| Table of Contents | Words: Alphabetical - Frequency - Inverse - Length - Statistics | Help | IntraText Library | ||
| Alphabetical [« »] 89 1 9 16 98 1 a 579 aas 6 abrahám 1 absolútna 1 | Frequency [« »] ----- ----- ----- 579 a 409 v 287 sa 239 je | Ioannes Paulus PP. II Dives in Misericordia IntraText - Concordances a |
Chapter,Paragraph
1 Pozdrav | BRATIA,~MILOVANÍ SYNOVIA A DCÉRY,~POZDRAV A APOŠTOLSKÉ 2 Pozdrav | SYNOVIA A DCÉRY,~POZDRAV A APOŠTOLSKÉ POŽEHNANIE!~ 3 I,1 | Krista: "Pane, ukáž nám Otca a to nám postačí"; a Kristus 4 I,1 | Otca a to nám postačí"; a Kristus mu na to odpovedal: "... 5 I,1 | toľký čas som s vami a nepoznáš ma?... Kto vidí 6 I,1 | sa nám vo svojej plnosti a hĺbke stáva jasnou v Kristovi. 7 I,1 | Teraz však, v týchto vážnych a ťažkých dňoch, ma pobáda 8 I,1 | vskutku "Otec milosrdenstva a Boh všetkej útechy".5 V 9 I,1 | odhaľuje človeka samému človeku a dáva mu najavo jeho vznešené 10 I,1 | zjavuje tajomstvo Otca a jeho lásky".6 Tieto slová 11 I,1 | úplného zamerania na Boha, a to nielen iba teoreticky, 12 I,1 | skutočnosti. Lebo človek a jeho najvyššie povolanie 13 I,1 | zjavenie tajomstva Otca a jeho lásky.~Preto je zaiste 14 I,1 | mnohonásobná skúsenosť Cirkvi a dnešných ľudí: vyžadujú 15 I,1 | sŕdc, taktiež ich bolesti a nádeje, ich úzkosti a očakávania. 16 I,1 | bolesti a nádeje, ich úzkosti a očakávania. Ak je pritom 17 I,1 | Cirkev, tak potom evanjelium a celá tradícia stále v tejto 18 I,1 | v sebe samom zjavil Otca a jeho lásku. 7 Kedykoľvek 19 I,1 | sa ide v ústrety Otcovi a jeho láske. Druhý vatikánsky 20 I,1 | tým viac sa musí upevniť a zdokonaliť v teocentrickom 21 I,1 | považujúc za svoj základ a stred Boha): musí byť totiž 22 I,1 | vyskytli rozličné ľudské mienky a smery tak v minulosti, ako 23 I,1 | protikladu teocentrizmus a antropocentrizmus, Cirkev 24 I,1 | spojiť ich do vnútornej a súladnej jednoty. Toto je 25 I,1 | vierou, s otvorenou mysľou a s ochotným srdcom hlásiť 26 I,1 | poukázať na to, že hlbšie a mnohonásobne bohatšie poznanie 27 I,1 | ovocím koncilu, má našu myseľ a naše srdce vo väčšej miere 28 I,1 | dokonalejšieho vzťahu k Otcovi a k jeho láske.~ 29 I,2 | neviditeľné - jeho večnú moc a božstvo - možno od stvorenia 30 I,2 | stvorených vecí." 9 Toto nepriame a nedokonalé poznanie je výsledkom 31 I,2 | jeho života - ako jedného a trojosobného - ktorý prebýva 32 I,2 | stáva viditeľnou v Kristovi a skrze Krista, v jeho skutkoch 33 I,2 | Krista, v jeho skutkoch a slovách a konečne v jeho 34 I,2 | jeho skutkoch a slovách a konečne v jeho smrti na 35 I,2 | konečne v jeho smrti na kríži a v jeho zmŕtvychvstaní.~Takto 36 I,2 | zmŕtvychvstaní.~Takto sa v Kristovi a skrze Krista jedinečným 37 I,2 | pomocou rozličných obrazov a výrazov nazval "milosrdenstvom". 38 I,2 | Nielenže hovorí o milosrdenstve a vysvetľuje ho príkladmi 39 I,2 | v sebe samom stelesňuje a vo svojej osobe predstavuje. 40 I,2 | milosrdenstvo v ňom vidí a nájde, tomu sa Boh zvláštnym 41 I,2 | voči Bohu milosrdenstva a snaží sa odstrániť zo života 42 I,2 | snaží sa odstrániť zo života a zo srdca človeka aj myšlienku 43 I,2 | milosrdenstva. Lebo slovo a náplň milosrdenstva akoby 44 I,2 | ktorý v dôsledku nesmierneho a predtým nepoznaného pokroku 45 I,2 | nepoznaného pokroku vedy a techniky teraz oveľa väčšmi 46 I,2 | väčšmi rozšíril svoje panstvo a podrobil si i ovládol zem. 14 47 I,2 | niekedy chápe len jednostranne a povrchne, akoby nenechávalo 48 I,2 | dnešný svet sa javí mocným a zároveň slabým, schopným 49 I,2 | sily, ktoré on sám vyvolal a ktoré ho môžu privaliť alebo 50 I,2 | vyhláseniach pred OSN, UNESCO, FAO a inde). Pritom však musí 51 I,2 | človeku, najmä keď človek trpí a je vystavený nebezpečenstvu 52 I,2 | nebezpečenstvu vzhľadom na svoj život a na svoju dôstojnosť. Z tohto 53 I,2 | terajšom položení Cirkvi a sveta mnohí ľudia - a ich 54 I,2 | Cirkvi a sveta mnohí ľudia - a ich združenia - vedení živým 55 I,2 | hovorí jeho večne platné a pritom vo svojej jednoduchosti 56 I,2 | vo svojej jednoduchosti a hĺbke neporovnateľné zjavenie 57 I,2 | neporovnateľné zjavenie a viera, aby som tak pred 58 I,2 | aby som tak pred Bohom a pred ľuďmi znova poukázal 59 I,2 | starosti našej doby.~Lebo viera a zjavenie nás napomínajú, 60 I,2 | milosrdenstvu v Kristovom mene a spolu s Kristom vrúcne utiekali. 61 I,2 | tajomstvo, totiž tajomstvo Otca a jeho lásky? 18~Preto si 62 I,2 | tajomstvo bližšie ku všetkým a aby vyzneli ako úpenlivá 63 I,2 | milosrdenstvo, ktoré človek a terajší svet tak veľmi potrebujú. 64 I,2 | svet tak veľmi potrebujú. A skutočne ho potrebujú, aj 65 II,3 | zajatým, že budú prepustení, a slepým, že budú vidieť; 66 II,3 | utláčaných prepustiť na slobodu a ohlásiť Pánov milostivý 67 II,3 | ktorom nasledujú skutky a slová, ktoré poznáme z evanjelia. 68 II,3 | evanjelia. Týmito skutkami a slovami Kristus sprítomňuje 69 II,3 | sociálnej nespravodlivosti, a napokon i hriešnici. Najmä 70 II,3 | láska, znakom samého Otca. A v tomto viditeľnom znaku 71 II,3 | Krstiteľa pristúpili k Ježišovi a spýtali sa ho: "Ty si ten, 72 II,3 | svoju učiteľskú činnosť, a odpovedal im: "Choďte a 73 II,3 | a odpovedal im: "Choďte a oznámte Jánovi, čo ste videli 74 II,3 | oznámte Jánovi, čo ste videli a počuli: Slepí vidia, chromí 75 II,3 | hluchí počujú, mŕtvi vstávajú a chudobným sa hlása evanjelium." 76 II,3 | chudobným sa hlása evanjelium." A v závere svojej odpovede 77 II,3 | svojej odpovede dodal: "A blahoslavený je, kto sa 78 II,3 | najmä spôsobom svojho života a svojimi skutkami ukázal, 79 II,3 | ktorá sa obracia na človeka a vzťahuje sa na všetko, čo 80 II,3 | chorobou, krivdou, núdzou a vôbec s celým tým historickým " 81 II,3 | fyzickú i mravnú ohraničenosť a krehkosť človeka. Vzhľadom 82 II,3 | človeka. Vzhľadom na spôsob a rozsah, akým sa táto láska 83 II,3 | zjavuje Boha, ktorý je Otcom a je "láskou", ako to zdôraznil 84 II,3 | Sprítomniť Otca ako lásku a milosrdenstvo znamená u 85 II,3 | potom pred svojimi učeníkmi a pred tými, ktorých Ján Krstiteľ 86 II,3 | prítomnosť Boha ako Otca, lásku a milosrdenstvo, vyvolil si 87 II,3 | spôsobom osvetľujú lásku a milosrdenstvo. Pred oči 88 II,3 | dôležitá otázka o význame a obsahu slov a pojmov, predovšetkým 89 II,3 | o význame a obsahu slov a pojmov, predovšetkým o pochopení 90 II,3 | podstaty milosrdenstva. A na tom nám veľmi záleží. 91 II,3 | aby sme určili význam slov a vlastný zmysel pojmu milosrdenstva, 92 II,3 | živote dali viesť láskou a milosrdenstvom. Táto požiadavka 93 II,3 | podstate mesiášskeho posolstva a tvorí jadro evanjeliovej 94 II,3 | označuje ako "najväčšie a prvé",29 aj vo forme blahoslavenstva, 95 II,3 | hriešnikom. Takto sprítomňuje a v plnšej miere nám ukazuje 96 III,4 | má v Starom zákone dlhé a bohaté dejiny. Musíme si 97 III,4 | Keď ho svojimi skutkami a slovami prejavoval, hovoril 98 III,4 | dejinách nechýbali proroci a iní, ktorí toto povedomie 99 III,4 | vážnejších takýchto udalostí a rečí možno pripomenúť: začiatok 100 III,4 | mu odpúšťa viny, i neveru a zradu. Ak zbadá ľútosť a 101 III,4 | a zradu. Ak zbadá ľútosť a opravdivé pokánie, znova 102 III,4 | lásky, ktorá premôže hriech a neveru vyvoleného ľudu.~ 103 III,4 | sa nachádzajú v hriechu a ktorí znášajú rozličné bolesti 104 III,4 | znášajú rozličné bolesti a nešťastia. Tak fyzické zlo, 105 III,4 | podnet na to, že synovia a dcéry Izraela sa utiekajú 106 III,4 | Izraela sa utiekajú k Pánovi a vzývajú jeho milosrdenstvo. 107 III,4 | presvedčenie celej pospolitosti a v nej i jednotlivcov, ktoré 108 III,4 | volanie, videl jeho utrpenie a rozhodol sa, že ho vyslobodí. 43 109 III,4 | videl prorok jeho lásku a milosrdenstvo. 44 Tu je 110 III,4 | zakotvená istota celého národa a každého jeho člena: v Božom 111 III,4 | Pán, Pán je milostivý a láskavý Boh, zhovievavý 112 III,4 | láskavý Boh, zhovievavý a veľmi milosrdný a verný." 45 113 III,4 | zhovievavý a veľmi milosrdný a verný." 45 Vyvolený ľud 114 III,4 | verný." 45 Vyvolený ľud a každý jeho člen z tohto 115 III,4 | základného zjavenia čerpal silu a dôvod na to, aby sa po každom 116 III,4 | previnení obrátil k Bohu a pripomenul mu, čo o sebe 117 III,4 | o sebe sám jasne zjavil, a aby ho prosil o odpustenie. 46~ 118 III,4 | odpustenie. 46~Takto Pán skutkami a slovami prejavoval svoje 119 III,4 | národa, ktorý si vyvolil a ktorý aj v ďalšom priebehu 120 III,4 | prejavuje všetka rozmanitosť a jemné odtienky lásky: je 121 III,4 | predsa vo svojej nežnosti a veľkodušnosti voči ľudu 122 III,4 | oslavovať, ospevujú Boha lásky a nežnosti, milosrdenstva 123 III,4 | nežnosti, milosrdenstva a vernosti. 51~Z toho všetkého 124 III,4 | život izraelského národa a jeho jednotlivých synov 125 III,4(51)| Porov. Ž 103 a 145.~ 126 III,4 | však povedať, že všetky - a zo všetkých strán - smerujú 127 III,4 | bohatstvo milosrdenstva a súčasne ho v mnohonásobnej 128 III,4 | aby vzývali milosrdenstvo, a pripomína im, aby to konali 129 III,4 | milosrdenstvo práve v dobe úpadkov a duševnej skleslosti. Taktiež 130 III,4 | Taktiež vzdáva Bohu vďaky a chválu za milosrdenstvo, 131 III,4 | k božskej spravodlivosti a často sa javí voči nej nielen 132 III,4 | človeka opravdivou čnosťou a v Bohu podstatnou dokonalosťou, 133 III,4 | vynikajúcejšia", lebo je prvá a základná. Možno povedať, 134 III,4 | zmierňuje spravodlivosť a zasa spravodlivosť vlastne 135 III,4 | slúži láske. Táto prednosť a vznešenosť lásky pred spravodlivosťou 136 III,4 | príznačná pre celé zjavenie a prejavuje sa práve milosrdenstvom. 137 III,4 | milosrdenstvom. Žalmistom a prorokom to bolo také jasné, 138 III,4 | spásu, ktorú uskutočnil Pán a jeho milosrdenstvo. 53 Milosrdenstvo 139 III,4(52)| bola zo strany Boha darom a milosťou pre Izraela. Keďže 140 III,4(52)| Keď Izrael zmluvu porušil a jej podmienky neplnil, Boh 141 III,4(52)| na právnickom podklade. A práve vtedy "hesed", keď 142 III,4(52)| hesed we?emet" (t.j. milosť a vernosť), ktorý možno považovať 143 III,4(52)| obťažený vinou porušenia zmluvy a neodváži sa už žiadať Božie " 144 III,4(52)| spravodlivosti, predsa môže a má vytrvať v nádeji a v 145 III,4(52)| môže a má vytrvať v nádeji a v dôvere, že ho dosiahne, 146 III,4(52)| odpustenie, navrátenie milosti a obnovenie vnútornej zmluvy.~ 147 III,4(52)| vernosť voči sebe samému a záväznosť zodpovedať svojej 148 III,4(52)| materské lono). Z hlbokého a pôvodného zväzku a spojenia 149 III,4(52)| hlbokého a pôvodného zväzku a spojenia matky s dieťaťom 150 III,4(52)| každom ohľade nezištnou a nijako nezaslúženou; zakladá 151 III,4(52)| zabudnúť na svoje nemluvňa a nezľutuje sa nad synom svojho 152 III,4(52)| sa nad synom svojho lona? A keby aj ona zabudla, ja 153 III,4(52)| tajomnú silu materstva verná a nepremožiteľná, sa naznačuje 154 III,4(52)| pevná vôľa splniť prísľuby a nádeje, vzťahujúce sa na 155 III,4(52)| ktoré zodpovedajú vedomiu a skúsenosti ľudí príslušnej 156 III,4(52)| rozmanitosť než hebrejský text, a preto nevyjadrujú všetky 157 III,4(52)| zákon nadväzuje na bohatstvo a hĺbku, ktorými sa vyznačoval 158 III,4(52)| milosrdenstva, ale aj vlastnú a zrejme antropomorfnú "psychológiu" 159 III,4(52)| lásky, ktorá oproti zlu a zvlášť oproti hriechu jednotlivého 160 III,4(52)| podľa významu slov "hesed" a "rahamim". Slovo "hánan" 161 III,4(52)| veľkodušnosti, dobroprajnosti a zhovievavosti.~Okrem týchto 162 III,4(52)| prejaviť milosrdenstvo a súcit", takže vyjadruje 163 III,4(52)| vyjadruje prijatie na milosť a odpustenie viny. Podobne 164 III,4(52)| hús" znamená milosrdenstvo a súcit, avšak predovšetkým 165 III,4 | podstatou vylučuje nenávisť a prianie zla voči tomu, komu 166 III,4 | medzi Božou spravodlivosťou a milosrdenstvom vzhľadom 167 III,4 | milosrdenstvom vzhľadom na človeka a na svet. Okrem toho zdôrazňujú, 168 III,4 | zdôrazňujú, že oživujúce korene a konečné príčiny tohto vzťahu 169 III,4 | tohto vzťahu treba hľadať a odvodzovať zo samého "začiatku" 170 III,4 | vyvolenia na každého človeka a na celú nesmiernu ľudskú 171 III,4 | zjavuje Otca v tomto pohľade a v tomto stave duševnej prípravy, 172 III,4 | toľký čas som s vami a nepoznáš ma?... Kto mňa 173 IV,5 | zvelebuje Izraelovho Boha a vychvaľuje ho, lebo "preukázal 174 IV,5 | milosrdenstvo našim otcom a pamätá na svoju svätú zmluvu".61~ 175 IV,5 | dedičstvo, stáva jednoduchší a vnútornejší. Azda jasnejšie 176 IV,5 | láska voči márnotratnému a hriešnemu synovi.~Tento 177 IV,5 | otca svoj dedičný podiel a po odchode z domu ho v ďalekom 178 IV,5 | stratil dedičstvo milosti a pôvodnej spravodlivosti. 179 IV,5 | premrhal... začal trieť núdzu", a to tým väčšmi, že "v tom 180 IV,5 | môjho otca má chleba nazvyš, a ja tu hyniem od hladu."~ 181 IV,5 | stav premrhanej dôstojnosti a vedomie strateného synovstva.~ 182 IV,5 | pôjdem k svojmu otcovi a poviem mu: Otče, zhrešil 183 IV,5 | pre svoju ľahkomyseľnosť a pre svoju vinu, mu dopomohol 184 IV,5 | zdá, že to robí pre hlad a biedu, do ktorej upadol; 185 IV,5 | zaiste veľké uponíženie a zahanbenie. Avšak márnotratný 186 IV,5 | ochotný prijať toto uponíženie a hanbu. Dobre vie, že mu 187 IV,5 | vedomí toho, čo si zaslúžil a na čo ešte mohol mať nárok 188 IV,5 | nevyskytuje slovo spravodlivosť a v pôvodnom texte sa nenachádza 189 IV,5 | spojenie spravodlivosti a lásky, ktoré sa javí ako 190 IV,5 | norma je totiž spresnená a často veľmi úzka. Keď márnotratný 191 IV,5 | bude zarábať na živobytie a potom pomaly si nazhromaždí 192 IV,5 | vyžadovala spravodlivosť, a to tým viac, že tento syn 193 IV,5 | svojím chovaním aj urazil a zarmútil otca. Toto chovanie, 194 IV,5 | Muselo mu spôsobiť bolesť a primeraným spôsobom sa ho 195 IV,5 | nakoniec o vlastného syna a tento vzťah nemohol byť 196 IV,5 | vedomý aj márnotratný syn; a práve toto povedomie dáva 197 IV,5 | poznať stratu svojej hodnosti a pobáda ho k tomu, aby správne 198 IV,6 | vyznačuje veľkou jednoduchosťou a hĺbkou. Otec márnotratného 199 IV,6 | toľký, že vyvoláva neľúbosť a závisť staršieho brata, 200 IV,6 | potvrdzuje veľmi dojímavým a vrúcnym spôsobom. Čítame 201 IV,6 | hodil sa mu okolo krku a vybozkával ho." 64 Koná 202 IV,6 | Ale patrilo sa hodovať a radovať sa, lebo tento tvoj 203 IV,6 | tento tvoj brat bol mŕtvy, a ožil, bol stratený, a našiel 204 IV,6 | mŕtvy, a ožil, bol stratený, a našiel sa." 65 Tu sa hodí 205 IV,6 | podobenstvom o stratenej a nájdenej ovci66 a tiež o 206 IV,6 | stratenej a nájdenej ovci66 a tiež o nájdení stratenej 207 IV,6 | celá zameraná na ľudskosť a dôstojnosť strateného syna. 208 IV,6 | všetko dúfa, všetko vydrží" a "nikdy nezanikne".68 Teda 209 IV,6 | ale akoby znova nájdený a "vážený". Otec mu prejavuje 210 IV,6 | predovšetkým preto, že "sa našiel" a "ožil". Táto radosť poukazuje 211 IV,6 | podobenstve dotýkajú vzťahu otca a syna, nemôžeme posudzovať 212 IV,6 | medzi tým, kto ho dáva, a tým, kto ho prijíma. Preto 213 IV,6 | ktorému sa preukazuje, a že narušuje jeho ľudskú 214 IV,6 | dobra, ktorým je sám človek, a o spoločnú skúsenosť jeho 215 IV,6 | márnotratný syn začína vidieť seba a svoje počínanie v celej 216 IV,6 | takto uskutočnilo dobro, a to na základe akéhosi tajomného 217 IV,6 | tajomného spojenia pravdy a lásky, ktorá zabúda na všetko 218 IV,6 | dôkazom účinkovania lásky a milosrdenstva prítomného 219 IV,6 | ľudskej spoločnosti. Vlastný a skutočný význam milosrdenstva 220 IV,6 | nejaké - čo aj najbystrejšie a veľmi súcitné - oči zbadajú 221 IV,6 | telesné zlo; lebo opravdivá a vlastná povaha milosrdenstva 222 IV,6 | tým, že si váži, udržuje a vyslobodzuje dobro zo všetkých 223 IV,6 | ktoré sa vyskytujú vo svete a v človekovi. Takto chápané 224 IV,6 | Kristovho mesiášskeho posolstva a základnú povahu jeho činnosti. 225 IV,6 | V tomto zmysle chápali a uskutočňovali milosrdenstvo 226 IV,6 | milosrdenstvo aj Kristovi učeníci a nasledovníci. V ich duši 227 IV,6 | nasledovníci. V ich duši a skutkoch sa milosrdenstvo 228 V,7 | Milosrdenstvo je zjavené v kríži a v zmŕtvychvstaní~7. Mesiášske 229 V,7 | Mesiášske posolstvo Krista a jeho pôsobenie medzi ľuďmi 230 V,7 | dosahuje svoj vrchol v kríži a v zmŕtvychvstaní. Musíme 231 V,7 | ktorý si zaslúžil mať takého a tak vznešeného Vykupiteľa, 70 232 V,7 | takrečeno úplne skúsenostným a "dejinným" zbadať veľkosť 233 V,7 | zadosťučinila vernosti Stvoriteľa a Otca voči ľuďom, stvoreným 234 V,7 | stvoreným na jeho obraz a už "od počiatku" povolaným 235 V,7 | počiatku" povolaným k milosti a sláve.~Udalosti Veľkého 236 V,7 | Veľkého piatku toho týždňa a už aj predtým modlitba v 237 V,7 | priebehu zjavenia lásky a milosrdenstva v mesiášskom 238 V,7 | ktorý "chodil, dobre robil a uzdravoval",71 liečil "všetky 239 V,7 | liečil "všetky choroby a všetky neduhy",72 teraz 240 V,7 | najväčšej miere mal vzbudiť a dostať milosrdenstvo, keď 241 V,7 | bičovaný, tŕním korunovaný a na kríž pribitý zomiera 242 V,7 | najbližší, ho nevedia ochrániť a vytrhnúť z rúk protivníkov. 243 V,7 | v záhrade Olivovej hory a na Kalvárii hrozne trpí, 244 V,7 | lásku voči ľuďom ohlasoval a ktorého milosrdenstvo celou 245 V,7 | veľkosť tajomstva kríža a na božskú povahu skutočnosti 246 V,7 | toto vykúpenie je posledným a konečným prejavom svätosti 247 V,7 | totiž plnosťou dokonalosti a lásky, keďže spravodlivosť 248 V,7 | na láske, z nej vyplýva a k nej smeruje. Preto v utrpení 249 V,7 | smeruje. Preto v utrpení a smrti Kristovej - nakoľko 250 V,7 | pokolenia podstupuje utrpenie a smrť. Je to "prekypujúca 251 V,7 | lásky, totiž z lásky Otca a Syna; taktiež celá prináša 252 V,7 | Božej, lebo vzniká z lásky a v láske má svoju dokonalosť 253 V,7 | dosiahnuť plnosť života a svätosti pochádzajúcej od 254 V,7 | vrcholom tohto zjavenia a uskutočňovania milosrdenstva, 255 V,7 | urobiť človeka spravodlivým a obnoviť samu spravodlivosť, 256 V,7 | počiatku uskutočniť v človekovi a skrze človeka vo svete. 257 V,7 | spôsobom obracia na človeka, a to nielen na veriaceho. 258 V,7 | v ňom nájsť vrúcny vzťah a spojenie s ľudským osudom, 259 V,7 | vec človeka, pre pravdu a lásku. Avšak božská náplň 260 V,7 | stvorený na Boží obraz a podobu - bol hneď vyznamenaný. 261 V,7 | spojený nielen ako Stvoriteľ a prvý dôvod bytia; je totiž 262 V,7 | vyzýva človeka, aby seba a so sebou celý viditeľný 263 V,7 | syn byť účastníkom pravdy a lásky, ktorá je v Bohu a 264 V,7 | a lásky, ktorá je v Bohu a z Boha pochádza. Takto na 265 V,7 | je taký starý ako človek a siaha až k tajomstvu stvorenia; 266 V,7 | národom, teraz je však novou a večnou zmluvou, ustanovenou 267 V,7 | ustanovenou tam, na Kalvárii, a nie je vyhradená iba jednému 268 V,7 | ale je otvorená všetkým a každému.~Čo nám teda hovorí 269 V,7 | jeho mesiášskeho posolstva a poslania? A predsa nie je 270 V,7 | mesiášskeho posolstva a poslania? A predsa nie je posledným 271 V,7 | je posledným slovom Boha a jeho zmluvy: toto slovo 272 V,7 | toho dňa, keď najprv ženy a potom apoštoli prišli k 273 V,7 | videli, že hrob je prázdny a prvýkrát počuli zvesť: " 274 V,7 | mŕtvych". Oni to hlásali ďalej a stali sa svedkami vzkrieseného 275 V,7 | je stále prítomný kríž. A kríž - celým mesiášskym 276 V,7 | Boh tak miloval svet" - a teda vo svete človeka - " 277 V,7 | vo svete jestvuje láska a že je mocnejšia než akékoľvek 278 V,7 | Je spolu aj jej prejavom a uskutočňovaním proti opravdivému 279 V,7 | svete, ktoré človeka pokúša a sužuje, natíska sa mu do 280 V,7 | sužuje, natíska sa mu do duše a môže ho aj "zahubiť v pekle".80~ 281 V,8 | Láska je silnejšia ako smrť a hriech~8. Kristov kríž na 282 V,8 | Adamovou neposlušnosťou a dedičnou vinou. A práve 283 V,8 | neposlušnosťou a dedičnou vinou. A práve na tomto Kristovi - 284 V,8 | Kristovi - za cenu jeho obety a poslušnosti "až na smrť"81 - 285 V,8 | toho, ktorý nepoznal hriech a jediný mohol svojou smrťou 286 V,8 | dejinách človeka: proti hriechu a smrti.~V kríži sa teda Boh 287 V,8 | najhlbšie skláňa k človekovi a ku všetkému, čo človek - 288 V,8 | človek - najmä v ťažkých a bolestných chvíľach - nazýva 289 V,8 | nazaretskej synagóge vyhlásil84 a potom pred poslami Jána 290 V,8 | zajatým, slepým, utláčaným a hriešnikom. Avšak veľkonočné 291 V,8 | korene zla - totiž hriech a smrť - a tak sa stáva eschatologickým 292 V,8 | totiž hriech a smrť - a tak sa stáva eschatologickým 293 V,8 | eschatologickom dokončení a v poslednom obnovení sveta 294 V,8 | vyvolených vnútorné pramene zla a prinesie ako zrelé ovocie - 295 V,8 | kráľovstvo života, svätosti a slávnej nesmrteľnosti. Základ 296 V,8 | však už v Kristovom kríži a v jeho smrti. Tá skutočnosť, 297 V,8 | poukazuje na "nové nebesia a novú zem",88 keď Boh "zotrie 298 V,8 | zotrie im z očí každú slzu a už nebude smrti ani žiaľu, 299 V,8 | ktoré sú i dejinami hriechu a smrti - sa láska musí prejavovať 300 V,8 | sa láska musí prejavovať a uskutočňovať predovšetkým 301 V,8 | Hľa, stojím pri dverách a klopem. Kto počúvne môj 302 V,8 | klopem. Kto počúvne môj hlas a otvorí dvere, k tomu vojdem 303 V,8 | otvorí dvere, k tomu vojdem a budem s ním večerať a on 304 V,8 | vojdem a budem s ním večerať a on so mnou." 91 Boh zvláštnym 305 V,8 | ktorý stojí pri dverách a klope na srdce každého človeka. 93 306 V,8 | mesiášskom Kristovom diele a vo všetkých prejavoch milosrdenstva 307 V,8 | skrze kríž väčšmi zachovaná a povýšená dôstojnosť človeka, 308 V,8 | blahozvesti - evanjelia - a všetku tú podivuhodnú výmenu, 309 V,8 | to aj jednoduchý, mocný a "ľúbezný" zákon poriadku 310 V,8 | otvára cestu milosrdenstvu a toto zasa prejavuje dokonalosť 311 V,8 | Boha. Práve tu sa najviac a dokonale spĺňajú slová povedané 312 V,8 | človekovi "neušetril"97 a ktorý vo svojich bolestiach 313 V,8 | ktorý vo svojich bolestiach a v smrti na kríži nezakúsil 314 V,8 | ktorú má Otec voči nemu a v ňom aj voči všetkým ľuďom. " 315 V,8 | pripomíname Kristov kríž a jeho utrpenie i smrť, naša 316 V,8 | utrpenie i smrť, naša viera a nádej sa majú sústrediť 317 V,8 | učeníci... dýchol na nich a hovoril im: Prijmite Ducha 318 V,8 | Kristus je akoby posledným a večným stelesnením milosrdenstva 319 V,8 | stelesnením milosrdenstva a jeho živým znakom: dejinným, 320 V,9 | Okrem toho Mária jedinečným a celkom mimoriadnym spôsobom 321 V,9 | milosrdenstvo - ako nikto iný - a obetou svojho srdca dosiahla 322 V,9 | vernosti Boha voči svojej láske a zmluve, ktorú od večnosti 323 V,9 | ktorú od večnosti určil a v čase uzavrel s človekom, 324 V,9 | nekonečnej spravodlivosti a lásky, tento "bozk" milosrdenstva 325 V,9 | milosrdenstva; pozná aj jeho cenu a vie, aká je tá cena vysoká. 326 V,9 | totiž schopnosť jej duše a celej osobnosti poznávať - 327 V,9 | dejinách každého človeka a celého ľudského pokolenia - 328 V,9 | predovšetkým ako matku Ukrižovaného a Zmŕtvychvstalého. Ona mimoriadnym 329 V,9 | spôsobom zakúsila milosrdenstvo a rovnako mala na ňom zásluhy 330 V,9 | celého pozemského života a najmä pod krížom svojho 331 V,9 | Syna. Na základe skrytého a neporovnateľného spojenia 332 V,9 | prejavuje voči trpiacim a chudobným, voči zajatým 333 V,9 | chudobným, voči zajatým a slepým, voči utláčaným a 334 V,9 | a slepým, voči utláčaným a hriešnikom, ako to podľa 335 V,9 | nazaretskej synagóge106 a potom ako odpoveď na otázku 336 V,9 | prejavuje voči duševnému a telesnému zlu, malo účasť 337 V,9 | zlu, malo účasť jedinečným a význačným spôsobom srdce 338 V,9 | bola matkou Ukrižovaného a Vzkrieseného: takú účasť 339 V,9 | mala Mária. Avšak v nej a skrze ňu sa táto láska stále 340 V,9 | prejavuje v dejinách Cirkvi a ľudského pokolenia. Takéto 341 V,9 | srdca, o jeho jemný postreh a zvláštnu schopnosť pôsobiť 342 V,9 | to jedno z vynikajúcich a životodarných tajomstiev 343 V,9 | svojho Syna, čo ešte putujú a nachádzajú sa v nebezpečenstvách 344 V,9 | nachádzajú sa v nebezpečenstvách a úzkostiach, dokiaľ sa nedostanú 345 VI,10 | blížiaceho sa tretieho tisícročia a v duši cítime príchod určitého 346 VI,10 | Tvorivá usilovnosť človeka a jeho dôvtip i práca spôsobili 347 VI,10 | tak v prírodných vedách a v technike, ako aj v spoločenskom 348 VI,10 | technike, ako aj v spoločenskom a kultúrnom živote ľudí. Človek 349 VI,10 | svoju vládu nad prírodou a získal väčšie znalosti o 350 VI,10 | alebo sa zmenšili prekážky a priehrady medzi ľuďmi a 351 VI,10 | a priehrady medzi ľuďmi a národmi. Lebo vzrástol zmysel 352 VI,10 | opravdivá potreba vyžaduje, a konečne je tu živá túžba 353 VI,10 | dať sa do styku s bratmi a so sestrami bez ohľadu na - 354 VI,10 | vedomá toho, že pokrok vedy a techniky umožňuje získavať 355 VI,10 | tvorivé schopnosti človeka a otvára cestu k vedeckému 356 VI,10 | otvára cestu k vedeckému a kultúrnemu bohatstvu iných 357 VI,10 | plnšiu účasť na udalostiach a napomáhajú väčšiu výmenu 358 VI,10 | biologické, psychologické a spoločenské umožňujú človekovi, 359 VI,10 | bohatstva svojej bytosti. A hoci je pravda, že pokrok 360 VI,10 | budúcnosti všetky národy a kmene môžu mať účasť na 361 VI,10 | účasť na týchto dobrodeniach a nie je to iba dajaký zvláštny 362 VI,10 | vzrastajú. Sú tu úzkosti a slabosti, ktoré vyžadujú 363 VI,10 | vyžadujú úprimnú odpoveď, a človek cíti, že ju musí 364 VI,10 | terajšieho sveta ukazuje tiene a nezrovnalosti, ktoré nezostávajú 365 VI,10 | má však zvláštnu váhu. A v ňom čítame: "Nerovnováha, 366 VI,10 | v sebe bezhraničné túžby a povolanie k vyššiemu životu. 367 VI,10 | nútený vyberať medzi nimi a niektorých sa zriekať. Ba 368 VI,10 | zriekať. Ba veru, krehký a hriešny, nezriedka koná 369 VI,10 | nezriedka koná to, čo nechce, a nekoná, čo by chcel. Teda 370 VI,10 | sám v sebe je rozdvojený, a to má za následok aj toľké 371 VI,10 | má za následok aj toľké a také rozpory v spoločnosti." 109~ 372 VI,10 | je zmysel utrpenia, zla a smrti, ktoré neprestávajú 373 VI,10 | menej znepokojujú rozpory a hrozby našej doby? Tak sa 374 VI,10 | Ba naopak: tie rozpory a hrozby, ktoré sa v koncilovom 375 VI,10 | rokov sa viacej ozrejmili a to nebezpečenstvo potvrdili. 376 VI,11 | jednotliví ľudia i spoločenstvá a národy vystavené útrapám 377 VI,11 | iných ľudí, spoločenstiev a národov. Dejiny nášho storočia 378 VI,11 | bytosti, pozostávajúcej z tela a duše, nemôžeme povedať, 379 VI,11 | tieto prostriedky ovládajú a sú hotoví ich použiť bez 380 VI,11 | ako prostriedok nadvlády a politického útlaku a ktoré 381 VI,11 | nadvlády a politického útlaku a ktoré nižší činitelia beztrestne 382 VI,11 | patrí k ľudskej bytosti a v najvyššej miere súvisí 383 VI,11 | súvisí s dôstojnosťou osoby a s jej právom na pravdu a 384 VI,11 | a s jej právom na pravdu a slobodu.~Pritom je tu veľmi 385 VI,11 | skutočnosť, že popri šťastných a nasýtených ľuďoch a ich 386 VI,11 | šťastných a nasýtených ľuďoch a ich spoločenstvách, žijúcich 387 VI,11 | spoločenstvách, žijúcich v nadbytku a oddaných rozkošiam, sa v 388 VI,11 | rozličných častiach sveta a v rozličných spoločenských 389 VI,11 | rozsiahle kraje biedy, núdze a nedostatočného rozvoja. 390 VI,11 | stav nerovnosti medzi ľuďmi a národmi nielen ďalej trvá, 391 VI,11 | vedľa tých, čo sú bohatí a žijú v hojnosti, iní žijú 392 VI,11 | iní žijú v biede, v núdzi a často zomierajú hladom; 393 VI,11 | alebo skôr súhrnu chýb a mylnému usporiadaniu vecí, 394 VI,11 | ktorom je toľko fyzického a mravného zla, takže svet 395 VI,11 | celý zapletený do sporov a hádok a plný nebezpečenstiev 396 VI,11 | zapletený do sporov a hádok a plný nebezpečenstiev ohrozujúcich 397 VI,11 | výhodám pokroku, bohatstva a moci. A hoci nechýbajú ľudia, 398 VI,11 | pokroku, bohatstva a moci. A hoci nechýbajú ľudia, ktorí 399 VI,11 | poskytuje technika, bohatstvo a moc, predsa v hĺbke ľudských 400 VI,11 | ľudského života na zemi a znamená obavu o budúcnosť 401 VI,11 | obavu o budúcnosť človeka a celého ľudského pokolenia; 402 VI,12 | celými svetmi. Tieto hlboké a mnohotvárne duchovné snahy, 403 VI,12 | o etickej povahe zápasov a bojov, ktoré prebiehajú 404 VI,12 | Cirkev osvojuje túto hlbokú a vrúcnu túžbu po všestrannom 405 VI,12 | všestrannom spravodlivom živote a neprestáva predkladať na 406 VI,12 | ich vyžaduje život ľudí a spoločnosti. Dokladom tejto 407 VI,12 | jej zásad prebieha výchova a utváranie ľudského svedomia 408 VI,12 | svedomia v duchu spravodlivosti a jednotlivé podujatia v oblasti 409 VI,12 | zbadáme i to, že také úmysly a skutky, ktoré údajne vychádzajú 410 VI,12 | vychádzajú z pojmu spravodlivosti a mali by napomáhať uskutočňovanie 411 VI,12 | živote medzi ľuďmi, skupinami a spoločenstvami, bývajú často 412 VI,12 | po obmedzení jeho slobody a po jeho uvedení do stavu 413 VI,12 | sa snaží utvrdiť rovnosť a nestrannosť medzi spornými 414 VI,12 | zneužitia pojmu spravodlivosti a jej sfalšovanie dokazujú, 415 VI,12 | môže viesť k popieraniu a k zničeniu seba samej, ak 416 VI,12 | vôbec ľudskej dôstojnosti a mravnej kultúry; takými 417 VI,12 | stránky ľudského života a spolužitia. S tým však prichádza 418 VI,12 | skutočné spoločné dobro a väčšia náklonnosť k jeho 419 VI,12 | stráca svoju posvätnú povahu a stáva sa často akosi neľudským: 420 VI,12 | akosi neľudským: lebo človek a spoločenstvo, ktorému nič 421 VII | Máriinom chválospeve Magnifikat a oslavujú milosrdenstvo " 422 VII | nebeských slov vo svojom srdci a používa ich vzhľadom na 423 VII | ich vzhľadom na skúsenosti a bolesti veľkej ľudskej rodiny. 424 VII | rodiny. Pritom si hlbšie a presnejšie uvedomuje, že 425 VII | však samého Ježiša Krista a jeho apoštolov. Je potrebné, 426 VII | spásonosnú pravdu viery a potrebnú pre život podľa 427 VII | toto milosrdenstvo uvádzať a akoby stelesňovať v živote 428 VII | živote svojich veriacich a podľa možnosti aj v živote 429 VII | Cirkev vyznáva milosrdenstvo a ostáva mu stále verná, má 430 VII | mu stále verná, má právo a povinnosť dovolávať sa Božieho 431 VII | všetkých prípadoch fyzického a mravného zla a vo všetkých 432 VII | fyzického a mravného zla a vo všetkých hrozbách, ktoré 433 VII,13 | Cirkev vyznáva a ohlasuje Božie milosrdenstvo~ 434 VII,13 | Cirkev teda musí vyznávať a hlásať Božie milosrdenstvo 435 VII,13 | objasnená v celom Svätom písme a v tradícii. Táto pravda 436 VII,13 | liturgie. Boží ľud ju pociťuje a prežíva vo svojej viere, 437 VII,13 | tieto prejavy vypočítať a poukázať na ne, keďže väčšinou 438 VII,13 | vrúcnosťou vpísané do duše a svedomia ľudí. Ak niektorí 439 VII,13 | súhrnom Božích vlastností a dokonalostí, podáva o tom 440 VII,13 | bytosti, ale o tej dokonalosti a vlastnosti, na základe ktorej 441 VII,13 | vnútorného života veľmi často a veľmi zblízka stretáva so 442 VII,13 | vnútornej jednoduchosti a pravdivosti, ako to badáme 443 VII,13 | hlása Božie milosrdenstvo a z neho žije v bohatej skúsenosti 444 VII,13 | skúsenosti svojej viery a svojej náuky; pritom stále 445 VII,13 | pritom stále hľadí na Krista a celá sa obracia k nemu, 446 VII,13 | obracia k nemu, k jeho životu a evanjeliu, k jeho krížu 447 VII,13 | evanjeliu, k jeho krížu a vzkrieseniu, k celému jeho 448 VII,13 | vidieť" Krista v živej viere a náuke Cirkvi, nás privádza 449 VII,13 | Cirkev najmä vtedy vyznáva a uctieva Božie milosrdenstvo, 450 VII,13 | tomuto akoby ústrednému a pre ľudí najprístupnejšiemu 451 VII,13 | opravdivým životom, keď vyznáva a hlása milosrdenstvo - túto 452 VII,13 | najpodivuhodnejšiu vlastnosť Stvoriteľa a Vykupiteľa - a keď privádza 453 VII,13 | Stvoriteľa a Vykupiteľa - a keď privádza ľudí k prameňom 454 VII,13 | milosrdenstva, ktoré ona opatruje a rozdáva. V tomto ohľade 455 VII,13 | rozjímanie o Božom slove a predovšetkým uvedomelé a 456 VII,13 | a predovšetkým uvedomelé a náležité prijímanie Eucharistie 457 VII,13 | Kedykoľvek jeme tento chlieb a pijeme tento kalich", nielen 458 VII,13 | chce s nami stále spájať a priam do nás vstupovať, 459 VII,13 | vnútornej pravde o človekovi a o svete, ktorý je jeho dočasnou 460 VII,13 | nekonečné. Preto je nekonečná a nevyčerpateľná Otcova ochotná 461 VII,13 | Taktiež je nekonečná i radosť a moc odpustenia, ktoré ustavične 462 VII,13 | vôle, neochota obrátiť sa a robiť pokánie, t.j. zotrvávanie 463 VII,13 | zatvrdlivosti, odporovanie milosti a pravde, najmä odmietaním 464 VII,13 | odmietaním svedectva kríža a Kristovho zmŕtvychvstania.~ 465 VII,13 | zmŕtvychvstania.~Preto Cirkev vyznáva a hlása obrátenie. Obrátenie 466 VII,13 | lásku, ktorá je trpezlivá a dobrotivá117 podľa miery 467 VII,13 | podľa miery Stvoriteľa a Otca; lásku, ktorej "Boh 468 VII,13 | Otca; lásku, ktorej "Boh a Otec nášho Pána Ježiša Krista"118 469 VII,13 | po kríž, t.j. až po smrť a vzkriesenie svojho Syna. 470 VII,13 | poznanie Božieho milosrdenstva a dobrotivej lásky je tiež 471 VII,13 | dobrotivej lásky je tiež večným a nesmiernym prameňom obrátenia, 472 VII,13 | aj ako trvalého zmýšľania a duševného stavu. Lebo tí, 473 VII,13 | touto cestou poznávajú Boha a týmto spôsobom ho "vidia", 474 VII,13 | prejavené v ukrižovanom a vzkriesenom Kristovi nielen 475 VII,13 | mesiášskej úlohe samého Krista a v istom zmysle v nej pokračuje.~ 476 VII,13 | ktorú Kristus prosil Otca a ktorú Duch Svätý pre nás 477 VII,14 | aby človek nielen prijímal a skusoval Božie milosrdenstvo, 478 VII,14 | Cirkev výzvu k činnosti a usiluje sa konať milosrdenstvo. 479 VII,14 | ukazujú síce cestu obrátenia a zmeny života, avšak blahoslavenstvo, 480 VII,14 | života, určitú potrebnú a stálu vlastnosť kresťanského 481 VII,14 | spočíva v ustavičnom odkrývaní a vytrvalom uskutočňovaní 482 VII,14 | ako čnosti, ktorá spojuje a pozdvihuje, a to napriek 483 VII,14 | ktorá spojuje a pozdvihuje, a to napriek akýmkoľvek psychologickým 484 VII,14 | že iba jedna strana dáva a ponúka, kým druhá len dostáva 485 VII,14 | ponúka, kým druhá len dostáva a prijíma (ako napríklad v 486 VII,14 | ktorí poskytujú deťom výživu a vychovávajú ich, dobrodincu, 487 VII,14 | položenia, že bude dostávať a prijímať milosrdenstvo.~ 488 VII,14 | príkladom i mocným povzbudením a dôraznou výzvou. Keď nasledujeme 489 VII,14 | očistiť všetky svoje úkony a úmysly, ktorými by sa milosrdenstvo 490 VII,14 | sa milosrdenstvo chápalo a vykonávalo iba jednostranne, 491 VII,14 | sú úkonmi milosrdenstva a nie je úplné ani naše obrátenie, 492 VII,14 | strany, ktorá si nárokuje a udržuje odstup medzi človekom, 493 VII,14 | ktorý koná milosrdenstvo, a medzi tým, ktorému sa ono 494 VII,14 | medzi tým, kto koná dobro, a tým, kto ho prijíma. Odtiaľ 495 VII,14 | aby vzťahy medzi ľuďmi a v spoločnosti boli oslobodené 496 VII,14 | oslobodené od milosrdenstva a upevňované iba samou spravodlivosťou. 497 VII,14 | súvis medzi milosrdenstvom a spravodlivosťou, o ktorom 498 VII,14 | hovorí celá biblická tradícia a predovšetkým mesiášske Kristovo 499 VII,14 | druhej strany iba láska (a to aj tá dobrotivá láska, 500 VII,14 | rovnosti" medzi ľuďmi, a preto aj najdokonalejším