| Table of Contents | Words: Alphabetical - Frequency - Inverse - Length - Statistics | Help | IntraText Library | ||
| Alphabetical [« »] užitocne 1 užitocné 1 užší 1 v 409 vábivými 1 väcšej 2 väcší 1 | Frequency [« »] ----- ----- 579 a 409 v 287 sa 239 je 239 na | Ioannes Paulus PP. II Dives in Misericordia IntraText - Concordances v |
Chapter,Paragraph
1 I,1 | ba tento jeho Syn nám ho v sebe samom názorne ukázal. 2 2 I,1 | Tieto slová boli vyslovené v poslednom rozhovore, ktorým 3 I,1 | udalosti tých posvätných dní, v ktorých raz navždy bolo 4 I,1 | plnosti a hĺbke stáva jasnou v Kristovi. Teraz však, v 5 I,1 | v Kristovi. Teraz však, v týchto vážnych a ťažkých 6 I,1 | vážna potreba, totiž zasa v tom istom Kristovi objaviť 7 I,1 | a Boh všetkej útechy".5 V konštitúcii Gaudium et spes 8 I,1 | Kristus, nový Adam... v plnej miere odhaľuje človeka 9 I,1 | nemožno predstaviť človeka v plnej dôstojnosti jeho prirodzenosti 10 I,1 | nielen iba teoreticky, ale v celej životnej skutočnosti. 11 I,1 | najvyššie povolanie sa ozrejmujú v Kristovi skrze zjavenie 12 I,1 | pravdou to, čo som uviedol v encyklike Redemptor hominis, 13 I,1 | Redemptor hominis, totiž že v určitom zmysle každý človek 14 I,1 | evanjelium a celá tradícia stále v tejto dobe pripomínajú, 15 I,1 | ju označil Kristus, keď v sebe samom zjavil Otca a 16 I,1 | lásku. 7 Kedykoľvek sa teda v Ježišovi Kristovi zameriava 17 I,1 | človeka tá cesta, ktorá bola v rámci premenlivých dobových 18 I,1 | zverená Cirkvi, vždy sa ide v ústrety Otcovi a jeho láske. 19 I,1 | musí upevniť a zdokonaliť v teocentrickom zmysle (považujúc 20 I,1 | stred Boha): musí byť totiž v Ježišovi Kristovi zamerané 21 I,1 | ľudské mienky a smery tak v minulosti, ako aj v novších 22 I,1 | tak v minulosti, ako aj v novších časoch, ba i teraz 23 I,1 | antropocentrizmus, Cirkev sa v dejinách ľudstva usiluje 24 I,1 | práve tá najzávažnejšia v učení posledného Koncilu. 25 I,1 | posledného Koncilu. Keď teda v terajšom úseku cirkevných 26 I,1 | vidím svoju hlavnú úlohu v tom, aby som uskutočňoval 27 I,1 | základnej myšlienke. Už v spomenutej encyklike Redemptor 28 I,2 | milosrdenstvo~2. Boh, ktorý "prebýva v neprístupnom svetle",8 predsa 29 I,2 | vesmíru: "Veď to, čo je v ňom neviditeľné - jeho večnú 30 I,2 | jednorodený Boh, ktorý je v lone Otca, ten o ňom priniesol 31 I,2 | zvestovanie" zjavuje Boha v nevyspytateľnom tajomstve 32 I,2 | trojosobného - ktorý prebýva v neprístupnom svetle. 11 33 I,2 | poznávame Boha predovšetkým v jeho láske voči človekovi, 34 I,2 | láske voči človekovi, t.j. v jeho "ľudomilnosti".12 V 35 I,2 | v jeho "ľudomilnosti".12 V nej sa totiž "jeho neviditeľná 36 I,2 | spôsobom stáva "viditeľnou", v neporovnateľnej miere viditeľnejšou 37 I,2 | lebo sa stáva viditeľnou v Kristovi a skrze Krista, 38 I,2 | Kristovi a skrze Krista, v jeho skutkoch a slovách 39 I,2 | skutkoch a slovách a konečne v jeho smrti na kríži a v 40 I,2 | v jeho smrti na kríži a v jeho zmŕtvychvstaní.~Takto 41 I,2 | zmŕtvychvstaní.~Takto sa v Kristovi a skrze Krista 42 I,2 | podobenstvami, ale predovšetkým ho v sebe samom stelesňuje a 43 I,2 | osobe predstavuje. Lebo v istom zmysle on sám je milosrdenstvo. 44 I,2 | Ktokoľvek teda to milosrdenstvo v ňom vidí a nájde, tomu sa 45 I,2 | obmedzenie pre človeka, ktorý v dôsledku nesmierneho a predtým 46 I,2 | miesto pre milosrdenstvo. V tomto ohľade však môžeme 47 I,2 | poukázať na "položenie človeka v súčasnom svete", ktoré je 48 I,2 | svete", ktoré je opísané v úvodnej časti konštitúcie 49 I,2 | okolností (o ktorých je reč v predchádzajúcej časti konštitúcie) 50 I,2 | ktorú dostala od Boha.~Lebo v Kristovi zjavená pravda 51 I,2 | dôstojnosť. Z tohto dôvodu sa v terajšom položení Cirkvi 52 I,2 | skrze svojho Ducha účinkuje v ľudských dušiach. Lebo tajomstvo 53 I,2 | milosrdenstva", ktoré on zjavil, sa v terajších okolnostiach človečenstva 54 I,2 | sa k tomuto milosrdenstvu v Kristovom mene a spolu s 55 I,2 | že náš Otec, "ktorý vidí v skrytosti",17 stále od nás 56 I,2 | od nás čaká, aby sme sa v každej svojej núdzi obrátili 57 II,3 | 3. Pred svojimi krajanmi v mestečku Nazarete poukázal 58 II,3 | láska, znakom samého Otca. A v tomto viditeľnom znaku môžu 59 II,3 | to isté svedectvo, ktorým v Nazarete začal svoju učiteľskú 60 II,3 | sa hlása evanjelium." A v závere svojej odpovede dodal: " 61 II,3 | ukázal, ako je prítomná láska v našom svete: tá láska, ktorá 62 II,3 | sa táto láska prejavuje, v biblickej reči sa nazýva " 63 II,3 | slová, ktoré povedal najprv v nazaretskej synagóge, potom 64 II,3 | svojho zvyku aj tu učí "v podobenstvách", ktoré lepšie 65 II,3 | nemilosrdnom sluhovi. 26 V Kristovom učení sa nachádzajú 66 II,3 | pochopení pojmu milosrdenstva (v jeho vzťahu k láske). Lebo 67 II,3 | forme blahoslavenstva, keď v reči na hore hovorí: "Blahoslavení 68 II,3 | povahu: aj božskú, aj ľudskú. V Kristovi sa splnili mesiášske 69 II,3 | splnili mesiášske proroctvá aj v tom zmysle, že sa stal vtelenou 70 II,3 | hriešnikom. Takto sprítomňuje a v plnšej miere nám ukazuje 71 III,4 | Pojem milosrdenstva v Starom zákone~4. Pojem milosrdenstva 72 III,4 | Pojem milosrdenstva má v Starom zákone dlhé a bohaté 73 III,4 | uvedomil svoju neveru - lebo v jeho dlhých dejinách nechýbali 74 III,4 | berie svoj ľud na milosť. 38 V náuke prorokov milosrdenstvo 75 III,4 | ľudí, ktorí sa nachádzajú v hriechu a ktorí znášajú 76 III,4 | sa k nemu obracia Dávid v povedomí veľkosti svojho 77 III,4 | Okrem týchto príkladov sú v knihách Starého zákona aj 78 III,4 | presvedčenie celej pospolitosti a v nej i jednotlivcov, ktoré 79 III,4 | i jednotlivcov, ktoré sa v priebehu vekov prejavuje 80 III,4 | priebehu vekov prejavuje v celom Starom zákone, má 81 III,4 | Starom zákone, má pôvod v dávnej skúsenosti vyvoleného 82 III,4 | vyvoleného ľudu, ktorú nadobudol v dobe otroctva: Pán zhliadol 83 III,4 | sa, že ho vyslobodí. 43 V tejto záchrane, ktorú vykonal 84 III,4 | národa a každého jeho člena: v Božom milosrdenstve, ktoré 85 III,4 | milosrdenstve, ktoré možno vzývať v každej úzkosti.~K tomu pristupuje 86 III,4 | bieda človeka pozostáva aj v jeho hriechu. Toto nešťastie 87 III,4 | ktorý si vyvolil a ktorý aj v ďalšom priebehu svojich 88 III,4 | povedomí vlastnej viny. V milosrdenstve Pána voči 89 III,4 | podstatou ich rozhovoru s ním. V tomto ohľade majú všetky 90 III,4 | Azda by bolo ťažké hľadať v týchto knihách iba rozumovú 91 III,4 | milosrdenstva a súčasne ho v mnohonásobnej podobe priblížiť 92 III,4 | totiž milosrdenstvo práve v dobe úpadkov a duševnej 93 III,4 | kedykoľvek sa účinne prejavilo v živote národa alebo ktoréhokoľvek 94 III,4 | spôsobom je milosrdenstvo v určitom zmysle v protiklade 95 III,4 | milosrdenstvo v určitom zmysle v protiklade k božskej spravodlivosti 96 III,4 | človeka opravdivou čnosťou a v Bohu podstatnou dokonalosťou, 97 III,4(52) | veci nič nemení. Keď sa v Starom zákone slovo "hesed" 98 III,4(52) | predsa môže a má vytrvať v nádeji a v dôvere, že ho 99 III,4(52) | a má vytrvať v nádeji a v dôvere, že ho dosiahne, 100 III,4(52) | zmluvy.~ruhé slovo, ktoré sa v reči Starého zákona používa 101 III,4(52) | zodpovedať svojej láske (sú to v určitom zmysle mužské vlastnosti), " 102 III,4(52) | Túto lásku možno nazvať v každom ohľade nezištnou 103 III,4(52) | nepremožiteľná, sa naznačuje v Starom zákone rozličným 104 III,4(52) | Oz 14,5).~Okrem toho sa v Starom zákone nachádzajú 105 III,4(52) | zasluhujú zvláštnu pozornosť. V nich sa jasne ukazuje ich 106 III,4(52) | autori posvätnej Biblie totiž v úvahách o Božom milosrdenstve 107 III,4(52) | príslušnej doby. Grécke slová v preklade Septuaginty vykazujú 108 III,4(52) | dedičstva Starého zákona - v určitom súhrne - nielen 109 III,4(52) | znamená uistenie o milosti, v čom je zahrnutá takrečeno 110 III,4(52) | prvkov je pojem milosrdenstva v Starom zákone obsiahnutý 111 III,4(52) | Starom zákone obsiahnutý aj v slove "hámal", ktoré pôvodne 112 III,4(52) | súcit, avšak predovšetkým v zmysle citovom. Tieto slová 113 III,4(52) | citovom. Tieto slová sa však v textoch posvätnej Biblie 114 III,4(52) | predovšetkým "pevnosť, istotu" (v gréckom preklade Septuaginty 115 III,4 | neprotiví sa jej, ak uznávame v dejinách človeka - ako to 116 III,4 | raz darovala: "nič nemáš v nenávisti z toho, čo si 117 III,4 | tajomstva stvorenia. Už v Starom zákone predpovedajú 118 III,4 | na celé ľudské dejiny tak v zmysle časnom, ako aj eschatologickom. 58 119 III,4 | Kristus potom zjavuje Otca v tomto pohľade a v tomto 120 III,4 | zjavuje Otca v tomto pohľade a v tomto stave duševnej prípravy, 121 III,4 | Na záver tohto zjavenia v predvečer svojej smrti hovorí 122 IV,5 | milosrdenstvo. Nachádza v nich mocnú ozvenu celá tradícia 123 IV,5 | Starého zákona. Vyznievajú v nich rečové výrazy, ktoré 124 IV,5 | nich rečové výrazy, ktoré v starých knihách majú rozličnú 125 IV,5 | pokolenie" tí ľudia, čo žijú v Božej bázni. Hneď potom, 126 IV,5 | Krstiteľa, jeho otec Zachariáš v tom istom dome zvelebuje 127 IV,5(60) | V oboch prípadoch ide o "hesed", 128 IV,5(60) | prisľúbenia, ktoré práve v materstve Bohorodičky dosiahnu 129 IV,5(61) | významu slova "hesed", kým v nasledujúcich vetách, kde 130 IV,5(61) | zmysel slova "rahamim" (v preklade "milosrdný súcit"), 131 IV,5 | slovo milosrdenstvo sa tam (v pôvodine) nevyskytuje. Tomuto 132 IV,5 | nielen reč, rovnaká ako v knihách Starého zákona, 133 IV,5 | tajomstvo milosrdenstva v dojímavom prípade, v ktorom 134 IV,5 | milosrdenstva v dojímavom prípade, v ktorom sa prejavuje otcova 135 IV,5 | podiel a po odchode z domu ho v ďalekom kraji "hýrivým životom" 136 IV,5 | hýrivým životom" premárni, je v určitom zmysle človekom 137 IV,5 | spravodlivosti. Podobnosť sa tu javí v tom najširšom rozmere. Lebo 138 IV,5 | milosti, na každý hriech. V tomto porovnaní sa menej 139 IV,5 | izraelského národa, ako je to v tradícii prorokov, hoci 140 IV,5 | núdzu", a to tým väčšmi, že "v tom kraji", kam sa po opustení 141 IV,5 | tu jeho dôstojnosť syna v otcovskom dome. Preto položenie, 142 IV,5 | teraz si ju neuvedomuje, keď v sebe hovorí: "Koľko nádenníkov 143 IV,5 | už "nemá", kým nádenníci v dome jeho otca ho "majú". 144 IV,5 | Vtedy sa konečne vzbudí v ňom odhodlanie: "Vstanem, 145 IV,5 | Nedostatok hmotných prostriedkov, v ktorom sa márnotratný syn 146 IV,5 | straty, lebo byť nádenníkom v dome svojho otca je zaiste 147 IV,5 | právo, iba byť nádenníkom v otcovskom dome. Rozhoduje 148 IV,5 | otcovskom dome. Rozhoduje sa v plnom vedomí toho, čo si 149 IV,5 | uvažovanie však dokazuje, že v povedomí márnotratného syna 150 IV,5 | zo vzťahu syna k otcovi. V takejto nálade sa vydáva 151 IV,5 | nálade sa vydáva na cestu.~V podobenstve o márnotratnom 152 IV,5 | nevyskytuje slovo spravodlivosť a v pôvodnom texte sa nenachádza 153 IV,5 | že ako pracujúci nádenník v otcovskom dome si bude zarábať 154 IV,5 | môže naďalej prislúchať v otcovom dome.~ 155 IV,6 | dôkladnejšie pochopili, v čom vlastne spočíva Božie 156 IV,6 | pochybnosti o tom, že postava otca v tomto jednoduchom, avšak 157 IV,6 | Otca. Správanie sa otca v tomto podobenstve, celý 158 IV,6 | celý spôsob jeho konania, v ktorom sa prejavujú jeho 159 IV,6 | pojmu milosrdenstva videli v úplne novej spojitosti, 160 IV,6 | preukazoval. Táto vernosť je v podobenstve vyjadrená nielen 161 IV,6 | vlastnosť, vyjadrená už v Starom zákone slovom "hesed" - 162 IV,6 | Tu sa hodí pripomenúť, že v tej istej pätnástej hlave 163 IV,6 | spomína tá istá radosť ako v prípade márnotratného syna. 164 IV,6 | nám ho Kristus predstavil v podobenstve o márnotratnom 165 IV,6 | podstatou tej lásky, ktorá sa v Novom zákone označuje gréckym 166 IV,6 | znamená aj získané dobro: v prípade márnotratného syna 167 IV,6 | samého.~Udalosti, ktoré sa v Kristovom podobenstve dotýkajú 168 IV,6 | postupujeme, zdá sa nám, že v milosrdenstve je určitá 169 IV,6 | vidieť seba a svoje počínanie v celej pravdivosti (pričom 170 IV,6 | márnotratnom synovi vyjadruje v jednoduchej, avšak v hlbokej 171 IV,6 | vyjadruje v jednoduchej, avšak v hlbokej forme skutočnosť 172 IV,6 | milosrdenstva prítomného v ľudskej spoločnosti. Vlastný 173 IV,6 | milosrdenstva nespočíva iba v tom, že nejaké - čo aj najbystrejšie 174 IV,6 | sa vyskytujú vo svete a v človekovi. Takto chápané 175 IV,6 | základnú povahu jeho činnosti. V tomto zmysle chápali a uskutočňovali 176 IV,6 | učeníci a nasledovníci. V ich duši a skutkoch sa milosrdenstvo 177 V | V.~Veľkonočné tajomstvo~ 178 V,7 | Milosrdenstvo je zjavené v kríži a v zmŕtvychvstaní~ 179 V,7 | Milosrdenstvo je zjavené v kríži a v zmŕtvychvstaní~7. Mesiášske 180 V,7 | ľuďmi dosahuje svoj vrchol v kríži a v zmŕtvychvstaní. 181 V,7 | dosahuje svoj vrchol v kríži a v zmŕtvychvstaní. Musíme teda 182 V,7 | ako nám bolo úplne zjavené v dejinách našej spásy. Na 183 V,7 | a už aj predtým modlitba v Getsemanskej záhrade vnášajú 184 V,7 | zjavenia lásky a milosrdenstva v mesiášskom poslaní Krista. 185 V,7 | teraz opačne sám by v najväčšej miere mal vzbudiť 186 V,7 | na kríž pribitý zomiera v ukrutných mukách. 73 Vtedy 187 V,7 | mukách. 73 Vtedy si zaiste v najväčšej miere zasluhoval 188 V,7 | vytrhnúť z rúk protivníkov. V tomto poslednom úseku mesiášskej 189 V,7 | uzdravení".74~Ako človek, ktorý v záhrade Olivovej hory a 190 V,7 | vyplýva a k nej smeruje. Preto v utrpení a smrti Kristovej - 191 V,7 | absolútna spravodlivosť v tom, že Kristus za hriechy 192 V,7 | Božej, lebo vzniká z lásky a v láske má svoju dokonalosť 193 V,7 | hriechu, ale s láskou obnovuje v človekovi tú tvorivú silu, 194 V,7 | sebou zjavenie milosrdenstva v jeho plnosti.~Preto veľkonočné 195 V,7 | Boh od počiatku uskutočniť v človekovi a skrze človeka 196 V,7 | aj neveriaci človek môže v ňom nájsť vrúcny vzťah a 197 V,7 | pravdy a lásky, ktorá je v Bohu a z Boha pochádza. 198 V,7 | prijatého Božieho dieťaťa vyniká v dejinách Kristov kríž, kríž 199 V,7 | vzkrieseného Krista. Avšak i v tomto oslávení Syna Božieho 200 V,7 | aby nezahynul nik, kto v neho verí, ale aby mal večný 201 V,7 | večný život." 78 Avšak veriť v ukrižovaného Syna znamená " 202 V,7 | pokolenie, i svet. Veriť v takúto lásku znamená veriť 203 V,7 | takúto lásku znamená veriť aj v milosrdenstvo. Ono je totiž 204 V,7 | duše a môže ho aj "zahubiť v pekle".80~ 205 V,8 | samému koreňu všetkého zla v dejinách človeka: proti 206 V,8 | proti hriechu a smrti.~V kríži sa teda Boh najhlbšie 207 V,8 | všetkému, čo človek - najmä v ťažkých a bolestných chvíľach - 208 V,8 | program, ktorý Kristus kedysi v nazaretskej synagóge vyhlásil84 209 V,8 | ktoré postihuje človeka v pozemskom živote: lebo Kristov 210 V,8 | eschatologickým znakom. Až v eschatologickom dokončení 211 V,8 | eschatologickom dokončení a v poslednom obnovení sveta 212 V,8 | eschatologického dokončenia je však už v Kristovom kríži a v jeho 213 V,8 | však už v Kristovom kríži a v jeho smrti. Tá skutočnosť, 214 V,8 | lebo prvé sa pominulo".89~V konečnom dovŕšení vecí sa 215 V,8 | milosrdenstvo zjaví ako láska; ale v časnosti, v ľudských dejinách - 216 V,8 | ako láska; ale v časnosti, v ľudských dejinách - ktoré 217 V,8 | ľudu, programom Cirkvi. V samom strede tohto programu 218 V,8 | však vždy stojí kríž, lebo v ňom zjavenie milosrdnej 219 V,8 | slobodu človeka, ale chce v nej vzbudiť lásku, ktorá 220 V,8 | trpiacim Synom človeka, ale v určitom zmysle naozaj "milosrdenstvom", 221 V,8 | večného Otca. Či mohla byť v celom mesiášskom Kristovom 222 V,8 | milosrdenstvo"95 vyjadrujú v určitom zmysle súhrn celej 223 V,8 | podivuhodnú výmenu, ktorú v sebe obsahuje. Je to aj 224 V,8 | milosrdní" - neodhaľujú v tomto smere hlboké tajomstvo 225 V,8 | i Syna i Ducha Svätého, v ktorej láska v súlade so 226 V,8 | Svätého, v ktorej láska v súlade so spravodlivosťou 227 V,8 | vo svojich bolestiach a v smrti na kríži nezakúsil 228 V,8 | ktorú má Otec voči nemu a v ňom aj voči všetkým ľuďom. " 229 V,8 | Boha milosrdnej lásky práve v tom, že vzal na seba kríž 230 V,8 | toho Krista, ktorý "večer v ten istý prvý deď v týždni... 231 V,8 | večer v ten istý prvý deď v týždni... stal si doprostred" 232 V,8 | mesiášskeho poslania - ba v určitom zmysle po ňom - 233 V,8 | t.j. lásky, ktorú potom v priebehu dejín spásy treba 234 V,8 | priebehu dejín spásy treba v Cirkvi považovať vždy za 235 V,8 | poukazujúcim na koniec času). V tomto duchu nám posvätná 236 V,9 | Matka milosrdenstva~9. V tomto veľkonočnom speve 237 V,9 | Cirkvi sa však ozývajú - v plnom prorockom význame - 238 V,9 | pohľad sa stáva novým aj v dejinnom, aj v eschatologickom 239 V,9 | novým aj v dejinnom, aj v eschatologickom zmysle. 240 V,9 | eschatologickom zmysle. Odvtedy sa v neohraničenej ľudskej rodine 241 V,9 | ktorú od večnosti určil a v čase uzavrel s človekom, 242 V,9 | aká je tá cena vysoká. V tomto zmysle ju nazývame 243 V,9 | celej osobnosti poznávať - v spletitých dejinách Izraela, 244 V,9 | dejinách Izraela, taktiež i v dejinách každého človeka 245 V,9 | vyhlásil Kristus najprv v nazaretskej synagóge106 246 V,9 | účasť mala Mária. Avšak v nej a skrze ňu sa táto láska 247 V,9 | táto láska stále prejavuje v dejinách Cirkvi a ľudského 248 V,9 | je veľmi užitočné, lebo v Matke Božej sa opiera o 249 V,9 | hovorí: "Toto materstvo Márie v poriadku milosti trvá neprestajne 250 V,9 | zvestovaní svoj verný súhlas, v ktorom neochvejne zotrvala 251 V,9 | svojom nanebovzatí neprestala v tomto spásonosnom poslaní, 252 V,9 | ešte putujú a nachádzajú sa v nebezpečenstvách a úzkostiach, 253 VI,10 | naša doba bola zahrnutá v slovách Božej Matky, keď 254 VI,10 | obyvatelia zeme, žijeme v znamení blížiaceho sa tretieho 255 VI,10 | sa tretieho tisícročia a v duši cítime príchod určitého 256 VI,10 | spôsobili hlboké zmeny tak v prírodných vedách a v technike, 257 VI,10 | tak v prírodných vedách a v technike, ako aj v spoločenskom 258 VI,10 | vedách a v technike, ako aj v spoločenskom a kultúrnom 259 VI,10 | predsa nemožno popierať, že v budúcnosti všetky národy 260 VI,10 | má však zvláštnu váhu. A v ňom čítame: "Nerovnováha, 261 VI,10 | nevyrovnanosťou, ktorá má korene priam v srdci človeka. Lebo v samom 262 VI,10 | priam v srdci človeka. Lebo v samom človeku je mnoho protikladov. 263 VI,10 | z druhej strany pociťuje v sebe bezhraničné túžby a 264 VI,10 | nekoná, čo by chcel. Teda sám v sebe je rozdvojený, a to 265 VI,10 | aj toľké a také rozpory v spoločnosti." 109~Na konci 266 VI,10 | rozpory a hrozby, ktoré sa v koncilovom dokumente akoby 267 VI,10 | odhalenia nebezpečenstva, aké v sebe skrývali, odvtedy v 268 VI,10 | v sebe skrývali, odvtedy v priebehu týchto rokov sa 269 VI,11 | Pramene nepokoja~11. V dnešnom svete vzrastá pocit 270 VI,11 | ako som nakrátko naznačil v encyklike Redemptor hominis - 271 VI,11 | národy vystavené útrapám v dôsledku násilia i nespravodlivosti 272 VI,11 | spoločnosť poruke, skrývajú v sebe nielen možnosť sebazničenia 273 VI,11 | trýznenie jestvujúce aj v dnešnom svete, ktoré autorita 274 VI,11 | patrí k ľudskej bytosti a v najvyššej miere súvisí s 275 VI,11 | spoločenstvách, žijúcich v nadbytku a oddaných rozkošiam, 276 VI,11 | a oddaných rozkošiam, sa v tej istej ľudskej rodine 277 VI,11 | pred očami svojich matiek. V rozličných častiach sveta 278 VI,11 | rozličných častiach sveta a v rozličných spoločenských 279 VI,11 | ďalej trvá, ale aj vzrastá. V súčasnosti sa vyskytuje 280 VI,11 | tých, čo sú bohatí a žijú v hojnosti, iní žijú v biede, 281 VI,11 | žijú v hojnosti, iní žijú v biede, v núdzi a často zomierajú 282 VI,11 | hojnosti, iní žijú v biede, v núdzi a často zomierajú 283 VI,11 | položenie terajšieho sveta, v ktorom je toľko fyzického 284 VI,11 | bohatstvo a moc, predsa v hĺbke ľudských duší tento 285 VI,12 | Dá sa ľahko zistiť, že v terajšej spoločnosti sa 286 VI,12 | mnohotvárne duchovné snahy, ktoré v povedomí dnešných ľudí položili 287 VI,12 | sociálna náuka, ktorá sa v priebehu posledného storočia 288 VI,12 | utváranie ľudského svedomia v duchu spravodlivosti a jednotlivé 289 VI,12 | spravodlivosti a jednotlivé podujatia v oblasti apoštolátu laikov 290 VI,12 | uskutočňovanie spravodlivosti v živote medzi ľuďmi, skupinami 291 VI,12 | nenávisť alebo aj krutosť. V takomto prípade hlavnou 292 VI,12 | vtedy, keď sa vlastne koná v jej mene. Kristus nie bez 293 VI,12 | za oko, zub za zub." 111 V tom čase to bola forma skrivenej 294 VI,12 | aby riadila ľudský život v jeho rozličných okolnostiach. 295 VI,12 | počatia, ochrana manželstva v jeho nerozlučiteľnej jednote, 296 VI,12 | prichádza aj kríza pravdivosti v medziľudských vzťahoch, 297 VI,12 | pravdovravnosť, snaha, ktorá v styku s inými ľuďmi hľadá 298 VII | VII.~Božie milosrdenstvo v poslaní Cirkvi~Tento pohľad 299 VII | upamätúva na slová, ktoré v dôsledku vtelenia Syna Božieho 300 VII | vtelenia Syna Božieho zazneli v Máriinom chválospeve Magnifikat 301 VII | milosrdenstve, ktoré bolo zjavené v Kristovi celým jeho mesiášskym 302 VII | uvádzať a akoby stelesňovať v živote svojich veriacich 303 VII | veriacich a podľa možnosti aj v živote všetkých ľudí dobrej 304 VII,13 | hlásať Božie milosrdenstvo v celej jeho pravde, ako nám 305 VII,13 | ktorá je tak hojne objasnená v celom Svätom písme a v tradícii. 306 VII,13 | objasnená v celom Svätom písme a v tradícii. Táto pravda o 307 VII,13 | zvestovaná vo Svätom písme, sa v každodennom živote Cirkvi 308 VII,13 | živote Cirkvi stále ozýva v mnohých čítaniach posvätnej 309 VII,13 | dokonalosti Božej podstaty v samom tajomstve božskej 310 VII,13 | základe ktorej sa človek v hĺbke svojho vnútorného 311 VII,13 | videnie Boha vierou - nachádza v stretnutí s jeho milosrdenstvom 312 VII,13 | pravdivosti, ako to badáme aj v podobenstve o márnotratnom 313 VII,13 | milosrdenstvo a z neho žije v bohatej skúsenosti svojej 314 VII,13 | umožňuje "vidieť" Krista v živej viere a náuke Cirkvi, 315 VII,13 | srdcu. Prístup ku Kristovi v tajomstve jeho srdca nám 316 VII,13 | ona opatruje a rozdáva. V tomto ohľade má veľkú dôležitosť 317 VII,13 | vzkriesenie, "kým nepríde" v sláve. 114 Eucharistická 318 VII,13 | do nás vstupovať, keď ide v ústrety všetkým ľudským 319 VII,13 | obťažený veľkými hriechmi. V tejto sviatosti môže každý 320 VII,13 | hriech. O tomto už bola reč v encyklike Redemptor hominis; 321 VII,13(114)| Porov. 1Kor 11,26; zvolanie v kánone Rímskeho misála.~ 322 VII,13 | aj jeho milosrdenstvo je v sebe nekonečné. Preto je 323 VII,13 | nemôže prevýšiť ani obmedziť. V človekovi jej môže postaviť 324 VII,13 | pokánie, t.j. zotrvávanie v zatvrdlivosti, odporovanie 325 VII,13 | Obrátenie sa k Bohu spočíva v tom, že niekto objaví jeho 326 VII,13 | nášho Pána Ježiša Krista"118 v dejinách zmluvy s človekom 327 VII,13 | stále obrátení. Žijú teda v stave obrátenia; tento stav 328 VII,13 | milosrdenstvo, prejavené v ukrižovanom a vzkriesenom 329 VII,13 | mesiášskej úlohe samého Krista a v istom zmysle v nej pokračuje.~ 330 VII,13 | Krista a v istom zmysle v nej pokračuje.~Cirkev terajšej 331 VII,13 | ktorí sa hlásia ku Kristovi. V tomto ohľade Cirkev podniká 332 VII,14 | dosiahnu milosrdenstvo." 120 V týchto slovách vidí Cirkev 333 VII,14 | Všetky blahoslavenstvá v reči na vrchu ukazujú síce 334 VII,14 | vzťahuje na milosrdných, je v tejto veci zvlášť výrečné. 335 VII,14 | nakoľko sa vnútorne sám zmení v duchu takejto lásky k blížnemu.~ 336 VII,14 | povolania. Okrem toho spočíva v ustavičnom odkrývaní a vytrvalom 337 VII,14 | svojej podstaty tvorivá. V medziľudských vzťahoch milosrdná 338 VII,14 | a prijíma (ako napríklad v prípade lekára, ktorý ošetruje, 339 VII,14 | podporuje núdznych), i tam v skutočnosti aj darca býva 340 VII,14 | ukrižovaný Kristus je nám v tom príkladom i mocným povzbudením 341 VII,14 | preukazovať iným milosrdenstvo v povedomí, že Kristus to 342 VII,14 | cesta, ktorú nám Kristus v reči na vrchu ukázal v blahoslavenstve 343 VII,14 | Kristus v reči na vrchu ukázal v blahoslavenstve o milosrdných, 344 VII,14 | aby vzťahy medzi ľuďmi a v spoločnosti boli oslobodené 345 VII,14 | ak je spravodlivosť sama v sebe schopná toho, aby spravodlivo 346 VII,14 | kresťanské milosrdenstvo je v určitom zmysle akoby najdokonalejším 347 VII,14 | vzájomných ľudských vzťahov v duchu najväčšej úcty voči 348 VII,14 | chýbať ani vo výchove, ani v pastorálnej činnosti.~Okruh 349 VII,14 | ľudskejším127 a poslanie Cirkvi v súčasnom svete vidí práve 350 VII,14 | súčasnom svete vidí práve v uskutočňovaní tejto úlohy. 351 VII,14 | bezohľadnej spravodlivosti, v mene ktorej by každý vyžadoval 352 VII,14 | takzvaného egoizmu, ktoré v človekovi driemu, by mohli 353 VII,14 | druhým.~Preto musí Cirkev v každej dejinnej dobe - zvlášť 354 VII,14 | každej dejinnej dobe - zvlášť v tejto našej - považovať 355 VII,14 | milosrdenstva, ktoré bolo v najväčšom stupni zjavené 356 VII,14 | najväčšom stupni zjavené v Ježišovi Kristovi. Avšak 357 VII,14 | spoločenstvo veriacich, ale v určitom zmysle pre všetkých 358 VII,14 | trojitej žiadostivosti, ktorá v ňom pôsobí. 128 V mene tohto 359 VII,14 | ktorá v ňom pôsobí. 128 V mene tohto tajomstva nám 360 VII,14 | odpúšťali. Ako často opakujeme v modlitbe, ktorú nás on sám 361 VII,14 | aby sa znášali "navzájom v láske".130 Ako nás to veľmi 362 VII,14 | pre každodenné spolužitie v rozličných okolnostiach 363 VII,14 | prameň: milosrdenstvo - nikde v evanjeliu neznamená povoľnosť 364 VII,14 | Podmienkou odpustenia je totiž v týchto prípadoch náprava 365 VII,14 | aby tvár lásky zažiarila v celej jasnosti. Už pri rozbore 366 VII,14 | je odpustené, sa stretajú v určitom dôležitom bode, 367 VII,14 | určitom dôležitom bode, totiž v dôstojnosti, ktorá tvorí 368 VII,14 | vlastnú povahu odpúšťania v živote a v mravoch, ako 369 VII,14 | povahu odpúšťania v živote a v mravoch, ako aj vo výchove 370 VII,14 | mravoch, ako aj vo výchove a v pastorálnej činnosti. Cirkev 371 VII,14 | Božieho milosrdenstva zjavené v Ježišovi Kristovi.~Činnosť 372 VII,14 | poslanie a činnosť Cirkvi v živote jednotlivých kresťanov 373 VII,14 | Spasiteľových" nemožno inak, iba v duchu tej chudoby, ku ktorej 374 VIII | VIII.~Modlitba Cirkvi v dnešnej dobe~ 375 VIII,15 | milosrdenstve, ktoré bolo zjavené v ukrižovanom a vzkriesenom 376 VIII,15 | milosrdenstvo skrze ľudí. V tom vidí prepotrebnú podmienku 377 VIII,15 | budúcnosť. Avšak Cirkev v žiadnom čase, v žiadnej 378 VIII,15 | Avšak Cirkev v žiadnom čase, v žiadnej dejinnej dobe - 379 VIII,15 | žiadnej dejinnej dobe - najmä v takej rozhodnej, ako je 380 VIII,15 | povinnosť Cirkvi, žijúcej v Ježišovi Kristovi. Je to 381 VIII,15 | že sa dokonale prejavilo v ukrižovanom a vzkriesenom 382 VIII,15 | už povedali, to bolo iba v náznakoch. Dnešný človek 383 VIII,15 | svojom vlastnom mene, ale aj v mene všetkých ľudí nášho 384 VIII,15 | veku.~Všetko teda, čo sme v tomto dokumente povedali 385 VIII,15 | milosrdenstvo pre potreby ľudí v dnešnom svete. Toto volanie 386 VIII,15 | o milosrdenstve, ako to v prehojnej miere vyjadruje 387 VIII,15 | život viery Božieho ľudu v priebehu toľkých storočí. 388 VIII,15 | Boha, ktorý nič nemôže mať v nenávisti z toho, čo utvoril, 136 389 VIII,15 | ktorá dosiahla svoj vrchol v jeho kríži, smrti a zmŕtvychvstaní! 390 VIII,15 | usiluje o to, aby bola ľuďom v Bohu matkou, prejaví touto 391 VIII,15 | nevedia, čo robia." 137 Je v tom vyjadrená aj láska k 392 VIII,15 | privádza k tomu, aby sme v tomto dejinnom období vyprosovali 393 VIII,15 | človeka, ma pobádalo, aby som v encyklike Redemptor hominis 394 VIII,15 | zmilúvajúcu sa Božiu lásku v tom istom Kristovom tajomstve. 395 VIII,15 | milosrdenstvu a vyprosoval ho v tejto ťažkej a rozhodujúcej 396 VIII,15 | koncu druhého tisícročia.~V mene ukrižovaného a vzkrieseného 397 VIII,15 | vzkrieseného Ježiša Krista, v duchu jeho mesiášskeho diela, 398 VIII,15 | mesiášskeho diela, ktoré v dejinách ľudstva ďalej trvá, 399 VIII,15 | svoj hlas a prosíme, aby sa v tejto historickej dobe znova 400 VIII,15 | zjavila tá láska, ktorá je v Otcovi, a aby sa pôsobením 401 VIII,15 | stala zreteľne prítomnou v terajšom svete a mocnejšou 402 VIII,15 | primerane požiadavkám doby, v ktorej žijeme - musí byť 403 VIII,15 | stále vedená vedomím, že v tomto diele nijako nemôže 404 VIII,15 | ktorý nám umožnil, že ho v Kristovi "vidíme".140 Nech 405 VIII,15 | bolo od večnosti skryté v Bohu a ktoré Ježiš Kristus 406 VIII,15 | Bohu a ktoré Ježiš Kristus v čase zjavil človekovi.~Napokon 407 VIII,15 | apoštolské požehnanie.~Dané v Ríme u Svätého Petra 30. 408 VIII,15 | na Prvú adventnú nedeľu - v roku 1980, v treťom roku 409 VIII,15 | adventnú nedeľu - v roku 1980, v treťom roku nášho pontifikátu.~