Katechéza a životná skúsenosť
22. Je márne stavať správnu prax proti správnej
viere: v kresťanstve je prvá od druhej
neodlučiteľná. Pevné a rozvážne
presvedčenie vedie k odvážnej a správnej činnosti,
úsilie vychovávať veriacich, aby dnes žili ako Kristovi
učeníci, si vyžaduje a uľahčuje prehĺbenie
Kristovho tajomstva v dejinách spásy.
Rovnako márne je upúšťať od vážneho a
systematického štúdia Kristovho posolstva v mene
metódy, ktorá uprednostňuje životnú
skúsenosť. "Nikto nemôže dosiahnuť
úplnú pravdu jednoduchou osobnou skúsenosťou,
čiže bez primeraného vysvetlenia posolstva Ježiša
Krista, ktorý je cesta, pravda a život." (Jn 14,6) 51
Takisto katechéza, ktorá vychádza zo života, nesmie
protirečiť tradičnej, dogmatickej a systematickej
katechéze. 52 Pravá katechéza je vždy
usporiadanou a systematickou iniciáciou do zjavenia, ktoré Boh o
sebe samom dal človekovi v Ježišovi Kristovi, teda do zjavenia,
ktoré Cirkev stráži, opatruje vo svojej živej
pamäti a vo Svätom Písme a neustále podáva
ďalej prostredníctvom ústneho a činného podania
z pokolenia na pokolenie. No toto
zjavenie nie je izolované od života, ani umelo postavené
vedľa neho. Vzťahuje sa na posledný zmysel existencie,
ktorú Cirkev úplne osvetľuje, aby ju inšpirovala alebo
skúmala vo svetle evanjelia.
Preto môžeme na katechétov aplikovať to, čo
Druhý vatikánsky koncil osobitne hovoril o kňazoch:
vychovávatelia - človeka a jeho života - vo viere. 53
|