Redemptor Hominis: text

Table of Contents | Words: Alphabetical - Frequency - Inverse - Length - Statistics | Help | IntraText Library

Ioannes Paulus PP. II
Redemptor Hominis
IntraText CT - Text

IV.
- 19

Previous - Next

Click here to hide the links to concordance

Cirkev je zodpovedná za pravdu
19. Vo svetle posvätného učenia Druhého vatikánskeho koncilu Cirkev sa teda javí pred nami ako spoločná nositeľka zodpovednosti za Božiu pravdu. S hlbokým pohnutím počúvame slová samého Krista: "Slovo, ktoré (odo mňa) počujete, nie je moje, ale slovo Otcovo, toho, ktorý ma poslal." ¹⁴¹ Či sa v týchto slovách nášho Učiteľa nezračí zodpovednosť za zjavenú pravdu, ktorá je "vlastníctvom samého Boha", ak dokonca aj on "jednorodený Syn Boží, ktorý je v náručí Otca",¹⁴² keď podáva túto pravdu ako prorok a učiteľ, pokladá za potrebné zdôrazniť, že to koná s absolútnou vernosťou jej božskému žriedlu? Tá istá vernosť musí byť konštitutívnou vlastnosťou viery Cirkvi, či už keď ju učí, alebo vyznáva.
Viera ako osobitná nadprirodzená čnosť vliata do ľudského ducha umožňuje nám účasť na poznaní Boha a je našou odpoveďou na jeho zjavené Slovo. Práve preto sa vyžaduje, aby sa Cirkev, keď vyznáva a učí vieru, úzko pridržiavala Božej pravdy¹⁴³ a aby ju konkrétne uplatňovala v živote ako "rozumnú poslušnosť".¹⁴⁴ Sám Kristus, aby zabezpečil túto vernosť Božej pravde, prisľúbil Cirkvi zvláštnu pomoc Ducha pravdy a udelil dar neomylnosti¹⁴⁵ tým, ktorým zveril túto pravdu ďalej podávať a ju učiť, ¹⁴⁶ ako to presne definoval už Prvý vatikánsky koncil¹⁴⁷ a neskôr potvrdil Druhý vatikánsky koncil. ¹⁴⁸ Okrem toho dal celému Božiemu ľudu zvláštny zmysel pre vieru. ¹⁴⁹
Týmto spôsobom sme sa stali účastnými na poslaní Krista-Proroka a prostredníctvom tohto poslania slúžime spolu s ním Božej pravde v Cirkvi. Zodpovednosť za túto pravdu značí tiež, že ju máme milovať a snažiť sa ju čo najpresnejšie pochopiť tak, aby sme sa k nej priblížili v celej jej spásonosnej sile a jase, v jej hĺbke a zároveň jednoduchosti. Táto láska a táto snaha pochopiť pravdu musia spolu kráčať ruka v ruke, ako to potvrdzujú životné dejiny svätých v Cirkvi. Ich najviac osvietilo pravé svetlo, ktoré objasňuje Božiu pravdu a približuje samu Božiu skutočnosť, pretože prijímali túto pravdu s úctou a láskou. Predovšetkým s láskou ku Kristovi, živému Slovu Božej pravdy, a zároveň aj s láskou k jej ľudskému vyjadreniu v evanjeliu, tradícii a teológii. Aj dnes je potrebné predovšetkým takéto chápanie a vysvetľovanie Božieho slova, je potrebná takáto teológia. Teológia vždy bola a vždy zostáva veľmi dôležitá, aby sa Cirkev, Boží ľud, mohla tvorivo a účinne zúčastňovať na Kristovom prorockom poslaní. Preto teológovia, ako služobníci Božej pravdy, keď venujú svoje štúdium a prácu jej stále hlbšiemu pochopeniu, nikdy nesmú stratiť z očí význam svojej služby v Cirkvi, ktorý je zhrnutý do pojmu "intellectus fidei". Tento pojem má, aby sme tak povedali, dvojstranný rytmus podľa výroku: "Intellege ut credas; crede ut intellegas - Rozumej, aby si veril; ver, aby si rozumel," ¹⁵⁰ a funguje správne vtedy, keď sa teológovia usilujú slúžiť učiteľskému úradu, ktorý je v Cirkvi zverený biskupom, spojeným putom hierarchického spoločenstva s Petrovým nástupcom, keď sa im snažia slúžiť v ich učiteľskej a pastoračnej činnosti a keď podporujú apoštolskú činnosť celého Božieho ľudu.
Ako v predchádzajúcich obdobiach, tak i teraz - ba dnes ešte viac - teológovia a všetci cirkevní vedci sú povolaní uviesť do súladu vieru s vedou a múdrosťou a pričiňovať sa o to, aby sa navzájom prenikali tak, ako to čítame v liturgickej modlitbe pri spomienke na svätého Alberta, učiteľa Cirkvi. Táto úloha dnes nesmierne vzrástla v súvise s pokrokom ľudskej vedy, jej metód a výdobytkov v poznaní sveta a človeka. To sa vzťahuje tak na exaktné vedy, ako aj na vedy humanistické a na filozofiu, ktorej úzke zväzky s teológiou pripomínajú dokumenty posledného koncilu. ¹⁵¹
Na tomto poli ľudského poznania, ktoré sa stále rozširuje a rozvetvuje, aj viera sa musí neprestajne prehlbovať odhaľovaním rozsahu zjaveného tajomstva a snahou o pochopenie pravdy, ktorej jediným najvyšším prameňom je sám Boh. Je prípustné, ba aj želateľné, aby sa v tejto obrovskej práci, v uvedenom smere bral ohľad na určitý pluralizmus v metódach. Táto práca sa však nemôže vzdialiť od zásadnej jednoty v učení viery a mravov, lebo toto je jej vlastným cieľom. Z toho dôvodu je nevyhnutne potrebná úzka spolupráca teológie s učiteľským úradom Cirkvi. Každý teológ si musí byť zvlášť vedomý toho, čo vyjadril sám Kristus, keď vyhlásil: "Slovo, ktoré (odo mňa) počujete, nie je moje, ale slovo Otca." ¹⁵² Nikto teda nesmie pestovať teológiu, akoby šlo o zbierku čisto osobných názorov, ale každý si musí byť vedomý, že ostáva úzko spojený s poslaním vyučovať pravdu, za ktorú je zodpovedná Cirkev.
Účasť na Kristovom prorockom poslaní stvárňuje život celej Cirkvi v jej základnej dimenzii. Zvláštnu účasť na tomto poslaní majú duchovní pastieri, ktorí učia a rozličnými spôsobmi stále hlásajú a ďalej podávajú učenie viery a kresťanskej morálky. Toto vyučovanie, tak misionárske, ako i riadne, prispieva k zhromažďovaniu Božieho ľudu okolo Krista, k príprave účasti na Eucharistii a ukazuje cesty sviatostného života. Biskupská synoda zvolaná roku 1977 venovala zvláštnu pozornosť katechéze v súčasnom svete. Ovocie vyzreté z jej rokovaní, skúseností a návrhov bude čoskoro uverejnené - podľa odporúčania účastníkov Synody - v osobitnom pápežskom dokumente. ^152bis Katechéza je nesporne trvalá a pritom základná forma činnosti Cirkvi, v ktorej sa prejavuje jej prorocká charizma. Vydávanie svedectva a vyučovanie postupujú totiž spoločne ruka v ruke. A hoci sa tu hovorí v prvom rade o kňazoch, nemožno nespomenúť veľký počet rehoľníkov a rehoľníčok, ktorí sa venujú katechetickej činnosti z lásky k Božskému Učiteľovi. Nemožno sa tiež nezmieniť o toľkých laikoch, ktorí touto činnosťou vyjadrujú svoju vieru a apoštolskú zodpovednosť.
Okrem toho sa treba stále viac starať, aby rozličné formy katechézy a jej rozličné polia pôsobnosti - počnúc základnou formou, ktorou je rodinná katechéza, t.j. katechéza, ktorú rodičia poskytujú svojim deťom - boli dôkazom účasti celého Božieho ľudu na prorockom poslaní samého Krista. Treba, aby sa v súvise s touto skutočnosťou na zodpovednosti Cirkvi za Božiu pravdu podieľali stále viac a rozličnými spôsobmi všetci jej členovia. A čo povedať v tomto ohľade o špecialistoch v rozličných odboroch, o predstaviteľoch prírodných a humanistických vied, o lekároch, právnikoch, umelcoch a technikoch, učiteľoch a profesoroch rozličných stupňov a odborov? Títo všetci - ako členovia Božieho ľudu - majú svoj podiel na Kristovom prorockom poslaní, na jeho úlohe slúžiť Božej pravde, a to aj tým, že zaujímajú čestný postoj voči pravde na každom poli, tým, že vychovávajú iných v pravde a učia ich dozrievať v láske a spravodlivosti. Teda zmysel pre zodpovednosť za pravdu je jedným zo základných styčných bodov medzi Cirkvou a každým človekom a je jednou zo základných požiadaviek určujúcich povolanie človeka v spoločenstve Cirkvi. Cirkev našich čias, vedená zmyslom zodpovednosti za pravdu, musí zostať vytrvale verná svojej vlastnej povahe, ku ktorej patrí aj prorocké poslanie, pochádzajúce od samého Krista: "Ako mňa poslal Otec, aj ja posielam vás... Prijmite Ducha Svätého." ¹⁵³

141 Jn 14,24.

142 Jn 1,18.

143 Porov. dogm. konšt. Dei Verbum 5, 10, 21: AAS 58 (1966), str. 819; 822; 827 n.

144 Porov. Prvý vatikánsky koncil, konšt. o katolíckej viere Dei Filius, 3. kap.: Conciliorum Oecumenicorum Decreta, vyd. Istituto per le Scienze Religiose, Bologna 19733, str. 807.

145 Porov. Prvý vat. konc., I. dogm. konšt. o Kristovej Cirkvi Pastor aeternus, cit. vyd., str. 811-816; dogm. konšt. Lumen gentium, 25: AAS 57 (1965), str. 30 n.

146 Porov. Mt 28,19.

147 Porov. I. dogm. konšt. o Kristovej Cirkvi Pastor aeternus, cit. vyd., str. 811-816.

148 Porov. dogm. konšt. Lumen gentium 18-27: AAS 57 (1965), str. 21-23.

149 Porov. tamže 12, 35: AAS 57 (1965), str. 16-17; 40-41.

150 Porov. sv. Augustín, Sermo 43, 7-9: PL 38, 257 n.

151 Porov. pastor. konšt. Gaudium et spes, 44, 57, 59, 62: AAS 58 (1966), str. 1064 n.; 1077 n.; 1079 n.; 1082 n; dekrét Optatam totius, 15: AAS 58 (1966), str. 722.

152 Jn 14,24.

152bis Pozri poznámku 17 bis.

153 Jn 20,21 n.

Previous - Next

Table of Contents | Words: Alphabetical - Frequency - Inverse - Length - Statistics | Help | IntraText Library