Redemptor Hominis: text

Table of Contents | Words: Alphabetical - Frequency - Inverse - Length - Statistics | Help | IntraText Library

Ioannes Paulus PP. II
Redemptor Hominis
IntraText CT - Text

I.
- 5

Previous - Next

Click here to hide the links to concordance

Kolegialita a apoštolát
5. Dnešná Cirkev je, napriek všetkému zdaniu, jednotnejšia v spoločenstve služby a v povedomí apoštolátu. Táto jednota pramení z princípu kolegiality, na ktorý poukázal Druhý vatikánsky koncil a ktorý sám Kristus Pán zaštepil do apoštolského zboru Dvanástich na čele s Petrom a ustavične ho obnovuje v kolégiu biskupov - neprestajne vzrastajúcom na celom svete - spojených s Petrovým nástupcom a pod jeho vedením. Koncil tento princíp kolegiality nielenže pripomenul, ale i nesmierne oživil aj tým, že navrhol založenie stálej inštitúcie, ktorú Pavol VI. ustanovil zriadením biskupskej synody. Činnosť synody nielen dala nový rozmer celému pontifikátu Pavla VI., ale sa zjavne prejavovala už od prvých dní aj v pontifikáte Jána Pavla I. i mňa jeho nehodného nástupcu.
Princíp kolegiality sa ukázal zvlášť aktuálny v ťažkom pokoncilovom období, keď spoločné a jednomyseľné stanovisko biskupského zboru, ktorý prejavil svoju jednotu s Petrovým nástupcom najmä prostredníctvom synody prispelo k odstráneniu pochybností a zároveň ukazovalo správne cesty obnovy Cirkvi v jej univerzálnej dimenzii. Zo synody vyšiel aj medziiným základný evanjelizačný podnet, ktorého výrazom sa stala apoštolská exhortácia Evangelii nuntiandi (Ohlasovanie evanjelia), ¹⁷ prijatá s takou radosťou ako program apoštolskej a pastoračnej obnovy. V tej istej línii prebiehali aj práce posledného zasadania riadnej biskupskej synody necelý rok pred smrťou pápeža Pavla VI., ktoré bolo, ako je známe, venované katechéze. Výsledky tohto zasadania musia byť ešte systematicky zhrnuté a vyhlásené zo strany Apoštolského Stolca. ^17bis
Keď hovoríme o zrejmom vývoji rozličných foriem, ktorými sa prejavuje biskupská kolegialita, treba spomenúť aspoň proces konsolidácie národných biskupských konferencií v celej Cirkvi a takisto aj iné kolegiálne štruktúry medzinárodného alebo kontinentálneho rozsahu. Prihliadajúc na stáročnú tradíciu Cirkvi, treba tiež zdôrazniť činnosť rozličných miestnych synod. Bolo totiž úmyslom koncilu, ktorý Pavol VI. dôsledne uvádzal do života, aby takéto cez stáročia vyskúšané štruktúry Cirkvi, ako aj iné formy kolegiálnej spolupráce biskupov - ako je napríklad metropolitné zriadenie, ani nehovoriac o každej jednotlivej diecéze - vykonávali svoju úlohu s plným vedomím svojej totožnosti a súčasne i svojej originálnosti v univerzálnej jednote Cirkvi. Ten istý duch spolupráce a spoluzodpovednosti sa šíri aj medzi kňazmi, ako o tom svedčia mnohé "kňazské rady" (consilium presbyterale), ktoré vznikli po koncile. Tento duch prenikol aj medzi laikov a tým nielenže utvrdil už jestvujúce formy apoštolských organizácií laikov, ale vytvoril aj nové, často s celkom iným profilom a s nevídaným dynamizmom. Okrem toho laici, vedomí svojej zodpovednosti za Cirkev, sa ochotne zapájali do spolupráce s duchovnými pastiermi alebo s predstaviteľmi inštitútov Bohu zasväteného života v rámci diecéznych synod alebo pastoračných rád v jednotlivých farách a diecézach.
Toto všetko si musím uvedomiť na začiatku svojho nového pontifikátu, aby som ďakoval Bohu, účinne povzbudil všetkých bratov a sestry a s vďačnosťou pripomenul dielo Druhého vatikánskeho koncilu a svojich veľkých predchodcov, ktorí dali podnet tejto novej vlne života Cirkvi, ktorá je silnejšia než náznaky pochybnosti, úpadku a krízy.

17 Pavol VI., apošt. exhort. Evangelii nuntiandi: AAS 68 (1976), str. 5-76.

17bis Príslušný pápežský dokument vyšiel 16. októbra 1979 pod názvom Catechesi tradendae: AAS 71 (1979), str. 1277-1340.

Previous - Next

Table of Contents | Words: Alphabetical - Frequency - Inverse - Length - Statistics | Help | IntraText Library