Table of Contents | Words: Alphabetical - Frequency - Inverse - Length - Statistics | Help | IntraText Library
Ioannes Paulus PP. II
Redemptor Hominis
IntraText CT - Text
Previous - Next
Click here to hide the links to concordance
Pokrok, alebo hroziace nebezpečenstvo?
16. Ak sa nám teda naša doba, t.j. obdobie našej generácie, ktoré sa už blíži ku koncu druhého tisícročia nášho kresťanského letopočtu, javí ako obdobie veľkého pokroku, ukazuje sa zároveň aj ako obdobie mnohých nebezpečenstiev hroziacich človekovi. O týchto nebezpečenstvách musí Cirkev hovoriť všetkým ľuďom dobrej vôle a musí s nimi o tom stále viesť dialóg. Situácia človeka v dnešnom svete, ako sa zdá, je ešte ďaleko od objektívnych požiadaviek mravného poriadku, od nástojčivých požiadaviek spravodlivosti a ešte viac od vzájomnej lásky medzi ľuďmi. Nejde tu o nič iné ako o to, čo Stvoriteľ vyjadril už v prvom posolstve, ktorým sa obrátil na človeka vo chvíli, keď mu odovzdal zem, aby si ju "podmanil".100 Toto prvé posolstvo Kristus potvrdil v tajomstve vykúpenia. Druhý vatikánsky koncil to vyslovil v tých prekrásnych kapitolách svojho učenia, ktoré sa týkajú "kráľovskej hodnosti človeka", čiže jeho povolania zúčastnovať sa na "kráľovskom poslaní" (in munere regali) samého Krista. 101 Základný zmysel tohto "kráľovského poslania", tohto "panovania" človeka nad viditeľným svetom, ktoré mu dal za úlohu sám Stvoriteľ, spočíva v prvenstve etiky v porovnaní s technikou, v nadradenosti osoby nad vecami a v prevahe ducha nad hmotou.
Práve preto treba pozorne sledovať všetky úseky dnešného pokroku. Treba, aby sme tak povedali, urobiť rádiografiu jeho jednotlivých etáp z tohto zorného uhla. Ide o rozvoj ľudských osôb, a nielen o rozmnoženie vecí, ktoré tieto osoby môžu používať. Ako to povedal istý súčasný mysliteľ a potvrdil koncil, nejde natoľko o to, aby sme "viac mali", ale aby sme "viac boli".102 Jestvuje už totiž skutočné a spozorovateľné nebezpečenstvo, že kým človek zväčšuje svoju vládu nad svetom vecí, stráca podstatné zložky tejto vlády, jeho ľudskosť sa rozličnými spôsobmi podrobuje týmto veciam a - hoci si to hneď neuvedomuje - stáva sa predmetom mnohostrannej manipulácie, a to prostredníctvom celej organizácie spoločenského života, výrobného systému a nátlaku spoločenských komunikačných prostriedkov. Človek sa nesmie zriecť seba samého, ani miesta, ktoré mu patrí vo viditeľnom svete, nesmie sa stať otrokom vecí, hospodárskych systémov, výroby a svojich vlastných výrobkov. Čisto materialistická civilizácia privádza človeka práve do takéhoto otroctva, hoci sa to niekedy stáva bez vedomia alebo proti úmyslom a plánom jej priekopníkov. Pri koreni súčasnej starostlivosti o človeka sa zaiste nachádza tento problém. Nejde tu len o abstraktnú odpoveď na otázku: Kto je človek, ale o celý dynamizmus života a civilizácie. Ide o zmysel rozličných činností každodenného života a zároveň o predpoklady a smernice pre početné civilizačné, politické, hospodárske, sociálne, štátne a mnohé iné programy.
Ak sa odvažujeme tvrdiť, že situácia človeka v súčasnom svete je ďaleko od požiadaviek mravného poriadku a spravodlivosti a ešte viac od lásky k ľuďom, robíme to preto, že to potvrdzujú dobre známe fakty a porovnania, ktoré viac ráz našli priamu ozvenu na stránkach pápežských, koncilových a synodálnych dokumentov. 103 Situácia človeka za našich čias iste nie je všade rovnaká, ale je v mnohých ohľadoch rozdielna. Tieto rozdiely majú svoje historické príčiny, ale majú aj svoj silný etický ohlas. Veď je dobre známy fakt spotrebnej civilizácie, spočívajúci v nadbytku dobier potrebných človekovi alebo celým spoločnostiam - ide o spoločnosti bohaté a silno rozvinuté -, kým v iných spoločnostiach, alebo aspoň v ich širokých vrstvách, ľudia hladujú a mnohí denne umierajú hladom a následkom podvýživy. Zároveň s tým prichádza u jedných k určitému zneužívaniu slobody, úzko spätému práve s konzumným, mravne nekontrolovaným postojom, zatiaľ čo sa obmedzuje sloboda druhých, a to tých, čo vážne trpia nedostatkom a sú tým hnaní do ešte väčšej biedy a núdze.
Toto všeobecne známe porovnanie a kontrast, na ktoré sa odvolali v dokumentoch svojho učiteľského úradu pápeži nášho storočia, v najnovšom čase Ján XXIII. a Pavol VI., 104 predstavujú akoby obrovské rozvedenie biblického podobenstva o hodujúcom boháčovi a chudobnom Lazárovi. 105
Na rozsahu tohto javu majú vinu finančné, menové, výrobné a obchodné štruktúry a mechanizmy, ktoré sa opierajú o rozličné druhy politického nátlaku a ovládajú svetové hospodárstvo. Tieto štruktúry a mechanizmy sú takmer neschopné odstrániť nespravodlivé sociálne pomery zdedené z minulosti a nevládzu čeliť naliehavým požiadavkám a etickým potrebám súčasnosti. Tieto štruktúry podrobujú človeka napätiam, ktoré sám vyvolal, zrýchleným tempom márnia surovinové a energetické zdroje, ohrozujú prirodzené geofyzické prostredie, a tak neprestajne rozširujú oblasti biedy a s ňou spojené pocity úzkosti, bezmocnosti a roztrpčenia. 106
Stojíme tu pred strašnou drámou, pred ktorou nikto nemôže ostať ľahostajný. Lebo ten, čo sa na jednej strane snaží vyťažiť čo najväčší zisk, ako aj ten, čo na druhej strane musí znášať z toho vyplývajúce krivdy a príkoria, je vždy človek. Táto situácia sa ešte viac vyostruje tým, že v blízkom susedstve ubiedených žijú privilegované sociálne vrstvy, ako aj tým, že jestvujú vysoko rozvinuté krajiny, ktoré v prílišnej miere hromadia hmotné dobrá a ktorých bohatstvá, pretože sú zneužívané, sa neraz stávajú príčinou rozličných bied. K tomu sa pridáva horúčka inflácie a pliaga nezamestnanosti, ktoré sú ďalšími príznakmi tohto morálneho neporiadku, prejavujúceho sa v súčasnej svetovej situácii a vyžadujúceho preto odvážne a tvorivé riešenia, zodpovedajúce pravej dôstojnosti človeka. 107
Táto úloha nie je neuskutočniteľná. Princíp solidárnosti, chápaný v širšom zmysle slova, musí byť podnetom na účinné hľadanie primeraných inštitúcií a systémov, či už ide o oblasť obchodných stykov, kde sa treba riadiť zákonmi zdravého súťaženia, alebo o plán rozsiahlejšieho a bezprostrednejšieho rozdelenia bohatstiev a kontroly nad nimi, aby národy, ktoré sú ešte len na ceste hospodárskeho rozvoja, mohli nielen uspokojiť svoje základné požiadavky, ale aj postupne a účinne sa rozvíjať.
Na tejto ťažkej ceste, na ceste nevyhnutnej premeny štruktúr hospodárskeho života bude možné napredovať iba za cenu skutočného obrátenia mysle, vôle a srdca. To však vyžaduje rozhodné zaangažovanie jednotlivcov, ako aj slobodných a medzi sebou solidárnych národov. Príliš často sa sloboda zamieňa s inštinktom individuálnych alebo kolektívnych záujmov alebo dokonca s inštinktom boja a nadvlády, nech je akékoľvek ich ideologické zafarbenie. Je zrejmé, že tieto inštinkty jestvujú a pôsobia. Nebude však možné skutočne ľudské hospodárske zriadenie, ak spomínané inštinkty nebudú podmanené, náležite usmernené a ovládané hlbšími silami, skrývajúcimi sa v človeku, silami, ktoré rozhodujú o skutočnej kultúre národov. Práve z týchto prameňov musí vyprýštiť úsilie, v ktorom nájde svoj výraz pravá sloboda človeka a ktoré ju bude schopné zabezpečiť aj na hospodárskom poli. Hospodársky pokrok so všetkým, čo patrí k jeho riadnemu chodu, treba vždy plánovať a uskutočňovať v rámci všeobecného a solidárneho rozvoja jednotlivých ľudí a národov, ako na to presvedčivým spôsobom upozornil môj predchodca Pavol VI. v encyklike Populorum progressio. Ak sa to neuskutočňuje, sama kategória "hospodárskeho pokroku" sa stáva kategóriou nadradenou, ktorá celú ľudskú existenciu podriaďuje svojim čiastočným požiadavkám, udúša človeka, rozvracia spoločnosť a nakoniec sa stáva obeťou svojich vlastných rozporov a výstredností.
Je možné podujať sa na túto úlohu. Dosvedčujú to určité fakty a výsledky, ktoré sa tu ťažko dajú jednotlivo vymenovať. Jedno je však isté. Ako základný prvok na tomto obrovskom poli treba prijať, stanoviť a prehĺbiť cit pre mravnú zodpovednosť, ktorý si musí človek osvojiť. Znova a stále - človek! Pre nás kresťanov sa zodpovednosť v tomto ohľade stáva zvlášť zrejmou, keď si pripomenieme - a stále si to musíme pripomínať - obraz posledného súdu podľa Kristových slov, ktoré sú zaznačené v Evanjeliu svätého Matúša. 108
Tento eschatoligický obraz treba stále "premietať" na dejiny človeka, treba ho urobiť trvalou "mierou" ľudských skutkov, akoby základnou schémou spytovania svedomia pre každého a pre všetkých: "Lebo som bol hladný a nedali ste mi jesť,... bol som nahý a nepriodeli ste ma... (bol som) v žalári a nenavštívili ste ma." 109 Tieto slová sa stávajú ešte varovnejšími, keď si pomyslíme, že novým štátom a národom, prebúdzajúcim sa k nezávislosti, sa namiesto chleba a kultúrnej pomoci poskytujú, a neraz v značnom množstve, moderné zbrane a prostriedky ničenia slúžiace v ozbrojených konfliktoch a vojnách, ktoré nevyžaduje natoľko obrana ich zákonitých práv a zvrchovanosti, ako skôr istý šovinizmus, imperializmus a neokolonializmus rozličného druhu. Všetci dobre vieme, že zóny biedy a hladu na našej zemeguli by mohli byť v krátkom čase "zúrodnené", keby sa obrovské výdavky na zbrojenie, slúžiace vojne a ničeniu, premenili na výdavky určené na výživu slúžiacu životu.
Možno, že táto úvaha zostane čiastočne "abstraktná". Možno poskytne jednej i druhej "strane" príležitosť na vzájomné obviňovanie, pričom obidve zabudnú na vlastné viny. Možno vyvolá i nové obžaloby proti Cirkvi. No Cirkev, keďže nedisponuje inými zbraňami okrem zbraní ducha, slova a lásky, nemôže prestať hlásať "slovo v príhodnom aj nepríhodnom čase".110 Preto neprestajne prosí obe strany a žiada všetkých v mene Boha a v mene človeka: Nezabíjajte! Nepripravujte ľuďom zničenie a vyhladenie! Myslite na svojich bratov, čo trpia hladom a núdzou! Majte v úcte dôstojnosť a slobodu každého človeka!


100 Gn 1,28; porov. dekrét Inter mirifica, 6: AAS 56 (1964), str. 147; pastor. konšt. Gaudium et spes, 74,78: AAS 58 (1966), str. 1095 n; 1101 n.


101 Porov. dogm. konšt. Lumen gentium, 10,36: AAS 57 (1965), str. 14 n; 41 n.


102 Porov. pastor. konšt. Gaudium et spes, 35: AAS 58 (1966), str. 1053; Pavol VI., prejav k diplomatickému zboru, 7. jan. 1965: AAS 57 (1965), str. 232; encykl. Populorum progressio, 14: AAS 59 (1967), str. 264.


103 Porov. Pius XII., Rozhlasové posolstvo k 50. výročiu encykliky Rerum novarum Leva XIII. (1. júna 1941). AAS 33 (1941), str. 195-205; Vianočné rozhlasové posolstvo celému svetu (24. decembra 1941): AAS 34 (1942), str. 10-21; Vianočné rozhlasové posolstvo celému svetu (24. decembra 1943): AAS 36 (1944), str. 11-24; Vianočné rozhlasové posolstvo celému svetu (24. decembra 1944): AAS 37 (1945), str. 10-23; Prejav ku kardinálom (24. decembra 1945): AAS 38 (1946), str. 15-25; Prejav ku kardinálom (24. decembra 1946): AAS 39 (1947), str. 7-17; Vianočné rozhlasové posolstvo celému svetu (24. decembra 1947): AAS 40 (1948), str. 8-16; Ján XXIII., Mater et Magistra: AAS 53 (1961), str. 401-464; encykl. Pacem in terris: AAS 55 (1963), str. 257-304; Pavol VI., encykl. Ecclesiam suam: AAS 56 (1964), str. 609-659; Prejav na generálnom zhromaždení Spojených národov (4. októbra 1965): AAS 57 (1965), str. 877-885; encykl. Populorum progressio: AAS 59 (1967), str. 257-299; Prejav ku kolumbijským roľníkom, zvaným "campesinos" (23. augusta 1968): AAS 60 (1968), str. 619-623; Prejav na generálnom zasadaní biskupov Latinskej Ameriky (24. augusta 1968): AAS 60 (1968), str. 639-649; Prejav na konferencii "Food and Agriculture Organisation" (F.A.O.) (16. novembra 1970): AAS 62 (1970), str. 830-838; apošt. list Octogesima adveniens: AAS 63 (1971), str. 401-441; Prejav ku kardinálskemu zboru (23. júna 1972): AAS 64 (1972), str. 491-505; Ján Pavol II., Prejav na 3. generálnej biskupskej konferencii Latinskej Ameriky (28. januára 1979): AAS 71 (1979), str. 187 n.; Prejav k takzvaným "indios" v obci Cuilapan pri meste Oaxaca (29. januára 1979): tamže, str. 207 n.; Prejav k robotníkom v Guadalajare (30. januára 1979): tamže, str. 221 n.; Prejav k robotníkom v Monterey (31. januára 1979): tamže, str. 240 n.; Druhý vatikánsky koncil, dekl. Dignitatis humanae: AAS 58 (1966), str. 929-941; pastor. konšt. Gaudium et spes: AAS 58 (1966), str. 1025-1115; dokument Biskupskej synody De iustitia in mundo: AAS 63 (1971), str. 923-941.


104 Porov. Ján XXIII., encykl. Mater et Magistra: AAS 53 (1961), str. 418 n; encykl. Pacem in terris: AAS 55 (1963), str. 289 n; Pavol VI., encykl. Populorum progressio: AAS 59 (1967), str. 257-299.


105 Porov. Lk 16,19-31.


106 Porov. Ján Pavol II., Homília v San Domingu (25. januára 1979), č. 3: AAS 71 (1979), str. 157 n.; Prejav k takzvaným "Indios" v obci Cuilapan pri meste Oaxaca (29. januára 1979), č.2: tamže, str. 207 n.; Prejav k robotníkom v Monterey (31. januára 1979), č.4: tamže 241 n.


107 Porov. Pavol VI., apošt. list Octogesima adveniens, 42 AAS 63 (1971), str. 431.


108 Porov. Mt 25,31-46.


109 Mt 25,42.43.


110 2Tim 4,2.




Previous - Next
Table of Contents | Words: Alphabetical - Frequency - Inverse - Length - Statistics | Help | IntraText Library
IntraText® (V89) Copyright 1996-2007 EuloTech SRL