Redemptor Hominis: text

Table of Contents | Words: Alphabetical - Frequency - Inverse - Length - Statistics | Help | IntraText Library

Ioannes Paulus PP. II
Redemptor Hominis
IntraText CT - Text

II.
- 9

Previous - Next

Click here to hide the links to concordance

Božský rozmer tajomstva vykúpenia
9. Keď znova uvažujeme nad týmto nádherným textom koncilového učenia, nezabúdame ani na okamih, že Ježiš Kristus, Syn živého Boha, sa stal naším zmierením u Otca. ⁴⁸ Práve on a jedine on zadosťučinil večnej Otcovej láske, totiž tomu otcovstvu, ktoré sa už od začiatku prejavilo vo stvorení sveta, ako aj v tom, že človek bol obdarovaný všetkým bohatstvom tohto stvorenia a že bol stvorený o niečo menší od anjelov, ⁴⁹ t.j. že bol stvorený na Boží "obraz a podobu";⁵⁰ zároveň zadosťučinil tomu otcovstvu a Božej láske, ktorú človek určitým spôsobom zavrhol tým, že porušil prvú zmluvu⁵¹ i zmluvy nasledujúce, ktoré Boh viac ráz ponúkol ľuďom. ⁵² Vykúpenie sveta - toto úžasné tajomstvo lásky, v ktorom sa obnovuje stvorenie⁵³ - je vo svojej najhlbšej podstate "ospravodlivením" človeka v jednom ľudskom srdci: v srdci jednorodeného Syna, aby sa mohlo stať spravodlivosťou sŕdc mnohých ľudí, ktorí v tomto jednorodenom Synovi boli od večnosti predurčení stať sa Božími synmi⁵⁴ a boli povolaní k milosti a k láske. Kríž na Kalvárii, skrze ktorý Ježiš Kristus - Človek, syn Panny Márie, pokladaný za syna Jozefa z Nazareta - "odchádza" z tohto sveta, je zároveň novým zjavením večného otcovstva Boha, ktorý sa v ňom znova približuje k ľudstvu, ku každému človekovi a dáva mu trojsvätého "Ducha pravdy".⁵⁵
Týmto zjavením Otca a udelením Ducha Svätého, ktoré vtláčajú tajomstvu vykúpenia nezmazateľnú pečať, sa vysvetľuje zmysel Kristovho kríža a smrti. Boh stvorenia sa zjavuje ako Boh vykúpenia, ako Boh verný sebe samému, ⁵⁶ t.j. verný svojej láske k človekovi a k svetu, ktorú prejavil už v deň stvorenia. A jeho láska neustupuje pred ničím, čo v ňom samom vyžaduje spravodlivosť. Preto svojho Syna, "ktorý nepoznal hriech, za nás urobil hriechom." ⁵⁷ Ak "urobil hriechom" toho, ktorý bol absolútne bezhriešny, urobil to preto, aby zjavil lásku, ktorá je vždy väčšia než celé stvorenie, lásku, ktorou je on sám, pretože "Boh je láska".⁵⁸ A láska je predovšetkým väčšia ako hriech, ako slabosť, ako márnosť stvorenia, ⁵⁹ je silnejšia ako smrť; je stále ochotná pozdvihnúť, odpúšťať, stále ochotná vyjsť v ústrety márnotratnému synovi, ⁶⁰ stále hľadá "zjavenie Božích synov",⁶¹ ktorí sú povolaní k sláve. ⁶² Toto zjavenie lásky sa volá aj milosrdenstvo⁶³. A toto zjavenie lásky a milosrdenstva má v dejinách ľudstva svoju formu a svoje meno: volá sa Ježiš Kristus.

48 Rim 5,11; Kol 1,20.

49 Ž 8,6.

50 Porov. Gn 1,26.

51 Porov. Gn 3,6-13.

52 Porov. Rímsky misál, Štvrtá eucharistická modlitba.

53 Porov. pastor. konšt. Gaudium et spes, 37: AAS 58 (1966), str. 1054 n; dogm. konšt. Lumen gentium, 48: AAS 57 (1965), str. 53 n.

54 Porov. Rim 8,29 n.; Ef 1,8.

55 Porov. Jn 16,13.

56 Porov. 1Sol 5,24.

57 2Kor 5,21; porov. Gal 3,13.

58 1Jn 4,8.16.

59 Porov. Rim 8,20.

60 Porov. Lk 15,11-32.

61 Rim 8,19.

62 Porov. Rim 8,18.

63 Porov. sv. Tomáš, Summa Theologica III, q. 16, a. 1, ad 3.

Previous - Next

Table of Contents | Words: Alphabetical - Frequency - Inverse - Length - Statistics | Help | IntraText Library