Učenie sa naspamäť, memorovanie
55. Posledná metodologická otázka, ktorú je
vhodné aspoň spomenúť, lebo sa o nej viackrát na
synode debatovalo, je memorovanie. Počiatky kresťanskej
katechézy sa kryjú predovšetkým so slovnou
civilizáciou, a preto sa počiatočná katechéza
často utiekala k memorovaniu. Takto sa v katechéze utvorila
dlhá tradícia učiť sa hlavné pravdy
naspamäť. Všetci vieme, že táto metóda
môže predstavovať isté nevýhody: zaiste nie
najmenšia je nedostatočná, ba dakedy nijaká
asimilácia, takže sa všetko zredukuje na naučené
formuly, ktoré sa opakujú bez toho, žeby sa prehĺbili. Tieto
nevýhody spojené s rozličnými
charakteristickými vlastnosťami našej civilizácie viedli
tu i tam skoro k úplnému vylúčeniu - podľa
niektorých, žiaľ, k definitívnemu - memorovania v
katechéze. Napriek tomu na IV. generálnom zhromaždení
synody bolo počuť veľmi závažné hlasy, aby sa
v katechetickej praxi znova rozumne uviedla do súladu funkcia
úvahy a spontánnosti, dialógu a mlčania,
písomných prác a pamäti. Napokon isté
kultúry doteraz pripisujú memorovaniu veľký
význam!
Aj keď sa v profánnej výučbe v istých
krajinách stále viac ozývajú sťažnosti na
nepríjemné následky znehodnotenia tejto ľudskej
schopnosti, ktorou je pamäť, prečo by sme sa neusilovali
valorizovať ju v katechéze inteligentným, ako aj
originálnym spôsobom, tým viac, že slávenie
alebo "pamiatka" veľkých faktov dejín spásy
si vyžaduje o nich presné vedomosti? Isté memorovanie
Ježišových slov, dôležitých
biblických statí, desiatich Božích
prikázaní, formúl vyznania viery, liturgických
textov, základných modlitieb, kľúčových
poznatkov učenia... sa vôbec neprotivia dôstojnosti
mladých kresťanov, ani nie sú prekážkou ich
osobného dialógu s Pánom, ba sú reálnou
potrebou, ako to veľmi živo pripomenuli synodálni Otcovia.
Musíme byť realistami. Kvety viery a nábožnosti - ak
tak môžeme povedať - nevyrastajú v
púšťových pásmach katechézy bez
pamäti. Podstatné je, aby sa tieto naspamäť naučené
texty súčasne prehlbovali, aby sa postupne vnikalo do ich
hĺbok, aby sa stali zdrojom osobného a komunitárneho
kresťanského života.
Pluralita metód v súčasnej katechéze môže
byť znakom životaschopnosti a tvorivosti. V každom
prípade je dôležité, aby sa zvolená
metóda definitívne vzťahovala na základný
zákon pre celú Cirkev: byť verní Bohu a človeku
v tom istom postoji lásky.
|