733 I,6 | dôležitý pokrok, že sme pracovali vytrvalo a dôsledne a že 1734 III,17 | že je povinnosťou človeka pracovať pre spoločné dobro, a tým 1735 IV,19 | keď venujú svoje štúdium a prácu jej stále hlbšiemu pochopeniu, 1736 I,2 | bezprostredne nadväzovať akoby na prah, z ktorého mienim - v určitom 1737 IV,20 | stále stojí len akoby na jej prahu, lebo nie je schopné preniknúť 1738 I,5 | apoštolátu. Táto jednota pramení z princípu kolegiality, 1739 IV,22 | Robíme to z najhlbšej potreby prameniacej z viery, lásky a nádeje. 1740 III,16 | národov. Práve z týchto prameňov musí vyprýštiť úsilie, v 1741 I,6 | zjavených a Cirkvou hlásaných pravdách a takých náklonných na uvoľnenie 1742 IV,19 | Cirkvi. Ich najviac osvietilo pravé svetlo, ktoré objasňuje 1743 II,12 | čas, ba už je tu, keď sa praví ctitelia budú klaňať Otcovi 1744 IV,21 | princíp, ktorý je základným pravidlom celej kresťanskej praxe - 1745 IV,19 | humanistických vied, o lekároch, právnikoch, umelcoch a technikoch, 1746 II,12 | poslanie nikdy neničí, ale preberá, čo je dobré, a buduje nové, 1747 I,3 | plnou dôverou v Ducha pravdy preberám bohaté dedičstvo posledných 1748 I,5 | obnovy. V tej istej línii prebiehali aj práce posledného zasadania 1749 III,16 | novým štátom a národom, prebúdzajúcim sa k nezávislosti, sa namiesto 1750 I,1 | A Slovo sa telom stalo a prebývalo medzi nami"1 a na inom mieste: " 1751 III,14 | situácie v súčasnom svete prechádzal vždy od vonkajších zložiek 1752 I,3 | cirkvám, 8 nemôže - napriek prechodným nepokojom - viesť k ničomu 1753 IV,20 | učenia je ešte zrejmejšie, prečo celý sviatostný život Cirkvi 1754 I,1 | zveril po mojom milovanom predchodcovi Jánovi Pavlovi I. univerzálnu 1755 I,2 | príkladu svojho ctihodného predchodcu, chcem podobne ako on zvýrazniť 1756 II,8 | Lebo Adam, prvý človek, bol predobrazom toho, ktorý mal prísť (Rim 1757 II,11 | štruktúr a disciplinárnych predpisov jednotlivých cirkví alebo 1758 IV,20 | presne zachovávať liturgické predpisy a všetko to, čo svedčí o 1759 III,17 | človeka.~Ak napriek týmto predpokladom sú ľudské práva rozličným 1760 IV,21 | dajakého sociologického predpokladu. Je zrejmé, že Cirkev ako 1761 III,16 | každodenného života a zároveň o predpoklady a smernice pre početné civilizačné, 1762 IV,20 | ľútosťou nad hriechmi a s predsavzatím polepšiť sa a zadosťučiniť - 1763 IV,21 | Druhý vatikánsky koncil predstavil úplný obraz Božieho ľudu 1764 IV,21 | kráľovskou". Aby sa mohlo predstaviť v plnom svetle bohatstvo 1765 IV,19 | v rozličných odboroch, o predstaviteľoch prírodných a humanistických 1766 IV,21 | Preto ak chceme mať správnu predstavu o rozsiahlom a krajne diferencovanom 1767 III,16 | XXIII. a Pavol VI., 104 predstavujú akoby obrovské rozvedenie 1768 IV,20 | dôvery v Boha, pred ktorého predstupuje, aby vyznal ako žalmista: " 1769 III,17 | táto jeho situácia zaťažená predsudkami a nespravodlivosťami rozličného 1770 II,9 | Synovi boli od večnosti predurčení stať sa Božími synmi54 a 1771 I,1 | teraz sa ľudia pokúšajú predvídať niektoré udalosti. Pre Cirkev, 1772 II,11 | sveta sú voči sebe navzájom predvídavejší ako synovia svetla." 71 1773 IV,18(123) | Rímsky misál, 1. prefácia o zosnulých.~ 1774 I,3 | Svätým - ktoré sa stále prehlbuje a týka sa jej božského tajomstva, 1775 III,15 | rastú rôzne prejavy egoizmu, prehnaný nacionalizmus - namiesto 1776 I,1 | prorokov. V poslednom čase prehovoril k nám v Synovi..." 3, v 1777 IV,20 | proti tebe samému som sa prehrešil." 175 Keď teda Cirkev verne 1778 IV,20 | len za "príležitosť" na prejavenie tohto bratstva. Pri slávení 1779 I,6 | ktorých nedostatok sa čoskoro prejaví v živote celej spoločnosti 1780 I,6 | ktorá sa v poslednom čase prejavila skrze slovo Ducha Svätého, 1781 IV,20 | Božieho ľudu, aby sa všetkými prejavmi patričnej úcty preukazovala 1782 IV,21 | s pomocou Božej milosti prejavoval vďačnosť za tento dar a 1783 I,5 | Pavla VI., ale sa zjavne prejavovala už od prvých dní aj v pontifikáte 1784 III,14 | a zodpovedne tomu sa aj prejavujú. Cirkev si musí byť zároveň 1785 III,16 | tohto morálneho neporiadku, prejavujúceho sa v súčasnej svetovej situácii 1786 III,15 | alebo, naopak, rastú rôzne prejavy egoizmu, prehnaný nacionalizmus - 1787 III,14 | tiež vedomá všetkého, čo prekáža tomu, aby bol "život ľudskejším",97 1788 II,11 | poznanie a na odstraňovanie prekážok na ceste k dokonalej jednote. 1789 I,4 | sa v ňom javila aj snaha prekonať takzvaný triumfalizmus, 1790 III,16 | koncil to vyslovil v tých prekrásnych kapitolách svojho učenia, 1791 IV,18 | človekovi, ktorá jej dovoľuje prekročiť hranice časnosti a zároveň 1792 IV,18 | veľkého pokladu, ktorý nesmie premárniť, ale naopak ustavične zveľaďovať. 1793 III,16 | slúžiace vojne a ničeniu, premenili na výdavky určené na výživu 1794 III,16 | ceste, na ceste nevyhnutnej premeny štruktúr hospodárskeho života 1795 III,16 | eschatoligický obraz treba stále "premietať" na dejiny človeka, treba 1796 III,17 | spôsobené diskrimináciou a prenasledovaním pre Božie meno, vedie nás 1797 IV,18 | tak Cirkev, tým, že preniká do hĺbky tohto tajomstva, 1798 IV,19 | sa o to, aby sa navzájom prenikali tak, ako to čítame v liturgickej 1799 II,8 | vatikánsky koncil vo svojej prenikavej analýze súčasného sveta 1800 IV,20 | prahu, lebo nie je schopné preniknúť a slovami vyjadriť, čo je 1801 I,4 | pokorný srdcom",13 bola tiež preniknutá pokorou, aby mala kritický 1802 IV,18 | každý človek je v ňom akoby preniknutý tým dychom života, ktorý 1803 III,15 | nesmieme sa nechať uchvátiť prepiatym zápalom, ani unášať jednostranným 1804 I,5 | kňazské rady" (consilium presbyterale), ktoré vznikli po koncile. 1805 I,1 | ktoré vyžaduje chronologická presnosť - nám pripomenie a zvláštnym 1806 III,16 | ducha, slova a lásky, nemôže prestať hlásať "slovo v príhodnom 1807 III,17 | tohto titulu? Sme pevne presvedčení, že dnes nejestvuje na svete 1808 II,10 | Tento úžas - a zároveň aj presvedčenie a istota, ktorá vo svojich 1809 II,12 | náboženskej slobode nám presvedčivo ukazuje, ako Kristus a neskôr 1810 III,16 | ľudí a národov, ako na to presvedčivým spôsobom upozornil môj predchodca 1811 II,8 | človekovi-Adamovi toto spojenie bolo pretrhnuté, tak v Človekovi-Kristovi 1812 IV,18 | to sila, ktorá vnútorne pretvára človeka a je princípom nového 1813 IV,20 | prejavmi patričnej úcty preukazovala Kristovi "láska za lásku" 1814 III,15 | a slabým, je ochotnejší preukazovať a poskytovať pomoc všetkým?~ 1815 III,16 | nadradenosti osoby nad vecami a v prevahe ducha nad hmotou.~Práve 1816 III,17 | meradlom pre jej zásadné preverovanie v živote politických organizmov.~ 1817 III,15 | sa vo svojej ľudskosti? Prevláda v ľuďoch, "vo svete človeka", - 1818 I,2 | ale v určitom zmysle ho i prevziať od samého začiatku. Potvrdzuje 1819 I,4 | mienkach, zachoval si zároveň prezieravú rovnováhu kormidelníka lode. 14 1820 I,6 | dosiahnutiu tejto jednoty. Prešli sme už veľký kus tejto cesty? 1821 IV,20 | tomu je zrejmé, že Cirkev prežívajúca nový advent, Cirkev, ktorá 1822 II,7 | nikdy neprestáva vždy znova prežívať jeho smrť na kríži a jeho 1823 IV,22 | Cítime nielen potrebu, ale priam zásadnú nevyhnutnosť veľkej, 1824 I,6 | Ján XXIII. s evanjeliovou priamosťou nastolil otázku zjednotenia 1825 III,16 | porovnania, ktoré viac ráz našli priamu ozvenu na stránkach pápežských, 1826 I,2 | videl som v tom jasný prejav priazne Božej milosti pre nový pontifikát. 1827 IV,19 | pochopiť tak, aby sme sa k nej priblížili v celej jej spásonosnej 1828 III,17 | neporušiteľných práv človeka, ktoré približne v polovici nášho storočia 1829 II,7 | Potešiteľ a aby stále k nám prichádzal ako Duch pravdy. 31 V ňom 1830 IV,20 | stále pripravuje na nový príchod Pána, musí byť Cirkvou Eucharistie 1831 III,16 | zneužívané, sa neraz stávajú príčinou rozličných bied. K tomu 1832 I,6 | dôsledne a že spolu s nami sa pričiňovali o to isté aj predstavitelia 1833 IV,19 | vieru s vedou a múdrosťou a pričiňovať sa o to, aby sa navzájom 1834 III,16 | rozličných bied. K tomu sa pridáva horúčka inflácie a pliaga 1835 IV,19 | vyznáva a učí vieru, úzko pridržiavala Božej pravdy143 a aby ju 1836 I,2 | všetkých svojich predchodcov v priebehu tohto dvadsiateho storočia 1837 III,16 | proti úmyslom a plánom jej priekopníkov. Pri koreni súčasnej starostlivosti 1838 III,15 | využitie zeme nielen na priemyslové, ale i na vojenské ciele, 1839 I,5 | kontinentálneho rozsahu. Prihliadajúc na stáročnú tradíciu Cirkvi, 1840 III,17 | spoločnosti. Pritom treba prihliadať na skutočné podmienky, v 1841 III,16 | prestať hlásať "slovo v príhodnom aj nepríhodnom čase".110 1842 I,5 | Ohlasovanie evanjelia), 17 prijatá s takou radosťou ako program 1843 III,17 | vyhlásenie o ľudských právach a prijatie ich "litery" značí všade 1844 I,4 | hlásajúc celú neporušenú pravdu prijatú od Krista - vedie dialóg, 1845 IV,19 | Božiu skutočnosť, pretože prijímali túto pravdu s úctou a láskou. 1846 I,2 | napriek veľkým ťažkostiam - prijímam." Túto svoju odpoveď chcem 1847 II,11 | synovia svetla." 71 Ochotne prijímame túto výčitku, aby sme sa - 1848 I,2 | voľbe položili otázku: "Prijímaš?" Vtedy som odpovedal: " 1849 IV,19 | Otec, aj ja posielam vás... Prijmite Ducha Svätého." 153~ 1850 IV,21 | kráľovskej službe", ktorej príklad a najkrajší vzor nám poskytol 1851 III,17 | tom nám poskytli dostatok príkladov totalitné režimy nášho storočia. 1852 III,16 | toho vyplývajúce krivdy a príkoria, je vždy človek. Táto situácia 1853 IV,22 | nestanú zdrojom kríz, ale príležitosťou a akoby základom stále zrelších 1854 III,16 | rozvinuté krajiny, ktoré v prílišnej miere hromadia hmotné dobrá 1855 I,4 | vnútorne odolnejšia proti prílišnému sebakritizovaniu, takže 1856 II,11 | sebavedomia Cirkvi tým, že nám tak primerane a odborne umožnil pozerať 1857 III,15 | nadvládou techniky, vyžadujú primeraný vývoj morálneho života a 1858 III,16 | podnetom na účinné hľadanie primeraných inštitúcií a systémov, či 1859 III,15 | na dobro človeka, často prinášajú so sebou ohrozenie prírodného 1860 IV,20 | oslabila tá zvláštna ochota prinášať Bohu duchovnú obetu, 174 1861 I,2 | trval iba tridsaťtri dní, pripadá mi nielen v ňom pokračovať, 1862 I,1 | chronologická presnosť - nám pripomenie a zvláštnym spôsobom obnoví 1863 III,16 | stáva zvlášť zrejmou, keď si pripomenieme - a stále si to musíme pripomínať - 1864 II,12 | postoj misionára. Stačí pripomenúť svätého Pavla a napríklad 1865 IV,19 | úzke zväzky s teológiou pripomínajú dokumenty posledného koncilu. 151~ 1866 III,16 | pripomenieme - a stále si to musíme pripomínať - obraz posledného súdu 1867 IV,19 | Božieho ľudu okolo Krista, k príprave účasti na Eucharistii a 1868 I,4 | tomu všetkému je lepšie pripravená na svoje poslanie viesť 1869 IV,18 | údelu, ktorý od večnosti Boh pripravil človekovi. Ten "božský údel" 1870 IV,20 | Cirkev, ktorá sa stále pripravuje na nový príchod Pána, musí 1871 IV,19 | prameňom je sám Boh. Je prípustné, ba aj želateľné, aby sa 1872 III,15 | odcudzujú človeka jeho vzťahu k prírode a odvracajú ho od nej. Zdá 1873 IV,19 | odboroch, o predstaviteľoch prírodných a humanistických vied, o 1874 III,15 | aby človek zachádzal s prírodou ako jej rozumný a šľachetný " 1875 II,8 | Keďže on vzal na seba ľudskú prírodu, a nezničil ju, tým samým 1876 III,16 | energetické zdroje, ohrozujú prirodzené geofyzické prostredie, a 1877 III,17 | jeho chápanie z hľadiska prirodzeného práva, čiže z hľadiska " 1878 II,8 | tým samým aj naša ľudská prirodzenosť bola pozdvihnutá na vysoký 1879 IV,18 | na slávne vzkriesenie" a "prísľub budúcej nesmrteľnosti",123 1880 III,17 | stav vecí, doliehajúci na príslušné spoločenstvá, robí osobitne 1881 III,17 | všetkým ostatným členom príslušnej spoločnosti. Tieto veci 1882 I,5(17bis) | Príslušný pápežský dokument vyšiel 1883 I,6 | hoci iným spôsobom a s príslušnými rozdielmi - na činnosť, 1884 IV,20 | podnety sú užitočné a iste prispejú k obohateniu praxe pokánia 1885 I,5 | najmä prostredníctvom synody prispelo k odstráneniu pochybností 1886 III,17 | dejinami človeka tých, čo prispievajú k vyvolaniu takého stavu.~ 1887 III,15 | pokúsime sa tento obraz znova prispôsobiť "znakom časov" a požiadavkám 1888 IV,22 | človekovi zrozumiteľnejšie a prístupnejšie. Preto Mária musí byť prítomná 1889 IV,22 | zvláštnym spôsobom, ľahko prístupným všetkým dušiam a srdciam -, 1890 II,10 | svojou bytosťou, musí si "prisvojiť", asimilovať celú skutočnosť 1891 III,14 | povolanie na vyšší život. Priťahovaný mnohými vábivými vecami, 1892 IV,22 | prístupnejšie. Preto Mária musí byť prítomná na všetkých cestách každodenného 1893 III,16 | materialistická civilizácia privádza človeka práve do takéhoto 1894 III,17 | režimy, ktoré, ako je známe, priviedli k strašnej vojnovej katastrofe, 1895 III,16 | susedstve ubiedených žijú privilegované sociálne vrstvy, ako aj 1896 II,11 | nikdy predtým nepoznaných a príznačných pre naše dni - jav ateizmu 1897 III,16 | nezamestnanosti, ktoré sú ďalšími príznakmi tohto morálneho neporiadku, 1898 IV,20 | o hodnote, ktorú sám Boh priznáva človekovi, a o našej dôstojnosti 1899 IV,18 | narodenom z Márie Panny, "keď prišla plnosť času",121 je konečným 1900 III,17 | teologické ponímanie celého problému, ale aj jeho chápanie z 1901 IV,18 | človeka, na jeho skutočné problémy, na jeho nádeje a utrpenia, 1902 III,14 | vedomá všetkého, čo tomuto procesu odporuje.~ 1903 IV,19 | technikoch, učiteľoch a profesoroch rozličných stupňov a odborov? 1904 I,4(14) | str. 657-697; Sollemnis professio fidei: AAS 60 (1968), str. 1905 IV,21 | prejavuje celkom "osobný" profil a rozmer tohto spoločenstva, 1906 III,17 | nezlučiteľný s akýmkoľvek programom, ktorý sa vydáva za "humanitný". 1907 II,11 | formách, predovšetkým ateizmu programovaného, organizovaného, začleneného 1908 I,4 | teraz nadväzujem na túto programovú encykliku pontifikátu Pavla 1909 II,12 | jednotlivci pokladajú za slobodu a propagujú ako slobodu, Cirkev sa na 1910 IV,19 | ktorej sa prejavuje jej prorocká charizma. Vydávanie svedectva 1911 IV,19 | povahe, ku ktorej patrí aj prorocké poslanie, pochádzajúce od 1912 IV,18 | trojakej službe: kňazskej, prorockej a kráľovskej, 140 uvedomujeme 1913 IV,19 | keď podáva túto pravdu ako prorok a učiteľ, pokladá za potrebné 1914 I,1 | kedysi Boh našim otcom skrze prorokov. V poslednom čase prehovoril 1915 III,17 | svete obrátiť s úpenlivou prosbou na tých, od ktorých akýmkoľvek 1916 III,16 | čase".110 Preto neprestajne prosí obe strany a žiada všetkých 1917 III,15 | ovládanie iných alebo v prospech toho či onoho imperializmu?~ 1918 III,13 | procesov, ktoré v našej dobe prosperujú, ako sa zdá, najmä v prostredí 1919 I,4 | ľudskej rodiny v rôznotvárnych prostrediach svojej existencie si lepšie 1920 III,16 | ohrozujú prirodzené geofyzické prostredie, a tak neprestajne rozširujú 1921 III,16 | spoločenských komunikačných prostriedkov. Človek sa nesmie zriecť 1922 III,16 | množstve, moderné zbrane a prostriedky ničenia slúžiace v ozbrojených 1923 III,17 | dokonca aj keď vychádza z protikladných svetonázorov -, ktorý by 1924 III,14 | samom človekovi je mnoho protikladov. Kým z jednej strany okusuje 1925 I,3 | lode - Cirkvi zachoval si prozreteľnostný pokoj a rovnováhu i v najkritickejších 1926 IV,18 | tomto tvorivom nepokoji prúdi a pulzuje to, čo je pre 1927 II,8 | prostredia v oblastiach prudkej industrializácie, ozbrojené 1928 III,14 | zemi, ktorú Stvoriteľ dal prvému človekovi, mužovi a žene, 1929 III,16 | sám Stvoriteľ, spočíva v prvenstve etiky v porovnaní s technikou, 1930 II,11 | duchovným hodnotám, ba k prvenstvu toho, čo je duchovné a čo 1931 IV,20 | ktorej mali účasť apoštoli a prví Pánovi učeníci. Eucharistia 1932 III,17 | moci. 113 Toto sú otázky prvoradej dôležitosti z hľadiska pokroku 1933 II,10 | zmŕtvychvstaniu.~Je teda prvoradou úlohou Cirkvi v každej dobe, 1934 II,8 | znovu nadobúda svoje prvotné spojenie so samým božským 1935 III,15 | stránkach všetkých novín a publikácií skoro vo všetkých rečiach 1936 IV,18 | tvorivom nepokoji prúdi a pulzuje to, čo je pre človeka najpríznačnejšie: 1937 IV,19 | zverený biskupom, spojeným putom hierarchického spoločenstva 1938 III,17 | ľuďmi dobrej vôle stále pýtať, či vyhlásenie o ľudských 1939 II,9(63) | Tomáš, Summa Theologica III, q. 16, a. 1, ad 3.~ 1940 III,17(111) | Porov. Pius XI., encykl. Quadragesimo anno: AAS 23 (1931), str. 1941 I,4(14) | 481-503; apošt. exhort. Quinque iam anni: AAS 63 (1971), 1942 I,4(14) | apoštolov Petra a Pavla r. 1978: encykl. Ecclesiam 1943 III,15 | žijeme, vyžaduje poctivé a racionálne plánovanie. Okrem toho toto 1944 II,11 | islamu, ktorých viera sa rada odvoláva na Abraháma. 68 1945 IV,19 | hoci sa tu hovorí v prvom rade o kňazoch, nemožno nespomenúť 1946 III,15 | nadania a úsilia - sa môžu radikálnym spôsobom obrátiť proti nemu. 1947 III,16 | sme tak povedali, urobiť rádiografiu jeho jednotlivých etáp z 1948 II,10 | sa volá evanjelium čiže Radostná zvesť. A nazýva sa aj kresťanstvom. 1949 IV,20 | výrokom evanjelia čiže "radostnej zvesti" bolo: "Kajajte sa 1950 I,5 | evanjelia), 17 prijatá s takou radosťou ako program apoštolskej 1951 I,5 | tom svedčia mnohé "kňazské rady" (consilium presbyterale), 1952 IV,21 | vytýčili staré i nové rehoľné rády a kongregácie, ako aj sekulárne 1953 III,15 | i zla - dobro nad zlom? Rastie v ľuďoch a medzi ľuďmi láska 1954 III,15 | alebo ľudu -, alebo, naopak, rastú rôzne prejavy egoizmu, prehnaný 1955 III,13 | skúsenosti stále rýchlejšie rastúcej ľudskej rodiny vnikáme do 1956 IV,18 | človekovi. Ten "božský údel" si razí cestu cez všetky záhady 1957 III,13 | jedinečnej a neopakovateľnej reálnej existencii, v ktorej zotrváva 1958 III,13 | zvrchovane konkrétny a zvrchovane reálny; je to človek v celej plnosti 1959 II,12 | svätého Pavla a napríklad jeho reč v aténskom aeropágu. 74 1960 III,15 | publikácií skoro vo všetkých rečiach súčasného sveta. Nezabúdajme 1961 III,17(111) | 285-312; encykl. Divini Redemptoris: AAS 29 (1937), str. 65- 1962 III,16 | kráľovskom poslaní" (in munere regali) samého Krista. 101 Základný 1963 IV,21 | si vytýčili staré i nové rehoľné rády a kongregácie, ako 1964 IV,21 | evanjeliových rád. To je ideál rehoľného života, ktorý si vytýčili 1965 IV,21 | musia byť verní aj kňazi, rehoľníci a rehoľníčky. Na jeho základe 1966 IV,21 | verní aj kňazi, rehoľníci a rehoľníčky. Na jeho základe musia usmerňovať 1967 IV,19 | veľký počet rehoľníkov a rehoľníčok, ktorí sa venujú katechetickej 1968 IV,19 | nemožno nespomenúť veľký počet rehoľníkov a rehoľníčok, ktorí sa venujú 1969 III,16(103) | k 50. výročiu encykliky Rerum novarum Leva XIII. (1. júna 1970 III,17 | podrobovať ich ustavičnej revízii z hľadiska objektívnych 1971 III,17 | vytvoriť základňu pre stálu revíziu programov, systémov a režimov 1972 I,4 | patrí vďaka za to, že hoci rešpektoval každý zlomok pravdy, obsiahnutý 1973 III,17 | a verejného života, aby rešpektovali práva náboženstva a činnosť 1974 III,17 | chápať ináč ako na základe rešpektovania objektívnych a neporušiteľných 1975 I,1 | tomu dátumu, ktorý - i keď rešpektujeme všetky opravy, ktoré vyžaduje 1976 III,17 | ľudského pokroku v každom režime, spoločnosti, systéme alebo 1977 III,17 | svoje stanovisko voči týmto režimom, ktoré sa zdanlivo usilovali 1978 IV,19 | tak misionárske, ako i riadne, prispieva k zhromažďovaniu 1979 I,5 | práce posledného zasadania riadnej biskupskej synody necelý 1980 III,16 | všetkým, čo patrí k jeho riadnemu chodu, treba vždy plánovať 1981 III,16 | preto odvážne a tvorivé riešenia, zodpovedajúce pravej dôstojnosti 1982 I,2 | ktorá sa prijatím voľby za rímskeho biskupa a nástupcu apoštola 1983 IV,18 | tajomstvom, z ktorého sa rodí "nový človek", povolaný 1984 IV,18 | našej doby. Z nich sa totiž rodia toľké nenásytné žiadosti 1985 I,1 | Cirkev a celá súčasná ľudská rodina. Táto doba, v ktorej mi 1986 IV,19 | základnou formou, ktorou je rodinná katechéza, t.j. katechéza, 1987 IV,21 | svedectvom lásky budovali rodinné spoločenstvo a vychovávali 1988 III,17 | zväzkami akoby s väčšou rodinou.~Už od prvej polovice tohto 1989 III,14 | ľudu (ba možno ešte len rodu alebo kmeňa), v rámci celého 1990 IV,19 | svete. Ovocie vyzreté z jej rokovaní, skúseností a návrhov bude 1991 III,16(103) | Prejav ku kolumbijským roľníkom, zvaným "campesinos" (23. 1992 III,16 | našich čias iste nie je všade rovnaká, ale je v mnohých ohľadoch 1993 III,16 | rozsiahlejšieho a bezprostrednejšieho rozdelenia bohatstiev a kontroly nad 1994 I,6 | spôsobom a s príslušnými rozdielmi - na činnosť, ktorá má za 1995 III,16 | ale je v mnohých ohľadoch rozdielna. Tieto rozdiely majú svoje 1996 IV,21 | ktorých každý nasleduje Krista rozdielnym spôsobom, niekedy veľmi 1997 III,16 | ohľadoch rozdielna. Tieto rozdiely majú svoje historické príčiny, 1998 III,14 | chcel. Teda sám v sebe je rozdvojený, a to má za následok aj 1999 IV,18 | Kto nezhromažďuje so mnou, rozhadzuje." 126 Tento poklad ľudstva, 2000 III,16 | srdca. To však vyžaduje rozhodné zaangažovanie jednotlivcov, 2001 III,17 | utrpení. Bol tento proces rozhodným spôsobom zabrzdený? V každom 2002 II,7 | opakovala s Apoštolom: "Rozhodol som sa, že nechcem medzi 2003 II,8 | uvažoval ľudskou mysľou, rozhodoval ľudskou vôľou, miloval ľudským 2004 III,16 | v človeku, silami, ktoré rozhodujú o skutočnej kultúre národov. 2005 II,12 | slovami, ktoré vyslovil v rozhodujúcej chvíli pred sudcom, akoby 2006 II,11 | ktorý, prv než by sa stal rozhovorom, musí obrátiť svoju pozornosť