Matka milosrdenstva
9. V tomto veľkonočnom speve Cirkvi sa však
ozývajú - v plnom prorockom význame - tie slová,
ktoré povedala Mária, keď navštívila
Alžbetu, manželku Zachariášovu: jeho milosrdenstvo z
pokolenia na pokolenie. 101 Tieto slová už od okamihu vtelenia
poskytujú nový pohľad na dejiny spásy. Po Kristovom
vzkriesení však tento pohľad sa stáva novým aj v
dejinnom, aj v eschatologickom zmysle. Odvtedy sa v neohraničenej
ľudskej rodine vymieňajú stále početnejšie
pokolenia: pristupujú aj nové generácie Božieho
ľudu, poznačené znamením
kríža",102 znakom Kristovho
veľkonočného tajomstva, totiž úplným
zjavením toho milosrdenstva, ktoré Mária na prahu domu
svojej príbuznej hlasite oslavovala: jeho milosrdenstvo z pokolenia na
pokolenie. 103
Okrem toho Mária jedinečným a celkom mimoriadnym
spôsobom zakúsila milosrdenstvo - ako nikto iný - a obetou
svojho srdca dosiahla vynikajúcu účasť na samom
zjavení Božieho milosrdenstva. Táto obeta je úzko
spojená s krížom jej Syna, pod ktorým na
Kalvárii aj ona stála. Jej obeta znamená
zvláštnu účasť na zjavení milosrdenstva,
totiž na absolútnej vernosti Boha voči svojej láske a
zmluve, ktorú od večnosti určil a v čase uzavrel s človekom,
s národom, s celým ľudským pokolením; je
účasťou na tom zjavení, ktoré sa na
kríži raz navždy uskutočnilo. Nikto nezakúsil tak
ako Mária, matka Ukrižovaného, tajomstvo kríža,
toto úžasné stretnutie božskej nekonečnej
spravodlivosti a lásky, tento "bozk" milosrdenstva daný
spravodlivosti. 104 Nikto nepochopil toto tajomstvo tak ako
Mária: totiž tú vskutku božskú náplň
vykúpenia, ktoré sa uskutočnilo smrťou jej Syna na
Kalvárii, pričom ona podala obetu svojho materinského srdca
s rozhodným "fiat" - staň sa.
Mária teda hlbšie pozná tajomstvo Božieho
milosrdenstva; pozná aj jeho cenu a vie, aká je tá cena
vysoká. V tomto zmysle ju nazývame aj Matkou milosrdenstva,
našou Paňou zľutovania alebo Matkou Božieho milosrdenstva. Tieto
pomenovania majú hlboký náboženský obsah. Vyjadrujú
totiž schopnosť jej duše a celej osobnosti poznávať
- v spletitých dejinách Izraela, taktiež i v dejinách
každého človeka a celého ľudského pokolenia
- to milosrdenstvo, na ktorom sa nám podľa večného
rozhodnutia Najsvätejšej Trojice dáva účasť
"z pokolenia na pokolenie".105
Spomenuté tituly, ktoré Matke Božej pripisujeme,
predstavujú ju predovšetkým ako matku
Ukrižovaného a Zmŕtvychvstalého. Ona mimoriadnym
spôsobom zakúsila milosrdenstvo a rovnako mala na ňom
zásluhy počas celého pozemského života a
najmä pod krížom svojho Syna. Na základe
skrytého a neporovnateľného spojenia s
mesiášskou úlohou svojho Syna je zvláštnym
spôsobom ustanovená na to, aby ľuďom
priblížila lásku, ktorú on prišiel zjaviť. Táto
láska sa najúčinnejšie prejavuje voči trpiacim a
chudobným, voči zajatým a slepým, voči
utláčaným a hriešnikom, ako to podľa
Izaiášovho proroctva vyhlásil Kristus najprv v nazaretskej
synagóge106 a potom ako odpoveď na otázku poslov
Jána Krstiteľa. 107
Práve na tejto "milosrdnej" láske, ktorá sa
najviac prejavuje voči duševnému a telesnému zlu, malo
účasť jedinečným a význačným
spôsobom srdce tej, ktorá bola matkou Ukrižovaného a
Vzkrieseného: takú účasť mala Mária. Avšak
v nej a skrze ňu sa táto láska stále prejavuje v
dejinách Cirkvi a ľudského pokolenia. Takéto
prejavovanie je veľmi užitočné, lebo v Matke Božej
sa opiera o jedinečný cit materinského srdca, o jeho
jemný postreh a zvláštnu schopnosť pôsobiť
na všetkých, ktorí od matky ochotnejšie
prijímajú milosrdnú lásku. Je to jedno z
vynikajúcich a životodarných tajomstiev kresťanského
náboženstva, úzko spojené s tajomstvom vtelenia.
Druhý vatikánsky koncil o tom hovorí: "Toto materstvo
Márie v poriadku milosti trvá neprestajne odvtedy, čo dala
pri zvestovaní svoj verný súhlas, v ktorom neochvejne
zotrvala pod krížom, až kým sa nezavŕši
večná spása všetkých vyvolených. Lebo ani
po svojom nanebovzatí neprestala v tomto spásonosnom
poslaní, ale svojím mnohonásobným orodovaním
aj naďalej nám získava dar večného spasenia. S
materinskou láskou sa stará o bratov svojho Syna, čo
ešte putujú a nachádzajú sa v
nebezpečenstvách a úzkostiach, dokiaľ sa
nedostanú do blaženej vlasti." 108