Redemptor Hominis: text

Table of Contents | Words: Alphabetical - Frequency - Inverse - Length - Statistics | Help | IntraText Library

Ioannes Paulus PP. II
Redemptor Hominis
IntraText CT - Text

II.
- 11

Previous - Next

Click here to hide the links to concordance

Tajomstvo Krista je základom poslania Cirkvi a kresťanstva
11. Druhý vatikánsky koncil vynaložil obrovské úsilie, aby vytvoril plné a univerzálne vedomie Cirkvi, o ktorom napísal pápež Pavol VI. vo svojej prvej encyklike. Toto vedomie - alebo skôr sebauvedomenie Cirkvi - sa vytvára v dialógu, ktorý, prv než by sa stal rozhovorom, musí obrátiť svoju pozornosť na "druhého", t.j. na toho, s kým chceme hovoriť. Druhý vatikánsky koncil dal základný podnet k vytváraniu sebavedomia Cirkvi tým, že nám tak primerane a odborne umožnil pozerať na celý svet ako na "mapu" rozličných náboženstiev. Zároveň ukázal, ako sa na túto mapu rozličných náboženstiev sveta ukladá akoby vo vrstvách - nikdy predtým nepoznaných a príznačných pre naše dni - jav ateizmu vo svojich rozličných formách, predovšetkým ateizmu programovaného, organizovaného, začleneného do politického systému.
Čo sa týka náboženstva, koncil sa zaoberá najprv náboženstvom ako všeobecným javom, spojeným už od samého začiatku s dejinami človeka; potom hovorí o nekresťanských náboženstvách a napokon o kresťanstve. Dokument, ktorý koncil venoval nekresťanským náboženstvám, je plný hlbokej úcty k veľkým duchovným hodnotám, ba k prvenstvu toho, čo je duchovné a čo v živote ľudstva nachádza svoj výraz v náboženstve a v mravnom živote a má vplyv na celú kultúru, Cirkevní otcovia správne videli v rozličných náboženstvách akoby odrazy jedinej pravdy, "semená Slova",⁶⁷ ktoré svedčia o tom, že hoci rozličnými cestami, ale predsa akoby tým istým smerom sa uberá tá najhlbšia túžba ľudského ducha, ktorá sa prejavuje v hľadaní Boha a zároveň - práve týmto zameraním na Boha - v hľadaní plného rozmeru ľudskosti, plného zmyslu ľudského života. Koncil venoval osobitnú pozornosť židovskému náboženstvu a pripomenul veľké duchovné dedičstvo, ktoré je spoločné kresťanom a židom. Vyjadril tiež svoju úctu k vyznavačom islamu, ktorých viera sa rada odvoláva na Abraháma. ⁶⁸ Vďaka tejto otvorenosti, ktorá je dielom Druhého vatikánskeho koncilu, Cirkev a všetci kresťania si mohli ešte plnšie uvedomiť tajomstvo Krista. Je to tajomstvo "od vekov a pokolení skryté"⁶⁹ v Bohu, aby bolo zjavené v čase, a to v Človekovi Ježišovi Kristovi, a aby sa bez prestania zjavovalo v každom čase. V Kristovi a skrze Krista sa Boh plne zjavil ľudstvu a najviac sa k nemu priblížil. Súčasne však v Kristovi a skrze Krista človek nadobudol plné vedomie svojej dôstojnosti, svojho povznesenia a transcendentnej hodnoty svojej ľudskosti a zmysel svojho jestvovania.
Preto treba, aby sme sa my všetci, čo vyznávame Krista, stretli a zjednotili okolo neho. Toto zjednotenie v rozličných oblastiach života, tradície, štruktúr a disciplinárnych predpisov jednotlivých cirkví alebo cirkevných spoločenstiev sa nemôže dosiahnuť bez dôkladnej práce, zameranej na vzájomné poznanie a na odstraňovanie prekážok na ceste k dokonalej jednote. Predsa však už teraz môžeme, ba musíme dosiahnuť a dosvedčovať pred svetom našu jednotu, a to tým, že budeme hlásať tajomstvo Krista, zjavovať božskú a zároveň ľudskú dimenziu vykúpenia a že sa budeme neúnavne a vytrvale usilovať o tú dôstojnosť, ktorú človek dosiahol a stále môže dosiahnuť v Kristovi. Je to dôstojnosť milosti Božieho prijatia za deti a zároveň dôstojnosť vnútornej pravdy ľudskosti, ktorá - ak v spoločnom vedomí súčasného sveta nadobudla taký základný význam - je pre nás ešte zrejmejšia vo svetle tej skutočnosti, ktorou je on, Ježiš Kristus.
Ježiš Kristus je stály začiatok a trvalý stred poslania, ktoré sám Boh zveril človekovi. Všetci sa musíme zúčastniť na tomto poslaní a musíme naň sústrediť všetky svoje sily, pretože je súčasnému ľudstvu potrebnejšie než kedykoľvek predtým. A ak sa zdá, že toto poslanie naráža v súčasnosti na väčší odpor než kedykoľvek predtým, to tiež dokazuje, že v našej dobe je ešte potrebnejšie - i napriek spomínanému odporu - a očakávanejšie než kedykoľvek predtým. Tu sa nepriamo dotýkame tajomstva Božieho plánu spásy, v ktorom spása a milosť sú spojené s krížom. Kristus nadarmo nepovedal, že "nebeské kráľovstvo trpí násilie a násilníci sa ho zmocňujú"⁷⁰ a že "synovia tohto sveta sú voči sebe navzájom predvídavejší ako synovia svetla." ⁷¹ Ochotne prijímame túto výčitku, aby sme sa - ako tí "Boží násilníci", s ktorými sme sa toľko ráz stretli v dejinách Cirkvi a s ktorými sa stretáme i dnes - uvedomele zjednotili v plnení veľkého poslania: zjavovať svetu Krista, pomáhať každému človekovi, aby v ňom našiel seba, pomáhať súčasnej generácii našich bratov a sestier, národom, štátom, ľudstvu, krajinám rozvojovým i bohatým, skrátka pomáhať všetkým poznávať "Kristovo nevyspytateľné bohatstvo",⁷² pretože ono je určené pre každého človeka a je vlastníctvom každého človeka.

67 Porov. sv. Justín, I Apologia, 46, 1-4; II Apologia, 7(8), 1-4; 10,1-3; 13,3-4: Florilegium Patristicum II, Bonn 19112, str. 81, 125, 129, 133; Klement Alexandrijský, Stromata, I, 19,91.94: Sources Chrétiennes, 30, str. 117 n; 119 n.; Druhý vatikánsky koncil, dekrét Ad gentes, 11: AAS 58 (1966), str. 960; dogm. konšt. Lumen gentium, 17: AAS 57 (1965), str. 21.

68 Porov. deklar. Nostra aetate, 3-4: AAS 58 (1966), str. 741-743.

69 Kol 1,26.

70 Mt 11,12.

71 Lk 16,8.

72 Ef 3,8.

Previous - Next

Table of Contents | Words: Alphabetical - Frequency - Inverse - Length - Statistics | Help | IntraText Library