Chapter,Paragraph

 1  I,1   |           nám postačí"; a Kristus mu na to odpovedal: "...toľký
 2  I,1   |     človeka samému človeku a dáva mu najavo jeho vznešené povolanie";
 3  I,2   |           to najhoršie; otvára sa mu cesta k slobode alebo k
 4  I,2   |      ktoré ho môžu privaliť alebo mu môžu slúžiť." 15~Položenie
 5 III,4  |     podobnou manželskej; 37 preto mu odpúšťa viny, i neveru a
 6 III,4  |       obrátil k Bohu a pripomenul mu, čo o sebe sám jasne zjavil,
 7 IV,5   |        tej krajiny". Ale aj tieto mu boli odopreté.~Podobnosť
 8 IV,5   |         premrhaní majetku dostal, mu malo pripomenúť stratu tejto
 9 IV,5   |          k svojmu otcovi a poviem mu: Otče, zhrešil som proti
10 IV,5   |  ľahkomyseľnosť a pre svoju vinu, mu dopomohol k pochopeniu strateného
11 IV,5   | uponíženie a hanbu. Dobre vie, že mu neostalo nijaké právo, iba
12 IV,5   |         otcovi ľahostajné. Muselo mu spôsobiť bolesť a primeraným
13 IV,5   |       správne posúdil, aké miesto mu môže naďalej prislúchať
14 IV,6   |          približuje k domu, "bolo mu ho ľúto. Pribehol k nemu,
15 IV,6   |         Pribehol k nemu, hodil sa mu okolo krku a vybozkával
16 IV,6   |          nájdený a "vážený". Otec mu prejavuje svoju radosť predovšetkým
17  V,7   |     nedostal. Ba ani tí, ktorí sú mu najbližší, ho nevedia ochrániť
18  V,7   |       pokúša a sužuje, natíska sa mu do duše a môže ho aj "zahubiť
19  V,8   |           odpustíte hriechy, budú mu odpustené, komu ich zadržíte,
20 VI,11  |    poslúchať hlas svedomia, ktorý mu ukazuje správnu cestu. Preto
21 VII    |    vyznáva milosrdenstvo a ostáva mu stále verná, má právo a
22 VII,14 |     sedemdesiatsedem ráz".131 Tým mu naznačuje, že má odpustiť
23 VIII,15|          ľudské pokolenie a hrozí mu. Je to základné právo a
24 VIII,15|      často oddialil a odcudzil sa mu, keď rozličným spôsobom