ZÁVER
Duch Svätý, vnútorný Učiteľ
72. Na konci tejto apoštolskej exhortácie sa moje srdce obracia k Tomu, ktorý je hlavným inšpirátorom každého katechetického diela a tých, ktorí sa mu venujú: K Duchu Otca a Syna, k Duchu Svätému.
Keď Kristus opisuje poslanie, ktoré bude mať Duch Svätý v Cirkvi, používa tieto významné slová: "(On) vás naučí všetko a pripomenie vám všetko, čo som vám povedal." ¹²² A dodáva: "Keď príde... Duch pravdy, uvedie vás do plnej pravdy..., zvestuje vám, čo má prísť." ¹²³
Teda Duch je prisľúbený Cirkvi a každému veriacemu ako vnútorný Učiteľ, ktorý v tajomnom tichu svedomia a srdca pomáha pochopiť, čo sme už počuli, ale sme si nevedeli vysvetliť. V tejto súvislosti svätý Augustín povedal: "Duch Svätý vyučuje v miere, v akej je človek schopný pochopiť duchovné veci. Zapaľuje v jeho srdci tým živšiu túžbu poznať, čím viac človek napreduje v láske, pomocou ktorej miluje veci, čo už pozná a túži poznať tie, ktoré ešte nepozná." ¹²⁴
Okrem toho poslaním Ducha Svätého je pretvoriť učeníkov na Kristových svedkov: "On o mne vydá svedectvo, ale aj vy vydávate svedectvo." ¹²⁵
Ale to nie je všetko. Podľa svätého Pavla, ktorý syntetizuje, zhŕňa v tomto bode teológiu obsiahnutú v celom Novom zákone, je hlavné a všetko "byť kresťanom", celý život kresťanov, nový život Božích synov a dcér, ktorý je životom podľa Ducha. ¹²⁶ Iba Duch nám dovoľuje povedať Bohu: "Abba, Otče!" ¹²⁷ Bez Ducha nemôžeme povedať: "Ježiš je Pán." ¹²⁸ Od Ducha pochádzajú všetky charizmy, ktoré budujú Cirkev, spoločenstvo kresťanov. ¹²⁹ A v tomto zmysle Pavol zveruje každému učeníkovi odkaz: "Buďte naplnení Duchom." ¹³⁰ Svätý Augustín veľmi jasne hovorí: "Skutočnosť, že veríme a konáme, nám patrí na základe našej slobodnej voľby a našej vôle, a predsa jedno i druhé nám prichádza od Ducha viery a lásky." ¹³¹
Katechéza, ktorá je vzrastom vo viere a dozrievaním kresťanského života do plnosti, je dielom Ducha Svätého, dielom, ktoré jedine on môže vzbudiť a udržiavať v Cirkvi. Toto konštatovanie, ktoré vyplýva z čítania citovaných textov, ako aj početných statí z Nového zákona, privádza nás k dvom záverom.
Predovšetkým je jasné, že Cirkev pri plnení svojho poslania konať katechézu - ako napokon každý kresťan, ktorý sa za takéto poslanie angažuje v Cirkvi a v mene Cirkvi - musí si naplno uvedomovať, že koná ako živý a učenlivý nástroj Ducha Svätého. Učiaca Cirkev a každý katechéta musí neustále vzývať tohto Ducha, byť s ním duchovne spojený, usilovať sa poznať jeho pravé vnuknutia.
Potom je potrebné, aby vrúcna túžba lepšie chápať pôsobenie Ducha Svätého a celkom sa mu odovzdať, oddávať - veď práve dnes prežívame v Cirkvi akési osobitné obdobie Ducha Svätého, ako to zdôrazňoval môj predchodca Pavol VI. vo svojej apoštolskej exhortácii Evangelii Nuntiandi¹³² - vyvolala zvýšenie katechetickej horlivosti. Veď "obnova v Duchu" bude opravdivá a prinesie pravé ovocie nie podľa počtu mimoriadnych chariziem v Cirkvi, ale skôr podľa počtu veriacich, ktorých povedie po cestách každodenného života k pokornému, trpezlivému, vytrvalému úsiliu lepšie poznať Kristovo tajomstvo a ohlasovať ho vlastným životom.
Tu vzývam na katechizujúcu Cirkev Ducha, vychádzajúceho z Otca i Syna a vrúcne ho prosím, aby v nej obnovil katechetický dynamizmus.