Potreba katechézy v širšom zmysle pre
dozrievanie
a silu viery
25. Takto, vďaka katechéze, evanjeliová kerygma -
prvé ohlasovanie, plné vrúcnosti, ktoré
jedného dňa otriaslo človekom a priviedlo ho k rozhodnutiu
oddať sa Ježišovi Kristovi cez vieru - sa postupne prehlbuje,
rozvíja v implicitných dôsledkoch, dopĺňa sa
rozhovorom, ktorý apeluje aj na rozum a zameriava sa na
kresťanskú prax v Cirkvi a vo svete. Všetko toto nie je menej
evanjeliové ako kerygma, nech hovoria čokoľvek tí,
podľa ktorých by katechéza nevyhnutne dospela k
racionalizovaniu, skostnateniu a konečne k vyhláseniu
všetkého toho, čo je živé, spontánne a
vibrujúce v kerygme. Pravdy, ktoré sa prehlbujú v
katechéze, sú tie isté, ktoré sa dotkli srdca
človeka, keď ich počúval po prvýkrát. Ich
lepšie poznanie ich vôbec neoslabuje ani neparalyzuje, ba
robí ich ešte vyzývavejšími a
rozhodnejšími pre život.
V koncepcii, ako ju vysvetľujeme, si katechéza plne
zachováva pastoračný charakter tak, ako o nej Synoda chcela uvažovať.
Tento široký pojem katechézy nepopiera, ale obsahuje, ba
prekračuje veľmi úzky pojem katechézy, ktorý sa
kedysi všeobecne používal pri didaktických výkladoch:
jednoduché vyučovanie formúl, ktoré vyjadrovali
vieru.
A napokon katechéza je veľmi potrebná tak pre dozrievanie
viery kresťanov, ako aj pre ich svedectvo vo svete: chce priviesť
kresťanov "k jednote viery a k poznaniu Božieho Syna, k stavu
dokonalého človeka, v miere, aká sluší plnej
Kristovej zrelosti"55; takisto ich chce pripraviť na to, aby
vedeli zdôvodniť svoju nádej pred všetkými,
čo to od nich žiadajú. 56
|