Prvé slová nového pontifikátu
2. Na Krista Vykupiteľa sa obrátili moje myšlienky a srdce 16.
októbra minulého roku, keď mi po kánonickej
voľbe položili otázku: "Prijímaš?" Vtedy
som odpovedal: "S poslušnosťou viery voči Kristovi, svojmu
Pánovi, a s dôverou v Matku Krista a Cirkvi - napriek veľkým
ťažkostiam - prijímam." Túto svoju odpoveď
chcem dnes verejne oznámiť všetkým bez výnimky a
tak vyjadriť, že služba, ktorá sa prijatím
voľby za rímskeho biskupa a nástupcu apoštola Petra
stala mojou osobitnou povinnosťou na tomto Stolci, je spojená s
už spomenutou prvou a základnou pravdou vtelenia.
Zvolil som si tie isté mená, ktoré si vybral môj
milovaný predchodca Ján Pavol I. Keď 26. augusta 1978
oznámil Posvätnému kolégiu, že sa chce
menovať Ján Pavol I. - a také dvojité meno
nemá obdoby v dejinách - videl som v tom jasný prejav
priazne Božej milosti pre nový pontifikát. Keďže jeho
pontifikát trval iba tridsaťtri dní, pripadá mi
nielen v ňom pokračovať, ale v určitom zmysle ho i
prevziať od samého začiatku. Potvrdzuje to aj moja voľba
týchto dvoch mien. Tým, že som ich prijal, podľa
príkladu svojho ctihodného predchodcu, chcem podobne ako on
zvýrazniť svoju lásku k jedinečnému
dedičstvu, ktoré Cirkvi zanechali pápeži Ján
XXIII. a Pavol VI., a zároveň i ochotu toto dedičstvo s
Božou pomocou ďalej zveľaďovať.
Týmito dvoma menami a dvoma pontifikátmi nadväzujem na
celú tradíciu Apoštolského Stolca a na
všetkých svojich predchodcov v priebehu tohto dvadsiateho
storočia i storočí predchádzajúcich, a
tým sa postupne spájam cez rozličné, aj tie
najvzdialenejšie epochy s tou líniou poslania a služby,
ktorá vyhradzuje Petrovmu stolcu celkom osobitné miesto v Cirkvi.
Ján XXIII. a Pavol VI. tvoria etapu, na ktorú chcem bezprostredne
nadväzovať akoby na prah, z ktorého mienim - v určitom
zmysle spolu s Jánom Pavlom I. - nastúpiť cestu do
budúcnosti a nechať sa pritom viesť bezhraničnou
dôverou a poslušnosťou voči Duchu, ktorého Kristus
prisľúbil a zoslal svojej Cirkvi. Veď v predvečer svojho
utrpenia povedal apoštolom: "Je pre vás lepšie, aby som
odišiel. Lebo ak neodídem, Tešiteľ k vám
nepríde. Ale keď odídem,
pošlem ho k vám." 5 Keď príde Tešiteľ,
ktorého vám pošlem od Otca, Duch pravdy, ktorý vychádza
od Otca, on o mne vydá svedectvo. Ale aj vy vydávate svedectvo,
lebo ste so mnou od začiatku." 6 "Keď príde
on, Duch pravdy, uvedie vás do plnej pravdy; lebo nebude hovoriť sám
zo seba, ale bude hovoriť, čo počuje, a zvestuje vám, čo
má prísť." 7