Láska je silnejšia ako smrť a hriech
8. Kristov kríž na Kalvárii svedčí aj o sile zla
proti samému Synovi Božiemu. Proti tomu, ktorý zo
všetkých ľudských synov bol jediný svojou
bytosťou celkom nevinný, hriechu neprístupný,
ktorého príchod na svet nebol zaťažený Adamovou
neposlušnosťou a dedičnou vinou. A práve na tomto
Kristovi - za cenu jeho obety a poslušnosti "až na
smrť"81 - sa koná súd nad hriechom. Toho,
ktorý nepoznal hriech, Boh "za nás urobil
hriechom".82 Koná sa súd aj nad smrťou,
ktorá je od počiatku ľudských dejín
pridružená k hriechu. Smrť je takto odsúdená
smrťou toho, ktorý nepoznal hriech a jediný mohol svojou
smrťou zničiť smrť. 83 Takto Kristov
kríž, na ktorom Boh Syn, ktorý je jednej podstaty s Otcom,
dal dokonalé zadosťučinenie Božej spravodlivosti, je
akýmsi "základným" zjavením milosrdenstva
alebo vlastne lásky, ktorá bojuje proti samému koreňu
všetkého zla v dejinách človeka: proti hriechu a smrti.
V kríži sa teda Boh najhlbšie skláňa k
človekovi a ku všetkému, čo človek - najmä v
ťažkých a bolestných chvíľach -
nazýva svojím nešťastným osudom.
Kríž je akoby liečivým dotykom večnej
lásky, ošetrujúcej najbolestivejšie rany
ľudského života na zemi; znamená, že bol celkom
splnený mesiášsky program, ktorý Kristus kedysi v nazaretskej
synagóge vyhlásil84 a potom pred poslami Jána
Krstiteľa zopakoval. 85 Tento program - ako ho naznačilo
už Izaiášovo proroctvo86 - sa uskutočňoval
prejavom milosrdnej lásky voči chudobným, zajatým,
slepým, utláčaným a hriešnikom. Avšak
veľkonočné tajomstvo siaha až za hranice
mnohotvárneho zla, ktoré postihuje človeka v pozemskom
živote: lebo Kristov kríž nám dáva vidieť
najhlbšie korene zla - totiž hriech a smrť - a tak sa
stáva eschatologickým znakom. Až v eschatologickom
dokončení a v poslednom obnovení sveta premôže
láska vo všetkých vyvolených vnútorné
pramene zla a prinesie ako zrelé ovocie - kráľovstvo
života, svätosti a slávnej nesmrteľnosti. Základ
tohto eschatologického dokončenia je však už v Kristovom
kríži a v jeho smrti. Tá skutočnosť, že
Kristus "tretieho dňa vstal z mŕtvych",87 je
posledným dôkazom jeho mesiášskeho poslania, je
dovŕšením celého zjavenia milosrdnej lásky vo
svete, ktorý trpí na rozličné zlo. Je aj
znamením, ktoré poukazuje na "nové nebesia a
novú zem",88 keď Boh "zotrie im z očí
každú slzu a už nebude smrti ani žiaľu, ani
náreku ani bolesti viac nebude, lebo prvé sa
pominulo".89
V konečnom dovŕšení vecí sa milosrdenstvo
zjaví ako láska; ale v časnosti, v ľudských
dejinách - ktoré sú i dejinami hriechu a smrti - sa
láska musí prejavovať a uskutočňovať
predovšetkým ako milosrdenstvo. Kristovo mesiášske
poslanie - poslanie milosrdenstva - sa stáva programom jeho ľudu,
programom Cirkvi. V samom strede tohto programu však vždy
stojí kríž, lebo v ňom zjavenie milosrdnej lásky
dosahuje vrchol. Dokiaľ teda "prvé stvorenie" nepominie,
90 kríž bude tým "miestom" na ktoré
možno vzťahovať aj tieto slová Zjavenia apoštola
Jána: "Hľa, stojím pri dverách a klopem. Kto počúvne
môj hlas a otvorí dvere, k tomu vojdem a budem s ním večerať
a on so mnou." 91 Boh zvláštnym spôsobom zjavuje
svoje milosrdenstvo aj vtedy, keď človeka povzbudzuje k
"milosrdenstvu" voči svojmu ukrižovanému Synovi.
Ukrižovaný Kristus je sám tým Slovom, ktoré
nepominie, 92 je ten, ktorý stojí pri dverách a
klope na srdce každého človeka. 93 Pritom nepotláča
slobodu človeka, ale chce v nej vzbudiť lásku, ktorá
nebude len výrazom akéhosi súcitu s trpiacim Synom človeka,
ale v určitom zmysle naozaj "milosrdenstvom", ktoré každý
z nás preukazuje Synovi večného Otca. Či mohla byť
v celom mesiášskom Kristovom diele a vo všetkých
prejavoch milosrdenstva skrze kríž väčšmi
zachovaná a povýšená dôstojnosť
človeka, ako keď on, ktorý zakúsil milosrdenstvo,
môže sám nejakým spôsobom "preukazovať
milosrdenstvo"? Či sám Kristus neprejavuje takéto
zmýšľanie voči človekovi, keď hovorí: "Čokoľvek
ste urobili jednému z týchto..., mne ste urobili?"
94
Veď slová z reči na vrchu "Blahoslavení
milosrdní, lebo oni dosiahnu milosrdenstvo"95
vyjadrujú v určitom zmysle súhrn celej blahozvesti -
evanjelia - a všetku tú podivuhodnú výmenu,
ktorú v sebe obsahuje. Je to aj jednoduchý, mocný a
"ľúbezný" zákon poriadku spásy.
Či tieto slová z reči na vrchu, ktoré poukazujú
na schopnosť ľudského srdca - že totiž ľudia
môžu byť "milosrdní" - neodhaľujú
v tomto smere hlboké tajomstvo Boha: totiž
nepochopiteľnú jednotu Otca i Syna i Ducha Svätého, v
ktorej láska v súlade so spravodlivosťou otvára cestu
milosrdenstvu a toto zasa prejavuje dokonalosť spravodlivosti?
Veľkonočné tajomstvo je teda sám Kristus ako vrchol
nevyspytateľného tajomstva Boha. Práve tu sa najviac a
dokonale spĺňajú slová povedané vo
večeradle: "Kto mňa vidí, vidí aj Otca."
96 Lebo Kristus, ktorého Otec kvôli človekovi
"neušetril"97 a ktorý vo svojich bolestiach a v
smrti na kríži nezakúsil ľudské milosrdenstvo,
svojím zmŕtvychvstaním zjavil plnosť tej lásky,
ktorú má Otec voči nemu a v ňom aj voči
všetkým ľuďom. "Nie je Bohom mŕtvych, ale živých!" 98
Svojím zmŕtvychvstaním nám ukázal Kristus Boha
milosrdnej lásky práve v tom, že vzal na seba kríž
ako cestu ku vzkrieseniu. Preto keď si pripomíname Kristov
kríž a jeho utrpenie i smrť, naša viera a nádej sa
majú sústrediť na Zmŕtvychvstalého; totiž
na toho Krista, ktorý "večer v ten istý prvý
deď v týždni... stal si doprostred" vo večeradle,
kde "boli učeníci... dýchol na nich a hovoril im:
Prijmite Ducha Svätého. Komu odpustíte hriechy, budú
mu odpustené, komu ich zadržíte, budú
zadržané".99
Hľa, Boží Syn vo svojom vzkriesení dokonale
zakúsil na sebe milosrdenstvo, totiž Otcovu lásku,
ktorá je silnejšia než smrť. Avšak ten istý
Kristus, Syn Boží, je ten, ktorý ku koncu
mesiášskeho poslania - ba v určitom zmysle po ňom -
zjavuje seba samého ako nevyčerpateľný prameň
milosrdenstva, t.j. lásky, ktorú potom v priebehu dejín
spásy treba v Cirkvi považovať vždy za silnejšiu, než
je sám hriech. Veľkonočný Kristus je akoby
posledným a večným stelesnením milosrdenstva a jeho
živým znakom: dejinným, spásonosným i
eschatologickým (poukazujúcim na koniec času). V tomto duchu
nám posvätná veľkonočná liturgia kladie na
ústa slová žalmu "Milosrdenstvo Pána
ospevovať budem naveky." 100