II.
Mesiášske posolstvo
Začiatok Kristovho verejného
účinkovania
3. Pred svojimi krajanmi v mestečku Nazarete poukázal Kristus na
výroky proroka Izaiáša: "Duch Pána je nado mnou,
lebo ma pomazal, aby som hlásal evanjelium chudobným. Poslal ma
oznámiť zajatým, že budú prepustení, a
slepým, že budú vidieť; utláčaných
prepustiť na slobodu a ohlásiť Pánov milostivý
rok." 19 U Lukáša sú tieto výroky
Pána Ježiša uvedené ako jeho prvý
mesiášsky prejav, po ktorom nasledujú skutky a slová,
ktoré poznáme z evanjelia. Týmito skutkami a slovami
Kristus sprítomňuje Otca medzi ľuďmi. Je veľmi
dôležité všimnúť si, že medzi
týmito ľuďmi sú predovšetkým
chudobní, ktorí nemajú dostatočné prostriedky
na živobytie, ďalej tí, čo sú pozbavení
slobody, taktiež slepí, ktorí nemôžu
hľadieť na krásu stvorených vecí, potom
takí, čo trpia následkom duševnej úzkosti alebo
sociálnej nespravodlivosti, a napokon i hriešnici. Najmä pre
týchto ľudí sa stáva Mesiáš veľmi
ľahko pochopiteľným znakom Boha, ktorý je láska,
znakom samého Otca. A v tomto viditeľnom znaku môžu aj
dnešní ľudia - práve tak ako ľudia vtedajšej
doby - vidieť Otca.
Je pozoruhodné aj to, že keď poslovia Jána
Krstiteľa pristúpili k Ježišovi a spýtali sa ho:
"Ty si ten, ktorý má prísť, alebo máme
čakať iného?" 20 - on sa odvolával na to
isté svedectvo, ktorým v Nazarete začal svoju
učiteľskú činnosť, a odpovedal im: "Choďte
a oznámte Jánovi, čo ste videli a počuli: Slepí
vidia, chromí chodia, malomocní sú čistí, hluchí
počujú, mŕtvi vstávajú a chudobným sa
hlása evanjelium." A v závere svojej odpovede dodal: "A
blahoslavený je, kto sa na mne nepohorší." 21
Ježiš najmä spôsobom svojho života a svojimi skutkami
ukázal, ako je prítomná láska v našom svete:
tá láska, ktorá je činná, ktorá sa
obracia na človeka a vzťahuje sa na všetko, čo patrí
k ľudskej bytosti. Túto lásku možno skúsiť
najmä vtedy, keď prichádza do styku s chorobou, krivdou,
núdzou a vôbec s celým tým historickým
"stavom človečenstva", ktorý znamená
rozličnú fyzickú i mravnú ohraničenosť a
krehkosť človeka. Vzhľadom na spôsob a rozsah, akým
sa táto láska prejavuje, v biblickej reči sa nazýva
"milosrdenstvom".
Kristus nám zjavuje Boha, ktorý je Otcom a je
"láskou", ako to zdôraznil svätý Ján
vo svojom prvom liste; 22 zjavuje nám Boha, ktorý je
"bohatý na milosrdenstvo", ako to čítame u
svätého Pavla. 23 Táto pravda nie je iba
dajaké poučenie, ale je to dôležitá
skutočnosť, ktorú nám Kristus predstavuje.
Sprítomniť Otca ako lásku a milosrdenstvo znamená u
Krista základné uskutočňovanie jeho
mesiášskeho poslania; potvrdzujú to jeho slová,
ktoré povedal najprv v nazaretskej synagóge, potom pred svojimi
učeníkmi a pred tými, ktorých Ján
Krstiteľ vyslal k nemu.
Primerane tomu, že Ježiš ohlasuje prítomnosť Boha
ako Otca, lásku a milosrdenstvo, vyvolil si milosrdenstvo za jeden z
hlavných predmetov svojej učiteľskej činnosti. Podľa
svojho zvyku aj tu učí "v podobenstvách",
ktoré lepšie objasňujú vlastnú podstatu
vecí. Stačí spomenúť podobenstvo o
márnotratnom synovi24 alebo o milosrdnom
Samaritánovi25 alebo - opačne - aj podobenstvo o
nemilosrdnom sluhovi. 26 V Kristovom učení sa
nachádzajú aj viaceré iné miesta, ktoré
vždy nejakým iným spôsobom osvetľujú
lásku a milosrdenstvo. Pred oči nám tu vystupuje
dobrý pastier, ktorý ide hľadať stratenú ovcu,
27 alebo žena, ktorá vymetie dom, aby našla
stratenú drachmu. 28 Tieto stránky Kristovho učenia
podáva podrobnejšie evanjelista Lukáš, takže jeho
evanjelium dostalo čestný titul "evanjelium
milosrdenstva".
Keď sa tu však hovorí o hlásaní náuky,
vzniká veľmi dôležitá otázka o
význame a obsahu slov a pojmov, predovšetkým o
pochopení pojmu milosrdenstva (v jeho vzťahu k láske). Lebo
správne chápanie týchto pojmov je akoby
kľúčom k pochopeniu pravej podstaty milosrdenstva. A na tom
nám veľmi záleží. Avšak prv než
venujeme ďalšiu úvahu tejto veci, aby sme určili
význam slov a vlastný zmysel pojmu milosrdenstva, musíme
si uvedomiť, že keď Kristus zjavoval milosrdnú lásku
Boha, zároveň žiadal od ľudí, aby sa vo svojom
živote dali viesť láskou a milosrdenstvom. Táto
požiadavka patrí k podstate mesiášskeho posolstva a
tvorí jadro evanjeliovej etiky. Kristus-Učiteľ to vyhlasuje aj
vo forme prikázania, ktoré označuje ako "najväčšie
a prvé",29 aj vo forme blahoslavenstva, keď v
reči na hore hovorí: "Blahoslavení milosrdní,
lebo oni dosiahnu milosrdenstvo." 30 Takto mesiášske
posolstvo o milosrdenstve má zvláštnu povahu: aj
božskú, aj ľudskú. V Kristovi sa splnili
mesiášske proroctvá aj v tom zmysle, že sa stal
vtelenou láskou, ktorá sa prejavuje najmä voči
kajúcim úbohým hriešnikom. Takto
sprítomňuje a v plnšej miere nám ukazuje Otca,
ktorý je Boh "bohatý na milosrdenstvo". Pre
ľudí však je Kristus vzorom milosrdnej lásky voči
blížnym, takže svojimi skutkami oveľa
dôraznejšie než slovami prízvukuje výzvu k
milosrdenstvu, ktoré je jednou z nevyhnutných zložiek
"evanjeliovej etiky". Tu nejde iba o to, aby sa splnilo
určité prikázanie alebo požiadavka mravnej povahy, ale
aby sa splnila veľmi dôležitá podmienka toho, aby Boh
mohol ľuďom prejaviť svoje milosrdenstvo:
"...milosrdní... dosiahnu milosrdenstvo."