Vo farnosti
67. Teraz chcem znovu konkrétnejšie pripomenúť
súvislosti, v ktorých obyčajne pracujú všetci
katechéti a v súhrnnej forme uviesť "polia"
katechézy, z ktorých niektoré som už spomenul v VI.
kapitole: farnosť, rodina, škola, hnutia.
Aj keď je pravda, že katechizovať sa môže na
každom mieste, predsa chcem zdôrazniť - v zhode s
mnohými biskupmi - že farská komunita má ostať
animátorkou a privilegovaným pôsobiskom katechézy.
Je pravda, že v mnohých krajinách sa farnosť vplyvom
urbanizácie zmenila. Niektorí azda veľmi ľahko
súhlasia s tým, že sa farnosť už pokladá za
prekonanú, ba priam odsúdenú na zánik v prospech
vhodnejších a účinnejších malých
komunít. Tak či onak, farnosť stále zostáva
hlavným centrom a oporným bodom pre veriacich, ale aj pre
nepraktizujúcich kresťanov. Preto realizmus a múdrosť
radia pokračovať v ceste, ktorá sa usiluje vrátiť
farnosti tam, kde je to potrebné, vytvárať vhodnejšie
štruktúry a predovšetkým nový rozmach pomocou
rastúceho počtu kvalifikovaných, zodpovedných a
šľachetných členov. To znamená, že je
potrebné, aby sa katechéza konala vo farnosti na rôznych
miestach: v rodinách, ktoré prijímajú deti alebo
dospievajúcich, v náboženskom vyučovaní v
štátnej škole, v katolíckych školských
inštitútoch, v hnutiach apoštolátu, kde sa
konajú katechetické kurzy, v strediskách otvorených
pre všetkých mladých, vo víkendových
podujatiach venovaných duchovnej formácii atď. Je krajne
dôležité, aby všetky tieto katechetické
kanály vyústili do tej istej spolupatričnosti k Cirkvi, do
angažovania sa v spoločnosti v duchu evanjelia: "...jeden
jediný Pán, jedna viera, jeden krst a jeden Boh a Otec..." 116
Preto každá ústredná farnosť a každé
zoskupenie menších farností majú vážnu
povinnosť formovať zodpovedných spolupracovníkov
oddaných katechetickej výchove kňazov,
rehoľníkov, rehoľníčky a laikov a postarať sa
o potrebné zariadenie pre všetky potreby katechézy,
rozširovať a prispôsobovať katechetické miesta
podľa účelnosti, bdieť nad kvalitou
náboženskej formácie a nad integráciou
rozličných skupín do cirkevného spoločenstva.
Slovom, ako som už povedal, bez toho, že by sa určovali monopoly
a strnulá jednoliatosť, farnosť ostáva
privilegovaným miestom katechézy. Musí znova
nájsť vlastné poslanie, byť rodinným domovom
bratskej lásky, v ktorom si pokrstení a pobirmovaní
uvedomia, že sú Božím ľudom. Tam sa im štedro
podáva chlieb blahozvesti a chlieb Eucharistie v tom istom
bohoslužobnom úkone; 117 odtiaľ sa denne
rozchádzajú na apoštolské cesty života tohto
sveta.
|