Katechéza a teológia
61. V tomto kontexte, súvise, sa mi zdá dôležité,
aby sa dobre pochopila spojitosť medzi katechézou a
teológiou.
Táto spojitosť sa veľmi zrejme javí hlbokou a
životnou tomu, kto chápe nenahraditeľné poslanie
teológie v službe viery. Netreba sa však diviť, že
každý otras na teologickom poli vyvoláva takisto otrasy na
pôde katechézy. Nuž v tejto pokoncilovej dobe Cirkev
prežíva dôležitý, ale chúlostivý
moment v teologickom bádaní. A to isté by sa mohlo
povedať o hermeneutike na poli exegézy.
Synodálni Otcovia zo všetkých kontinentov čelili tomuto
problému veľmi jasnou rečou: hovorili o "nestálej
rovnováhe", ktorá môže prejsť z
teológie do katechézy, a takisto podčiarkli potrebu
predísť tomuto zlu. Aj pápež Pavol VI. sa dotkol tohto
problému s nie menej jasnými slovami v úvode
slávneho vyznania viery, 108 a v apoštolskej
exhortácii, v ktorej pripomínal piate výročie
zakončenia Druhého vatikánskeho koncilu. 109
Patrí sa znova nástojiť na tomto bode. Teológovia a
exegéti, vedomí si vplyvu svojich bádaní a
tvrdení na katechetické vyučovanie, majú byť
veľmi pozorní, aby nepredstavovali ako isté pravdy to,
čo je sporné alebo čo je predmetom diskusie medzi expertmi.
Čo sa týka katechétov, budú obozretní a
preberú z teologického bádania iba to, čo
môže osvietiť ich úvahu a ich výučbu a
budú ako aj teológovia čerpať z pravých
prameňov, vo svetle Učiteľského úradu.
Nebudú mútiť mysle detí a mládeže v tomto
štádiu katechézy neobvyklými a márnymi
problémami a neplodnými diskusiami, ktoré
svätý Pavol tak často odsudzuje vo svojich
pastoračných listoch. 110
Najvzácnejším darom, ktorý môže Cirkev
ponúknuť súčasnému svetu,
dezorientovanému a znepokojenému, je formovať v ňom
kresťanov pevných v podstatných veciach a pokojne veselých
vo svojej viere. Katechéza ich to naučí a aj sama bude
mať z toho úžitok: "Človek, ktorý chce dôkladne
pochopiť sám seba - a to nie iba z bezprostredných,
čiastočných, často povrchných, ba dokonca
zdanlivých kritérií svojho bytia - musí sa
priblížiť ku Kristovi aj so svojím nepokojom a
smrťou. Musí, aby sme tak povedali, vstúpiť,
preniknúť do Krista celou svojou bytosťou, musí si
"prisvojiť", asimilovať celú skutočnosť
jeho vtelenia a vykúpenia, aby tak znovu našiel sám
seba." 111
|