Chapter,Paragraph

  1  I,1     |          navždy bolo treba dokázať, že "Boh, bohatý na milosrdenstvo,
  2  I,1     |         však uskutočňuje práve tým, že "zjavuje tajomstvo Otca
  3  I,1     |             veľmi jasne dosvedčujú, že nemožno predstaviť človeka
  4  I,1     |            Redemptor hominis, totiž že v určitom zmysle každý človek
  5  I,1     |             tejto dobe pripomínajú, že máme túto cestu s jednotlivými
  6  I,1     |             pokúsil poukázať na to, že hlbšie a mnohonásobne bohatšie
  7  I,1     |            chcem znova prízvukovať, že nik sa nemôže takto otvoriť
  8  I,2     |       milosrdenstvo".13~Tak sa zdá, že zmýšľanie ľudí terajšieho
  9  I,2     |           toho človek si uvedomuje, že je jeho úlohou, aby správne
 10  I,2     |             Kristus azda nepovedal, že náš Otec, "ktorý vidí v
 11 II,3     |          Poslal ma oznámiť zajatým, že budú prepustení, a slepým,
 12 II,3     |          budú prepustení, a slepým, že budú vidieť; utláčaných
 13 II,3     |          veľmi dôležité všimnúť si, že medzi týmito ľuďmi sú predovšetkým
 14 II,3     |         Otca.~Je pozoruhodné aj to, že keď poslovia Jána Krstiteľa
 15 II,3     |             k nemu.~Primerane tomu, že Ježiš ohlasuje prítomnosť
 16 II,3     |  milosrdenstva, musíme si uvedomiť, že keď Kristus zjavoval milosrdnú
 17 II,3     |          proroctvá aj v tom zmysle, že sa stal vtelenou láskou,
 18 III,4    |       zajatia. 36~Je veľmi závažné, že proroci, ktorí vzhľadom
 19 III,4    |        hriech, dávajú podnet na to, že synovia a dcéry Izraela
 20 III,4    |             utrpenie a rozhodol sa, že ho vyslobodí. 43 V tejto
 21 III,4    |         tomu pristupuje skutočnosť, že bieda človeka pozostáva
 22 III,4    |           svojho ľudu sa rozhoduje, že ho opustí, predsa vo svojej
 23 III,4    |              Preto je pochopiteľné, že autori žalmov, keď chcú
 24 III,4    |            Z toho všetkého vyplýva, že milosrdenstvo nielenže patrí
 25 III,4    |       odlišujú. Možno však povedať, že všetky - a zo všetkých strán -
 26 III,4    |         hlbšie. Už Starý zákon učí, že spravodlivosť je síce u
 27 III,4    |            základná. Možno povedať, že láska zmierňuje spravodlivosť
 28 III,4    |        prorokom to bolo také jasné, že nakoniec samo slovo spravodlivosť
 29 III,4(52)|      výsledok práve tejto vernosti. Že tento záväzok má povahu
 30 III,4(52)|        vytrvať v nádeji a v dôvere, že ho dosiahne, keďže Boh zmluvy
 31 III,4    |              Okrem toho zdôrazňujú, že oživujúce korene a konečné
 32 IV,5     |            núdzu", a to tým väčšmi, že "v tom kraji", kam sa po
 33 IV,5     |            aby mohol odísť. Zdá sa, že ani teraz si ju neuvedomuje,
 34 IV,5     |         nádenníka - navonok sa zdá, že to robí pre hlad a biedu,
 35 IV,5     |      uponíženie a hanbu. Dobre vie, že mu neostalo nijaké právo,
 36 IV,5     |           uvažovanie však dokazuje, že v povedomí márnotratného
 37 IV,5     |    podobenstva totiž jasne vysvitá, že láska prechádza do milosrdenstva,
 38 IV,5     |           návrate nárokovať iba to, že ako pracujúci nádenník v
 39 IV,5     |       spravodlivosť, a to tým viac, že tento syn nielen premárnil
 40 IV,6     |             Niet pochybnosti o tom, že postava otca v tomto jednoduchom,
 41 IV,6     |             tejto radosti je toľký, že vyvoláva neľúbosť a závisť
 42 IV,6     |             spôsobom. Čítame totiž, že keď otec zazrel márnotratného
 43 IV,6     |              Hľa: otec dobre chápe, že bolo zachránené určité základné
 44 IV,6     |              Tu sa hodí pripomenúť, že v tej istej pätnástej hlave
 45 IV,6     |      návrate.~Pritom možno povedať, že láska voči synovi, totiž
 46 IV,6     |          radosť predovšetkým preto, že "sa našiel" a "ožil". Táto
 47 IV,6     |            postupujeme, zdá sa nám, že v milosrdenstve je určitá
 48 IV,6     |             sa prikláňame k mienke, že milosrdenstvo znevažuje
 49 IV,6     |            ktorému sa preukazuje, a že narušuje jeho ľudskú dôstojnosť.
 50 IV,6     |       márnotratnom synovi dokazuje, že je to inak: milosrdenstvo
 51 IV,6     |       spoločná skúsenosť spôsobuje, že márnotratný syn začína vidieť
 52 IV,6     |             dobro, lebo jasne vidí, že sa takto uskutočnilo dobro,
 53 IV,6     |  milosrdenstva nespočíva iba v tom, že nejaké - čo aj najbystrejšie
 54 IV,6     |     milosrdenstva sa prejavuje tým, že si váži, udržuje a vyslobodzuje
 55  V,7     |         poslaní Krista. Tak sa zdá, že ten, ktorý "chodil, dobre
 56  V,7     |      absolútna spravodlivosť v tom, že Kristus za hriechy ľudského
 57  V,7     |            má svoju dokonalosť tým, že prináša ovocie spásy. Božská
 58  V,7     |        ukrižovaného Krista, videli, že hrob je prázdny a prvýkrát
 59  V,7     |            teda vo svete človeka - "že dal svojho jednorodeného
 60  V,7     |             Otca";79 znamená veriť, že vo svete jestvuje láska
 61  V,7     |           vo svete jestvuje láska a že je mocnejšia než akékoľvek
 62  V,8     |            života na zemi; znamená, že bol celkom splnený mesiášsky
 63  V,8     |          jeho smrti. Tá skutočnosť, že Kristus "tretieho dňa vstal
 64  V,8     |          schopnosť ľudského srdca - že totiž ľudia môžu byť "milosrdní" -
 65  V,8     |       milosrdnej lásky práve v tom, že vzal na seba kríž ako cestu
 66 VI,10    |          Môžeme plným právom veriť, že aj naša doba bola zahrnutá
 67 VI,10    |             vzťahov. Spoznal aj to, že padli alebo sa zmenšili
 68 VI,10    |           mládež si je vedomá toho, že pokrok vedy a techniky umožňuje
 69 VI,10    |          bytosti. A hoci je pravda, že pokrok ostáva ešte často
 70 VI,10    |            predsa nemožno popierať, že v budúcnosti všetky národy
 71 VI,10    |             odpoveď, a človek cíti, že ju musí dať. Okrem toho
 72 VI,10    |             našej doby? Tak sa zdá, že nie. Ba naopak: tie rozpory
 73 VI,11    |        Dnešný človek sa teda obáva, že použitím tých prostriedkov,
 74 VI,11    |             duše, nemôžeme povedať, že tieto príklady patria iba
 75 VI,11    |         veľmi bolestivá skutočnosť, že popri šťastných a nasýtených
 76 VI,11    |      súčasnosti sa vyskytuje aj to, že vedľa tých, čo sú bohatí
 77 VI,11    |         duševný nepokoj. Je zrejmé, že terajší hospodársky poriadok
 78 VI,12    |             12. Dá sa ľahko zistiť, že v terajšej spoločnosti sa
 79 VI,12    |            dosť ľahko zbadáme i to, že také úmysly a skutky, ktoré
 80 VI,12    | spravodlivosti, skúsenosť dokazuje, že nad spravodlivosťou nadobúdajú
 81 VI,12    |             svoj vzor. Vidno totiž, že pod zámienkou nejakej údajnej
 82 VI,12    |    predošlej i našej doby dokazuje, že spravodlivosť sama nestačí,
 83 VII      |             a presnejšie uvedomuje, že musí celou svojou činnosťou
 84 VII,13   |          teológovia sú toho názoru, že milosrdenstvo je súhrnom
 85 VII,13   |         milosrdenstva. Tak sa vidí, že Cirkev najmä vtedy vyznáva
 86 VII,13   |             ktorý "Boh tak miloval, že dal svojho jednorodeného
 87 VII,13   |            sa k Bohu spočíva v tom, že niekto objaví jeho milosrdenstvo,
 88 VII,13   |        nemôžu žiť inakšie, iba tak, že sú k nemu stále obrátení.
 89 VII,13   |             ako pútnici. Je zrejmé, že Cirkev hlása Božie milosrdenstvo,
 90 VII,13   |             si je plne vedomá toho, že len na základe Božieho milosrdenstva
 91 VII,13   |             pričom pokorne vyznáva, že len láska, ktorá je silnejšia,
 92 VII,14   |             všetko nasvedčuje tomu, že iba jedna strana dáva a
 93 VII,14   |           môže dostať do položenia, že bude dostávať a prijímať
 94 VII,14   |           milosrdenstvo v povedomí, že Kristus to uzná ako jemu
 95 VII,14   |       výkone sme pevne presvedčení, že aj my ho dostávame od tých,
 96 VII,14   |         dielo. Možno totiž povedať, že opravdivé milosrdenstvo
 97 VII,14   |         láskavejším, lebo pocítili, že aj on dostáva dar od obdarovaného;
 98 VII,14   |             dobrodenie s povedomím, že jeho prijatím tiež koná
 99 VII,14   |  náboženstvo. Spolu si pripomíname, že milosrdná láska zahrňuje
100 VII,14   |         politickom. Tu treba dodať, že tento cieľ sa nikdy nedosiahne,
101 VII,14   |            keď opätovne prízvukuje, že treba urobiť svet ľudskejším127
102 VII,14   |           Lebo odpustenie dokazuje, že vo svete jestvuje láska,
103 VII,14   |            ňom samom! Lebo vedomie, že všetci sú si navzájom dlžníkmi,
104 VII,14   |      zdôrazňuje nutnosť odpúšťania, že na Petrovu otázku, koľkokrát
105 VII,14   |          ráz".131 Tým mu naznačuje, že má odpustiť každému a vždy.
106 VII,14   |           vždy. Je však samozrejmé, že tento rozkaz veľkodušného
107 VII,14   |      odpustenie. Ono totiž ukazuje, že okrem "zadosťučinenia" a "
108 VII,14   |          bola zdôraznená myšlienka, že ten, kto odpúšťa, a ten,
109 VII,14   |       činnosti. Cirkev to koná tak, že chráni samotný prameň odpúšťania,
110 VII,14   |          oveľa jasnejšie dokazovať, že Boh je "bohatý na milosrdenstvo".~
111 VIII,15  |             Cirkev vyznáva a hlása, že sa dokonale prejavilo v
112 VIII,15  |      rozličným spôsobom vyhlasoval, že je pre neho "zbytočný".
113 VIII,15  |           byť stále vedená vedomím, že v tomto diele nijako nemôže
114 VIII,15  |            Otca, ktorý nám umožnil, že ho v Kristovi "vidíme".140