Redemptor Hominis: text

Table of Contents | Words: Alphabetical - Frequency - Inverse - Length - Statistics | Help | IntraText Library

Ioannes Paulus PP. II
Redemptor Hominis
IntraText CT - Text

I.
- 6

Previous - Next

Click here to hide the links to concordance

Cesta k zjednoteniu kresťanov
6. A čo povedať o všetkých tých podujatiach, ktoré vznikli z novej ekumenickej orientácie? Nezabudnuteľný pápež Ján XXIII. s evanjeliovou priamosťou nastolil otázku zjednotenia kresťanov ako zrejmý dôsledok vôle nášho Učiteľa Ježiša Krista, ktorú on sám toľkokrát prejavil a zvlášť v modlitbe vo večeradle v predvečer svojej smrti: "Prosím... Otče... aby všetci boli jedno." ¹⁸ Druhý vatikánsky koncil stručne odpovedal na túto požiadavku dekrétom o ekumenizme. Pápež Pavol VI. pomocou Sekretariátu na zjednotenie kresťanov podnikol prvé, nie ľahké kroky na ceste k dosiahnutiu tejto jednoty. Prešli sme už veľký kus tejto cesty? Bez toho, že by sme chceli zachádzať do podrobností, môžeme smelo povedať, že sme zaznamenali na tejto ceste skutočný a dôležitý pokrok, že sme pracovali vytrvalo a dôsledne a že spolu s nami sa pričiňovali o to isté aj predstavitelia iných cirkví a kresťanských spoločenstiev, za čo sme im úprimne povďační.
Je tiež isté, že v súčasnej historickej situácii kresťanstva a sveta nevidíme inú možnosť plniť univerzálne poslanie Cirkvi na ekumenickom poli, iba úprimne, vytrvalo, ponížene a pritom odvážne hľadať cesty k zblíženiu a jednote podľa osobného príkladu pápeža Pavla VI. Musíme teda hľadať jednotu a nedať sa odradiť ťažkosťami, ktoré sa môžu vyskytnúť alebo nahromadiť na tejto ceste. Ináč by sme nezachovali vernosť Kristovmu slovu a nevyplnili by sme jeho odkaz. Máme právo vystaviť sa takému nebezpečenstvu?
Niektorí ľudia, keď sa stretnú s ťažkosťami alebo keď pokladajú výsledky prvých ekumenických podujatí za negatívne, chceli by sa stiahnuť zo začatej cesty. Iní dokonca vyjadrujú mienku, že tieto úsilia škodia záujmom evanjelia, že vyvolávajú ďalšie roztržky v Cirkvi, že spôsobujú pojmový zmätok v otázkach viery a mravov a že vedú k istému druhu ľahostajnosti. Možno je i dobré, že zástancovia takýchto mienok nám vyjadrujú svoje obavy, hoci aj tu treba zachovať správnu mieru. Je zrejmé, že nové obdobie života Cirkvi vyžaduje od nás zvlášť uvedomenú, hlbokú a zodpovednú vieru. Pravá ekumenická činnosť znamená otvorenosť, zblíženie, ochotu na dialóg, spoločné hľadanie pravdy v jej úplnom evanjeliovom a kresťanskom význame. No v nijakom prípade neznamená, ani nemôže znamenať zrieknutie sa alebo narušenie Božej pravdy, ktorú Cirkev stále hlásala a učila. Všetkým, čo by chceli z akéhokoľvek dôvodu odrádzať Cirkev od úsilia o všeobecnú jednotu kresťanov, treba ešte raz zopakovať: Je nám dovolené tak nerobiť? Môžeme nedôverovať - napriek všetkej ľudskej slabosti a chybám, čo sa vyskytli v minulých storočiach - v milosť nášho Pána, ktorá sa v poslednom čase prejavila skrze slovo Ducha Svätého, ktoré sme počuli počas koncilu? Keby sme tak urobili, popreli by sme pravdu týkajúcu sa nás samých, ktorú tak výstižne vyjadril apoštol: "Z Božej milosti som tým, čím som, a jeho milosť nebola vo mne márna." ¹⁹
To, čo sme práve povedali, treba aplikovať - hoci iným spôsobom a s príslušnými rozdielmi - na činnosť, ktorá má za cieľ zblíženie s predstaviteľmi nekresťanských náboženstiev a prejavuje sa v dialógu, v stretnutiach, v spoločnej modlitbe, v odkrývaní tých pokladov ľudskej duchovnosti, ktoré ako dobre vieme, nechýbajú ani vyznavačom týchto náboženstiev. Či niekedy pevná viera vyznavačov nekresťanských náboženstiev - ktorá je tiež ovocím Ducha pravdy, pôsobiaceho i mimo viditeľných hraníc Kristovho tajomného tela - neuvádza azda do pomykova kresťanov, neraz takých náchylných pochybovať o Bohom zjavených a Cirkvou hlásaných pravdách a takých náklonných na uvoľnenie morálnych zásad a na otvorenie cesty etickému "permisivizmu"? Je zaiste šľachetná ochota chápať každú osobu, analyzovať každý systém a uznať to, čo je správne. Ale to absolútne neznamená strácať istotu vlastnej viery, ²⁰ alebo podkopávať zásady morálnosti, ktorých nedostatok sa čoskoro prejaví v živote celej spoločnosti so svojimi žalostnými následkami.

18 Jn 17,20-21; porov. tamiež 17,11.22 n.; 10,16; Lk 9,49 n. 54.

19 1Kor 15,10.

20 Porov. Prvý vatikánsky koncil, dogm. konšt. o katolíckej viere Dei Filius, Canones, III: De fide, č. 6: Conciliorum oecumenicorum decreta, vyd. Istituto per le scienze religiose, Bologna, 19733, str. 811.

Previous - Next

Table of Contents | Words: Alphabetical - Frequency - Inverse - Length - Statistics | Help | IntraText Library