| Table of Contents | Words: Alphabetical - Frequency - Inverse - Length - Statistics | Help | IntraText Library |
| Ioannes Paulus PP. II Dives in Misericordia IntraText - Concordances (Hapax - words occurring once) |
Chapter,Paragraph
1001 V,7 | mu najbližší, ho nevedia ochrániť a vytrhnúť z rúk protivníkov. 1002 V,8 | keď Boh "zotrie im z očí každú slzu a už nebude smrti 1003 VII,14 | toho istého vzoru musíme očistiť všetky svoje úkony a úmysly, 1004 IV,5 | ktorom sa márnotratný syn ocitol pre svoju ľahkomyseľnosť 1005 IV,5 | odopreté.~Podobnosť tu jasne odbočuje do vnútra človeka. Veď podiel, 1006 IV,5 | svoj dedičný podiel a po odchode z domu ho v ďalekom kraji " 1007 VIII,15 | od seba často oddialil a odcudzil sa mu, keď rozličným spôsobom 1008 VII,13 | nám dovoľuje, aby sme sa oddali tomuto akoby ústrednému 1009 V,7 | taktiež plnosť nezištnej oddanosti pre vec človeka, pre pravdu 1010 VI,11 | spoločenstvách, žijúcich v nadbytku a oddaných rozkošiam, sa v tej istej 1011 VI,12 | vyčítal svojim poslucháčom, oddaným učeniu Starého zákona, ich 1012 VI,10 | Nedovoľujú, aby sme sa oddávali ilúziám predošlého veku.~ 1013 VIII,15 | dnešný človek od seba často oddialil a odcudzil sa mu, keď rozličným 1014 IV,6 | milosrdenstva musí byť vždy znova odhalená. Zvlášť našej dobe je veľmi 1015 VI,10 | akoby len črtali bez úplného odhalenia nebezpečenstva, aké v sebe 1016 VI,11 | nechýbajú ľudia, ktorí sa snažia odhaliť príčiny tejto obavy alebo 1017 IV,5 | postavenia. Keď sa konečne odhodlal vrátiť sa do otcovho domu, 1018 IV,5 | sa konečne vzbudí v ňom odhodlanie: "Vstanem, pôjdem k svojmu 1019 IV,5 | dedičského podielu, aby mohol odísť. Zdá sa, že ani teraz si 1020 VII,14 | toho spočíva v ustavičnom odkrývaní a vytrvalom uskutočňovaní 1021 III,4 | zvláštnou náplňou sa od seba odlišujú. Možno však povedať, že 1022 VIII,15 | k Bohu, ktorej urážlivé odmietanie zo strany terajších ľudí 1023 VII,13 | milosti a pravde, najmä odmietaním svedectva kríža a Kristovho 1024 IV,5 | opustení otcovského domu odobral, nastal veľký hlad. Za týchto 1025 IV,5 | krajiny". Ale aj tieto mu boli odopreté.~Podobnosť tu jasne odbočuje 1026 V,7 | sebou celý viditeľný svet odovzdal Bohu. Takto má dosiahnuť 1027 VIII,15 | dejiny kládli akýkoľvek odpor, nech by súčasná civilizácia 1028 VII,13 | zotrvávanie v zatvrdlivosti, odporovanie milosti a pravde, najmä 1029 VII,14 | hriech svojmu blížnemu, odpovedá symbolickým číslom "sedemdesiatsedem 1030 II,3 | evanjelium." A v závere svojej odpovede dodal: "A blahoslavený je, 1031 V,8 | Prijmite Ducha Svätého. Komu odpustíte hriechy, budú mu odpustené, 1032 VII,14 | Kristus káže, aby sme vždy odpúšťali. Ako často opakujeme v modlitbe, 1033 VII,14 | nám naše viny, ako i my odpúšťame svojim vinníkom" - totiž 1034 VII,14 | ktorá si nárokuje a udržuje odstup medzi človekom, ktorý koná 1035 III,4 | priazeň." 56 "Nech sa i vrchy odstúpia... moja milosť od teba neodstúpi, 1036 V,8 | k hriechu. Smrť je takto odsúdená smrťou toho, ktorý nepoznal 1037 V,7 | keď je zajatý, potupovaný, odsúdený, bičovaný, tŕním korunovaný 1038 VII,14 | a tým, kto ho prijíma. Odtiaľ vzniká požiadavka, aby vzťahy 1039 V,7 | objasniť až do posledných odtienkov, ako nám bolo úplne zjavené 1040 VIII,15 | života ľudí. Ak niekedy nemá odvahu vypovedať slovo "milosrdenstvo" 1041 III,4 | nesmiernu ľudskú rodinu. "Láskou odvekou som ťa miloval, preto som 1042 III,4 | úpenlivé prosby Židov odvlečených do zajatia, 35 obnovu zmluvy 1043 III,4 | tohto vzťahu treba hľadať a odvodzovať zo samého "začiatku" vecí, 1044 VI,12 | znetvorené. Hoci sa aj naďalej odvolávajú na ideu spravodlivosti, 1045 II,3 | čakať iného?" 20 - on sa odvolával na to isté svedectvo, ktorým 1046 VIII,15 | skutočne dobré, a odstrániť i odvrátiť všetko, čo je zlé.~Ak niekto 1047 V,7 | jeho zmluvy: toto slovo odznelo až pri svitaní toho dňa, 1048 II,3 | utláčaných prepustiť na slobodu a ohlásiť Pánov milostivý rok." 19 1049 V,7 | ktorého lásku voči ľuďom ohlasoval a ktorého milosrdenstvo 1050 VII,14 | založená na spravodlivosti, je ohraničená na vonkajšie vecné hodnoty, 1051 VIII,15 | mnohých súčasných ľudí veľmi ohrozené. Kristovo tajomstvo, ktoré 1052 VI,11 | hádok a plný nebezpečenstiev ohrozujúcich ľudskú slobodu, svedomie 1053 III,4(52) | Bez ohľadu však na túto okolnosť Nový zákon nadväzuje na 1054 IV,6 | Pribehol k nemu, hodil sa mu okolo krku a vybozkával ho." 64 1055 VII,14 | v pastorálnej činnosti.~Okruh pôsobnosti milosrdnej lásky 1056 VII,14 | spravodlivosti, ktorá vo svojom okruhu pôsobnosti smeruje k tomu 1057 VI,10 | protikladov. Kým z jednej strany okusuje ako stvorenie svoju mnohonásobnú 1058 V,7 | človek, ktorý v záhrade Olivovej hory a na Kalvárii hrozne 1059 IV,6 | potrebné, i napriek rozličným opačným predsudkom.~ 1060 VII,14 | Druhý vatikánsky koncil, keď opätovne prízvukuje, že treba urobiť 1061 VII,14 | vždy odpúšťali. Ako často opakujeme v modlitbe, ktorú nás on 1062 VII,13 | milosrdenstva, ktoré ona opatruje a rozdáva. V tomto ohľade 1063 I,2 | súčasnom svete", ktoré je opísané v úvodnej časti konštitúcie 1064 V,7 | prejavom a uskutočňovaním proti opravdivému zlu vo svete, ktoré človeka 1065 VII,14 | láska, aby sa človek ukázal opravdivo ľudským. Podmienky spravodlivosti 1066 III,4 | spravodlivosť je síce u človeka opravdivou čnosťou a v Bohu podstatnou 1067 IV,6 | videnie pravdivosti znamená aj opravdivú pokoru): otcovi je však 1068 VIII,15 | Sväté písmo, tradícia a opravdivý život viery Božieho ľudu 1069 VII,14 | usilovať túto formulu dôkladne opraviť a zdokonaliť novým duchom. 1070 VIII,15 | vatikánskeho koncilu - ktorý možno oprávnene považovať za nové sebarealizovanie 1071 VII,14 | veľkodušného odpúšťania nezrušuje oprávnené požiadavky spravodlivosti. 1072 VI,11 | viery, ktorú vyznáva, alebo oprávnenosti poslúchať hlas svedomia, 1073 VII,14 | určitú - možno povedať - "opravu" pomocou tej lásky, ktorá - 1074 IV,5 | v tom kraji", kam sa po opustení otcovského domu odobral, 1075 III,4 | ľudu sa rozhoduje, že ho opustí, predsa vo svojej nežnosti 1076 VIII,15 | a smrť. Prosíme o to na orodovanie tej, ktorá neprestajne hlása " 1077 V,9 | ale svojím mnohonásobným orodovaním aj naďalej nám získava dar 1078 III,4 | vlastne milosrdenstvo samo osebe. Predsa však slová, ktoré 1079 V,7 | Krista. Avšak i v tomto oslávení Syna Božieho je stále prítomný 1080 V,9 | svojej príbuznej hlasite oslavovala: jeho milosrdenstvo z pokolenia 1081 III,4 | žalmov, keď chcú Boha najviac oslavovať, ospevujú Boha lásky a nežnosti, 1082 VII | chválospeve Magnifikat a oslavujú milosrdenstvo "z pokolenia 1083 VII,14 | ľuďmi a v spoločnosti boli oslobodené od milosrdenstva a upevňované 1084 III,4(52) | rozličným spôsobom: ako oslobodenie od nebezpečenstva, najmä 1085 VIII,15 | aj z najhlbšieho pádu a oslobodzuje aj od najväčších nebezpečenstiev.~ 1086 I,2 | napr. vo vyhláseniach pred OSN, UNESCO, FAO a inde). Pritom 1087 I,2 | samom stelesňuje a vo svojej osobe predstavuje. Lebo v istom 1088 VII,14 | službu vznešenému pochopeniu osobnej ľudskej dôstojnosti; to 1089 V,9 | schopnosť jej duše a celej osobnosti poznávať - v spletitých 1090 VI,11 | veciam pred samotnou ľudskou osobnosťou. Dnešný človek sa teda obáva, 1091 VI,11 | miere súvisí s dôstojnosťou osoby a s jej právom na pravdu 1092 V,8 | žalmu "Milosrdenstvo Pána ospevovať budem naveky." 100~ 1093 IV,6 | ktorú svätý Pavol takto ospevuje: "Láska je trpezlivá, láska 1094 III,4 | Boha najviac oslavovať, ospevujú Boha lásky a nežnosti, milosrdenstva 1095 IV,6 | dedičstvo, jeho ľudskosť ostala zachovaná. Ba priam akoby 1096 VII,14 | dbať na túto náuku, čo nám ostane z akéhokoľvek humanistického 1097 II,3 | vždy nejakým iným spôsobom osvetľujú lásku a milosrdenstvo. Pred 1098 VI,12 | našej doby si aj Cirkev osvojuje túto hlbokú a vrúcnu túžbu 1099 II,3 | náuky, vzniká veľmi dôležitá otázka o význame a obsahu slov 1100 IV,5 | konečne odhodlal vrátiť sa do otcovho domu, aby prosil o prijatie - 1101 IV,5 | môže naďalej prislúchať v otcovom dome.~ 1102 IV,5 | kraji", kam sa po opustení otcovského domu odobral, nastal veľký 1103 VIII,15 | doba. Utiekajme sa k tej otcovskej láske, ktorú nám zjavil 1104 VII,14(127)| povzbudenie Pavla VI. s otcovskou dobroprajnosťou: AAS 67 ( 1105 IV,6 | vyplýva zo samej povahy otcovstva, akoby predurčila otca na 1106 III,4 | ktorú nadobudol v dobe otroctva: Pán zhliadol na biedu svojho 1107 I,2 | cesta k slobode alebo k otroctvu, k pokroku alebo k úpadku, 1108 V,7 | národu, Izraelu, ale je otvorená všetkým a každému.~Čo nám 1109 I,1 | Koncilu, musím sa s vierou, s otvorenou mysľou a s ochotným srdcom 1110 V,8 | Kto počúvne môj hlas a otvorí dvere, k tomu vojdem a budem 1111 VII,14 | milosrdnej lásky, ktorý nám on otvoril.~Takto teda cesta, ktorú 1112 VI,11 | tých, čo tieto prostriedky ovládajú a sú hotoví ich použiť bez 1113 I,2 | si i ovládol zem. 14 Toto ovládanie zeme, ktoré sa niekedy chápe 1114 I,2 | panstvo a podrobil si i ovládol zem. 14 Toto ovládanie zeme, 1115 I,1 | poznanie Cirkvi, ktoré je tiež ovocím koncilu, má našu myseľ a 1116 III,4 | milosrdenstvo. 44 Tu je ozaj zakotvená istota celého 1117 III,4(52) | nevernosti, ako čítame u Ozeáša: "Vyhojím ich poranenia, 1118 I,1 | ľuďmi vykonať tak, ako ju označil Kristus, keď v sebe samom 1119 VII,14 | stavu, ktorý tieto slová označujú a zdôrazňujú. Ako veľa hovoria 1120 III,4 | neotrasie." 57 Táto pravda, oznámená svojho času Izraelu, poskytuje 1121 II,3 | evanjelium chudobným. Poslal ma oznámiť zajatým, že budú prepustení, 1122 II,3 | odpovedal im: "Choďte a oznámte Jánovi, čo ste videli a 1123 VI,10 | priebehu týchto rokov sa viacej ozrejmili a to nebezpečenstvo potvrdili. 1124 I,1 | jeho najvyššie povolanie sa ozrejmujú v Kristovi skrze zjavenie 1125 IV,5 | milosrdenstvo. Nachádza v nich mocnú ozvenu celá tradícia Starého zákona. 1126 V,9 | veľkonočnom speve Cirkvi sa však ozývajú - v plnom prorockom význame - 1127 VII,14 | v prípade lekára, ktorý ošetruje, učiteľa, ktorý vyučuje, 1128 V,8 | liečivým dotykom večnej lásky, ošetrujúcej najbolestivejšie rany ľudského 1129 I,1 | boli pre hriechy mŕtvi, oživil nás s Kristom".4~Podľa náuky 1130 III,4 | Okrem toho zdôrazňujú, že oživujúce korene a konečné príčiny 1131 VI,10 | vzťahov. Spoznal aj to, že padli alebo sa zmenšili prekážky 1132 VIII,15 | vyzdvihuje aj z najhlbšieho pádu a oslobodzuje aj od najväčších 1133 IV,6 | pripomenúť, že v tej istej pätnástej hlave Evanjelia podľa Lukáša 1134 VI,10 | za takú cenu?" 110~Či po pätnástich rokoch, ktoré uplynuli od 1135 VII,13 | obeta, ktorú slávime na pamiatku toho, ktorý nám vo svojom 1136 I,1 | apoštolov, požiadal Krista: "Pane, ukáž nám Otca a to nám 1137 VIII,15 | však, ktorá sa podľa vzoru Panny Márie usiluje o to, aby 1138 V,9 | Matkou milosrdenstva, našou Paňou zľutovania alebo Matkou 1139 II,3 | prepustiť na slobodu a ohlásiť Pánov milostivý rok." 19 U Lukáša 1140 III,4 | Starý zákon oslavuje Pánovo milosrdenstvo mnohými slovami, 1141 V,7 | predovšetkým slová Izaiáša o Pánovom služobníkovi: "jeho ranami 1142 VII,13 | kalich", nielen zvestujeme Pánovu smrť, ale vyznávame aj jeho 1143 I,2 | oveľa väčšmi rozšíril svoje panstvo a podrobil si i ovládol 1144 VII,14 | obmedzený iba na tieto oblasti. Pápež Pavol VI. častejšie spomínal " 1145 IV,5 | čo žrali svine", ktoré on pásol pre jedného "obyvateľa tej 1146 II,3 | oči nám tu vystupuje dobrý pastier, ktorý ide hľadať stratenú 1147 VI,10 | nezostávajú vždy na povrchu. Pastorálna konštitúcia Druhého vatikánskeho 1148 VI,11 | povedať, že tieto príklady patria iba minulosti.~Právom sa 1149 IV,6 | hovorí staršiemu synovi: "Ale patrilo sa hodovať a radovať sa, 1150 VI,12 | na obraz doby, do ktorej patríme, Cirkev prejavuje svoju 1151 V,7 | a môže ho aj "zahubiť v pekle".80~ 1152 VIII,15 | požehnanie.~Dané v Ríme u Svätého Petra 30. decembra - na Prvú adventnú 1153 VII,14 | nutnosť odpúšťania, že na Petrovu otázku, koľkokrát má vôbec 1154 III,4(52) | celého Izraela - konečne ako pevná vôľa splniť prísľuby a nádeje, 1155 VII,14 | keď pri jeho výkone sme pevne presvedčení, že aj my ho 1156 VI,11 | pokolenia; preto vyžaduje pevné rozhodnutia vôle, ktoré 1157 III,4(52) | ktoré znamená predovšetkým "pevnosť, istotu" (v gréckom preklade 1158 V,7 | sláve.~Udalosti Veľkého piatku toho týždňa a už aj predtým 1159 VII,13 | Kedykoľvek jeme tento chlieb a pijeme tento kalich", nielen zvestujeme 1160 VIII,15 | prehojnej miere vyjadruje Sväté písmo, tradícia a opravdivý život 1161 I,2 | toho, čo hovorí jeho večne platné a pritom vo svojej jednoduchosti 1162 III,4 | Starom zákone predpovedajú plné zjavenie Boha, ktorý "je 1163 VIII,15 | milosrdenstvo." 139~Keď Cirkev plní veľkolepú úlohu uskutočňovania 1164 III,4 | pripomína im, aby to konali s plnou dôverou: spomína totiž milosrdenstvo 1165 VII,14 | príkladom až po kríž. Ani nemáme plnú účasť na veľkolepom prameni 1166 VI,11 | zapletený do sporov a hádok a plný nebezpečenstiev ohrozujúcich 1167 VI,10 | našej generácie~10. Môžeme plným právom veriť, že aj naša 1168 II,3 | hriešnikom. Takto sprítomňuje a v plnšej miere nám ukazuje Otca, 1169 VI,10 | komunikačné prostriedky podporujú plnšiu účasť na udalostiach a napomáhajú 1170 V,7 | Syna; taktiež celá prináša plody lásky. Božská spravodlivosť, 1171 VIII,15 | vznešené povolanie človeka, ma pobádalo, aby som v encyklike Redemptor 1172 V,9 | rovnako mala na ňom zásluhy počas celého pozemského života 1173 VI,12 | ľudského života od okamihu počatia, ochrana manželstva v jeho 1174 V,9 | ľudskej rodine vymieňajú stále početnejšie pokolenia: pristupujú aj 1175 V,7 | plnosť života a svätosti pochádzajúcej od Boha. Vykúpenie takto 1176 II,3 | a pojmov, predovšetkým o pochopení pojmu milosrdenstva (v jeho 1177 IV,6 | umožňuje, aby sme dôkladnejšie pochopili, v čom vlastne spočíva Božie 1178 III,4 | zabúda na hnev. 50 Preto je pochopiteľné, že autori žalmov, keď chcú 1179 II,3 | stáva Mesiáš veľmi ľahko pochopiteľným znakom Boha, ktorý je láska, 1180 IV,6 | Božie milosrdenstvo. Niet pochybnosti o tom, že postava otca v 1181 IV,6 | začína vidieť seba a svoje počínanie v celej pravdivosti (pričom 1182 VII,14 | stane sa láskavejším, lebo pocítili, že aj on dostáva dar od 1183 VI,11 | beztrestne používajú.~Takto s pocitom biologickej hrozby rastie 1184 VIII,15 | strany terajších ľudí hlboko pociťujeme, nás pobáda, aby sme s Kristom 1185 IV,5 | človekom ktorejkoľvek doby, počnúc už tým, ktorý ako prvý stratil 1186 II,3 | malomocní sú čistí, hluchí počujú, mŕtvi vstávajú a chudobným 1187 III,4 | svojho zotročeného ľudu, počul jeho volanie, videl jeho 1188 V,8 | pri dverách a klopem. Kto počúvne môj hlas a otvorí dvere, 1189 V,9 | na Kalvárii, pričom ona podala obetu svojho materinského 1190 IV,5 | otca o vydanie dedičského podielu, aby mohol odísť. Zdá sa, 1191 V,7 | vydal posledné svedectvo o podivuhodnom zväzku Boha s ľudským pokolením, 1192 V,8 | evanjelia - a všetku tú podivuhodnú výmenu, ktorú v sebe obsahuje. 1193 III,4(52) | ňou viazaný na právnickom podklade. A práve vtedy "hesed", 1194 VI,11 | poriadok i sama civilizácia podliehajú nejakej základnej chybe, 1195 II,3 | sa splnila veľmi dôležitá podmienka toho, aby Boh mohol ľuďom 1196 VIII,15 | V tom vidí prepotrebnú podmienku svojej starostlivosti o 1197 IV,5 | síce právom syna, ale za podmienok ktoréhokoľvek nádenníka - 1198 VI,12 | hlbšie duchovné sily, ktoré podmieňujú sám poriadok spravodlivosti.~ 1199 VII,13 | Kristovi. V tomto ohľade Cirkev podniká mnohé podujatia, pričom 1200 III,4 | súčasne ho v mnohonásobnej podobe priblížiť človekovi. Starý 1201 VII,14 | márnotratnom synovi, 123 taktiež i podobenstvá o stratenej ovci a o stratenej 1202 II,3 | svojho zvyku aj tu učí "v podobenstvách", ktoré lepšie objasňujú 1203 I,2 | vysvetľuje ho príkladmi i podobenstvami, ale predovšetkým ho v sebe 1204 IV,6 | podľa Lukáša sa stretáme s podobenstvom o stratenej a nájdenej ovci66 1205 III,4 | slovami, ktoré sú významom podobné, ale svojou zvláštnou náplňou 1206 III,4 | jedinečného vyvolenia, nežnosťou podobnou manželskej; 37 preto mu 1207 V,7 | stvorený na Boží obraz a podobu - bol hneď vyznamenaný. 1208 VIII,15 | pokolenia na pokolenie"; a podporovaní aj príhovorom tých, na ktorých 1209 VII,14 | vychovávajú ich, dobrodincu, ktorý podporuje núdznych), i tam v skutočnosti 1210 VI,10 | komunikačné prostriedky podporujú plnšiu účasť na udalostiach 1211 I,2 | rozšíril svoje panstvo a podrobil si i ovládol zem. 14 Toto 1212 VI,11 | umožňujú aj "pokojnou" cestou podrobiť si jednotlivých ľudí, rodiny 1213 II,3 | Kristovho učenia podáva podrobnejšie evanjelista Lukáš, takže 1214 IV,5 | márnotratnom synovi, 62 kde je podstata Božieho milosrdenstva veľmi 1215 IV,6 | voči sebe samému - ako jeho podstatná vlastnosť, vyjadrená už 1216 III,4 | opravdivou čnosťou a v Bohu podstatnou dokonalosťou, predsa však 1217 IV,6 | chápané milosrdenstvo znamená podstatnú náuku Kristovho mesiášskeho 1218 V,7 | hriechy ľudského pokolenia podstupuje utrpenie a smrť. Je to " 1219 IV,6 | Avšak korene tohto duševného pohnutia treba hľadať hlbšie. Hľa: 1220 VII,14 | prípadoch náprava zla a pohoršenia, náhrada za krivdu, odčinenie 1221 VII,14 | povoľnosť voči zlu, voči pohoršeniu, voči utrpenej krivde alebo 1222 IV,5 | ňom odhodlanie: "Vstanem, pôjdem k svojmu otcovi a poviem 1223 VI,12 | hodnôt, ktoré tvoria nesporný poklad nielen kresťanskej mravouky, 1224 VI,11 | konfliktom, ale umožňujú aj "pokojnou" cestou podrobiť si jednotlivých 1225 IV,6 | milosrdenstvo, sa necíti byť pokorený, ale akoby znova nájdený 1226 VII,13 | mnohé podujatia, pričom pokorne vyznáva, že len láska, ktorá 1227 VII,14 | príklad, môžeme so všetkou pokorou duše preukazovať iným milosrdenstvo 1228 IV,6 | pravdivosti znamená aj opravdivú pokoru): otcovi je však z tohto 1229 VII,13 | Krista a v istom zmysle v nej pokračuje.~Cirkev terajšej doby si 1230 V,7 | vo svete, ktoré človeka pokúša a sužuje, natíska sa mu 1231 VII,14 | smerovať všetky snahy na poli spoločenskom, kultúrnom, 1232 VI,10 | ak len tu je opravdivá politická vôľa dosiahnuť to.~Avšak 1233 VI,11 | ako prostriedok nadvlády a politického útlaku a ktoré nižší činitelia 1234 VII,14 | kultúrnom, hospodárskom i politickom. Tu treba dodať, že tento 1235 VII,14 | sa ľahko môže dostať do položenia, že bude dostávať a prijímať 1236 VI,12 | v povedomí dnešných ľudí položili za základ spravodlivosť, 1237 VI,10 | vznikla ochota vzájomne si pomáhať tam, kde to opravdivá potreba 1238 IV,5 | zarábať na živobytie a potom pomaly si nazhromaždí určité množstvo 1239 II,3 | Pána je nado mnou, lebo ma pomazal, aby som hlásal evanjelium 1240 V,9 | Božieho milosrdenstva. Tieto pomenovania majú hlboký náboženský obsah. 1241 I,1 | rámci premenlivých dobových pomerov raz navždy zverená Cirkvi, 1242 V,8 | viac nebude, lebo prvé sa pominulo".89~V konečnom dovŕšení 1243 VII,14 | poučuje, aby sme zachovávali poníženosť voči človekovi, tak voči 1244 VIII,15 | 1980, v treťom roku nášho pontifikátu.~ Ján Pavol II.~ 1245 VIII,15 | rozličné názory a hoci by sa popieranie Boha vo svete veľmi rozmohlo, 1246 VI,12 | nestačí, ba môže viesť k popieraniu a k zničeniu seba samej, 1247 VI,10 | národov, predsa nemožno popierať, že v budúcnosti všetky 1248 VI,11 | bolestivá skutočnosť, že popri šťastných a nasýtených ľuďoch 1249 III,4(52) | čítame u Ozeáša: "Vyhojím ich poranenia, milovať ich budem vďačne" ( 1250 III,4(52) | pôvodne znamená "ušetriť (porazeného nepriateľa)", ale aj "prejaviť 1251 V,7 | nakoľko je ona totožná s tým poriadkom spásy, ktorý chcel Boh od 1252 IV,5 | na každý hriech. V tomto porovnaní sa menej prízvukuje nevernosť 1253 VI,11 | ktoré má terajšia spoločnosť poruke, skrývajú v sebe nielen 1254 III,4(52) | hoci je obťažený vinou porušenia zmluvy a neodváži sa už 1255 III,4(52) | význam. Keď Izrael zmluvu porušil a jej podmienky neplnil, 1256 III,4 | ktorú tento ľud častejšie porušoval. Keď si však uvedomil svoju 1257 VII,14 | ako dobrodenie, ktoré my poskytujeme iným ľuďom. Len vtedy je 1258 II,3 | hlásal evanjelium chudobným. Poslal ma oznámiť zajatým, že budú 1259 V,8 | vyhlásil84 a potom pred poslami Jána Krstiteľa zopakoval. 85 1260 V,7 | hlboko vniknúť do tejto poslednej udalosti, ktorú najmä Koncil 1261 VII,14 | ich mnohonásobne naznačuje posledný Koncil a dlhodobá skúsenosť 1262 V,9 | potom ako odpoveď na otázku poslov Jána Krstiteľa. 107~Práve 1263 II,3 | pozoruhodné aj to, že keď poslovia Jána Krstiteľa pristúpili 1264 VI,12 | bez príčiny vyčítal svojim poslucháčom, oddaným učeniu Starého 1265 VI,11 | vyznáva, alebo oprávnenosti poslúchať hlas svedomia, ktorý mu 1266 V,8 | Kristovi - za cenu jeho obety a poslušnosti "až na smrť"81 - sa koná 1267 V,7 | posolstvo Krista a jeho pôsobenie medzi ľuďmi dosahuje svoj 1268 VIII,15 | ktorá je v Otcovi, a aby sa pôsobením Syna i Ducha Svätého stala 1269 VII,14 | žiadostivosti, ktorá v ňom pôsobí. 128 V mene tohto tajomstva 1270 V,9 | postreh a zvláštnu schopnosť pôsobiť na všetkých, ktorí od matky 1271 VII,14 | výzvou. Keď nasledujeme tento pôsobivý príklad, môžeme so všetkou 1272 III,4 | mnohonásobné presvedčenie celej pospolitosti a v nej i jednotlivcov, 1273 I,1 | ukáž nám Otca a to nám postačí"; a Kristus mu na to odpovedal: "... 1274 IV,6 | Niet pochybnosti o tom, že postava otca v tomto jednoduchom, 1275 IV,5 | k pochopeniu strateného postavenia. Keď sa konečne odhodlal 1276 V,7 | hlbšie. Lebo na Kalvárii postavený kríž, z ktorého Kristus 1277 III,4 | svojom vyslobodení, keď si postavil zlaté teľa. Toto zločinné 1278 VII,13 | obmedziť. V človekovi jej môže postaviť hrádzu jedine nedostatok 1279 V,9 | materinského srdca, o jeho jemný postreh a zvláštnu schopnosť pôsobiť 1280 VII,14 | nikdy nie je úkonom alebo postupom iba jednej strany. I tam, 1281 IV,6 | vonkajšieho hodnotenia. Keď tak postupujeme, zdá sa nám, že v milosrdenstve 1282 IV,5 | pobáda ho k tomu, aby správne posúdil, aké miesto mu môže naďalej 1283 IV,6 | vzťahu otca a syna, nemôžeme posudzovať len "z vonkajšieho hľadiska". 1284 IV,5 | Svoje položenie totiž posudzuje podľa dobra, ktoré stratil, 1285 V,8 | času). V tomto duchu nám posvätná veľkonočná liturgia kladie 1286 VI,12 | Takže nakoniec stráca svoju posvätnú povahu a stáva sa často 1287 I,1 | nasledovali udalosti tých posvätných dní, v ktorých raz navždy 1288 III,4 | Micheášovho proroctva, 33 potešujúce prísľuby Izaiášove, 34 úpenlivé 1289 VIII,15 | hriechy zasluhovalo novú "potopu", ako ju kedysi zasluhovala 1290 VII,14 | požiadavkou spravodlivosti, je potrebná aj láska, aby sa človek 1291 VII,14 | spravodlivosťou. Lebo táto potrebuje na všetkých úsekoch medziľudských 1292 VIII,15 | volaním o milosrdenstvo pre potreby ľudí v dnešnom svete. Toto 1293 VII,14 | náhrada za krivdu, odčinenie potupnej urážky.~Základná štruktúra 1294 V,7 | milosrdenstvo, keď je zajatý, potupovaný, odsúdený, bičovaný, tŕním 1295 VII,14 | nesmie byť stratené; jeho potvrdenie alebo nájdenie je prameňom 1296 I,1 | vzhľadom na naše časy znova potvrdil.~Čím viac sa však poslanie 1297 VI,10 | ozrejmili a to nebezpečenstvo potvrdili. Nedovoľujú, aby sme sa 1298 IV,6 | zákone slovom "hesed" - sa potvrdzuje veľmi dojímavým a vrúcnym 1299 II,3 | jeho mesiášskeho poslania; potvrdzujú to jeho slová, ktoré povedal 1300 II,3 | pravda nie je iba dajaké poučenie, ale je to dôležitá skutočnosť, 1301 III,4 | používajú, môžu nás o tom veľmi poučiť. 52~Starý zákon oslavuje 1302 VII,14 | láske".130 Ako nás to veľmi poučuje, aby sme zachovávali poníženosť 1303 VIII,15 | náplňou jej života je, aby poukazovalo na Boha, totiž na toho Otca, 1304 V,8 | spásonosným i eschatologickým (poukazujúcim na koniec času). V tomto 1305 VI,11 | ovládajú a sú hotoví ich použiť bez výčitky svedomia. Treba 1306 III,4(52) | Vysvitá to najmä z častého používania dvojitého výrazu "hesed 1307 VI,11 | nebezpečenstva, ktoré by ničilo poväčšine to, čo svojou vlastnou povahou 1308 IV,6 | lebo opravdivá a vlastná povaha milosrdenstva sa prejavuje 1309 VI,12 | spravodlivosť, svedčia o etickej povahe zápasov a bojov, ktoré prebiehajú 1310 VII,14 | milosrdenstva. Tieto názory totiž považujú milosrdenstvo za úkon alebo 1311 V,9 | význame - tie slová, ktoré povedala Mária, keď navštívila Alžbetu, 1312 V,8 | a dokonale spĺňajú slová povedané vo večeradle: "Kto mňa vidí, 1313 I,1 | človeka, t.j. čím viac sa tak povediac, stáva antropocentrickým ( 1314 VII,14 | vie prijať dobrodenie s povedomím, že jeho prijatím tiež koná 1315 IV,5 | pôjdem k svojmu otcovi a poviem mu: Otče, zhrešil som proti 1316 III,4 | celom Starom zákone, má pôvod v dávnej skúsenosti vyvoleného 1317 IV,5 | milosrdenstvo sa tam (v pôvodine) nevyskytuje. Tomuto cieľu 1318 III,4(52) | aj v slove "hámal", ktoré pôvodne znamená "ušetriť (porazeného 1319 III,4(52) | materské lono). Z hlbokého a pôvodného zväzku a spojenia matky 1320 IV,5 | stratil dedičstvo milosti a pôvodnej spravodlivosti. Podobnosť 1321 III,4(52) | odtienky, ktoré sú vlastné pôvodnému textu. Bez ohľadu však na 1322 III,4(52) | nich sa jasne ukazuje ich pôvodný antropomorfný aspekt: autori 1323 VII,14 | stálu vlastnosť kresťanského povolania. Okrem toho spočíva v ustavičnom 1324 V,7 | obraz a už "od počiatku" povolaným k milosti a sláve.~Udalosti 1325 VII,14 | navzájom dlžníkmi, súčasne povoláva ľudí utvoriť bratské spoločenstvo, 1326 VII,14 | nikde v evanjeliu neznamená povoľnosť voči zlu, voči pohoršeniu, 1327 I,2 | chápe len jednostranne a povrchne, akoby nenechávalo nijaké 1328 VI,10 | ktoré nezostávajú vždy na povrchu. Pastorálna konštitúcia 1329 V,8 | kríž väčšmi zachovaná a povýšená dôstojnosť človeka, ako 1330 VII,14(127)| str. 1057; apoštolské povzbudenie Pavla VI. s otcovskou dobroprajnosťou: 1331 VII,14 | v tom príkladom i mocným povzbudením a dôraznou výzvou. Keď nasledujeme 1332 VII,14 | svätý Pavol, keď naliehavo povzbudzoval veriacich, aby sa znášali " 1333 V,7 | vhodné, aby sme si bližšie povšimli aj náuku encykliky Redemptor 1334 II,3 | živobytie, ďalej tí, čo sú pozbavení slobody, taktiež slepí, 1335 VI,12 | niekedy zničený, zabitý, pozbavený slobody alebo základných 1336 VI,11 | dajakému nátlaku, ktorý by ho pozbavil vnútornej slobody, možnosti 1337 IV,5 | podľa jeho vlastného úsudku pozbavilo príslušnej dôstojnosti, 1338 Pozdrav | MILOVANÍ SYNOVIA A DCÉRY,~POZDRAV A APOŠTOLSKÉ POŽEHNANIE!~ 1339 VII,14 | čnosti, ktorá spojuje a pozdvihuje, a to napriek akýmkoľvek 1340 VIII,15 | dejinách ľudstva ďalej trvá, pozdvihujeme svoj hlas a prosíme, aby 1341 V,9 | ňom zásluhy počas celého pozemského života a najmä pod krížom 1342 V,8 | ktoré postihuje človeka v pozemskom živote: lebo Kristov kríž 1343 VII,14 | ľuďmi o vzájomnom rozdelení pozemských majetkov, z druhej strany 1344 V,9 | generácie Božieho ľudu, poznačené znamením kríža",102 znakom 1345 III,4 | tajomstvo vyvolenia. Ono poznačilo dejiny toho národa, ktorého 1346 III,4 | s ľuďmi, ktorí nielenže poznali pojem milosrdenstva, ale 1347 II,3 | nasledujú skutky a slová, ktoré poznáme z evanjelia. Týmito skutkami 1348 I,2 | prevyšujú všetky doteraz poznané nebezpečenstvá. Cirkev síce 1349 IV,6 | márnotratného syna to bol návrat k poznaniu seba samého.~Udalosti, ktoré 1350 IV,5 | toto povedomie dáva jasne poznať stratu svojej hodnosti a 1351 VI,10 | širšiu účasť na všetkých poznatkoch ľudstva. Napríklad rozvoj 1352 VII,13 | Lebo tí, čo touto cestou poznávajú Boha a týmto spôsobom ho " 1353 I,2 | Kristovým "zvestovaním" však poznávame Boha predovšetkým v jeho 1354 II,3 | vtedajšej doby - vidieť Otca.~Je pozoruhodné aj to, že keď poslovia Jána 1355 VI,11 | ako integrálnej bytosti, pozostávajúcej z tela a duše, nemôžeme 1356 VIII,15 | Tak isto ma toto tajomstvo pozýva, aby som sa obracal k tomuto 1357 I,1 | z dvanástich apoštolov, požiadal Krista: "Pane, ukáž nám 1358 VIII,15 | sebarealizovanie Cirkvi primerane požiadavkám doby, v ktorej žijeme - 1359 VII,14 | odpúšťania nezrušuje oprávnené požiadavky spravodlivosti. Lebo cieľom 1360 VI,10 | človeka a jeho dôvtip i práca spôsobili hlboké zmeny tak 1361 VII,14 | dlhodobá skúsenosť apoštolskej práce, nemá iný základ, než "čerpať 1362 IV,5 | nárokovať iba to, že ako pracujúci nádenník v otcovskom dome 1363 V,9 | milosrdenstva, ktoré Mária na prahu domu svojej príbuznej hlasite 1364 VIII,15 | láska voči ľuďom, ktorá praje všetko opravdivé dobro každému 1365 VII,14 | plnú účasť na veľkolepom prameni jeho milosrdnej lásky, ktorý 1366 VI,12 | alebo základných ľudských práv. Skúsenosť predošlej i našej 1367 VII,14 | vyžadoval od ostatných len svoje práva. Rozličné formy takzvaného 1368 VI,11 | Napriek všetkým vyhláseniam o právach človeka ako integrálnej 1369 VI,12 | medziľudských vzťahoch, menšia pravdovravnosť, snaha, ktorá v styku s 1370 V,7 | svetla, ako pravý Boh z Boha pravého",77 aby vydal posledné svedectvo 1371 II,3 | akoby kľúčom k pochopeniu pravej podstaty milosrdenstva. 1372 III,4(52) | už nebol ňou viazaný na právnickom podklade. A práve vtedy " 1373 III,4(52) | nielen mravnú, ale takmer právnickú, to na veci nič nemení. 1374 III,4(52) | hesed" nadobudlo určitý právnický význam. Keď Izrael zmluvu 1375 III,4(52) | vtedy "hesed", keď už nemá právnu záväznosť, sa prejavuje 1376 V,7 | ako "svetlo zo svetla, ako pravý Boh z Boha pravého",77 aby 1377 V,7 | Krista, videli, že hrob je prázdny a prvýkrát počuli zvesť: " 1378 VI,12 | rozvinula. Podľa jej zásad prebieha výchova a utváranie ľudského 1379 VI,12 | povahe zápasov a bojov, ktoré prebiehajú svetom.~S ľuďmi našej doby 1380 VI,12 | spoločnosti sa na široko-ďaleko prebudil cit pre spravodlivosť; tento 1381 VII,13 | prameňom obrátenia, nielen ako prechodného vnútorného úkonu, ale aj 1382 III,4 | Boha, ktorý ako Stvoriteľ prechováva zvláštnu lásku voči svojim 1383 III,4 | povedomí veľkosti svojho prečinu. 39 Podobne i Jób, ktorý 1384 I,2 | okolností (o ktorých je reč v predchádzajúcej časti konštitúcie) dnešný 1385 VII,13 | pravde, ako nám ju zjavenie predkladá. Na prvých stránkach tohto 1386 VIII,15 | najmocnejšou pohnútkou k modlitbe.~Predkladáme svoje vrúcne prosby vedení 1387 VI,12 | spravodlivom živote a neprestáva predkladať na uváženie rozličné aspekty 1388 II,3 | milosrdenstvo za jeden z hlavných predmetov svojej učiteľskej činnosti. 1389 VI,10 | sme sa oddávali ilúziám predošlého veku.~ 1390 VI,12 | ľudských práv. Skúsenosť predošlej i našej doby dokazuje, že 1391 III,4 | stvorenia. Už v Starom zákone predpovedajú plné zjavenie Boha, ktorý " 1392 IV,6 | milosrdenstvo - ako nám ho Kristus predstavil v podobenstve o márnotratnom 1393 I,1 | jasne dosvedčujú, že nemožno predstaviť človeka v plnej dôstojnosti 1394 V,9 | Matke Božej pripisujeme, predstavujú ju predovšetkým ako matku 1395 IV,6 | napriek rozličným opačným predsudkom.~ 1396 IV,6 | vonkajšieho hľadiska". Naše predsudky o milosrdenstve sú zväčša 1397 IV,6 | povahy otcovstva, akoby predurčila otca na to, aby mal na starosti 1398 III,4 | Na záver tohto zjavenia v predvečer svojej smrti hovorí apoštolovi 1399 VI,11 | ľudských duší tento nepokoj prehlušuje všetky riešenia. Lebo - 1400 VIII,15 | milosrdenstve, ako to v prehojnej miere vyjadruje Sväté písmo, 1401 VII,13 | hlása Božie milosrdenstvo, prejavené v ukrižovanom a vzkriesenom 1402 VIII,15 | bola ľuďom v Bohu matkou, prejaví touto modlitbou svoju materinskú 1403 V,8 | Kristovom diele a vo všetkých prejavoch milosrdenstva skrze kríž 1404 IV,5 | jedinečným súzvukom dvoch prejavov vzťahujúcich sa na Božie 1405 V,9 | ľudského pokolenia. Takéto prejavovanie je veľmi užitočné, lebo 1406 IV,6 | jeho konania, v ktorom sa prejavujú jeho vnútorné city, nám 1407 VIII,15 | milosrdenstve, musí nakoniec prejsť do vrúcnej modlitby: musí 1408 VI,10 | padli alebo sa zmenšili prekážky a priehrady medzi ľuďmi 1409 IV,5 | milosrdenstva, kedykoľvek treba prekročiť ustálenú normu spravodlivosti: 1410 V,7 | utrpenie a smrť. Je to "prekypujúca hojnosť" spravodlivosti, 1411 VI,10 | príchod určitého dejinného prelomu. Terajšia doba považuje 1412 IV,6 | premôcť zlu, ale dobrom premáha zlo".69 Preto opravdivá 1413 IV,5 | kraji "hýrivým životom" premárni, je v určitom zmysle človekom 1414 I,1 | cesta, ktorá bola v rámci premenlivých dobových pomerov raz navždy 1415 IV,6 | dôkaz lásky, ktorá sa "nedá premôcť zlu, ale dobrom premáha 1416 III,4 | zločinné porušenie zmluvy však premohol sám Pán, keď Mojžišovi slávnostne 1417 IV,5 | nimi sa skrýva smutný stav premrhanej dôstojnosti a vedomie strateného 1418 IV,5 | upadol; ale ten dôvod je preniknutý vedomím väčšej straty, lebo 1419 VIII,15 | milosrdenstvo skrze ľudí. V tom vidí prepotrebnú podmienku svojej starostlivosti 1420 II,3 | oznámiť zajatým, že budú prepustení, a slepým, že budú vidieť; 1421 II,3 | budú vidieť; utláčaných prepustiť na slobodu a ohlásiť Pánov 1422 VII | rodiny. Pritom si hlbšie a presnejšie uvedomuje, že musí celou 1423 VII,14 | pri jeho výkone sme pevne presvedčení, že aj my ho dostávame od 1424 III,4 | iné. 42~Toto mnohonásobné presvedčenie celej pospolitosti a v nej 1425 VI,11 | prejaviť pravdu, o ktorej je presvedčený, viery, ktorú vyznáva, alebo 1426 IV,5 | Boha a vychvaľuje ho, lebo "preukázal milosrdenstvo našim otcom 1427 VII,14 | Kristus to uzná ako jemu preukázanú službu. 121 Podľa toho istého 1428 IV,6 | ktorú svojmu synovi vždy preukazoval. Táto vernosť je v podobenstve 1429 VII,14 | dostávame od tých, ktorým ho preukazujeme. Keď však tento vzájomný 1430 VI,12 | spravodlivosťou nadobúdajú prevahu záporné sily, ako sú nedorozumenie, 1431 III,4 | na to, aby sa po každom previnení obrátil k Bohu a pripomenul 1432 VII,14 | ktorí sa voči nám nejako previnili! 129 Je naozaj veľmi ťažko 1433 VII,13 | ľudský hriech túto moc nemôže prevýšiť ani obmedziť. V človekovi 1434 VIII,15 | miliónov, i keby zloba vo svete prevyšovala dobro a terajšie pokolenie 1435 I,2 | takých hrozieb, ktoré ďaleko prevyšujú všetky doteraz poznané nebezpečenstvá. 1436 VII,13 | Boží ľud ju pociťuje a prežíva vo svojej viere, ako to 1437 III,4 | podstatou vylučuje nenávisť a prianie zla voči tomu, komu sa raz 1438 III,4 | miloval, preto som ti zachoval priazeň." 56 "Nech sa i vrchy odstúpia... 1439 IV,6 | domu, "bolo mu ho ľúto. Pribehol k nemu, hodil sa mu okolo 1440 V,7 | tŕním korunovaný a na kríž pribitý zomiera v ukrutných mukách. 73 1441 V,9 | ustanovená na to, aby ľuďom priblížila lásku, ktorú on prišiel 1442 III,4 | ho v mnohonásobnej podobe priblížiť človekovi. Starý zákon povzbudzuje 1443 IV,6 | márnotratného syna, ako sa približuje k domu, "bolo mu ho ľúto. 1444 VIII,15 | dejín Cirkvi i sveta, keď sa približujeme ku koncu druhého tisícročia.~ 1445 VI,12 | to, ako veľmi je potrebné pribrať aj hlbšie duchovné sily, 1446 V,9 | Mária na prahu domu svojej príbuznej hlasite oslavovala: jeho 1447 V,8 | počiatku ľudských dejín pridružená k hriechu. Smrť je takto 1448 VII,14 | ľudského spolužitia budeme pridŕžať zásady: "oko za oko, zub 1449 VI,10 | alebo sa zmenšili prekážky a priehrady medzi ľuďmi a národmi. Lebo 1450 VI,10 | ostáva ešte často výsadou priemyselne vyspelých národov, predsa 1451 VII,14 | o milosrdných, je oveľa priestrannejšia, než sú všeobecné názory 1452 IV,5 | Božieho milosrdenstva veľmi priezračne vysvetlená, i keď samo slovo 1453 I,2 | neprístupnom svetle",8 predsa sa prihovára človekovi rečou celého vesmíru: " 1454 VIII,15 | pokolenie"; a podporovaní aj príhovorom tých, na ktorých sa už splnili 1455 V,7 | určenia človeka k hodnosti prijatého Božieho dieťaťa vyniká v 1456 VII,14 | dobrodenie s povedomím, že jeho prijatím tiež koná určité dobro, 1457 V,9 | ktorí od matky ochotnejšie prijímajú milosrdnú lásku. Je to jedno 1458 VII,14 | učil, aby človek nielen prijímal a skusoval Božie milosrdenstvo, 1459 III,4(52) | vyznačoval už Starý zákon.~Takto prijímame akoby z dedičstva Starého 1460 VII,13 | predovšetkým uvedomelé a náležité prijímanie Eucharistie i sviatosti 1461 VII,14 | položenia, že bude dostávať a prijímať milosrdenstvo.~Sám ukrižovaný 1462 IV,5 | hoden volať sa tvojím synom. Príjmi ma ako jedného zo svojich 1463 V,8 | dýchol na nich a hovoril im: Prijmite Ducha Svätého. Komu odpustíte 1464 II,3 | to vyhlasuje aj vo forme prikázania, ktoré označuje ako "najväčšie 1465 II,3 | to, aby sa splnilo určité prikázanie alebo požiadavka mravnej 1466 VII,14 | nasledujeme tento pôsobivý príklad, môžeme so všetkou pokorou 1467 I,2 | milosrdenstve a vysvetľuje ho príkladmi i podobenstvami, ale predovšetkým 1468 III,4 | jej ľudu. 41 Okrem týchto príkladov sú v knihách Starého zákona 1469 I,1 | usiluje podľa Kristovho príkladu spojiť ich do vnútornej 1470 IV,6 | kto ho prijíma. Preto sa prikláňame k mienke, že milosrdenstvo 1471 I,2 | tieto hrozby pri rozličných príležitostiach neustále poukazuje (napr. 1472 VII,14 | okrem "zadosťučinenia" a "prímeria", ktoré je požiadavkou spravodlivosti, 1473 VII,14 | nazývame "milosrdenstvom") môže prinavrátiť človeka sebe samému.~Teda 1474 V,8 | vyvolených vnútorné pramene zla a prinesie ako zrelé ovocie - kráľovstvo 1475 I,2 | je v lone Otca, ten o ňom priniesol zvesť".10 Toto "zvestovanie" 1476 IV,5 | by to bolo bývalo možné, prípadne aj "strukmi, čo žrali svine", 1477 III,4(52) | odpustiť.~Starý zákon skutočne pripisuje Bohu tieto vlastnosti, keď 1478 V,9 | tituly, ktoré Matke Božej pripisujeme, predstavujú ju predovšetkým 1479 III,4 | previnení obrátil k Bohu a pripomenul mu, čo o sebe sám jasne 1480 III,4 | vzývali milosrdenstvo, a pripomína im, aby to konali s plnou 1481 I,1 | tradícia stále v tejto dobe pripomínajú, že máme túto cestu s jednotlivými 1482 III,4 | a v tomto stave duševnej prípravy, ako ju dosvedčujú mnohé 1483 VI,10 | spôsobili hlboké zmeny tak v prírodných vedách a v technike, ako 1484 VI,10 | uvedomil svoju vládu nad prírodou a získal väčšie znalosti 1485 VII,14 | dôstojnosti, ktorá tvorí prirodzené dobro človeka; toto nesmie 1486 I,1 | v plnej dôstojnosti jeho prirodzenosti bez úplného zamerania na 1487 IV,5(60) | voči ľudu vzťahujúcu sa na prisľúbenia, ktoré práve v materstve 1488 IV,5 | aké miesto mu môže naďalej prislúchať v otcovom dome.~ 1489 VII,14 | ľudskej dôstojnosti; to prispieva k hlbšiemu zjednoteniu ľudí 1490 II,3 | ho: "Ty si ten, ktorý má prísť, alebo máme čakať iného?" 20 - 1491 II,3 | poslovia Jána Krstiteľa pristúpili k Ježišovi a spýtali sa 1492 III,4 | v každej úzkosti.~K tomu pristupuje skutočnosť, že bieda človeka 1493 V,9 | stále početnejšie pokolenia: pristupujú aj nové generácie Božieho 1494 VI,10 | povolanie k vyššiemu životu. Priťahovaný mnohými vábivými vecami, 1495 II,3 | skutkami ukázal, ako je prítomná láska v našom svete: tá 1496 IV,6 | účinkovania lásky a milosrdenstva prítomného v ľudskej spoločnosti. Vlastný 1497 VIII,15 | Ducha Svätého stala zreteľne prítomnou v terajšom svete a mocnejšou 1498 V,7 | oslávení Syna Božieho je stále prítomný kríž. A kríž - celým mesiášskym 1499 VII,14 | kým láska a milosrdenstvo privádzajú ľudí k vzájomnému hodnoteniu 1500 I,2 | vyvolal a ktoré ho môžu privaliť alebo mu môžu slúžiť." 15~