Redemptor Hominis: text

Table of Contents | Words: Alphabetical - Frequency - Inverse - Length - Statistics | Help | IntraText Library

Ioannes Paulus PP. II
Redemptor Hominis
IntraText CT - Text

II.
- 12

Previous - Next

Click here to hide the links to concordance

Poslanie Cirkvi a ľudská sloboda
12. Zjednotení v tomto poslaní, o ktorom rozhoduje predovšetkým sám Kristus, všetci kresťania majú hľadať to, čo ich už spája, a to ešte prv, než sa uskutoční ich plná jednota. Táto jednota je apoštolská i misionárska, misionárska i apoštolská. Vďaka tejto jednote máme prístup k veľkolepému dedičstvu ľudského ducha, ktoré sa prejavilo vo všetkých náboženstvách, ako o tom hovorí deklarácia Druhého vatikánskeho koncilu Nostra aetate. ⁷³ Vďaka tejto jednote máme prístup aj ku všetkým kultúram, svetonázorom a ku všetkým ľuďom dobrej vôle. Približujeme sa k nim s tou úctou a ohľaduplnosťou, ktorými sa už od čias apoštolov vyznačovala misijná činnosť a postoj misionára. Stačí pripomenúť svätého Pavla a napríklad jeho reč v aténskom aeropágu. ⁷⁴ Východiskom misionárskeho postoja je vždy hlboká úcta k všetkému, čo je "v človeku",⁷⁵ a ocenenie všetkého, čo už on sám v hĺbke svojho ducha vypracoval v oblasti najvyšších a najvážnejších otázok. Ide konečne o úctu k všetkému, čo v ňom vykonal Duch, ktorý "veje, kam chce".⁷⁶ Misionárske poslanie nikdy neničí, ale preberá, čo je dobré, a buduje nové, i keď sa prax nie vždy celkom zhodovala s týmto vznešeným ideálom. Obrátenie, ktoré sa musí začať týmto poslaním, je dielom milosti, v ktorej - ako dobre vieme - človek má plne nájsť seba.
Preto Cirkev v našej dobe kladie veľký dôraz na všetko, čo Druhý vatikánsky koncil vyhlásil v deklarácii o náboženskej slobode, a to tak v prvej, ako aj v druhej časti tohto dokumentu. ⁷⁷ Hlboko cítime záväznosť pravdy, ktorú nám Boh zjavil. Uvedomujeme si najmä obrovskú povinnosť svojho svedomia voči tejto pravde. Cirkev je z Kristovho ustanovenia jej strážkyňou a učiteľkou, lebo dostáva zvláštnu pomoc Ducha Svätého, aby ju verne strážila a učila v jej najúplnejšej celosti. ⁷⁸ Pri plnení tejto úlohy hľadíme na samého Ježiša Krista, ktorý je prvým hlásateľom evanjelia, ⁷⁹ a zároveň hľadíme aj na jeho apoštolov, mučeníkov a vyznavačov. Deklarácia o náboženskej slobode nám presvedčivo ukazuje, ako Kristus a neskôr apoštoli pri ohlasovaní pravdy, ktorá nepochádza od ľudí, ale od Boha - "Moje učenie nie je moje, ale toho, ktorý ma poslal",⁸⁰ totiž Otcovo - vynakladali celú silu svojho ducha, ale pritom si zachovali hlbokú úctu k človekovi, k jeho rozumu a vôli, svedomiu a slobode. ⁸¹ Týmto spôsobom aj sama dôstojnosť ľudskej osoby sa stáva súčasťou obsahu ohlasovania, pravda, nie slovami, ale postojom voči nej. Zdá sa, že takýto spôsob zodpovedá zvláštnym potrebám našej doby. Keďže však pravú slobodu človeka nemožno stotožniť so všetkým, čo rozličné systémy a jednotlivci pokladajú za slobodu a propagujú ako slobodu, Cirkev sa na základe svojho božského poslania stáva tým viac strážkyňou tej slobody, ktorá je podmienkou a základom pravej dôstojnosti ľudskej osoby.
Ježiš Kristus ide v ústrety človekovi v každej dobe - a teda i v našej - tými istými slovami: "Poznáte pravdu a pravda vás vyslobodí." ⁸² V týchto slovách sa skrýva základná požiadavka a zároveň výstraha: požiadavka čestného postoja k pravde ako podmienke pravej slobody a súčasne výstraha pred každou zdanlivou slobodou, pred slobodou chápanou povrchne a jednostranne, ktorá nevniká do celej pravdy o človekovi a o svete. I dnes po dvetisíc rokoch sa nám Kristus javí ako ten, ktorý prináša človekovi slobodu založenú na pravde, ktorý oslobodzuje človeka od všetkého, čo túto slobodu obmedzuje, umenšuje a láme pri samých koreňoch, totiž v duši človeka, v jeho srdci a svedomí. Ako nádherne to potvrdili a stále potvrdzujú tí, čo vďaka Kristovi dosiahli pravú slobodu a ju vyznali dokonca aj v podmienkach vonkajšieho útlaku.
Či sám Ježiš Kristus - keď ako väzeň stál pred Pilátovým súdom a keď sa ho Pilát vypytoval o tom, z čoho ho obžalovali členovia veľrady - neodpovedal: "Ja som sa preto narodil a preto som prišiel na svet, aby som vydal svedectvo pravde"?⁸³ Týmito slovami, ktoré vyslovil v rozhodujúcej chvíli pred sudcom, akoby znova potvrdil už predtým vyslovený výrok: "Poznáte pravdu a pravda vás vyslobodí." Či cez toľké stáročia a pokolenia, počnúc od čias apoštolov, Ježiš Kristus nestál toľkokrát po boku ľudí súdených pre pravdu a nepodstúpil smrť s ľuďmi odsúdenými za pravdu? Či azda prestáva byť stálym tlmočníkom a obhájcom človeka, ktorý žije "v Duchu a pravde"?⁸⁴ Tak ako ním neprestáva byť pred Otcom, tak isto je ním aj vzhľadom na ľudské dejiny. A Cirkev zasa, napriek mnohým slabostiam, ktoré sú súčasťou jej ľudských dejín, neprestáva nasledovať toho, ktorý vyhlásil: "Príde čas, ba už je tu, keď sa praví ctitelia budú klaňať Otcovi v Duchu a pravde. A sám Otec si žiada takých ctiteľov. Boh je Duch, a tí, čo sa mu klaňajú, majú sa mu klaňať v Duchu a pravde." ⁸⁵

73 Porov. č. 1 n.: AAS 58 (1966), str. 740 n.

74 Porov. Sk 17,22-31.

75 Jn 2,25.

76 Jn 3,8.

77 Porov. AAS 58 (1966), str. 929-946.

78 Porov. Jn 14,26.

79 Pavol VI., apošt. exhort. Evangelii nuntiandi, 6: AAS 68 (1976), str. 9.

80 Jn 7,16.

81 Porov. AAS 58 (1966), str. 936.

82 Jn 8,32.

83 Jn 18,37.

84 Porov. Jn 4,23 n.

85 Jn 4,23 n.

Previous - Next

Table of Contents | Words: Alphabetical - Frequency - Inverse - Length - Statistics | Help | IntraText Library