Na konci druhého tisícročia

1. Vykupiteľ človeka, Ježiš Kristus, je stredom vesmíru a dejín. K nemu sa obracia moja myseľ a moje srdce v tejto významnej chvíli dejín, ktorú prežíva Cirkev a celá súčasná ľudská rodina. Táto doba, v ktorej mi Boh vo svojich tajuplných zámeroch zveril po mojom milovanom predchodcovi Jánovi Pavlovi I. univerzálnu službu spojenú s katedrou sv. Petra v Ríme, sa už veľmi blíži k roku dvetisíc. Je ťažké povedať v tejto chvíli, čo ten rok prinesie na javisko ľudských dejín a aký bude pre jednotlivé národy, krajiny a svetadiely, hoci už teraz sa ľudia pokúšajú predvídať niektoré udalosti. Pre Cirkev, Boží ľud, ktorý - hoci nerovnomerne - sa už rozšíril až do posledných končín zeme, bude to rok veľkého jubilea. Približujeme sa k tomu dátumu, ktorý - i keď rešpektujeme všetky opravy, ktoré vyžaduje chronologická presnosť - nám pripomenie a zvláštnym spôsobom obnoví vedomie tej základnej pravdy viery, ktorú svätý Ján vyjadril na začiatku Evanjelia: "A Slovo sa telom stalo a prebývalo medzi nami"¹ a na inom mieste: "Boh tak miloval svet, že dal svojho jednorodeného Syna, aby nezahynul nik, čo v neho verí, ale aby mal život večný." ²
Aj my sa určitým spôsobom nachádzame v období nového adventu, ktorý je časom očakávania. "Mnoho ráz a rozličným spôsobom hovoril kedysi Boh našim otcom skrze prorokov. V poslednom čase prehovoril k nám v Synovi..." ³, v Synovi-Slove, ktorý sa stal človekom a narodil sa z Panny Márie. Týmto vykupiteľským činom dosiahli dejiny človeka v pláne Božej lásky svoj vrchol. Boh vstúpil do dejín ľudstva a stal sa ako človek ich "subjektom", jedným z miliárd a súčasne Jediným!
Jeho vtelením Boh dal ľudskému životu ten rozmer, ktorý chcel dať človekovi už od samého začiatku. Dal mu ho definitívne - a to spôsobom, ktorý je len jemu vlastný a osobitný, v duchu svojej večnej lásky a milosrdenstva, s úplnou božskou slobodou - a zároveň s takou veľkodušnosťou, ktorá, keď berieme do úvahy dedičný hriech a všetky hriechy ľudstva, hriechy ľudského rozumu, vôle a srdca, nám dovoľuje s údivom opakovať slová posvätnej liturgie: "Ó, šťastná vina, pre ktorú k nám prišiel taký vznešený Vykupiteľ!" ⁴