Chapter,Paragraph

  1  I,1     |             Bohatý na milosrdenstvo1 je Boh, ktorého nám Ježiš Kristus
  2  I,1     |             objaviť tvár Otca, ktorý je vskutku "Otec milosrdenstva
  3  I,1     |             Otca a jeho lásky.~Preto je zaiste vhodné venovať sa
  4  I,1     |             úzkosti a očakávania. Ak je pritom pravdou to, čo som
  5  I,1     |          určitom zmysle každý človek je cestou pre Cirkev, tak potom
  6  I,1     |             a súladnej jednoty. Toto je jedna zo základných myšlienok,
  7  I,1     |      bohatšie poznanie Cirkvi, ktoré je tiež ovocím koncilu, má
  8  I,2     |          celého vesmíru: "Veď to, čo je v ňom neviditeľné - jeho
  9  I,2     |       nepriame a nedokonalé poznanie je výsledkom činnosti rozumu,
 10  I,2     |           len jednorodený Boh, ktorý je v lone Otca, ten o ňom priniesol
 11  I,2     |           Lebo v istom zmysle on sám je milosrdenstvo. Ktokoľvek
 12  I,2     |           viditeľný" ako Otec, ktorý je "bohatý na milosrdenstvo".13~
 13  I,2     |             v súčasnom svete", ktoré je opísané v úvodnej časti
 14  I,2     |        takýchto okolností (o ktorých je reč v predchádzajúcej časti
 15  I,2     |              človek si uvedomuje, že je jeho úlohou, aby správne
 16  I,2     |              najmä keď človek trpí a je vystavený nebezpečenstvu
 17 II,3     |          proroka Izaiáša: "Duch Pána je nado mnou, lebo ma pomazal,
 18 II,3     |        sprítomňuje Otca medzi ľuďmi. Je veľmi dôležité všimnúť si,
 19 II,3     |     pochopiteľným znakom Boha, ktorý je láska, znakom samého Otca.
 20 II,3     |        vtedajšej doby - vidieť Otca.~Je pozoruhodné aj to, že keď
 21 II,3     |      odpovede dodal: "A blahoslavený je, kto sa na mne nepohorší." 21~
 22 II,3     |         svojimi skutkami ukázal, ako je prítomná láska v našom svete:
 23 II,3     |         našom svete: tá láska, ktorá je činná, ktorá sa obracia
 24 II,3     |              nám zjavuje Boha, ktorý je Otcom a je "láskou", ako
 25 II,3     |       zjavuje Boha, ktorý je Otcom a je "láskou", ako to zdôraznil
 26 II,3     |              zjavuje nám Boha, ktorý je "bohatý na milosrdenstvo",
 27 II,3     |            Pavla. 23 Táto pravda nie je iba dajaké poučenie, ale
 28 II,3     |             iba dajaké poučenie, ale je to dôležitá skutočnosť,
 29 II,3     |       správne chápanie týchto pojmov je akoby kľúčom k pochopeniu
 30 II,3     |              nám ukazuje Otca, ktorý je Boh "bohatý na milosrdenstvo".
 31 II,3     |        milosrdenstvo". Pre ľudí však je Kristus vzorom milosrdnej
 32 II,3     |         výzvu k milosrdenstvu, ktoré je jednou z nevyhnutných zložiek "
 33 III,4    |            po návrate zo zajatia. 36~Je veľmi závažné, že proroci,
 34 III,4    |         lásku a milosrdenstvo. 44 Tu je ozaj zakotvená istota celého
 35 III,4    |       slávnostne vyhlásil: "Pán, Pán je milostivý a láskavý Boh,
 36 III,4    |              a jemné odtienky lásky: je ich otcom, 47 lebo Izrael
 37 III,4    |            ich otcom, 47 lebo Izrael je jeho prvorodeným synom; 48
 38 III,4    |           jeho prvorodeným synom; 48 je aj snúbencom tej, ktorú
 39 III,4    |             zabúda na hnev. 50 Preto je pochopiteľné, že autori
 40 III,4    |           jednotlivých synov i dcér: je podstatou nežného vzťahu
 41 III,4    |       rozumovú odpoveď na otázku, čo je vlastne milosrdenstvo samo
 42 III,4    |              človeka.~Týmto spôsobom je milosrdenstvo v určitom
 43 III,4    |          zákon učí, že spravodlivosť je síce u človeka opravdivou
 44 III,4    |      dokonalosťou, predsa však láska je "vynikajúcejšia", lebo je
 45 III,4    |            je "vynikajúcejšia", lebo je prvá a základná. Možno povedať,
 46 III,4    |           lásky pred spravodlivosťou je príznačná pre celé zjavenie
 47 III,4(52)|            dva výrazy, medzi ktorými je jemný sémantický rozdiel.
 48 III,4(52)|            jemný sémantický rozdiel. Je to predovšetkým slovo "hesed",
 49 III,4(52)|            milosť" alebo "lásku", to je výsledok práve tejto vernosti.
 50 III,4(52)|              láska, ako láska, ktorá je silnejšia než zrada, ako
 51 III,4(52)|             zrada, ako milosť, ktorá je mocnejšia než hriech.~Táto
 52 III,4(52)|             ľudu" (porov. Nár 4,3,6) je vlastne vernosť Boha voči
 53 III,4(52)|              22). Preto Izrael, hoci je obťažený vinou porušenia
 54 III,4(52)|         lásky. Výsledkom tejto lásky je odpustenie, navrátenie milosti
 55 III,4(52)|            vyjadrenie milosrdenstva, je "rahamim". Trocha sa odlišuje
 56 III,4(52)|            materinskú lásku ("rehem" je vlastne materské lono).
 57 III,4(52)|         akosi na vnútornej nutnosti, je požiadavkou srdca. Je teda
 58 III,4(52)|      nutnosti, je požiadavkou srdca. Je teda akoby "ženským" variantom
 59 III,4(52)|            49,15). Táto láska, ktorá je vzhľadom na tajomnú silu
 60 III,4(52)|            uistenie o milosti, v čom je zahrnutá takrečeno stála
 61 III,4(52)|       základných sémantických prvkov je pojem milosrdenstva v Starom
 62 III,4    |           plné zjavenie Boha, ktorý "je láska".55~S tajomstvom stvorenia
 63 III,4    |             svojej záslužnej viery - je Abrahám. Skrze tento národ,
 64 IV,5(61) |             milosrdnej dobrote Boha, je jasne vyjadrený druhý význam,
 65 IV,5     |          márnotratnom synovi, 62 kde je podstata Božieho milosrdenstva
 66 IV,5     |           hýrivým životom" premárni, je v určitom zmysle človekom
 67 IV,5     |              izraelského národa, ako je to v tradícii prorokov,
 68 IV,5     |         ktorej upadol; ale ten dôvod je preniknutý vedomím väčšej
 69 IV,5     |        nádenníkom v dome svojho otca je zaiste veľké uponíženie
 70 IV,5     |    zahanbenie. Avšak márnotratný syn je ochotný prijať toto uponíženie
 71 IV,5     |              javí ako milosrdenstvo, je do vlastnej náuky tohto
 72 IV,5     |           spravodlivosti: táto norma je totiž spresnená a často
 73 IV,5     |              dajako zrušený. Toho si je vedomý aj márnotratný syn;
 74 IV,6     |            preukazoval. Táto vernosť je v podobenstve vyjadrená
 75 IV,6     |     navrátilca. Prejav tejto radosti je toľký, že vyvoláva neľúbosť
 76 IV,6     |             mocnej náklonnosti; táto je dôvodom aj jeho veľkodušnosti
 77 IV,6     |               Vernosť otca voči sebe je celá zameraná na ľudskosť
 78 IV,6     |         Pavol takto ospevuje: "Láska je trpezlivá, láska je dobrotivá...
 79 IV,6     |            Láska je trpezlivá, láska je dobrotivá... nie je sebecká,
 80 IV,6     |            láska je dobrotivá... nie je sebecká, nerozčuľuje sa,
 81 IV,6     |              o márnotratnom synovi - je vnútornou podstatou tej
 82 IV,6     |              dobro: totiž syn, i keď je márnotratný, neprestáva
 83 IV,6     |              nám, že v milosrdenstve je určitá nerovnosť medzi tým,
 84 IV,6     |     márnotratnom synovi dokazuje, že je to inak: milosrdenstvo svojou
 85 IV,6     |         skúsenosť toho dobra, ktorým je sám človek, a o spoločnú
 86 IV,6     |            opravdivú pokoru): otcovi je však z tohto dôvodu taký
 87 IV,6     |            skutočnosť obrátenia. Ono je najpresvedčivejším dôkazom
 88 IV,6     |          odhalená. Zvlášť našej dobe je veľmi potrebné, i napriek
 89  V,7     |                        Milosrdenstvo je zjavené v kríži a v zmŕtvychvstaní~
 90  V,7     |             tomto mieste našich úvah je vhodné, aby sme si bližšie
 91  V,7     |            dostať milosrdenstvo, keď je zajatý, potupovaný, odsúdený,
 92  V,7     |         dosvedčoval. On sám však nie je ušetrený od strašného utrpenia
 93  V,7     |      vykúpenia. Práve toto vykúpenie je posledným a konečným prejavom
 94  V,7     |        prejavom svätosti Boha, ktorý je sám absolútnou plnosťou
 95  V,7     |          podstupuje utrpenie a smrť. Je to "prekypujúca hojnosť"
 96  V,7     |      Bohočloveka. Táto spravodlivosť je úplne "podľa miery" Boha,
 97  V,7     |          zjavená na Kristovom kríži, je preto "podľa miery" Božej,
 98  V,7     |           Preto veľkonočné tajomstvo je vrcholom tohto zjavenia
 99  V,7     |          samu spravodlivosť, nakoľko je ona totožná s tým poriadkom
100  V,7     |              hovorí so svojím Otcom, je akoby prejavom tej hlbokej
101  V,7     |          ktorého nám Kristus zjavil, je so svetom úzko spojený nielen
102  V,7     |        Stvoriteľ a prvý dôvod bytia; je totiž aj Otcom. S človekom,
103  V,7     |          ktorý vyplýva zo stvorenia. Je to láska, ktorá nielen tvorí
104  V,7     |     účastníkom pravdy a lásky, ktorá je v Bohu a z Boha pochádza.
105  V,7     |        jedným človekom. Tento zväzok je taký starý ako človek a
106  V,7     |             vyvoleným národom, teraz je však novou a večnou zmluvou,
107  V,7     |              tam, na Kalvárii, a nie je vyhradená iba jednému národu,
108  V,7     |         jednému národu, Izraelu, ale je otvorená všetkým a každému.~
109  V,7     |           hovorí Kristov kríž, ktorý je akoby posledným prejavom
110  V,7     |             a poslania? A predsa nie je posledným slovom Boha a
111  V,7     |              Krista, videli, že hrob je prázdny a prvýkrát počuli
112  V,7     |          tomto oslávení Syna Božieho je stále prítomný kríž. A kríž -
113  V,7     |          hovorí o Bohu Otcovi, ktorý je naskrze verný svojej láske
114  V,7     |            svete jestvuje láska a že je mocnejšia než akékoľvek
115  V,7     |            akékoľvek zlo, do ktorého je zapletený človek i celé
116  V,7     |              aj v milosrdenstvo. Ono je totiž nevyhnutnou zložkou
117  V,7     |           nevyhnutnou zložkou lásky, je akoby jej druhým menom.
118  V,7     |              akoby jej druhým menom. Je spolu aj jej prejavom a
119  V,8     |                                Láska je silnejšia ako smrť a hriech~
120  V,8     |             súd aj nad smrťou, ktorá je od počiatku ľudských dejín
121  V,8     |           pridružená k hriechu. Smrť je takto odsúdená smrťou toho,
122  V,8     |             na ktorom Boh Syn, ktorý je jednej podstaty s Otcom,
123  V,8     | zadosťučinenie Božej spravodlivosti, je akýmsi "základným" zjavením
124  V,8     |              nešťastným osudom. Kríž je akoby liečivým dotykom večnej
125  V,8     |          eschatologického dokončenia je však už v Kristovom kríži
126  V,8     |              dňa vstal z mŕtvych",87 je posledným dôkazom jeho mesiášskeho
127  V,8     |           jeho mesiášskeho poslania, je dovŕšením celého zjavenia
128  V,8     |          ktorý trpí na rozličné zlo. Je aj znamením, ktoré poukazuje
129  V,8     |           Synovi.~Ukrižovaný Kristus je sám tým Slovom, ktoré nepominie, 92
130  V,8     |          Slovom, ktoré nepominie, 92 je ten, ktorý stojí pri dverách
131  V,8     |               ktorú v sebe obsahuje. Je to aj jednoduchý, mocný
132  V,8     | spravodlivosti?~Veľkonočné tajomstvo je teda sám Kristus ako vrchol
133  V,8     |             voči všetkým ľuďom. "Nie je Bohom mŕtvych, ale živých!" 98
134  V,8     |            totiž Otcovu lásku, ktorá je silnejšia než smrť. Avšak
135  V,8     |              istý Kristus, Syn Boží, je ten, ktorý ku koncu mesiášskeho
136  V,8     |     považovať vždy za silnejšiu, než je sám hriech. Veľkonočný Kristus
137  V,8     |           hriech. Veľkonočný Kristus je akoby posledným a večným
138  V,9     |            milosrdenstva. Táto obeta je úzko spojená s krížom jej
139  V,9     |             celým ľudským pokolením; je účasťou na tom zjavení,
140  V,9     |              aj jeho cenu a vie, aká je tá cena vysoká. V tomto
141  V,9     |        mesiášskou úlohou svojho Syna je zvláštnym spôsobom ustanovená
142  V,9     |       pokolenia. Takéto prejavovanie je veľmi užitočné, lebo v Matke
143  V,9     |           prijímajú milosrdnú lásku. Je to jedno z vynikajúcich
144 VI,10    |          potreba vyžaduje, a konečne je tu živá túžba i možnosť
145 VI,10    |        Predovšetkým dnešná mládež si je vedomá toho, že pokrok vedy
146 VI,10    |     bohatstva svojej bytosti. A hoci je pravda, že pokrok ostáva
147 VI,10    |            týchto dobrodeniach a nie je to iba dajaký zvláštny sen,
148 VI,10    |              zvláštny sen, ak len tu je opravdivá politická vôľa
149 VI,10    |           Gaudium et spes zaiste nie je jediným dokumentom, ktorý
150 VI,10    |        človeka. Lebo v samom človeku je mnoho protikladov. Kým z
151 VI,10    |             mnohými vábivými vecami, je ustavične nútený vyberať
152 VI,10    |            by chcel. Teda sám v sebe je rozdvojený, a to má za následok
153 VI,10    |             novou nástojčivosťou: Čo je vlastne človek? Aký je zmysel
154 VI,10    |            Čo je vlastne človek? Aký je zmysel utrpenia, zla a smrti,
155 VI,11    |            prejaviť pravdu, o ktorej je presvedčený, viery, ktorú
156 VI,11    |             pravdu a slobodu.~Pritom je tu veľmi bolestivá skutočnosť,
157 VI,11    |             rozvoja. Táto skutočnosť je už známa na celom svete.
158 VI,11    |         stále väčší duševný nepokoj. Je zrejmé, že terajší hospodársky
159 VI,11    |           terajšieho sveta, v ktorom je toľko fyzického a mravného
160 VI,11    |              celého ľudského života. Je to nepokoj spojený so zmyslom
161 VI,12    |    spoločnosti. Dokladom tejto snahy je aj katolícka sociálna náuka,
162 VI,12    |       nedovolí vyššej čnosti, ktorou je láska, aby riadila ľudský
163 VI,12    |           poukazuje na to, ako veľmi je potrebné pribrať aj hlbšie
164 VI,12    |        spoločenstvo, ktorému nič nie je "sväté", napriek všetkému
165 VII      |             Krista a jeho apoštolov. Je potrebné, aby Cirkev vydávala
166 VII,13   |           obrysy tejto pravdy, ktorá je tak hojne objasnená v celom
167 VII,13   |             názoru, že milosrdenstvo je súhrnom Božích vlastností
168 VII,13   |              viery Božieho ľudu. Nie je tu však reč o nepochopiteľnej
169 VII,13   |          privádza k tej láske, ktorá je silnejšia než smrť: "Kedykoľvek
170 VII,13   |       urovnáva cestu každému, aj keď je obťažený veľkými hriechmi.
171 VII,13   | milosrdenstvo, totiž tú lásku, ktorá je mocnejšia než hriech. O
172 VII,13   |         encyklike Redemptor hominis; je však vhodné znova pripomenúť
173 VII,13   |         nachádza hriech, Boh, ktorý "je láska",116 sa nevie inak
174 VII,13   |        pravdivosti tej lásky, ktorou je Boh, ale aj celej vnútornej
175 VII,13   |           človekovi a o svete, ktorý je jeho dočasnou vlasťou.~Ako
176 VII,13   |          Boha, aj jeho milosrdenstvo je v sebe nekonečné. Preto
177 VII,13   |              v sebe nekonečné. Preto je nekonečná a nevyčerpateľná
178 VII,13   |        vracajú do jeho domu. Taktiež je nekonečná i radosť a moc
179 VII,13   |    milosrdenstvo, totiž lásku, ktorá je trpezlivá a dobrotivá117
180 VII,13   |            Syna. Obrátenie sa k Bohu je teda vždy výsledkom "nájdenia"
181 VII,13   |     výsledkom "nájdenia" Otca, ktorý je bohatý na milosrdenstvo.~
182 VII,13   |     milosrdenstva a dobrotivej lásky je tiež večným a nesmiernym
183 VII,13   |              sa zdržujú ako pútnici. Je zrejmé, že Cirkev hlása
184 VII,13   |              Cirkev terajšej doby si je plne vedomá toho, že len
185 VII,13   |           ekumenizmu, ktorého cieľom je zjednotiť všetkých, ktorí
186 VII,13   |         vyznáva, že len láska, ktorá je silnejšia, než je slabosť
187 VII,13   |              ktorá je silnejšia, než je slabosť ľudskej nesvornosti,
188 VII,14   |             vzťahuje na milosrdných, je v tejto veci zvlášť výrečné.
189 VII,14   |        zjavne evanjeliový postup nie je iba raz navždy uskutočnený
190 VII,14   |             o milosrdnú lásku, ktorá je podľa svojej podstaty tvorivá.
191 VII,14   |            milosrdná láska nikdy nie je úkonom alebo postupom iba
192 VII,14   |               Sám ukrižovaný Kristus je nám v tom príkladom i mocným
193 VII,14   |    poskytujeme iným ľuďom. Len vtedy je ono skutočne úkonom milosrdnej
194 VII,14   |           úkonmi milosrdenstva a nie je úplné ani naše obrátenie,
195 VII,14   |       blahoslavenstve o milosrdných, je oveľa priestrannejšia, než
196 VII,14   |              opravdivé milosrdenstvo je najhlbším prameňom spravodlivosti.
197 VII,14   |              spravodlivosti. Lebo ak je spravodlivosť sama v sebe
198 VII,14   |             kresťanské milosrdenstvo je v určitom zmysle akoby najdokonalejším
199 VII,14   |         účinku. Avšak rovnosť, ktorá je založená na spravodlivosti,
200 VII,14   |          založená na spravodlivosti, je ohraničená na vonkajšie
201 VII,14   |         najväčšej úcty voči tomu, čo je ľudské, a prejavuje sa vo
202 VII,14   |           podľa slov svätého Pavla - je "trpezlivá" a "dobrotivá",
203 VII,14   |         stratenej drachme. 124 Preto je veľmi potrebné udržiavať
204 VII,14   |            milosrdnej lásky však nie je obmedzený iba na tieto oblasti.
205 VII,14   |             a dobu odpúšťania, ktoré je podľa evanjelia tak veľmi
206 VII,14   |          svete jestvuje láska, ktorá je silnejšia než hriech. Okrem
207 VII,14   |     silnejšia než hriech. Okrem toho je toto odpustenie základnou
208 VII,14   |             zmysle pre všetkých ľudí je toto tajomstvo prameňom
209 VII,14   |            nám nejako previnili! 129 Je naozaj veľmi ťažko vyjadriť
210 VII,14   |        samému! Aká škola dobrej vôle je tu naporúdzi pre každodenné
211 VII,14   |             odpustiť každému a vždy. Je však samozrejmé, že tento
212 VII,14   |               Lebo cieľom odpúšťania je - možno povedať - správne
213 VII,14   |        urážke. Podmienkou odpustenia je totiž v týchto prípadoch
214 VII,14   |              a najúplnejším prejavom je odpustenie. Ono totiž ukazuje,
215 VII,14   |  zadosťučinenia" a "prímeria", ktoré je požiadavkou spravodlivosti,
216 VII,14   |          požiadavkou spravodlivosti, je potrebná aj láska, aby sa
217 VII,14   |             kto odpúšťa, a ten, komu je odpustené, sa stretajú v
218 VII,14   |            potvrdenie alebo nájdenie je prameňom najväčšej radosti. 132~
219 VII,14   |            prameň odpúšťania, ktorým je tajomstvo Božieho milosrdenstva
220 VII,14   |          jasnejšie dokazovať, že Boh je "bohatý na milosrdenstvo".~
221 VIII,15  |         najmä v takej rozhodnej, ako je terajšia - nesmie zabúdať
222 VIII,15  |         ľudské pokolenie a hrozí mu. Je to základné právo a povinnosť
223 VIII,15  |         žijúcej v Ježišovi Kristovi. Je to právo a povinnosť pred
224 VIII,15  |              Tento mocný hlas, ktorý je pre dnešnú Cirkev zvlášť
225 VIII,15  |    milosrdenstva, totiž lásky, ktorá je silnejšia než smrť, mocnejšia
226 VIII,15  |              hriech i akékoľvek zlo. Je to láska, ktorá človeka
227 VIII,15  |             utvoril, 136 Boha, ktorý je verný svojmu otcovstvu a
228 VIII,15  | starostlivosť a úprimnú lásku, ktorá je zaiste najmocnejšou pohnútkou
229 VIII,15  |              spôsobom vyhlasoval, že je pre neho "zbytočný". Tá
230 VIII,15  |              nevedia, čo robia." 137 Je v tom vyjadrená aj láska
231 VIII,15  |             priateľmi a nepriateľmi. Je to láska voči ľuďom, ktorá
232 VIII,15  |       nemocným, každému bez výnimky. Je to láska a horlivá starostlivosť
233 VIII,15  |        zabezpečiť každému všetko, čo je skutočne dobré, a odstrániť
234 VIII,15  |      odstrániť i odvrátiť všetko, čo je zlé.~Ak niekto z terajších
235 VIII,15  |          človekovi a ku všetkému, čo je ľudské a čo je podľa mienky
236 VIII,15  |          všetkému, čo je ľudské a čo je podľa mienky mnohých súčasných
237 VIII,15  |              zjavila tá láska, ktorá je v Otcovi, a aby sa pôsobením
238 VIII,15  |            každé zlo, mocnejšou, než je hriech a smrť. Prosíme o
239 VIII,15  |             celou náplňou jej života je, aby poukazovalo na Boha,