Prvky, na
ktoré sa nemá zabudnúť
29. Svätý Otec Pavol VI. pripomenul v 3. hlave apoštolskej
exhortácie Evangelii Nuntiandi "základný obsah,
živú podstatu" evanjelizácie. 60 V
záujme katechézy je potrebné mať pred očami
každý z týchto prvkov, ako aj živú
syntézu, do ktorej boli začlenené. 61
Preto sa tu obmedzím iba na niektoré jednoduché
pripomienky. 62 Každý vidí napríklad,
aké je dôležité pomôcť poznať
dieťaťu, mladíkovi a každému, kto postupuje vo
viere, "čo sa môže vedieť o Bohu";63 v
určitom zmysle im povedať: "Čomu sa vy klaniate bez toho,
že by ste to poznali, ja vám to zvestujem";64
krátko im vysvetliť65 tajomstvo Božieho Slova,
ktoré sa stalo človekom a prináša spásu
človeka svojou Veľkou nocou, čiže svojou smrťou a
svojím zmŕtvychvstaním, ale aj svojím hlásaním
Blahozvesti, zázrakmi, ktoré vykonal, sviatosťami svojej neustálej
prítomnosti medzi nami. Synodálni otcovia boli dobre
inšpirovaní, keď žiadali, aby katechetická
výučba nezredukovala Krista iba na ľudskú
prirodzenosť a jeho posolstvu dala pozemský rozmer, ale aby ho
uznala za Božieho Syna, sprostredkovateľa, ktorý nám
umožňuje dostať sa k Otcovi v Duchu Svätom. 66
Je dôležité rozvinúť pred pohľadom rozumu a
srdca vo svetle viery sviatosť jeho prítomnosti, ktorou je
tajomstvo Cirkvi, spoločenstvo hriešnych ľudí, ale
súčasne posvätených, ktorí tvoria Božiu
rodinu, ktorú si zhromaždil Pán Ježiš pod
vedením tých, ktorých "Duch Svätý
ustanovil za biskupov, aby pásli Božiu Cirkev".67
Je dôležité vysvetliť, že dejiny ľudí
so znakmi (contrassegni) milosti a hriechu, veľkosti a biedy Boh vo svojom
Synovi Ježišovi Kristovi prijal za svoje "a už v nich sa
prejavuje istý náčrt, črta (abozzo) budúceho
veku".68
Je dôležité bez akéhokoľvek váhania
odhaliť bohatstvá zriekania sa, ale aj radosti, ktorú Pavol
rád nazýval (definoval) "nový život",69
"nové stvorenie",70 "byť alebo jestvovať
v Kristovi",71 "večný život v
Ježišovi Kristovi",72 čo nie je iné ako
život vo svete, ale aj život podľa Blahoslavenstiev a život
povolaný k projektovaniu a dosahovaniu večnosti.
Z toho vyplýva, že v katechéze je dôležité
zdôrazňovať morálne, osobné požiadavky,
ktoré zodpovedajú evanjeliu, kresťanským postojom
voči životu a svetu, či sú hrdinské alebo
veľmi jednoduché: nazývame ich kresťanskými
alebo evanjeliovými čnosťami. Z toho vyplýva aj
starostlivosť, ktorú má mať katechéza, aby
nezanedbala, ale naopak primerane objasňovala - vo svojom
úsilí o výchovu k viere - niektoré
skutočnosti, ako prácu človeka na vlastnom duchovnom
oslobodení, 73 hľadanie užšej a bratskej
spoločnosti, angažovanosť za spravodlivosť a budovanie
pokoja.
No netreba si myslieť, že tento rozmer katechézy je
úplne nový. Už od čias cirkevných otcov
svätý Ambróz a svätý Ján Zlatoústy
- aby sme citovali aspoň týchto dvoch - poukázali na
sociálne dôsledky evanjelia a celkom nedávno Katechizmus
Pia X. medzi hriechmi volajúcimi o pomstu pred Božou tvárou
výslovne uvádza utláčanie chudobných, ako aj
okrádanie robotníkov o ich spravodlivú mzdu. 74
Sociálna starostlivosť je účinne
zdôrazňovaná v katechetickom učení
pápežov a biskupov osobitne po vzniku encykliky Rerum novarum.
Mnohí synodálni otcovia s oprávnenou
nástojčivosťou žiadali, aby bohaté dedičstvo
sociálneho učenia Cirkvi našlo v primeranej forme svoje miesto
vo všeobecnej katechetickej formácii veriacich.
|