| Table of Contents | Words: Alphabetical - Frequency - Inverse - Length - Statistics | Help | IntraText Library |
| Ioannes Paulus PP. II Redemptor Hominis IntraText CT - Text |
Matka našej dôvery
22. Keď teda na začiatku nového pontifikátu obraciam
svoju myseľ a srdce k Vykupiteľovi človeka, túžim týmto
spôsobom vstúpiť a vniknúť do najhlbšieho
rytmu života Cirkvi. Ak totiž Cirkev žije svojím vlastným
životom, je to jedine preto, že ho čerpá z Krista, ktorý
stále túži iba po tom, aby sme mali život a aby sme ho
mali v hojnosti. 188 Táto plnosť života, ktorá
je v ňom, je zároveň určená i pre človeka. Cirkev
tým, že sa spája s celým bohatstvom tajomstva vykúpenia,
stáva sa Cirkvou živých ľudí, pretože sú
znútra oživovaní pôsobením "Ducha
pravdy".189 K nim prichádza láska, ktorú Duch
Svätý vlieva do našich sŕdc. 190 Cieľom každej
služby v Cirkvi, či už apoštolskej, pastoračnej, kňazskej
alebo biskupskej je udržiavať tento dynamický zväzok
medzi tajomstvom vykúpenia a každým človekom.
Keď si uvedomujeme túto úlohu, zdá sa nám, že
ešte lepšie chápeme, čo znamená, že Cirkev je
matkou, 191 a zároveň čo značí, že
Cirkev vždy, ale najmä v našich časoch potrebuje Matku. Osobitnou
povďačnosťou sme zaviazaní otcom Druhého vatikánskeho
koncilu za to, že vyjadrili túto pravdu v konštitúcii
Lumen gentium bohatou mariologickou náukou, ktorá sa tam nachádza.
192 Keďže Pavol VI., podnietený duchom tejto náuky,
začal nazývať Matku Kristovu "Matkou
Cirkvi",193 a tento názov sa stretol so širokou
ozvenou, dovoľte aj jeho nehodnému nástupcovi, aby sa obrátil
na Máriu ako na Matku Cirkvi pri konci týchto úvah, ktoré
pokladal za vhodné rozvinúť na začiatku svojej pápežskej
služby. Mária je Matkou Cirkvi, pretože v dôsledku nevýslovného
vyvolenia samým večným Otcom194 a vďaka zvláštnemu
pôsobeniu Ducha lásky195 dala ľudský život
Božiemu Synovi, "pre ktorého a skrze ktorého je všetko"196
a od ktorého celý Boží ľud dostáva milosť
a hodnosť svojho vyvolenia. Jej vlastný Syn výslovne chcel,
aby sa rozšírilo materstvo jeho Matky - a to zvláštnym
spôsobom, ľahko prístupným všetkým dušiam
a srdciam -, keď jej z výšky kríža ukázal
na svojho milovaného učeníka ako na jej syna. 197
Duch Svätý jej vnukol, aby po nanebovstúpení Pána
aj ona zostala vo večeradle v modlitbe a očakávaní
spolu s apoštolmi až do dňa Turíc, keď sa mala viditeľne
narodiť Cirkev a vyjsť z ukrytosti na svetlo. 198 A v
nasledujúcich obdobiach všetky generácie učeníkov
a tých, čo vyznávajú a milujú Krista, duchovne
vzali k sebe199 túto Matku - tak ako apoštol Ján -
ktorá bola takto už od samého začiatku, t.j. od chvíle
zvestovania, zapojená do dejín spásy a do poslania Cirkvi.
Preto aj my všetci, čo tvoríme dnešnú generáciu
Kristových učeníkov, túžime sa s ňou spojiť
osobitným spôsobom. Robíme to so všetkou vernosťou
starodávnej tradícii a súčasne s plnou úctou a
láskou k členom všetkých kresťanských spoločenstiev.
Robíme to z najhlbšej potreby prameniacej z viery, lásky a nádeje.
Ak si totiž v tomto ťažkom a zodpovednom období dejín
Cirkvi a ľudstva uvedomujeme zvláštnu potrebu obrátiť
sa na Krista, ktorý je skrze tajomstvo vykúpenia Pánom
svojej Cirkvi a Pánom ľudských dejín, veríme, že
nikto iný nás nebude vedieť uviesť, tak ako Mária,
do božského a ľudského rozmeru tohto tajomstva. Nikto
iný nebol doň uvedený, tak ako Mária, samým
Bohom. V tomto spočíva výnimočný ráz
milosti Božieho materstva. Nielen dôstojnosť tohto materstva je
jediná a neopakovateľná v dejinách ľudského
pokolenia, ale jediná je pre svoju hĺbku a rozsah svojho pôsobenia
aj Máriina účasť - práve v dôsledku tohto materstva
- na Božom pláne ľudskej spásy skrze tajomstvo vykúpenia.
Možno povedať, že toto tajomstvo sa utvorilo pod srdcom
nazaretskej Panny, keď vyslovila svoje "fiat - staň sa". Od
tej chvíle jej panenské a zároveň i materské
srdce zvláštnym pôsobením Ducha Svätého
nepretržite sleduje dielo svojho Syna a vychádza v ústrety všetkým,
ktorých Kristus objal a stále objíma svojou nevyčerpateľnou
láskou. Preto aj Máriino srdce musí byť matersky nevyčerpateľné.
Charakteristická črta tejto materskej lásky, ktorú Božia
Matka vnáša do tajomstva vykúpenia a do života Cirkvi,
je vyjadrená v jej osobitnej blízkosti človekovi a všetkému,
čo sa odohráva v jeho živote. V tom spočíva tajomstvo Matky.
Cirkev, ktorá na ňu pozerá s neobyčajnou láskou
a nádejou, túži vždy hlbšie si osvojiť toto
tajomstvo. V tom totiž Cirkev spoznáva zároveň aj cestu
svojho každodenného života, ktorou je človek.
Večná Otcova láska, ktorá sa v dejinách ľudstva
zjavila skrze Syna, ktorého Otec dal, "aby nezahynul nik, čo v
neho verí, ale aby mal večný život",200
prichádza ku každému z nás prostredníctvom
tejto Matky a nadobúda tak črty, ktoré sú každému
človekovi zrozumiteľnejšie a prístupnejšie. Preto Mária
musí byť prítomná na všetkých cestách
každodenného života Cirkvi. Prostredníctvom jej
materskej prítomnosti Cirkev nadobúda neobyčajnú
istotu, že skutočne žije životom svojho Učiteľa a
Pána, že žije tajomstvo vykúpenia v celej jeho životodarnej
hĺbke a plnosti. Zároveň s tým Cirkev, ktorá
zapustila korene v toľkých rozličných oblastiach života
celého súčasného ľudstva, nadobúda
istotu, založenú na skúsenosti, že stojí po boku
človeka, a to každého človeka, že je jeho Cirkvou,
Cirkvou Božieho ľudu.
Stojac zoči-voči týmto úlohám, ktoré sa
vynárajú na cestách Cirkvi, na tých cestách,
na ktoré jasne poukázal Pavol VI. v prvej encyklike svojho
pontifikátu, my - s plným vedomím absolútnej
potreby všetkých týchto ciest a zároveň i s
vedomím ťažkostí, ktoré sa na nich hromadia - tým
viac pociťujeme potrebu úzkeho spojenia s Kristom. Zaznievajú
v nás ako mocná ozvena slová, ktoré povedal on sám:
"bezo mňa nemôžete nič urobiť." 201
Cítime nielen potrebu, ale priam zásadnú nevyhnutnosť
veľkej, vrúcnej a stále sa vzmáhajúcej
modlitby celej Cirkvi. Iba modlitba môže dosiahnuť, že sa
tieto veľké úlohy a vždy nové ťažkosti
nestanú zdrojom kríz, ale príležitosťou a akoby
základom stále zrelších výdobytkov na ceste Božieho
ľudu do zasľúbenej zeme v tomto historickom období, keď
sa približujeme ku koncu druhého tisícročia.
A preto keď končím túto úvahu vrelou a poníženou
výzvou na modlitbu, želám si, aby sme zotrvávali v
tejto modlitbe spojení s Máriou, Matkou Ježišovou,
202 tak ako v nej zotrvávali apoštoli a Pánovi učeníci
v jeruzalemskom večeradle po jeho nanebovstúpení.
203 A úpenlivo prosím predovšetkým nebeskú
Matku Cirkvi, aby láskavo zotrvávala s nami v tejto modlitbe nového
adventu ľudstva, s nami, čo tvoríme Cirkev, čiže
tajomné telo jej jednorodeného Syna. Dúfam, že vďaka
tejto modlitbe budeme môcť prijať Ducha Svätého,
ktorý na nás zostúpi, 204 a staneme sa tak Kristovými
svedkami "až po kraj sveta",205 podobne ako tí, čo
v deň Turíc vyšli z jeruzalemského večeradla.
Napokon vám zo srdca udeľujem apoštolské požehnanie.
V Ríme, pri svätom Petrovi, dňa 4. marca 1979, na Prvú
pôstnu nedeľu v prvom roku svojho pontifikátu.
Ján Pavol II.