Hľadanie a istota viery
60. Niekedy zo samého pojmu viery vyplýva ešte
subtílnejšia výzva. Niektoré
súčasné filozofické školy, ktoré
podľa zdania majú veľký vplyv na niektoré
teologické prúdy, rady zdôrazňujú, že
základným postojom človeka je hľadanie nekonečna,
hľadanie, ktoré nikdy nedosiahne svoj predmet. V teológii
tento názor na veci kategoricky tvrdí, že viera nie je
dajakou istotou, ale dohadom, že nie je svetlom, ale skokom do tmy!
Tieto myšlienkové prúdy majú istú
výhodu. Pripomínajú nám, že viera sa
vzťahuje na veci, ktoré ešte nevlastníme, ale v ne
dúfame, veci, ktoré teraz vidíme iba "akoby v zrkadle
nejasným spôsobom",103 veď Boh vždy
prebýva v neprístupnom svetle. 104 Pomáhajú
nám, aby naše kresťanstvo neustrnulo v nehybnosti, ale aby
skôr napredovalo ako náš otec vo viere Abraháma. A
tým viac treba dbať, aby sa nepredstavovali ako isté tie
veci, ktoré také nie sú.
Predsa však netreba upadnúť - ako sa to často
stáva - do opačnej krajnosti. List Hebrejom hovorí:
"Viera je základom toho, v čo dúfame, dôkazom
toho, čo nevidíme." 105 Ak ju naplno
nevlastníme, máme o nej záruku a dôkaz. Keď
vychovávame deti, dospievajúcich a mladých,
nepredstavujeme im pojem viery úplne negatívne - ako
absolútne neznámo, istý druh slepoty, svet
nevychádza z ničoty, z jednoduchých ilúzií, z
klamných mienok a neistôt, ale sa zakladá na slove Boha,
ktorý sa nemýli, ani nás neklame, teda neustále buduje
na neotrasiteľnej skale tohto slova. Je hľadaním Troch mudrcov
idúcich za hviezdou, 106 hľadaním, o ktorom Pascal
na základe myšlienky svätého Augustína
napísal: "Nebol by si ma hľadal (táto myšlienka
má znieť: nebol by som Ťa hľadal - pozn. KVAS), keby si
ma už nebol našiel." 107
Jedným z cieľov katechézy je dať mladým
katechumenom jednoduché, ale spoľahlivé istoty, ktoré
im pomôžu viac hľadať a lepšie poznať
Pána Boha.
|